Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/165/2022 1022201009 29. 05. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201009.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: GGT a. s., so sídlom Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 35 791 829, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, so sídlom Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101569505/2022 zo dňa 26.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II.
Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobcovi bolo od žalovaného doručené oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti č. 100846445/2022 zo dňa 11.04.2022 (ďalej len „oznámenie“), v ktorom mu žalovaný oznámil s poukazom na § 2 písm. h) a § 53d ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určenie indexu daňovej spoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) pre nespoľahlivé daňové subjekty. Ako dôvod takéhoto určenia indexu daňovej spoľahlivosti uviedol nesplnenie týchto povinností voči finančnej správe: „BODY 60 - kritérium č. 1 Nedoplatky za daňovú a colnú časť 880.000,00 eur, 30.11.2021, z toho daňová časť 880.000,00 eur, colná časť 0,00 eur. BODY 4 – kritérium č. 6 Podávanie – iné tlačivá, neskoro podané PZC viac ako do 3 dní – ZO: 11.2020“. Zároveň v oznámení uviedol, že v súvislosti s tým bude voči nemu finančná správa uplatňovať obmedzenia dovtedy, kým nedôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti. 2. Voči uvedenému oznámeniu podal žalobca námietky zo dňa 17.05.2022. Namietal udelených 60 bodov za nedoplatok v daňovej veci s vysvetlením, že neskorá úhrada bola vykonaná z dôvodu nedostatočnej finančnej hotovosti na bankovom účte daňového subjektu a že išlo o jednorazové pochybenie platobnej povinnosti, pričom z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti sa vyžaduje, aby bolo pochybenie opakované. Poukázal na to, že úhradu vlastnej daňovej povinnosti vykonal obratom po odstránení prekážky na jeho strane bez akejkoľvek výzvy, a tiež na podiel neskorej úhrady daňovej povinnosti na celkových daňových povinnostiach žalobcu za rok 2021 vo výške nevýznamnej čiastky 0,17 %. Pridelenie 60-tich bodov za ojedinelé porušenie považoval za diskriminačné, a to aj z dôvodu nezohľadnenia veľkostného kritéria. Namietal aj nezohľadnenie ekonomických ukazovateľov (napr. porovnanie hodnoty efektívnej sadzby), hodnotiace kritériá daňovej spoľahlivosti a duplicitné sankcionovanie, pretože za neskorú úhradu mu bude uložený úrok z omeškania.
3. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 101569505/2022 zo dňa 26.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým námietkam žalobcu nevyhovel. Uviedol, že kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti určilo v zmysle § 53d ods. 4 daňového poriadku Ministerstvo financií Slovenskej republiky vyhláškou č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, účinnou od 01. januára 2022 (ďalej len „vyhláška“), v ktorej je v § 1 písm. f) ustanovené ako jedno z kritérií aj plnenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov. Ďalej poukázal na to, že v súlade s § 53d ods. 4 daňového poriadku sú podrobnosti týkajúce sa ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejnené na webovej stránke Finančnej správy. V uvedenom dokumente je podrobne definované aj Kritérium č. 1 – Nedoplatky za daňovú a colnú časť (ďalej len „kritérium č. 1“), v zmysle ktorého sa hodnotí nedoplatok, ktorý nie je uhradený do konca mesiaca, v ktorom vznikol a sleduje sa stav nedoplatkov, ktoré sú platné k poslednému dňu v mesiaci, 6 mesiacov dozadu a zistí sa najvyšší nedoplatok, ku ktorému sa pridelí príslušný počet bodov, t. j. pri prepočte k 01.01.2022 za mesiace 7-12/2021. V kritériu č. 1 je všeobecne nedoplatku nad 50 000 Eur pridelené bodové hodnotenie 60 bodov, a keďže správca dane zistil u žalobcu k poslednému dňu v mesiaci november 2021 evidovaný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2021 vo výške 880 000,00 Eur s lehotou splatnosti 25.11.2021, ktorý bol uhradený dňa 01.12.2021, vzhľadom na výšku nedoplatku a uvedenú definíciu kritéria č. 1 bolo žalobcovi pridelený 60 bodov. Uviedol, že index daňovej spoľahlivosti zohľadňuje aj ekonomické ukazovatele, vyhodnocované prostredníctvom efektívnej daňovej sadzby, ktoré sa uplatňujú na skupine spoľahlivých daňových subjektov a okrem prínosu pre štátny rozpočet cez vykázanú daň z príjmu zohľadňujú aj spoločenský význam daňového subjektu ako zamestnávateľa, vyjadrený prostredníctvom zrazenej dane zo závislej činnosti. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že žalobcovi bolo pridelených celkovo 64 bodov a bol vyhodnotený ako nespoľahlivý daňový subjekt, ekonomické ukazovatele neboli u daňového subjektu ďalej skúmané a uplatňované. II. Správna žaloba 4. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj oznámenia, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 5. Uviedol, že žalovaný použil správne právne predpisy (daňový poriadok a vyhlášku) a kritéria publikované na webovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky, avšak tieto chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel v oznámení a napadnutom rozhodnutí k nesprávnym právnym záverom. Z definície indexu daňovej spoľahlivosti v § 2 písm. h) daňového poriadku (s poukazom aj na dôvodovú správu k zákonu) vyplýva, že ekonomické ukazovatele daňového subjektu je nevyhnutné skúmať pri prideľovaní akéhokoľvek indexu spoľahlivosti. Žalovaný nesprávne uviedol, že ekonomické ukazovatele sa uplatňujú na skupine spoľahlivých daňových subjektov a keďže žalobca bol vyhodnotený ako nespoľahlivý, ekonomické ukazovatele neboli u neho ďalej skúmané a uplatňované. Žalovaný tak vôbec nezohľadnil ekonomickú diverzifikáciu subjektov, počet zamestnancov, výšku obratu, príp. výsledok hospodárenia žalobcu. 6. Žalobca ďalej poukázal na paradox, že menšia spoločnosť, ktorá opakovanie poruší zákon a neuhradí viackrát svoju vlastnú daňovú povinnosť na DPH napr. vo výške 500 Eur, by stále mohla byť podľa metodiky žalovaného vysoko spoľahlivým daňovým subjektom a žalobca, ktorý je naproti tomu jednou z najväčších obchodných spoločností na Slovensku (podľa dosiahnutých tržieb, za FY2021 vo výške 805 591 628 Eur) a je významným zamestnávateľom, pričom za rok 2021 uhradil spotrebnú daň vo výške 442 450 825 Eur a DPH vo výške 87 206 160 Eur a v mesiaci október 2021 uhradil sumu dane 880 000 Eur o 6 dní neskôr, by za toto ojedinelé omeškanie mal spadať pod nespoľahlivé daňové subjekty. Ak by žalovaný vzal do úvahy ekonomické ukazovatele, ako mu to prikazuje daňový poriadok, iste by nedospel k rovnakému záveru ako je uvedený v oznámení a napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na výkladové pravidlá práva v právnom štáte: zdravý rozum zásada in dubio mitius, aj na rozhodnutie Colného úradu Bratislava z 25.11.2020 o úplnom upustení od povinnosti zložiť zábezpeku na daň pre žalobcu. Namietal, že z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti sa vyžaduje, aby bolo
pochybenie daňového subjektu opakované, pričom v tomto prípade nešlo o opakované porušenie platobnej povinnosti. 7. Nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho nezrozumiteľnosť žalobca dôvodil tým, že sa vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že neprihliadol na vyjadrenia predkladané žalobcom a neodôvodnil to, a že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vlastnú úvahu žalovaného vo vzťahu k namietaným tvrdeniam žalobcu ani akúkoľvek argumentáciu či hlbšiu úvahu žalovaného.
III. Vyjadrenia žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.05.2023 uviedol širší kontext zavádzania a účelu indexu daňovej spoľahlivosti. Index daňovej spoľahlivosti má predovšetkým motivačný charakter a nie je hodnotením rizikovosti daňového subjektu pre podnikateľskú sféru; je potrebné ho chápať ako sumár disciplíny daňových subjektov vo vzťahu k plneniu ich zákonných povinností voči finančnej správe za sledované obdobie. Tento index bol zavedený už od roku 2018 a od roku 2022 bol transformovaný na verejný index. Zotrval na záveroch a priradených bodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a mal za to, že výpočet indexu bol v súlade so zákonom. Uviedol, že index daňovej spoľahlivosti nie je sankciou, pretože neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť, len konštatuje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe v určitom období správal/ ako si plnil povinnosti (čisto motivačný inštitút). Nakoľko nejde o sankciu, nemôže ísť ani o porušenie zásady ne bis in idem. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu poukazujúc na rozhodovanie colného úradu o výške zábezpeky na spotrebnej dani, pretože dôvody, z ktorých vychádzala úvaha colného úradu a ktoré ovplyvnili jeho rozhodnutie, sami osebe nemôžu znížiť pridelenie bodov, na základe ktorých bol stanovený index pridelený žalobcovi. Uviedol, že z rozhodovania správcu dane nevyplýva, že by mal pochybnosti a mal pri určení IDS možnosť použiť nejaký miernejší výklad v prospech daňového subjektu; určovanie IDS je striktne určené kritériami vychádzajúcimi z vyhlášky. Prostredníctvom efektívnej daňovej sadzby, ekonomického ukazovateľa, sa posudzujú hodnotené podnikateľské subjekty a tento zohľadňuje veľkostné podmienky. Nesúhlasil s tým, že z právnej úpravy IDS sa vyžaduje, aby bolo pochybenie daňového subjektu opakované a toto z ničoho nevyplýva. Nevidel ani dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Dodal, že dňa 19.01.2023 oznámil správca dane žalobcovi určenie IDS pre vysoko spoľahlivé daňové subjekty a preto mal za to, že tu existuje dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. V každom prípade videl dôvod na zamietnutie žaloby pre jej nedôvodnosť. 9. V replike zo dňa 13.01.2025 žalobca nesúhlasil so zastavením konania, pretože by sa tak nemohol domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v súvislosti s inštitútom indexu daňovej spoľahlivosti. Negatívne účinky nezákonne vykonaného hodnotenia môžu pretrvať aj po vydaní ďalších oznámení, napr. v podobe neuzavretia kontraktu s obchodným partnerom, horšieho hodnotenia kredibility z pohľadu bankového financovania, eliminácie možnosti zúčastniť sa verejných obstarávaní, a tieto nemožno konvalidovať vydaním iného neskoršieho indexu. Žalobca nespochybňoval motivačný charakter IDS, ale zdôraznil že je zároveň významným nástrojom hodnotenia rizikovosti subjektu v podnikateľskom prostredí a jeho kredibility v obchodných vzťahoch. Nesúhlasil s názorom, že index neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť a nie je teda sankciou. Uvedením, že v súvislosti so zaradením medzi nespoľahlivé daňové subjekty bude finančná správa voči vám uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom sídle, podľa žalobcu správca dane jednoznačne rozhodol o právach a povinnostiach žalobcu ako daňového subjektu. Oznámenie je v zásade osobitným rozhodnutím správcu dane, ktoré je spôsobilé rozhodovať o právach a povinnostiach žalobcu. Správca dane mal dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodujúcim pre vydanie oznámenia a obhajovať svoje práva a záujmy, čo mu neposkytol. 10. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa duplikou. IV. Relevantná právna úprava
11. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“. 12. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“. 13. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“. 14. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“. 15. Podľa § 2 písm. h) daňového poriadku, základné pojmy: „Na účely tohto zákona sa rozumie indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.“ 16. Podľa § 53d ods. 4 daňového poriadku, index daňovej spoľahlivosti: „Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.“ 17. Podľa § 1 písm. f) a g) vyhlášky: „Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti sú: f) plnenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov a iné peňažné plnenie, g) plnenie povinnosti zaplatiť colný dlh, pokuty a iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, daň z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebnú daň pri dovoze v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 18. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 19. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.07.2022, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté opatrenie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 20. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ohľadom posúdenia právnickej osoby žalobcu ako nespoľahlivého daňového subjektu a konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca napádal nesprávne
právne posúdenie najmä čo do nezohľadnenia ekonomických ukazovateľov daňového subjektu, ale aj nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v nezaoberaní sa s námietkami žalobcu a absencii hlbšej úvahy žalovaného. 21. Nakoľko účastníci konania mali rozdielny názor v otázke, či IDS je sankciou alebo nie, od čoho sa odvíja druh správnej žaloby - či ide o všeobecnú správnu žalobu alebo správnu žalobcu vo veciach správneho trestania, na ktorú sa osobitne vzťahujú ustanovenia § 194 - § 198 SSP, správny súd pre úplnosť uvádza, že vo všeobecnosti určenie indexu daňovej spoľahlivosti nepredstavuje sankciu, hoci žalobca to môže subjektívne považovať za akúsi „sankciu“/potrestanie. Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V danom prípade pri určení indexu daňovej spoľahlivosti pre nespoľahlivý daňový subjekt je v oznámení uvedené, že voči nespoľahlivému daňovému subjektu bude finančná správa uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V zmysle § 53d ods. 6 daňového poriadku v relevantnom znení daňovému subjektu, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti nespoľahlivý daňový subjekt, vyplýva jediné obmedzenie, že správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania, ktorú možno na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu primerane predĺžiť. Žalobca v žalobe uvádzal, že okrem uvedeného zákonného obmedzenia bude na nespoľahlivé daňové subjekty nepriamo vplývať aj obmedzenie spočívajúce v nemožnosti využitia benefitov a zvýhodnení, medzi ktoré patrí aj vyhovenie žiadosti o zníženie zábezpeky na spotrebnú daň po splnení zákonom stanovených podmienok. 22. Z uvedeného vyplýva, že index daňovej spoľahlivosti vyjadruje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej správe v určitom sledovanom období správal, t. j. či si plnil alebo neplnil povinnosti, resp. si plnil povinnosti len čiastočne; má primárne motivačný charakter, a teda mu z neho nevyplýva žiaden postih, či už vo forme (legálnej) sankcie alebo vykonania povinnosti. Index daňovej spoľahlivosti teda nie je sankciou, neukladá daňovým subjektom žiadnu povinnosť. 23. Ďalej žalovaný navrhoval zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP z dôvodu, že žalobcovi bol dňa 19.01.2023 oznámený IDS pre vysoko spoľahlivé daňové subjekty. Žalobca nesúhlasil so zastavením súdneho konania, pretože negatívne účinky nezákonne vykonaného hodnotenia môžu pretrvať aj po vydaní ďalších oznámení (napr. v podobe neuzavretia kontraktu s obchodným partnerom, horšieho hodnotenia kredibility z pohľadu bankového financovania, eliminácie možnosti zúčastniť sa verejných obstarávaní, a tieto nemožno konvalidovať vydaním iného neskoršieho indexu) a nemohol by sa tak domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v súvislosti s inštitútom indexu daňovej spoľahlivosti. Pre správny súd je v zmysle § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 na rozhodovanie rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. súd posudzuje danú vec do minulosti, k času, kedy bolo napadnuté rozhodnutie právoplatné a nebolo vydané ďalšie hodnotenie IDS žalobcovi. Zároveň ako uvádza žalobca, napadnutým rozhodnutím boli alebo mohli byť priamo dotknuté jeho práva alebo právom chránené záujmy, a preto je v zmysle § 2, § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP oprávnený domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv na správnom súde. Z uvedených dôvodov správny súd nepovažoval za naplnený dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP, a preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby. 24. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ak by žalovaný vzal do úvahy ekonomické ukazovatele, ako mu to prikazuje daňový poriadok v § 2 písm. h), iste by nedospel k rovnakému záveru, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí a oznámení. V uvedenom ustanovení § 2 písm. h) daňového poriadku sa uvádzajú dve kritériá, podľa ktorých sa posudzuje daňová spoľahlivosť daňového subjektu, ktorými sú (i) plnenie jeho povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku a (2) na základe jeho ekonomických ukazovateľov. Ide o dve kumulatívne podmienky, ktoré sa posudzujú a ktoré musia byť splnené na to, aby bol daňový subjekt hodnotený ako vysoko spoľahlivý. Žalobca to interpretuje opačne a nesprávne sa domnieva, že posúdením ekonomických ukazovateľov by správca dane dospel k inému záveru o IDS, pretože keďže ide o dve kumulatívne podmienky, obe musia byť splnené na to, aby bol daňový subjekt posúdený ako vysoko spoľahlivý. Stačí, že jedna podmienka splnená nie je (čo bol tento prípad) a IDS pre vysoko spoľahlivý subjekt nebude môcť byť pridelený. 25. Súd dáva do pozornosti, že žalobcovi bolo v rámci posúdenia plnenia jeho povinností voči finančnej správe pridelených okrem iného 60 bodov za to, že k poslednému dňu v mesiaci november 2021,
t. j. k 30.11.20201, mal evidovaný daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2021 vo výške 880 000 Eur s lehotou splatnosti 25.11.2021, ktorý bol uhradený dňa 01.12.2021. Keďže bolo žalobcovi už v rámci posúdenia plnenia jeho povinností voči finančnej správe pridelených 60 bodov, pričom 25 a viac bodov znamenalo v rámci posudzovania indexu daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu ako nespoľahlivého, vyhodnotenie ekonomických ukazovateľov u žalobcu, aj keby bolo pozitívne, nedokázalo by znížiť body získané za porušenie prvého kritéria - porušenie povinnosti voči finančnej správe. 26. V rámci posudzovania ekonomických ukazovateľov sa počíta efektívna daňová sadzba odvíjajúca sa od výnosov alebo príjmov daňového subjektu a výšky dane z príjmov, ktorá sa určuje v percentách a porovnáva sa s efektívnou daňovou sadzbou individuálnou; teda jej splnenie sa vyhodnocuje samostatne v rámci tohto kritéria. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie ekonomických ukazovateľov by nemalo žiadny vplyv na závery vyhodnotenia prvého kritéria, ani by nijako neznegovalo nesplnenie povinnosti žalobcu zaplatiť včas daň voči finančnej správe. Kritériá, ktorých posúdenia a zohľadnenia sa žalobca domáhal (ekonomickej diverzifikácie subjektov, počtu zamestnancov, výšky obratu, výsledku hospodárenia žalobcu), nebolo možné zohľadňovať v rámci prvého kritériá týkajúceho sa splnenia povinností voči finančnej správe podľa daňového poriadku, ale tieto sa posudzovali v rámci druhého kritéria, pričom keďže jedno z dvoch kumulatívnych kritérií žalobca nesplnil, nemohol mu byť pridelený IDS pre vysoko spoľahlivé subjekty. Žalovaný v podstate správne uviedol, že skúmanie ekonomických ukazovateľov v danom prípade nebolo u žalobcu už relevantné; nijako by to nedokázalo zmeniť záver vyplývajúci z posúdenia prvého kritéria. 27. Žalobca tiež nijako nevysvetlil, z čoho dovodzuje, že z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti sa vyžaduje, aby bolo pochybenie daňového subjektu, za ktoré sa prideľujú sankčné body, opakované. Nevyplýva to zo zákonnej úpravy, z vyhlášky ani z kritérií stanovených finančnou správou. Za danej situácie súd nemohol považovať túto námietku za dôvodnú. Rovnako, čo sa týka poukázania žalobcu na paradox ohľadom opakovaného porušenia zákona menšou spoločnosťou, či poukázania na výkladové pravidlá: zdravý rozum a zásady in dubio mitius, správny súd uvádza, že stanovenie kritérií závisiacich od výšky nedoplatku, ako aj na skutočnosti, že väčšia spoločnosť si v tomto ohľade musí dávať pozor na v podstate každý nedoplatok, nepredstavuje nič diskriminačné ani odporujúce zdravému rozumu. 28. Napokon súd nevzhliadol ani namietané nedostatky v napadnutom rozhodnutí v jeho odôvodnení, toto považuje za zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, zároveň dávajúce odpoveď na žalobcovu argumentáciu obsiahnutú v podaných námietkach. Okrem toho žalobca v tomto ohľade nijako bližšie nešpecifikoval, čo konkrétne považoval za nezrozumiteľné alebo nedostatočne odôvodnené. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol podstatné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia. 29. Okrem uvedeného žalobca v replike nenamietal, že mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodujúcim pre vydanie oznámenia, čím bolo zasiahnuté do jeho práv. Žalobca jednak tieto námietky vzniesol až v replike k vyjadreniu žalovaného, t. j. nie v lehote dvoch mesiacov od oznámenia napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP súd na neskôr vznesené námietky neprihliada. Pre úplnosť však uvádza, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa neskôr, podať námietky, správnu žalobu, čo aj využil, všetky jeho meritórne námietky boli preskúmané jednak v administratívnom konaní, ako aj súdnom konaní, a tieto neboli spôsobilé zmeniť závery napadnutého rozhodnutia. 30. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.
32. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.