Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/81/2020 1020200455 16. 12. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200455.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: VI GROUP, spol. s r.o., Roľnícka 157, 831 07 Bratislava, IČO: 35 972 131, zastúpený: Mgr. Ivica Šišoláková, Minárčiných 888/30, Brezová pod Bradlom, IČO: 42 286 271, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/22630/KIZ zo dňa 14.01.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mestská časť Bratislava - Petržalka ako príslušný stavebný úrad (ďalej aj len ,,stavebný úrad“ alebo ,,prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 486/2019/10-UKSP/4/Ma-16 z 23. 07. 2019 podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) (ďalej aj len ,,stavebný zákon“) a § 26 a § 46 správneho poriadku zamietla návrh žalobcu na umiestnenie stavby: „Polyfunkčný dom Pri dunajských ramenách“ na pozemku parc. č. XXXX/ XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX, k. ú. A. (ďalej aj len ,,stavba polyfunkčného domu“), z dôvodu rozporu predloženej projektovej dokumentácie s platnou územnoplánovacou dokumentáciou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. 2. Stavebný úrad – MČ Petržalka, po vlastnom posúdení návrhu žalobcu a umiestnenia objektu na navrhovanom pozemku podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie, konštatoval nesúlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (ďalej aj len ,,ÚPD“). Dňa 07. 11. 2018 si stavebný úrad písomne vyžiadal odborné vyjadrenie oddelenia územného rozvoja a dopravy Miestneho úradu Bratislava – Petržalka (ďalej aj len ,,MČ Petržalka – OÚRD“), či navrhovaná stavba je v súlade s platným územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj len ,,ÚP mesta Bratislava“), ako miestneho orgánu územného plánovania, vydávajúceho územnoplánovacie informácie k pozemkom na území mestskej časti a obstarávajúceho ÚPD zón v MČ Petržalka. Dôvodom pre posúdenie bolo i predloženie rozdielnej projektovej dokumentácie stavebnému úradu (spracovateľ B. C. D., 05/2018, úprava 11/2018), v porovnaní s dokumentáciou predloženou k žiadosti o vydanie záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy – ďalšieho účastníka konania
(spracovateľ B. E.. F. G., 02/2018, upravená 03/2018), ktoré na podklade tejto k návrhu na umiestnenie stavby vydalo súhlasné záväzné stanovisko č. MAGS OUIC 58383/17 - 460574 zo dňa 30. 5. 2018 (ďalej aj len ,,súhlasné stanovisko“). Z dôvodu, že návrh na umiestnenie stavby nebol spoľahlivo posúdený v otázke súladu s splatnou ÚPD mesta Bratislavy a nebol úplný, neboli doložené všetky podklady a stanoviská potrebné pre jeho riadne a spoľahlivé posúdenie, žalobca bol dňa 12. 11. 2018 vyzvaný na doplnenie dokladov, pričom žalobca postupne samostatnými podaniami dopĺňal chýbajúce podklady a stanoviská. 3. Stavebný úrad teda listom požiadal MČ Petržalka – OÚRD o vyjadrenie k investičnému zámeru žalobcu „Polyfunkčný dom Pri dunajských ramenách“ v zmysle dokumentácie pre územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. F. G., 03/2018. Dňa 06. 12. 2018 stavebný úrad obdržal vyjadrenie MČ Petržalky – OÚRD č.: 10020/2018/12-OURaD/41443 z 06. 12. 2018, ktoré konštatovalo rozpor projektovej dokumentácie s platnou ÚPD mesta Bratislava. Vo vyjadrení bolo o.i. uvedené, že vzhľadom na to, že dokumentácia preukazuje súlad s ÚP mesta Bratislava na základe nesprávneho vymedzenia funkčných plôch, MČ Petržalka – OÚRD ju považuje za zavádzajúcu a bez ďalšieho skúmania konštatuje, že investičný zámer žalobcu v zmysle dokumentácie pre územné rozhodnutie (vypracovaná spoločnosťou MOROCZ TAČOVSKÝ s. r. o. 03/2018) je v rozpore s ÚPD mesta Bratislava. 4. Na základe vyjadrenia MČ Petržalka – OÚRD následne stavebný úrad požiadal listom zo dňa 14. 12. 2018 ďalšieho účastníka konania o potvrdenie platnosti ním vydaného súhlasného stanoviska z 30. 5. 2018 vo vzťahu k protichodnému stanovisku MČ Petržalka – OÚRD a zistenej zrejmej nejasnosti v umiestnení navrhovanej stavby s platnou ÚPD mesta Bratislava, konštatovanej stavebným úradom. Súčasne požiadal ďalšieho účastníka konania o vyjadrenie, či uvažovaný zámer nie je v rozpore s platným ÚP mesta Bratislavy. Dňa 26. 06. 2019 obdržal stavebný úrad na vedomie záväzné stanovisko ďalšieho účastníka konania č.: MAGS OUIC 38422/19 - 42973 z 14. 3. 2019 (ďalej aj len ,,záporné stanovisko“), ktorým ďalší účastník konania vyjadril nesúhlas s umiestnením stavby polyfunkčného domu. V odôvodnení záporného stanoviska ďalší účastník konania uviedol, že pri vydávaní pôvodného súhlasného stanoviska z 30. 05. 2018 vychádzal z grafickej časti dokumentácie (výkresy č. 03-08), spracovanej a potvrdenej subjektom odborne spôsobilým (B. F. G., 02/2018, úprava 03/2018) s nesprávne vymedzenými hranicami funkčných plôch. V rámci opätovného posúdenia bolo umiestnenie navrhovaného investičného zámeru konfrontované so správnym vymedzením hraníc funkčných plôch v území, dotknutom navrhovanou stavbou, a bolo konštatované, že investičný zámer je svojím prevažným objemom navrhnutý na umiestnenie vo funkčnej ploche 701, kde je neprípustné umiestňovať stavby a zariadenia nesúvisiace s funkciou. Ďalší účastník konania ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona je podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona, veta prvá, viazaný obsahom svojho predchádzajúceho súhlasného stanoviska, ktoré vo veci vydal, čo však neplatí, ak došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. V tejto súvislosti konštatoval, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých pri posudzovaní investičného zámeru vychádzal, a preto ruší vydané súhlasné stanovisko z 30. 5. 2018 a v plnej miere ho nahradil záporným stanoviskom. 5. Keďže stavebný úrad v územnom konaní zistil dôvody, ktoré bránili vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby, pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. V odôvodnení žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na to, že odvolacie námietky smerovali voči obsahu záporného stanoviska vyžiadal si listom stanovisko ďalšieho účastníka konania k obsahu odvolania. Ďalší účastník konania v ňom uviedol, že v nadväznosti na žiadosť stavebného úradu opätovne posúdil zámer žalobcu a konštatoval, že predložená dokumentácia síce deklaruje, že navrhovaná intenzita využitia územia a spôsob zástavby neprekračuje limity stanovené regulatívmi platnej územnoplánovacej dokumentácie, avšak v danom posúdení vychádza z nesprávne stanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch, ktoré uviedla oprávnená osoba podľa stavebného zákona ako príslušný odborne spôsobilý subjekt v grafickej časti predloženej dokumentácie (výkresy č. 03 - 08), a po premietnutí správneho vymedzenia dotknutých funkčných plôch je predmetný investičný zámer v skutočnosti navrhnutý prevažným objemom vo funkčnej ploche zariadení mestskej hromadnej dopravy a autobusovej hromadnej dopravy, číslo funkcie 701, kde je neprípustné umiestňovať stavby a zariadenia nesúvisiace s funkciou. Uvažovaný zámer teda nie je v súlade s ÚP mesta Bratislava. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zistenie zásadnej chyby predloženej dokumentácie navrhovanej stavby došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých hlavné mesto vychádzalo pri posudzovaní investičného zámeru, a v takom prípade podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona nie je dotknutý orgán viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník konania zrušil pôvodné súhlasné stanovisko a v plnej miere ho nahradil záporným stanoviskom. Ďalší účastník
konania konštatoval, že v predmetnom prípade ide o hrubé pochybenie zo strany žiadateľa o vydanie záväzného stanoviska, ktorý predložil ďalšiemu účastníkovi konania nekorektnú dokumentáciu stavby a je v záujme investora, aby pri plánovaní ďalšieho postupu zohľadnil túto skutočnosť. K odvolacím námietkam uviedol, že podľa jeho názoru stavebný úrad postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 7. Žalovaný konštatoval, že vyjadrenie bolo v prílohe doložené situačným výkresom so zakreslením umiestnenia investičného zámeru a porovnaním hraníc funkčných plôch, s vynesením hraníc funkčných plôch v zmysle platného ÚP mesta Bratislavy. Predmetné vyjadrenie, ako aj priložená príloha so zakreslením umiestnenia investičného zámeru podľa žalovaného preukazuje, že zakreslený investičný zámer vychádzal z nesprávne stanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch. 8. Žalovaný poukázal na § 37 ods. 1 a 4 a § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona a uviedol, že stavebný úrad v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami sa v územnom konaní sústredil na posúdenie návrhu najmä z hľadísk uvedených v § 37 ods. 2 stavebného zákona, predloženú projektovú dokumentáciu preskúmal aj z hľadiska záujmov, ktoré chránia dotknuté orgány podľa osobitných predpisov. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona doplnil stanovisko príslušného dotknutého orgánu k odvolaniu, a po preverení všetkých skutočností zistil, že žalobca k návrhu na umiestnenie predmetnej stavby doložil súhlasné stanovisko, ktorého podkladom bola projektová dokumentácia spracovaná spoločnosťou MOROCZTACOVSKY s.r.o., 02/2018, upravená 03/2018, a v ktorom príslušný dotknutý orgán deklaroval súlad predmetného návrhu s platnou ÚPD mesta Bratislava. Príslušný dotknutý orgán na základe výzvy stavebného úradu po zistení zásadnej chyby predloženej projektovej dokumentácie navrhovanej stavby, následne svoje pôvodné súhlasné stanovisko v plnej miere nahradil svojim záporným stanoviskom z 14. 03. 2019. Ďalej žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad si po vlastnom posúdení návrhu vyžiadal odborné vyjadrenie MČ Petržalka – OÚRD, či navrhovaná stavba je v súlade s ÚP mesta Bratislava. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona MČ Petržalka neprislúcha postavenie dotknutého orgánu podľa stavebného zákona, a teda ani príslušnosť na vydanie záväzného stanoviska podľa § 140b stavebného zákona, pretože je vo veci stavebným úradom. Vydané stanovisko MČ Petržalka – OÚRD preto nie je možné považovať za záväzné stanovisko alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise, uvedené nie je teda záväzným stanoviskom v zmysle stavebného zákona. Súlad navrhovanej stavby s platnou ÚPD je povinný z hľadísk uvedených v ustanovení § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona posúdiť v predmetnom konaní stavebný úrad v územnom konaní s vyhodnotením a odôvodnením v územnom rozhodnutí. K stanovisku MČ Petržalka – OÚRD žalovaný uviedol, že aj keď v danom prípade toto stanovisko nemá povahu záväzného stanoviska, pre stavebný úrad však môže byť vydané a poskytnuté iba ako podporné stanovisko pre jeho vlastné posúdenie súladu s platnou ÚPD. 10. Žalovaný konštatoval, že preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia spočíva v posúdení toho, či prvostupňový orgán postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, najmä však, či náležite zistil skutkový stav veci, pričom však žalovaný ako odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový orgán a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli známe, keďže odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci konania, prípadne dotknuté orgány môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. Odvolací orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, zopakovať už vykonané dôkazy a podobne. 11. Žalovaný poukázal na to, že zásada materiálnej pravdy vyžaduje, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 46 správneho poriadku), a preto je nevyhnutné, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Správny orgán je tak povinný urobiť z úradnej povinnosti v každom konaní, v ktorom môže byť dotknutý verejný záujem, bez ohľadu na to, či konanie začalo na základe návrhu účastník konania alebo na podnet správneho orgánu. 12. V tejto súvislosti poukázal na to, že stavebný úrad predmetné územné konanie druhýkrát prerušil rozhodnutím z 27. 03. 2019 do obdržania stanoviska ďalšieho účastníka konania k vydanému súhlasnému stanovisku vo vzťahu k protichodnému stanovisku MČ Petržalka – OÚRD, z čoho vyplýva,
že stavebný úrad vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, konal nad rámec zákonných predpisov, čím spôsobil ničím neodôvodnené prieťahy v konaní. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že postup stavebného úradu, ktorým spôsobil prieťahy v konaní, nepovažuje za zákonný, keďže stavebný úrad mal na základe vlastného posúdenia hneď posúdiť súlad predloženej dokumentácie stavby s platným ÚP mesta Bratislava. Ďalej žalovaný konštatoval, že súčasťou spisového materiálu je dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. F. G. 03/2018 (2x), ďalej dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZ TACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. C. D. 05/2018 (2x) a dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorú vypracovala spoločnosť MOROCZTACOVSKY s.r.o., zodpovedný projektant B. C. D. 05/2018, upravená 11/2018 (1x). Projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 05/2018, ani projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 05/2018, upravená 11/2018, neboli podkladom pre vydanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie z 02/2018, ktorá bola podkladom (spolu s PD 03/2018) pre vydanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov, v spisovom materiáli absentuje. 13. Žalovaný konštatoval, že žalobca môže predložiť nový návrh, s jednoznačne správnym vymedzením stanovených hraníc jednotlivých funkčných plôch, rešpektujúc platný územný plán, s presným označením autora projektu a ostatnými náležitosťami, ktorý bude predmetom samostatného konania. Žalovaný konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo jeho zrušenie, resp. zmenu, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 14. Žalobca zastúpený advokátkou podal včas proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. Zároveň navrhol, aby správny súd zrušil v zmysle § 27 ods. 1 SSP aj záväzné zrušujúce stanovisko ďalšieho účastníka konania zo dňa 14.03.2019. 15. Žalobca uviedol, že ako stavebník predložil stavebnému úradu k svojmu návrhu súhlasné stanovisko ďalšieho účastníka z 30.05.2018, ktorý je dotknutým orgánom vykonávajúcim pôsobnosť podľa § 140a ods. 4 stavebného zákona. Uvedené súhlasné stanovisko bolo pre správny orgán v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné. Poukázal na to, že Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný úrad požiadala MČ Petržalka – OÚRD o vydanie odborného vyjadrenia, či navrhovaná stavba je v súlade s ÚP mesta Bratislava. Následne stavebný úrad obdržal vyjadrenie, ktoré deklarovalo rozpor projektovej dokumentácie s ÚP mesta Bratislava. Na základe uvedeného protichodného vyjadrenia požiadal stavebný úrad ďalšieho účastníka o prehodnotenie – zosúladenie jeho predchádzajúceho súhlasného stanoviska so skutočnosťami uvedenými v odbornom vyjadrení Mestskej časti Bratislava - Petržalka. Žalovaný vyhodnotil tento postup stavebného úradu ako prekračujúci rámec zákona a spôsobujúci prieťahy v konaní, s čím žalobca z časti súhlasí, avšak namieta, že práve táto nezákonnosť postupu stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu bola dôvodom zrušenia súhlasného stanoviska k investičnej činnosti. 16. Podľa žalobcu z § 140a a § 140b ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že príslušným stavebným úradom v danej veci je Mestská časť Bratislava – Petržalka, dotknutým orgánom je ďalší účastník konania (hlavné mesto SR Bratislava), ktorý poskytol súhlasné stanovisko z 30.05.2018, ktorým deklaroval, že uvažovaný zámer nie je v rozpore s ÚP mesta Bratislava. V tejto súvislosti namietal, že Mestská časť Bratislava – Petržalka (stavebný úrad) nie je v tomto konaní dotknutým
orgánom, a teda nebola a nie je oprávnená poskytovať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, ktoré sú z pohľadu zákona irelevantné pre toto územné konanie, keďže v ňom nemajú oporu. Vzhľadom na uvedené potom nebol stavebný úrad oprávnený aplikovať postup podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona a požadovať od ďalšieho účastníka konania potvrdenie platnosti záväzného stanoviska (záväzného aj pre správny orgán), alebo jeho zosúladenie s protichodným stanoviskom MČ Petržalka – OÚRD, keďže toto stanovisko (odborné vyjadrenie) je pre územné konanie irelevantné a obstarané v rozpore so zákonom, práve z dôvodu, že Mestská časť Bratislava – Petržalka v tomto konaní nie je dotknutým orgánom, a teda nie je oprávnená vydávať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, a preto neexistuje žiadne protichodné/ nesúladné stanovisko k súhlasnému záväznému stanovisku. Súhlasné záväzné stanovisko je platné bez časového obmedzenia, a to až do momentu, ak by bolo zmenené alebo zrušené postupom výlučne podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona. Žalobca poukázal na to, že uvedené namietal aj v odvolaní, avšak žalovaný sa s týmto nevysporiadal. 17. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný iba stroho skonštatoval správnosť prvostupňového rozhodnutia bez bližšieho zdôvodnenia, uvedené nepodporil zákonnými ustanoveniami, a to ani v tom rozsahu, ktorý bol zo strany žalobcu najviac namietaný. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami a právnymi normami bol žalovaný pri svojom rozhodovaní vedený a ako sa po právnej stránke vysporiadal s postupom prvostupňového správneho orgánu. 18. Žalobca namietal aj nesprávnosť postupu a nezákonnosť záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania č. MAGS OUIC 38422/19-42973 zo dňa 14.03.2019, ktorým bolo zrušené pôvodné súhlasné stanovisko z 30.05.2018 a ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia, keďže vydanie nového záväzného stanoviska, ktorým bolo zrušené pôvodné záväzné stanovisko, nemá oporu v zákone. 19. V odôvodnení záporného záväzného stanoviska z 14.03.2019 ďalší účastník konania uviedol, že vzhľadom na to, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých ako dotknutý orgán vychádzal pri posudzovaní investičného zámeru, ruší vydané súhlasné záväzné stanovisko z 30.5.2018 a záporným záväzným stanoviskom ho v plnej miere nahrádza. Žalobca namietal, že ďalší účastník konania neuviedol, ktoré skutkové okolnosti sa mali zmeniť podstatným spôsobom, keďže od posudzovania investičného zámeru a vydania súhlasného stanoviska z 30.5.2018 až do vydania záporného záväzného stanoviska z 14.03.2019 neprišlo k žiadnej podstatnej zmene skutkových okolností ohľadne navrhovaného projektu a umiestňovanej stavby, a teda neboli splnené zákonné predpoklady podľa §140b ods. 3 stavebného zákona. Podľa žalobcu bolo preto pôvodné súhlasné záväzné stanovisko zrušené v rozpore so zákonom. 20. V rámci odvolacieho konania ďalší účastník konania v stanovisku k odvolaniu uviedol, že podstatnou zmenou skutkových okolností, z ktorých vychádzal pri posudzovaní investičného zámeru bolo zistenie zásadnej chyby predloženej dokumentácie navrhovanej stavby, ktorá bola predložená aj v pôvodnej žiadosti. K tomu žalobca namietal, že zanedbanie odborného a náležitého posúdenia projektovej dokumentácie stavby s územnoplánovacou dokumentáciou pred vydaním záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti, ktoré je podkladom pre ďalší postup stavebníka, nie je možné považovať za podstatnú zmenu skutkových okolností. 21. Podľa žalobcu taktiež nie je zrejmé ani, na základe akej projektovej dokumentácie prišlo k zmene záväzného stanoviska, keď podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného mala byť podkladom pre vydanie záväzných stanovísk projektová dokumentácia, ktorá v spise absentuje. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že v rámci odvolacieho konania preskúmal predložený prvostupňový spisový materiál a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, porovnal ho s príslušnými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, jeho vykonávacími vyhláškami a zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp.
zmenu prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že s námietkami uvedenými v žalobe, ktoré sú totožné s námietkami v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom zotrváva na svojom stanovisku k námietkam a na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí, pričom pokiaľ ide o podrobnosti, poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k žalobe a replika žalobcu 23. Ďalší účastník konania sa k žalobe nevyjadril. 24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej žalobe vrátane argumentácie v nej obsiahnutej. V. Konanie na správnom súde 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/81/2020. VI. Pojednávanie 26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 16. decembra 2025 rozsudkom. Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľka, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP). VII. Relevantná právna úprava 27. Podľa § 37 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon): (1)Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
(3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 28. Podľa § 140b ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb., dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. VIII. Právne posúdenie 29. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým stavebný úrad zamietol návrh žalobcu na umiestnenie stavby polyfunkčného domu z dôvodu rozporu žalobcom predloženej projektovej dokumentácie s platným ÚP mesta Bratislava. Uvedený záver ohľadom tohto rozporu konštatoval stavebný úrad vo svojom zamietavom prvostupňovom rozhodnutí, na podklade záporného záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania ako dotknutého orgánu. 30. Kľúčová argumentácia žalobcu, ktorá tvorila podstatu jeho žalobných námietok, smerovala k spochybneniu zákonnosti postupu zabezpečenia záporného záväzného stanoviska, ako aj dôvodom jeho vydania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na podstatné úkony v rámci postupu správnych orgánov v prejednávanej veci, a to, že ďalší účastník konania ako dotknutý orgán pôvodne vydal súhlasné stanovisko k investičnému zámeru žalobcu, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že pri vydávaní záväzného stanoviska vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej B. G., z 02/2018, upravenej 03/2018. K návrhu na vydanie územného rozhodnutia žalobca stavebnému úradu predložil odlišnú projektovú dokumentáciu (spracovateľ B. C. D., 05/2018, úprava 11/2018). Stavebný úrad na základe vlastného posudzovania návrhu žalobcu zistil jeho nesúlad s ÚP mesta Bratislava (odborné vyjadrenie MČ Petržalka – OÚRD), keďže bola zistená chyba v predloženej projektovej dokumentácii vo vzťahu k zakresleniu funkčných plôch. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebný úrad ako aj ďalší účastník konania, ktorý vydal pôvodné súhlasné záväzné stanovisko spolupôsobia v územnom konaní a ich závery ohľadom súladu projektovej dokumentácie s ÚP mesta Bratislava boli protichodné, stavebný úrad v zmysle § 136 ods. 1 stavebného zákona v záujme dosiahnutia dohody požiadal ďalšieho účastníka konania o prehodnotenie jeho pôvodného súhlasného záväzného stanoviska. Ďalší účastník konania vzhľadom na skutočnosť, že bola zistená chyba v zakreslení funkčných hraníc a v tejto súvislosti bola predložená dokumentácia v rozpore s ÚP mesta Bratislava, prehodnotil svoje pôvodné súhlasné záväzné stanovisko a toto v plnej miere nahradil záporným záväzným stanoviskom. 31. Pokiaľ žalobca namietal, že Mestská časť Bratislava – Petržalka ako stavebný úrad nie je v tomto konaní dotknutým orgánom, a teda nebola oprávnená poskytovať žiadne stanoviská ani vyjadrenia, tak správny súd konštatuje, že je pravdou, že stavebný úrad nemá postavenie dotknutého orgánu v zmysle §140a stavebného zákona, v dôsledku čoho nie je oprávnený vydávať záväzné stanoviská v zmysle §140b stavebného zákona. Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou žalobcu v časti, v ktorej namietal, že nie je oprávnený vydať akékoľvek stanovisko, či vyjadrenie. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom § 37 stavebného zákona, ktorý upravuje pôsobnosť, resp. činnosť a oprávnenia stavebného úradu v rámci územného konania, ako orgánu, ktorý vydáva rozhodnutie v tomto konaní. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní vychádza z podkladov, ktorými sú o.i. územné plány obcí a zón. Z § 37 ods. 2 stavebného zákona ďalej vyplýva, že stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh aj z hľadiska jeho súladu s podkladmi podľa odseku 1 (t.j. s územným plánom), pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Na tento účel stavebný úrad zabezpečuje stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad (§ 37 ods. 3 stavebného zákona). V zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, návrh zamietne.
32. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad v rámci územného konania skúma otázku súladu návrhu, resp. projektovej dokumentácie s územnoplánovacou dokumentáciou, pričom na tento účel koná v súčinnosti, iným slovami v spolupráci s dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona, ktorým je v tomto prípade ďalší účastník konania. Zo znenia právnej úpravy teda nevyplýva, ako namietal žalobca, že by samotný stavebný úrad nebol oprávnený poskytovať ,,žiadne stanoviská ani vyjadrenia“, práve naopak, stavebný úrad musí ex offo skúmať súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, preto by bolo v rozpore účelom § 37 ods. 1 stavebného zákona, pokiaľ by sa k uvedenému nemohol vôbec vyjadriť. V tejto súvislosti je však potrebné, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, dať do pozornosti, že pri tejto otázke je viazaný, resp. vychádza zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu – t.j. zo záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania. Napriek viazanosti predmetným záväzným stanoviskom však stavebný úrad nemôže ignorovať prípadné pochybenia, resp. zásadné zistenia (chyba v zakreslení funkčných plôch), ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť, či vecnú správnosť predmetného záväzného stanoviska, a to bez ohľadu na skutočnosť, že tieto zistenia vyplynú z jeho vlastnej činnosti (v rámci prieskumu návrhu žalobcu). Uvedenému napokon korešponduje aj skutočnosť, že záväzné stanovisko nie je absolútne nemenné, pretože samotný stavebný zákon za určitých podmienok pripúšťa zmenu záväzného stanoviska, resp. ukladá stavebnému úradu povinnosť zosúladiť záväzné stanoviská (§ 140b ods. 3; § 37 ods. 3 stavebného zákona). 33. Žalobcom namietaný postup stavebného úradu v prejednávanej veci preto možno vyhodnotiť ako zákonný, pretože naopak v prípade, ak by odignoroval zistenie chyby v projektovej dokumentácii, ktorá mala za následok jej rozpor s ÚP mesta Bratislava, konal by v rozpore s § 37 stavebného zákona a jeho rozhodnutie by nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku). Stavebný úrad teda v prejednávanej veci správne postupoval vo vzájomnej súčinnosti s dotknutým orgánom štátnej správy (miestnej samosprávy) s cieľom odstrániť vady, ktorými podľa stavebného úradu pôvodné súhlasné záväzné stanovisko, vychádzajúc z nesprávnych podkladov, trpelo. V tej súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že dotknuté orgány v územnom konaní, príp. stavebnom konaní chránia verejný záujem (§ 140a ods. 1 písm. a/ v spojení s ods. 3 a 4 stavebného zákona), nie súkromné záujmy účastníkov konania, ktorí majú možnosť svoje práva v správnom konaní brániť sami, a preto tým skôr mal stavebný úrad postupovať uvedeným spôsobom (analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/10/2016 z 28.02.2018). Správny súd v nadväznosti na uvedené ďalej konštatuje, že stavebný úrad neoznačoval sporné vyjadrenie, resp. stanovisko MČ Petržalka – OÚRD, ako svojej organizačnej súčasti, ako záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona a v rámci rozhodnutia ho popísal v zásade ako súčasť procesného postupu, pričom však svoje prvostupňové rozhodnutie primárne založil na záveroch záporného záväzného stanoviska ďalšieho účastníka konania ako dotknutého orgánu v súlade s §140a ods. 2 stavebného zákona, ktoré stavebný úrad získal zákonným spôsobom v rámci preverovania podkladov k predmetnému návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia. 34. K žalobcovej námietke, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek vlastnému konštatovaniu, že v preskúmavanom územnom konaní stavebný úrad spôsobil prieťahy, správny súd konštatuje, že ide síce o konštatovanie porušenia zásady rýchlosti a hospodárnosti správneho konania (§ 3 ods. 4 správneho poriadku), avšak toto porušenie ešte samo osebe nemusí dosahovať takej intenzity, že by malo automaticky vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobcovi javilo ako otázne, z akej projektovej dokumentácie stavebný úrad vychádzal, tak z obsahu jeho rozhodnutia je zrejmé, že prehodnotenie záväzného stanoviska požadoval k dokumentácii, ktorá bola súčasťou spisu a ktorú žalobca predložil k návrhu na umiestnenie stavby (03/2018). 35. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu smerujúcu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, pretože z jeho obsahu je zrejmé, akými úvahami a právnymi normami bol žalovaný pri svojom rozhodovaní vedený a ako sa po právnej stránke vysporiadal s postupom prvostupňového správneho orgánu, kedy žalovaný uviedol citáciu právnych predpisov, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci a taktiež aj reagoval na podstatné odvolacie námietky žalobcu, pričom súčasne uviedol okolnosti a priblížil dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu. 36. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú taktiež námietku nezákonnosti záväzného záporného stanoviska ďalšieho účastníka konania, kedy argumentoval tým, že nešlo o podstatnú zmenu skutkových okolností. K uvedenému správny súd uvádza, že za podstatnú zmenu skutkových okolností, ktorú možno označiť aj za podstatnú zmenu skutkového stavu, je potrebné považovať takú zmenu, resp. také
zistenie, ktoré môže mať vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť predchádzajúceho rozhodnutia, resp. v tomto prípade záväzného stanoviska. V prejednávanej veci možno ako podstatnú zmenu skutkových okolností vnímať skutočnosť, že bola v rámci územného konania za súčinnosti stavebného úradu zistená chyba v žalobcom predloženej projektovej dokumentácii, spočívajúca v nesprávnom zakreslení funkčných plôch, ktorá mala nepochybne za následok, resp. objektívne mohla mať vplyv na vecnú správnosť predchádzajúceho súhlasného záväzného stanoviska, vychádzajúceho z projektovej dokumentácie (03/2018). V záujme zabezpečenia zákonnosti a vecnej správnosti záväzného stanoviska je preto potrebné, hoci aj extenzívnym výkladom považovať zistenie chyby v predloženej projektovej dokumentácii za podstatnú zmenu skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán pôvodne vychádzal. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že ďalší účastník konania ako dotknutý orgán konal v súlade s § 140b ods. 3 stavebného zákona, keď nahradil svoje pôvodné súhlasné záväzné stanovisko novým záporným záväzným stanoviskom. 37. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd v zmysle § 169 a contrario SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu nebola v konaní súdom uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť, pričom súčasne súd nezistil a ďalší účastník konania ani netvrdil dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať mu právo na náhradu trov konania. 39. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.