Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/235/2022 1022201499 11. 07. 2025 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201499.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11, Bratislava, v konaní o prieskume zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 11RM/2022-142-I zo dňa 13.09.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Predmet správneho súdneho prieskumu 1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.10.2022 doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 02.11.2022 domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky, č. 11RM/2022-142-I zo dňa 13.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zrušila fiktívne rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydané podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. II. Priebeh administratívneho konania 2. Žalobca podaním zo dňa 28.02.2022 (ďalej len „žiadosť“) požadoval: „III. Žiadam o sprístupnenie informácií: 1. Faktúry za papier a toner do tlačiarne, ktorou boli vytlačené informácie (viď čl. I). 2. Typ a model tlačiarne, ktorou boli vytlačené informácie (viď čl. I).“ Prvostupňový orgán žalobcovi listom zo dňa 08.03.2022 oznámil, že jeho žiadosť nebola vyhodnotená ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodu, že žiadateľ sa v nej dopytuje na podrobnosti konania, ktorého bol účastníkom, a teda nežiada informáciu ako každý. Tiež uviedol, že disponuje viacerými tlačiarňami, ktoré sú využívané na vyhotovovanie kópií sprístupňovaných rozhodnutí a z uvedeného dôvodu nemožno určiť, prostredníctvom ktorej konkrétnej tlačiarne boli predmetné listiny vyhotovené a rovnako nie je možné určiť, aký papier a toner boli použité. 3. Žalobca následne na to 29.03.2022 doručil prvostupňovému orgánu podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí sprístupnenia informácií“, ktoré možno podľa obsahu posúdiť ako odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu. Toto podanie prvostupňový orgán vybavil listom zo dňa 31.03.2022, v ktorom žalobcu vyrozumel, že v nadväznosti na skutočnosť, že žiadosť nebola žiadosťou
o sprístupnenie informácií, tak nemožno ani jeho námietku postupu pri vybavení tejto žiadosti považovať za opravný prostriedok. Preto toto podanie nepredložil žalovanému. 4. Žalovanému bola dňa 26.07.2022 doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe, ktorou sa žiadateľ na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného v konaní o jeho žiadosti. Žalovaný vtedy zistil, že mu nebol predložený spis na posúdenie opravného prostriedku podaného žalobcom, a preto prvostupňový orgán požiadal o predloženie veci na rozhodnutie. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že v prípade žiadosti žalobcu v danom prípade mohli po jej obsahovom posúdení vzniknúť pochybnosti o režime, v akom sa žalobca predmetných informácií dožaduje. Žalovaný v rámci aplikačnej praxe presadzuje prístup, že každé podanie treba posudzovať podľa obsahu a nemá byť vždy prísne riešené v režime zákona č. 211/2000 Z. z. S ohľadom na predchádzajúci procesný postup prvostupňového orgánu, ako aj obsah podania žalobcu – žiadosti – mal žalovaný za to, že žiadosť je podľa obsahu žiadosťou o sprístupnenie informácie. Keďže prvostupňový orgán žalobcovi informáciu nesprístupnil a ani vo veci nevydal rozhodnutie o jej nesprístupnení, došlo k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia. Skutočnosť, že prvostupňový orgán vybavil žiadosť žalobcu mimo režimu zákona č. 211/2000 Z. z. osobu žalobcu v tomto prípade neznevýhodnilo v zmysle, že žalobcovi nebol poskytnutý väčší rozsah informácií, než by jemu alebo akémukoľvek inému žiadateľovi bol poskytnutý režime zákona č. 211/2000 Z. z., a to bez ohľadu na spôsob, akým by povinná osoba vybavila predmetnú žiadosť. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k vydaniu rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý neobsahuje základné náležitosti podľa § 47 ods. 1 SP, takéto rozhodnutie je vždy a za každých okolností nezákonné a jeho potrebné ho zrušiť pre jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. III. Správna žaloba 6. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že na jeho žiadosť reagoval prvostupňový orgán listom zo dňa 08.03.2022, ktorým mu odmietol sprístupniť požadované informácie v celom rozsahu a uviedol v ňom, prečo ich odmietol sprístupniť. Faktické vybavenie žiadosti formou odmietnutia má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Fikcia rozhodnutie sa má aplikovať potiaľ, pokiaľ vo veci nebolo vydané rozhodnutie, za ktoré v danom prípade žalobca považuje list prvostupňového orgánu zo dňa 08.03.2022. Podal voči nemu preto odvolanie. 7. Dňa 06.04.2022 bol žalobcovi doručený druhý list prvostupňového orgánu, kde prvostupňový orgán skonštatoval, že žalobcovo odvolanie nepovažuje za odvolanie. Tento postup žalobca napadol sťažnosťou adresovanou prvostupňovému orgánu, ako aj žalovanému. Dňa 29.04.2022 bol žalobcovi doručený list označený ako „Podanie – odpoveď“ zo dňa 26.04.2022 pod sp. zn. 16170/2022/65, kde žalovaný skonštatoval, že súhlasí s postupom prvostupňového orgánu pri vybavovaní žiadosti. Voči tomuto listu podal žalobca správnu žalobu, ktorú vedie Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 1S/101/2022. 8. Následne na to vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný však zrušil tzv. fiktívne rozhodnutie, hoci vo veci existuje konečné rozhodnutie žalovaného, ktorým je list zo dňa 26.04.2022 so sp. zn. 16170/2022/65. Faktické vybavenie žiadosti má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Vznik fiktívneho rozhodnutia v prípade nečinnosti orgánu verejnej správy ako povinnej osoby vylučuje právnu možnosť domáhať sa ochrany v konaní proti nečinnosti podľa § 242 a nasledujúce SSP. Rozhodnutie žalovaného treba považovať za nulitné, keďže je duplicitné a týkalo sa veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, pričom toto konečné rozhodnutie sa stalo aj predmetom správnej žaloby vedenej pod sp. zn. 1S/101/2022. Podľa žalobcu preto fiktívne rozhodnutie nevzniklo. Neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom odvolacieho konania, preto rozhodnutie žalovaného o zrušení fiktívneho rozhodnutia (t. j. napadnuté rozhodnutie) je aktom, ktorý je potrebné správnym súdom zrušiť. Žalobca preto navrhol, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 9. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.12.2022 (ďalej len „vyjadrenie“).
10. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v reakcii na žalobu žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 1S/101/2022. S cieľom uspokojiť žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie vydané v prospech žalobcu. Žalovaný ďalej rekapituluje skutkový priebeh, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom poukazuje na to, že v konaní vedenom pred krajským súdom bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril, či napadnutým rozhodnutím sa cíti byť uspokojený. V závislosti od reakcie žalobcu následne na to súd v konaní pod sp. zn. 1S/101/2022 rozhodne o zastavení konania alebo bude v konaní pokračovať, alternatívne v prípade, ak sa žalobca nevyjadrí, správny súd sám posúdi, či k uspokojeniu žalobcu došlo alebo nie podľa § 101 ods. 4 písm. b) SSP. 11. K námietke žalobcu, podľa ktorej žalovaný nemal, resp. nemohol vydať napadnuté rozhodnutie, keďže v tom čase už bolo vydané rozhodnutie žalovaného o opravnom prostriedku žalobcu, a to vo forme obyčajného listu pod sp. zn. 16170/2022/65, uviedol, že s týmto záverom sa nemožno stotožniť. Fiktívne rozhodnutie nastupuje, ak odvolací orgán nerozhodne do 15 dní od predloženia odvolania povinnou osobou. Žalovanému ako odvolaciemu orgánu bolo odvolanie žalobcu zo strany prvostupňového orgánu predložené až dňa 30.08.2022. 12. S ohľadom na súčasné štádium konania sp. zn. 1S/101/2022 na správnom súde má žalovaný za to, že v tomto konaní (t. j. 6S/235/2022) je daný dôvod pre odmietnutie žaloby podľa § 91 ods. 1 písm. b) SSP. 13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 26.02.2025 (ďalej len „replika“). 14. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch podania svojej správnej žaloby. 15. Okrem toho poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/101/2022, tohto času už vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/101/2022 správny súd vydal uznesenie, ktorým konanie zastavil, pretože došlo k uspokojeniu žalobcu. Žalobca uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal kasačnú sťažnosť, pretože s uvedeným názorom o uspokojení nesúhlasí, keďže súhlas s uspokojením nikdy nedal. Navyše dané rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave mu nebolo nikdy doručené. 16. Naďalej zotrval na tom, že absolútnu neplatnosť nemožno konvalidovať, a preto, ak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby mal založenú právomoc na jeho vydanie, tak na ničotnosti napadnutého rozhodnutia nemohlo nič zmeniť ani uznesenie správneho súdu zo dňa 01.12.2022, ktorým konanie vo veci BA-1S/101/2022 zastavil. 17. S návrhom žalobcu na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP nesúhlasí, keďže v druhom súdnom konaní prebieha konanie o kasačnej sťažnosti. 18. Žalovaný sa k replike vyjadril podaním z 13.03.2025 (ďalej len „duplika“). 19. Žalovaný v duplike zhrnul skutočnosti, ktoré predchádzali predloženiu dupliky. Zdôraznil, že Správny súd v Bratislave vydal dňa 09.05.2024 uznesenie o zastavení konania o preskúmaní zákonnosti opatrenia žalovaného č. 16170/2022/65, a to z toho dôvodu, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo ku konzumácii účinkov predchádzajúcich opatrení žalovaného, a teda k strate ich účinkov. 20. K tomu, že žalovaný nemal právomoc na vydanie napadnutého rozhodnutia, pretože táto právomoc bola podmienená predchádzajúcim výkonom právomoci zo strany správneho súdu podľa § 101 ods. 2 SSP, ktorá bola realizovaná rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.12.2022, ktorým až následne vyslovil súhlas s návrhom žalovaného na uspokojenie žalobcu, opätovne poukázal na uznesenie Správneho súdu v Bratislave vydané v konaní pod sp. zn. BA-1S/101/2022, kde tento súd vychádzal z predpokladu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný preto pripomína, že v prejednávanej veci, ako aj v konaní pod sp. zn. BA-1S/101/2022 sú rovnakí účastníci konania, rozhoduje v nich ten istý súd o skutkovo aj právne rovnakej veci, rozdiel je len v právnom akte žalovaného, ktorý žalobca napadol. Zatiaľ čo v prejednávanej veci je to napadnuté rozhodnutie, tak v konaní sp. zn. BA-1S/101/2022 je to opatrenie žalovaného č. 16170/2022/65. Ak by Správny súd v
Bratislave napadnuté rozhodnutie zrušil, podľa žalovaného by tým hrubo porušil princíp konzistentnosti rozhodovania súdu. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/171/2022 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. US 209/2010-29. Súd podľa žalovaného preto nemôže vydať protichodné rozhodnutia tak, ako to navrhuje žalobca. 21. Žalovaný napokon uviedol, že ku dňu podania dupliky nebol upovedomený a ani mu nebola doručená na vyjadrenie kasačná sťažnosť vo veci sp. zn. BA-1S/101/2022. 22. Žalovaný navrhol žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP. V. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. účinného do 31.12.2022 (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 24. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 26. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 27. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa § 59 ods. 3 SP odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 30. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 31. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 32. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. V. Právne hodnotenie správneho súdu 33. V prvom rade správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zrušil fiktívne negatívne rozhodnutie prvostupňového orgánu a nie opatrenie žalovaného č. 16170/2022/65 zo dňa 26.04.2022, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/101/2022. Z daného dôvodu preto správny súd vyhodnotil žalobné body smerujúce k poukázaniu nesprávneho/nezákonného postupu súdu pri prejednávaní veci pod sp. zn. BA-1S/101/2022 za právne irelevantnú.
34. Predtým, než správny súd pristúpi k skúmaniu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verenej správy, musí skúmať, či sú na súdny prieskum splnené jeho procesné podmienky (§ 97 SSP). Ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky: „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018). K týmto podmienkam možno zaradiť aj skúmanie, či napadnuté rozhodnutie je meritórnym rozhodnutím vo veci (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP) alebo procesným rozhodnutím, ktoré ak nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, tak je vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. e/ SSP). 35. Právna teória tradične člení rozhodnutia na rozhodnutia meritórne a na rozhodnutia procesné. Meritórne rozhodnutie je takým rozhodnutím, ktoré autoritatívnym a mocenským spôsobom dáva odpoveď na otázku, ktorá je predmetom správneho konania, a teda má dopad na hmotnoprávne postavenie účastníka konania. Procesné rozhodnutie je naproti tomu rozhodnutím, ktoré upravuje samotné konanie, a teda ktorými správne orgány formalizovaným spôsobom riešia procesné úkony správneho konania. Ako také preto procesné rozhodnutia nemajú dopad na hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho konania, pretože nedávajú odpoveď na otázku, ktorá je predmetom správneho konania. 36. V prejednávanom prípade by rozhodnutím vo veci bolo rozhodnutie o nesprístupnení informácie (predmetom správneho konania je sprístupňovanie informácie a týmto rozhodnutím by správny orgán dal odpoveď na otázku, či sprístupní alebo nesprístupní žiadanú informáciu, a to tak, že ju nesprístupní). Napadnuté rozhodnutie však samé osebe nedalo odpoveď na túto otázku, keď konštatovalo, že fiktívne rozhodnutie ruší a vec vracia prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 37. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesným, ktoré upravuje priebeh správneho konania pred tým, ako je vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nedal odpoveď na otázku, ktorá je predmetom správneho konania, ale prikázal prvostupňovému orgánu, aby vo veci opätovne konal a prijal v nej rozhodnutie. Týmto rozhodnutím sa podľa názoru správneho súdu nijak nezasiahlo do hmotnoprávneho postavenia žalobcu, a preto napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo správneho súdneho prieskumu. 38. Na uvedenom nič nemenia ani úvahy žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je ničotným rozhodnutím, lebo bolo vydané v situácii, keď vo veci jestvovalo aj „iné“ (fiktívne) rozhodnutie. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „faktické vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia. Zavedením inštitútu fiktívneho rozhodnutia zákonodarca poskytol účastníkovi konania priamy nástroj na ochranu pred prieťahmi v konaní, kedy miesto opatrenia proti nečinnosti podľa § 50 správneho poriadku, resp. podľa ustanovenia osobitného zákona, má účastník právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré malo byť v ustanovenej lehote vydané, a správny orgán túto lehotu nerešpektoval“ (sp. zn. 5 Sži 8/2012). Obdobný názor zaujal tento súd aj v rozhodnutí sp. zn. 5 Sži 1/2012, podľa ktorého: „V prípade, že vo veci správny orgán vydá aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty rozhodnutie a účastník správneho konania nevyužije možnosť napadnutia fiktívneho rozhodnutia nie je možné odobrať účastníkovi konania možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o jeho práve, pričom treba vychádzať z princípu legitímneho očakávania účastníkov konania na vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré na základe odôvodnenia poskytuje účastníkovi konania možnosť ďalšieho kvalifikovaného postupu v správnom konaní keď zákon v prípade negatívneho rozhodnutia umožňuje účastníkovi konania podať opravný prostriedok v ktorom môže reagovať na dôvody nevyhovenia uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu“, ako aj v rozhodnutí sp. zn. 5 Sži 21/2013, podľa ktorého: „fiktívne rozhodnutie v konaní podľa zákona o slobode informácií má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. Účelom zákona o slobode informácií je totiž nielen to, aby bola žiadosť o ich sprístupnenie vybavená v čo najkratšom čase, ale
v prvom rade, aby bola vybavená. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácii je zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií. Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“ 39. Správny súd v Bratislave správnu žalobu preto odmietol, keďže napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím, ktoré nemá za následok ujmu na právach účastníka konania (žalobcu) (§ 7 písm. e/ SSP), a teda žaloba je neprípustná (§ 98 ods. 1 písm. g/ SSP). 40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, keďže žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).