Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/248/2022 1022201366 29. 10. 2025 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201366.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., bytom E. XXX/XX, XXX XX F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2022/002345-010 zo dňa 25.07.2022, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2022/002345-010 zo dňa 25.07.2022 a personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 74 zo dňa 14.02.2022 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 74 zo dňa 14.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) dňom 16.02.2022 prevedený z funkcie – riaditeľ úradu špeciálnych služieb a operácií Prezídia Policajného zboru (ďalej aj „úrad špeciálnych služieb“) na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej aj „KR PZ“), služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a súčasne bol žalobca dňom 15.02.2022 odvolaný z doterajšej funkcie. 2. Žalobca bol prevedený na inú funkciu na základe odôvodneného návrhu nadriadeného, pretože si to vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby, ktorý spočíva v skutočnostiach uvedených v spisovom materiáli vedenom na sekretariáte 1. viceprezidenta Policajného zboru (ďalej len „PZ“) pod č. PPZVP-2022/7-008-V, ktorý je vedený v režime utajenia pod stupňom „Vyhradené“. Zo skutočností, ktoré boli uvedené v spisovom materiáli tak bolo možné konštatovať, že ponechaním žalobcu v jeho doterajšej riadiacej funkcii by bol ohrozený dôležitý záujem štátnej služby, ktorý spočíva v tom, že efektívna činnosť ním riadeného úradu špeciálnych služieb by mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť boja s najzávažnejšími formami organizovaného zločinu.
3. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu rozklad zo dňa 25.02.2022, pričom namietol, že z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa nadriadený riadil a mal za to, že odôvodnenie nespĺňa elementárne náležitosti. 4. Na podklade podaného rozkladu vydal žalovaný rozhodnutie č. SPSČ-PO3-2022/002345-010 zo dňa 25.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Žalovaný uviedol, že začatie konania bolo riadne odôvodnené, a to neuspokojivými výsledkami v riadiacej činnosti žalobcu, čo malo za následok nedostatočné si plnenie povinností zo strany útvaru v jeho riadiacej pôsobnosti. Bližšie dôvody boli uvedené v utajovanej časti spisového materiálu, s ktorým bol žalobca oboznámený. 6. Žalovaný konštatoval, že policajný zbor je členený na viacero služieb, ktoré participujú na ochrane pred protiprávnou činnosťou. Riadenie jednotlivých zložiek je strategickou činnosťou v organizácii a bez správneho riadenia sa efektivita jednotlivých článkov v tak rozsiahlej štruktúre nezaobíde. Činnosť nadriadeného teda spočíva najmä vo zvyšovaní efektivity služobných činností podriadených, čo má za následok efektívny boj s protiprávnou činnosťou kriminálnych živlov. Vzhľadom na závažnosť personálneho opatrenia uvedeného v § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe zákonodarca určil, že rozhodovať o ňom môže len minister. Pri rozhodovaní o využití daného personálneho opatrenia nechal zákonodarca ministrovi relatívnu voľnosť, jedná sa teda o jeho voľnú úvahu. V predmetnej veci minister v rámci svojej právomoci rozhodol previesť žalobcu dňom 16.02.2022 na KR PZ v Bratislave. 7. K námietke žalobcu, že tento nemal k dispozícii stanovisko viceprezidenta PZ ani návrh na preloženie žalovaný uviedol, že v priebehu odvolacieho konania mal žalobca umožnené nahliadnuť do spisu, čo vyplýva zo záznamu z nahliadnutia zo dňa 02.02.2022. Súčasne bolo žalobcovi umožnené nahliadnuť aj do neutajovanej časti dňa 07.06.2022, ako aj do utajovanej časti, čo vyplýva zo záznamu o nahliadnutí zo dňa 27.06.2022. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že z predložených dôkazov bolo dostatočne preukázané, že žalobca bol prevedený podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe nie z dôvodu organizačnej alebo personálnej zmeny na základe „svojvoľného manažérskeho rozhodnutia“, ale z dôvodu, že to vyžadoval dôležitý záujem štátnej služby. Práve dôležitý záujem štátnej služby bol dôvodom prevedenia žalobcu. Súčasne žalovaný uviedol, že pozitívne služobné hodnotenie nevylučuje aplikáciu inštitútu prevedenia podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe. Pozitívne hodnotenie tak nevylučuje aplikáciu daného inštitútu, pretože nadriadený je pred jeho aplikáciou povinný skúmať ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby súvisiace s prípadným ponechaním nadriadeného vo funkcii. 9. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi ako príslušníkovi PZ, ktorého konkrétne nasadenie sa vzhľadom na charakter služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, prezumuje, neprislúchala možnosť autonómneho výberu jeho ďalšieho služobného zaradenia po jeho prevedení. 10. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje existencia dôležitého záujmu štátnej služby. Táto bola definovaná ako „potreba efektívnej činnosti odvolateľom riadeného úradu, ktorý by mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť boja s najvážnejšími formami organizovaného zločinu.“ Nadriadený zabezpečil v rámci konania dostupné informácie o činnosti úradu špeciálnych služieb z inej súčasti PZ, a to Národnej kriminálnej agentúry (ďalej aj „NAKA“). Participácia kriminálneho spravodajstva úradu špeciálnych služieb spolu s odhaľovaním a vyšetrovaním konkrétnych skutkov NAKA spočívala vo zvýšení efektivity služobnej činnosti PZ na úseku boja proti trestnej činnosti, ktorá svojim charakterom predstavuje najzávažnejšie formy trestných deliktov. 11. Žalovaný uviedol, že plnenie úloh na úseku kriminálneho spravodajstva je formálne rozdelené do 4 elementárnych oblastí, avšak v prípade troch sa jedná o podporné zabezpečovacie činnosti pre plnenie zásadných úloh PZ a síce odhaľovanie trestných činov realizované prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, zisťovanie páchateľov, ako aj vyšetrovanie a skrátené vyšetrovania trestných činov a výkon jedného trestno-procesného inštitútu. V návrhu boli uvedené informácie, využité NAKA v konkrétnych trestných veciach. V poslednom nadriadeným určenom období však takéto informácie absentovali – vo výraznej miere sa činnosť úradu špeciálnych služieb v tomto smere v maximálnej miere obmedzila.
Vzhľadom na rozsiahlu operatívno-pátraciu činnosť Národnej kriminálnej agentúry a jej prebiehajúce vyšetrovania závažnej trestnej činnosti organizovaných a zločineckých skupín, v ktorých bolo vlastnými silami NAKA zistených a napokon aj obvinených množstvo osôb, žalovaný konštatoval, že úrad špeciálnych služieb si v tomto smere dostatočne neplnil svoje povinnosti a svoju služobnú činnosť obmedzil na minimum, z čoho možno usúdiť, že nielen policajti zaradení v rámci príslušného útvaru, ale najmä riadiaci aparát, zlyhal. Zlyhanie takéhoto vysokošpecializovaného útvaru v rámci PZ je pre plnenie úloh na úseku odhaľovania trestných činov a zisťovaní ich páchateľov viac ako neprijateľné. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že dôležitý záujem štátnej služby spočíval v zabezpečení efektívnej činnosti úradu špeciálnych služieb, ktorú priamo ovplyvňuje riadiaca činnosť nadriadených. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 12. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 26.09.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 13. Žalobca po opise skutkového stavu veci vyjadril nesúhlas s obsahom napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Dôvody oboch rozhodnutí považoval za neurčité, všeobecné a nedávajúce presvedčivú odpoveď. Odôvodnenie, prečo bol žalobca preložený, nespĺňa zákonné náležitosti a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rozhodnutiach nie je uvedené, aké konkrétne dôkazy boli podkladom pre vydanie personálneho rozkazu, odôvodnenie je všeobecné a nie sú v ňom vytýkané žiadne porušenia interných predpisov. Uvedený je iba fakt, že ponechaním žalobcu by bol ohrozený dôležitý záujem štátnej služby, avšak tieto dôvody sú popísané veľmi všeobecne a voči takto popísaným dôvodom sa žalobca nemôže účinne brániť. 14. Žalobca, s odkazom na súdnu prax (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 540/2012 zo dňa 24.04.2013 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/21/2013 zo dňa 20.01.2014) konštatoval, že musí byť venovaná zvýšená pozornosť objasneniu neurčitého pojmu, akým je „dôležitý záujem štátnej služby“. 15. Žalobca poukázal na to, že začatiu konania predchádzalo jeho stretnutie s 1. viceprezidentom PZ, ktorý mu povedal, že chce, aby žalobca k 01.02.2022 skončil na svojej pozícii, čo podľa žalobcu svedčí o účelovosti konania. S odchodom žalobca nesúhlasil. Po začatí konania a preštudovaní spisu mal žalobca za to, že sa jedná o účelové konanie, predložený spis obsahoval 2 záznamy, ktoré spracoval 1. viceprezident PZ deň pred začatím konania dňa 01.02.2022 a 2 odpovede zaslané iným útvarom. Žalobca upozornil na to, že pri kontrole úradu je potrebné si vyžiadať údaje od dotknutého úradu, nie od iných súčastí prezídia, ktoré nemajú absolútnu vedomosť o činnosti žalobcom riadeného úradu, pričom tieto môžu byť účelovo skreslené. Na úrade nebola vykonaná žiadna kontrola, nič, čo by prispelo k objasneniu veci, žiadna konfrontácia, pohovor, absolútne nič. Súčasne nebola uložená žiadna úloha, ktorej nesplnenie by mohlo byť žalobcovi vytknuté. 16. Žalobca namietol, že podkladom pre začatie konania bolo absurdné štatistické kritérium, ktorým sa 1. viceprezident PZ snažil navodiť dojem neschopnosti úradu ako celku a navodiť dojem neschopnosti žalobcu, ako aj osoby riaditeľa odboru kriminálneho spravodajstva. Žalobca informoval 1. viceprezidenta PZ, že získané čísla nezodpovedajú skutočnosti, o čo však 1. viceprezident PZ nejavil záujem. Žalobca však v absolútne krátkom časovom termíne (24h) zdokumentoval a vypracoval stanovisko, ktorým dokázal zaujatosť 1. viceprezidenta PZ, rovnako ako účelovosť konania, avšak 1. viceprezident PZ nemal záujem spoznať prácu žalobcu, smerovanie úradu. Žalobca vo svojom stanovisku k oznámeniu o začatí konania podrobne zdôvodnil, vydokladoval a vyvrátil všetky skutočnosti, na základe ktorých sa konanie začalo. 17. Žalobca uviedol, že počas jeho pôsobenia vykonané kontroly na úrade boli bez nedostatkov, čo svedčí o kvalitnej odbornej, riadiacej, kontrolnej a organizátorskej činnosti vedenia úradu. Uviedol, že úradom boli iniciované viaceré legislatívne zmeny týkajúce sa problematiky ochrany svedka, použitia agenta, krycích dokladov a ďalších interných predpisov. Úrad mal vynikajúce výsledky na úseku získavania, zhromažďovania a poskytovania informácií, v oblasti použitia agenta, realizovaných skrytých operácií doma a v zahraničí, poskytovania ochrany ohrozeným a chráneným osobám, na úseku
vytvárania legiend a v neposlednom rade zabezpečovania videokonferencií. Žalobca uviedol, že jeho hodnotenie bolo vysoko pozitívne. Žalobca poukázal na to, že 1. viceprezident PZ žalobcu od jeho ustanovenia do funkcie žiadnym spôsobom neupozornil na zmeny hodnotenia žalobcovej služobnej činnosti. K jeho práci nemal nik z nadriadených námietky. 18. Žalobca uviedol, že nie je zrejmé, na aké skutočnosti prihliadal riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, keď žalobcu zaradil do neadekvátnej funkcie, čím bol poškodený na svojich právach. Rovnako žalobca uviedol zmeškanie lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia o 3 mesiace. Žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa nachádza viacero odsekov, v ktorých je žalobca nesprávne označený a je v nich opisovaný iný skutkový stav. Rozsiahly spisový materiál predložený žalobcom, ktorý vyvracal dôvody začatia konania, je v napadnutom rozhodnutí uvádzaný ako rozsiahly spisový materiál 1. viceprezidenta PZ, čo svedčí o nízkej úrovni spracovania rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.08.2023, pričom k zdôvodneniu, v čom spočíva ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby odkázal, na stanovisko 1. viceprezidenta PZ, ktorý bol predložený vo veci žalobcu A. B. E. B.. 20. K námietke zmeškania lehoty na vydanie napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmeškanie poriadkovej lehoty nemá vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania, a teda ani na zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca je jasne a správne uvedený a je tak jasne identifikovaný a nezameniteľný s inou osobou. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie jasne určuje dôvody, pre ktoré bol aplikovaný inštitút prevedenia podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe vo vzťahu k žalobcovi. Je v ňom uvedený skutkový stav, ktorý je nezameniteľný s iným a zodpovedá obsahu spisového materiálu vzťahujúceho sa k predmetnému konaniu. 21. Žalovaný uviedol, že úkony v priebehu konania zabezpečuje oprávnený orgán, a preto je správne, že v konaní ďalšie dôkazy zabezpečil nadriadený. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 22. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 04.10.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Priložil rozhodnutie týkajúce sa A. B. E. B. a uviedol, že ako rozhodnutie žalobcu, tak aj toto rozhodnutie sú vo viacerých miestach totožné. 23. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/248/2022. 25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
26. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.10.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 27. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže minister previesť nadriadeného na základe odôvodneného návrhu nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť nadriadeného na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu; ak ide o nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra, môže tak minister urobiť aj bez návrhu. Previesť alebo preložiť podľa predchádzajúcej vety nemožno prezidenta Policajného zboru, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby a nadriadeného Zboru väzenskej a justičnej stráže okrem nadriadeného v priamej riadiacej pôsobnosti ministra spravodlivosti Slovenskej republiky. 30. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi, svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a či zistenie skutkového stavu opodstatňuje záver o potrebe prevedenia žalobcu. 31. Správny súd prvotne uvádza, že administratívny spis žalovaného tvoril utajovanú časť – za účelom správneho súdneho prieskumu všetci členovia senátu, ktorý prejednal a rozhodol predmetnú vec do neho spoločne nahliadli a oboznámili sa s jeho obsahom dňa 16.10.2025. Tu je potrebné uviesť, že úlohou správneho súdu je preskúmať, či skutočnosti, kladené žalobcovi ako dôvod prevedenia, majú alebo nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, vrátane jeho utajovanej časti. Úloha správneho súdu sa obmedzuje v tom smere, či voľná úvaha príslušného orgánu pri hodnotení dôkazov má oporu v samostatnom obsahu týchto dôkazov, teda či zjavne neprihliada (neignoruje) obsah určitého dôkazu alebo naopak, nerobí závery, ktoré sa z obsahu dôkazov myšlienkovo správne nedajú odvodiť (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/32/2025 zo dňa 30.07.2025). Správny súd sa tak zameral na vyhodnotenie dôkazov, obsiahnutých v utajovanej časti administratívneho spisu (na ktorý odkazoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí) vo vzťahu k ich vierohodnosti, presvedčivosti a relevantnosti, a na podklade uvedeného ustáli, či voľná úvaha orgánov verejnej správy vychádza z ich obsahu a pohybuje sa v medziach zákona o štátnej službe. 32. Žalobca bol prevedený s odkazom na § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe. Rozhodnutie o prevedení je meritórnym rozhodnutím, pričom podstatný je pojem „dôležitý záujem štátnej služby“, a preto je potrebné tento záujem pomenovať v dôvodoch rozhodnutia. Správny orgán síce disponuje diskrečnou právomocou, kedy mu to zákon umožňuje, avšak diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali alebo nie, konkrétne v prejednávanom prípade, či vznikol dôležitý záujem štátnej služby. Takáto právomoc by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Nestačí len konštatovanie, že je daný dôležitý záujem štátnej služby, ale tento právne neurčitý pojem je treba podľa názoru správneho súdu niečím konkrétnym skutkovo naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu disponuje minister voľnou úvahou, ktorú môže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Dôležitý záujem štátnej služby na preložení policajta v postavení nadriadeného môže spočívať aj v iných okolnostiach, týkajúcich sa povedzme aktuálnych potrieb policajného zboru. Nepomenovanie dôležitého záujmu štátnej služby na preložení žalobcu a každého policajta v podobnom postavení nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprispieva k dôvere občanov v policajný zbor.
33. Správny súd súčasne poukazuje aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v náleze sp. zn. I. ÚS 540/2012 zo dňa 24.04.2013, ktorý uviedol: „Najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sa priklonil k názoru, že dôležitý záujem služby na odvolaní sťažovateľa z funkcie je z dôvodu absencie akejkoľvek úpravy ponechaný na vôľu ministra dopravy, pričom tento dôležitý záujem služby nie je povinný minister dopravy pri odvolaní sťažovateľa z funkcie uviesť. Ústavný súd je však toho názoru, že za ústavne konformný výklad ustanovenia § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe je potrebné považovať výklad, ktorý prezentuje sťažovateľ v sťažnosti, keď uvádza: «Ak zákon ustanovuje v hypotéze právnej normy určité predpoklady, v danom prípade existenciu „dôležitého záujmu služby“, je potrebné tento predpoklad náležité objasniť, pretože protichodné konanie zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a možnosť svojvoľného rozhodovania príslušných orgánov. V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. ... Rozhodnutie ministra dopravy o odvolaní sťažovateľa z funkcie zástupcu riaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava predstavuje autoritatívne rozhodnutie, ktoré vydáva ako orgán s mocenskou autoritou v oblasti verejnej správy, pričom takéto rozhodnutie nemôže byť odôvodnené len všeobecným poukazom na „dôležitý záujem štátu“ bez toho, aby bol dôležitý záujem štátu konkretizovaný, ako to bolo v prípade sťažovateľa. V opačnom prípade možno rozhodnutie ministra dopravy o odvolaní sťažovateľa z funkcie zástupcu riaditeľa odboru Železničnej polície Bratislava považovať za prejav jeho svojvôle, ktorá je v podmienkach materiálneho právneho štátu z ústavného hľadiska neakceptovateľná a neudržateľná. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že zákon o štátnej službe pojem „dôležitý záujem služby“ nedefinuje. Naopak, práve pri absencii vymedzenia uvedeného pojmu je nevyhnutné, aby bol dôležitý záujem služby pri odvolávaní nadriadených pomenovaný tak, aby mohol správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia ministra dopravy posúdiť, či bol dôležitý záujem služby ako podmienka na odvolanie nadriadeného naplnený, teda či minister dopravy ako správny orgán neprekročil medze správnej úvahy, ku ktorej je oprávnený. Nemožno preto súhlasiť s názorom najvyššieho súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, že skúmanie dostatočného zistenia skutkového stavu k obsahovým náležitostiam rozhodnutia ministra dopravy nie je právne významné.“ 34. Správny súd tak pri správnom súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí vychádzal aj z vyššie uvádzaných východísk, pričom sa zameral aj na vyhodnotenie, či závery žalovaného majú oporu v dostatočne zistenom skutkovom stave veci. Správny súd uvádza, že z dôvodu utajovaných informácií, ktoré obsahoval administratívny spis je odôvodnenie tohto rozsudku koncipované tak, aby sa prihliadlo na mieru ochrany týchto utajovaných informácií. 35. Žalobca v žalobe namietol, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože po nahliadnutí do spisu tento obsahoval 2 záznamy, ktoré spracoval 1. viceprezident PZ dňa 01.02.2022 a 2 odpovede zaslané iným útvarom – žalobca mal za to, že uvedené dôkazy nezodpovedajú skutočnosti, pričom svojim konaním vydokladoval a vyvrátil všetky skutočnosti, na podklade ktorých sa konanie začalo. Po prieskume administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí správny súd súhlasí so žalovaným v tom, že dôležitý záujem štátnej služby môže spočívať aj v zabezpečení efektívnej činnosti útvaru, avšak aj uvedené musí mať dostatočný podklad v administratívnom spise, pričom tento vyhodnotil správny súd ako nedostatočný. 36. Po nahliadnutí do administratívneho spisu, prihliadnuc na to, že tento tvorí utajovanú skutočnosť (na ktorú odkazoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí), správny súd uvádza, že dôkazy, získané a zhromaždené orgánmi verejnej správy nevytvárajú dostatočný skutkový základ k tomu, aby došlo k naplneniu predpokladov uvedených v § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe. Nemožno tak konštatovať vierohodnosť, presvedčivosť a relevantnosť dôkazov, na podklade ktorých došlo k vydaniu napadnutých
rozhodnutí. Na tomto mieste je potrebné súhlasiť so žalobcom, že orgány verejnej správy si za účelom konania a rozhodovania zaobstarali výlučne odpoveď z inej zložky PZ – NAKA, ktorá obsahovala výlučne štatistické údaje ohľadom postúpení informácií zo strany úradu žalobcu a využiteľnosti týchto informácií NAKA za dva roky (tento dôkaz obsahoval výlučne informáciu o postúpených a využiteľných informáciách bez toho, aby boli tieto informácie akokoľvek bližšie špecifikované – nie je zrejmé, o aké informácie sa jednalo, aké trestné činy boli preverované, rozsah postúpených informácií a pod.). Iný relevantný dôkaz získaný / zaobstaraný zo strany orgánov verejnej správy administratívny spis neobsahuje. Naopak, žalobca tak, ako to tvrdil aj v žalobe, predložil do konania rozsiahle vyjadrenie, ktorým demonštroval činnosť ním riadeného úradu, pričom nie je možné identifikovať, ako sa s uvedeným orgány verejnej správy vysporiadali. Toto vyjadrenie pritom obsahovalo podstatné informácie o činnosti úradu špeciálnych služieb, kedy žalobca odkazoval na širší rozsah štatistických údajov o činnosti tohto úradu. 37. Ako to uviedol správny súd vyššie, aplikáciu § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe je potrebné podložiť relevantnými skutkovými zisteniami. V prípade, ak sa však orgány verejnej správy obmedzili výlučne na jeden získaný štatistický údaj, a to štatistický dôkaz získaný z inej zložky NAKA, ktorý ani nepodrobili kritickému vyhodnoteniu, nemožno konštatovať dostatočnosť skutkových zistení. Orgány verejnej správy tak neprihliadli na to, na čo žalobca odkazoval – ním vedený útvar mal v rozsahu svojej pôsobnosti viacero okruhov, pričom nemožno pojem „dôležitý záujem štátnej služby“ naplniť len a výlučne tým, že sa „vyberie“ jeden štatistický ukazovateľ, tento sa nepodrobí kritickému vyhodnoteniu a žiadnym spôsobom sa neprihliadne na pozíciu žalobcu v jej komplexnosti. Ak by totiž správny súd pripustil možnosť aplikácie § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe len na podklade jedného dôkazu, ktorý obsahuje výlučne jeden štatistický údaj, jednalo by sa o neprípustný a ľahko zneužiteľný formalizmus, a tým by došlo k popretiu práv príslušníka PZ. 38. Na podklade vyššie uvedených východísk tak správny súd ustálil, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s § 191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 39. Orgány verejnej správy v ďalšom konaní dostatočným spôsobom zistia/doplnia skutkový stav veci tak, aby v prípade opätovnej aplikácie § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe, došlo k naplneniu hypotézy danej právnej normy na podklade dôkazov. Správny súd pripomína, že aj napriek tomu, že § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe dáva v prípade vyžadovania dôležitého záujmu štátnej služby ministrovi možnosť previesť nadriadeného na inú funkciu, uvedené konanie nemôže byť svojvoľné, ale musí byť vykonané na základe riadne zistených, vierohodných, presvedčivých a relevantných dôkazov, ktoré dostatočným spôsobom odôvodnia potrebu aplikácie § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe (a to aj s prihliadnutím na funkciu, na ktorej žalobca pred prevedením pôsobil a na rozsah jeho služobnej činnosti). 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).