Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/12/2022 2022200030 28. 05. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200030.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS, so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Technický skúšobný ústav Piešťany, a. s., so sídlom Krajinská cesta 2929/9, 921 01 Piešťany, IČO: 55 967 850, právne zastúpený: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka so sídlom Malinovského 1252/36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutia Technického skúšobného ústavu Piešťany, štátny podnik č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021 a č. 2/2021 zo dňa 09.11.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Žalobca (ďalej „žalobca“, „žiadateľ“) podaním zo dňa 31.01.2021 (ďalej „žiadosť“, „infožiadosť“) požiadal Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p., IČO: 00 057 380 (ďalej „pôvodný žalovaný“) o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“, „infozákon“). Konkrétne žiadal o sprístupnenie: „Kópie rozhodnutí orgánov verejnej moci pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p o povoleniach na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní videohier, iných technických zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a binga, elektronických spojení medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a centrálnym miestom vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry, softvéru, pomocou ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, od roku 2000, Kópie všetkých osvedčení na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní videohier, iných technických zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a binga, elektronických spojení medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a centrálnym miestom vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry,
softvéru, pomocou ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, vydaných do dnešného dňa, Informácie o metódach a spôsobe a postupe, overovania a kontroly funkčnosti a dodržiavania výherného pomeru pri hazardnej hre na výherných prístrojoch, hazardnej hre na termináloch videohier, hazardnej hre na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, ktoré využívajú generátor náhodných čísiel, a hazardnej hre na iných technických zariadeniach je priemer podielu výšky výhier k výške stávok zistený zo súboru najmenej 100 000 hier odohraných v rade za sebou; výherný pomer vyjadruje pravdepodobnosť návratnosti vložených stávok, prípadne protokoly alebo iné výstupy z overovania týchto prístrojov, + Informácie o prípadných najčastejších vadách, nedostatkoch a problémoch v uvedenej problematike z doterajšej praxe povinnej osoby.“ 2. Pôvodný žalovaný rozhodnutím č. 2/2021 zo dňa 09.11.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 18 ods. 2 infozákona požadované informácie odmietol sprístupniť. Poukázal pritom na znenie § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „obchodný zákonník“) a uviedol, že žalobcom požadované informácie považoval za obchodné tajomstvo, ktoré by ich sprístupnením mohol porušiť. Povinnosť mlčanlivosti odvodzoval pôvodný žalovaný aj z § 14 ods. 13 a § 82 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o hazardných hrách“). 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, o ktorom rozhodol pôvodný žalovaný uznesením rozkladovej komisie zo dňa 10.12.2021 a následne rozhodnutím zaopatreným podpisom generálneho riaditeľa (resp. v zastúpení prvou zástupkyňou A. B.) č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žiadateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Pôvodný žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia poukázal na § 17 obchodného zákonníka ako aj na teoretické východiská týkajúce sa posudzovania skutočností výrobnej a technickej povahy vo vzťahu k riešenej problematike obchodného tajomstva. Dokumenty, ktoré žalobca v danom prípade požadoval, obsahujú aj informácie týkajúce sa výskumno-vývojového zámeru a povinná osoba vykonáva len odborné posudzovanie v zmysle zákona o hazardných hrách, ktorého výsledky sa nezverejňujú a patria ako výsledok posudzovania výlučne osobe objednávajúcej si skúšku. Výsledky posudzovania nemajú povahu verejnej listiny a povinná osoba je výslovne viazaná zmluvnými ustanoveniami o ochrane obchodného tajomstva a know-how. Tak ako v rámci prvostupňového rozhodnutia, aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal pôvodný žalovaný na povinnosť mlčanlivosti vyplývajúcu z § 14 ods. 3 a § 82 zákona o hazardných hrách. Žalobcom žiadané informácie považoval pôvodný žalovaný za obchodné tajomstvo, následkom čoho podľa § 10 ods. 1 infozákona nebol osobou povinnou predmetné informácie sprístupniť. II. Správna žaloba (žalobné body) 5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.02.2022 domáhal preskúmania napadnutého (druhostupňového) ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), d, e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 6. Žalobca v konkrétnostiach namietal vo vzťahu k výroku prvostupňového rozhodnutia absenciu konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého došlo k odmietnutiu sprístupnenia požadovaných informácii. Obsahové náležitosti namietal aj vo vzťahu k odôvodneniu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, keď tieto považoval za nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené. Žalobná argumentácia žiadateľa smerovala aj voči orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu, kedy obe rozhodnutia podpísala nielen neznáma osoba v zastúpení, ale zároveň konala a rozhodovala tá istá osoba – generálny riaditeľ pôvodného žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.
8. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uviedol, že o odvolaní rozhodol oprávnený orgán, a to generálny riaditeľ na základe výpisu z uznesení z rokovania rozkladovej komisie zo dňa 10.12.2021 v zmysle ustanovenia čl. 5, bodu 5.9 Smernice pôvodného žalovaného č. SQ 01-300-01/13 o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej „smernica“) v spojení s § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“). Osoba, ktorá prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie za generálneho riaditeľa podpísala, bola prvá zástupkyňa, ako to vyplývalo aj z informácií uvedených v Obchodnom registri. Pôvodný žalovaný zároveň zopakoval argumentáciu o nemožnosti sprístupnenia požadovaných informácií z dôvodu, že tieto tvoria obchodné tajomstvo a zároveň podliehajú mlčanlivosti. IV. Ďalšie vyjadrenia 9. Žalobca v podaní zo dňa 31.07.2022 navrhol zrušiť okrem prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného aj smernicu, menovacie dekréty rozkladovej komisie a uznesenia rozkladovej komisie č. 1/2021 a č. 2/2021 zo dňa 10.12.2021. 10. Pôvodný žalovaný v reakcii zo dňa 30.01.2023 zotrval na svojej argumentácii o potrebe zamietnutia podanej správnej žaloby a podaním zo dňa 10.01.2024 správnemu súdu oznámil transformáciu vykonanú zákonom č. 188/2023 Z. z. o transformácii Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p. na akciovú spoločnosť, kedy sa transformoval na Technický skúšobný ústav Piešťany, a.s., so sídlom Krajinská cesta 2929/9, 921 01 Piešťany, IČO: 55 967 850 (ďalej „žalovaný“, „povinná osoba“). V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/12/2022 bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-20S/12/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie zaťažené vadami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zaťažené vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný (pôvodný ani aktuálny) netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 10 ods. 1 infozákona, Informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní.
16. Podľa § 18 ods. 2 infozákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 17. Podľa § 19 ods. 2 infozákona, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 18. Podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku, o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. 19. Podľa čl. 5.9 smernice, v prípade ak povinná osoba odmietne podať požadovanú informáciu, žiadateľ môže podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 zákona. Odvolanie sa podáva v TSÚ Piešťany ako u povinnej osoby, ktorá rozhodnutie vydala. O odvolaní rozhoduje Rozkladová komisia TSÚ Piešťany do 15 dní od doručenia odvolania. Rozkladovú komisiu zriaďuje a menuje jej členov generálny riaditeľ TSÚ Piešťany v počte 3 členov, tak aby neprišlo ku konfliktu záujmov. Rozkladová komisia sa menuje vždy nová a individuálne ku každému odvolaniu zvlášť. Rozkladová komisia je uznášania schopná, ak sú prítomní všetci jej členovia a prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou prítomných členov. 20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021 vydané podľa záhlavia rozkladovou komisiou podľa § 19 infozákona, ktoré je podpísané generálnym riaditeľom žalovaného, resp. v zastúpení prvej zástupkyne generálneho riaditeľa. 21. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie č. 2/2021 zo dňa 09.11.2021 bolo vydané generálnym riaditeľom žalovaného, resp. v zastúpení prvej zástupkyne. 22. Na podklade odvolania podaného žalobcom generálny riaditeľ žalovaného podľa čl. 5.9 smernice menoval dňa 08.12.2021 dvoch členov a jedného predsedu rozkladovej komisie. Rozkladová komisia vo veci podaného opravného prostriedku žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zasadla dňa 10.12.2021 a vydala uznesenie, ktorým podané odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 23. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3/2021 zo dňa 17.12.2021, podľa záhlavia vydané rozkladovou komisiou v zmysle § 19 infozákona, ktoré je podpísané generálnym riaditeľom žalovaného, resp. v zastúpení prvej zástupkyne. 24. Správny súd vzhľadom na uvedené musel skonštatovať existenciu porušenia ustanovení týkajúcich sa konania pred orgánom verejnej správy, konkrétne ustanovení § 19 ods. 2 infozákona, § 58 ods. 2 správneho poriadku a relevantných ustanovení smernice žalovaného č. SQ 01-300-01/13 o slobodnom prístupe k informáciám. 25. Za podstatné pochybenie správny súd považuje stav, kedy rozhodnutie o odvolaní žalobcu podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu de facto vydal generálny riaditeľ žalovaného, a to v rozpore s čl. 5.9 smernice v spojení s § 58 ods. 2 správneho poriadku. Rozkladová komisia bola v danom prípade zriadená a vo veci vydala uznesenie č. 02/2021 zo dňa 10.12.2021, žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie ako formalizovaný správny akt obsahujúci aj odôvodnenie je však datované ku dňu 17.12.2021 (t. j. ku dňu rozdielnemu odo dňa uznesenia prijatého rozkladovou komisiou) a opatrené podpisom generálneho riaditeľa. Uvedenému stavu zodpovedá aj časť vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe, v rámci ktorej sám žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vydal generálny riaditeľ na základe uznesenia rozkladovej komisie č. 02/2021 (posledná veta časti II ods. 2.2 vyjadrenia). V prejednávanom prípade sa však nemohol uplatniť postup rozhodovania o rozklade upravený v § 61 správneho poriadku (rozhodovanie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie), keďže rozhodovanie o podanom opravnom prostriedku sa v danom
prípade spravovalo úpravou obsiahnutou v § 58 ods. 2 predmetného zákona v spojení s čl. 5.9 vnútornej smernice žalovaného, v zmysle ktorej o odvolaní rozhoduje rozkladová komisia. 26. V popísanom konaní v druhom stupni administratívneho konania (odvolacieho konania) vnímal správny súd podstatnú vadu nezákonnosti spočívajúcu v rozpore konania povinného správneho orgánu s relevantnou časťou vnútornej smernice žalovaného v spojení s § 19 ods. 2 infozákona a § 58 ods. 2 správneho poriadku, pre ktorú bolo nevyhnutné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 27. Za nedôvodnú považoval správny súd žalobnú argumentáciu žalobcu v tom smere, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané neznámym subjektom – po preskúmaní obsahu predložených listín tvoriacich administratívny spis žalovaného (vrátane výpisu z Obchodného registra) v spojení s obsahom vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe mal správny súd preukázané, že osoba zastupujúca generálneho prokurátora, v danom prípade prvá zástupkyňa A. B., bola na takéto konanie oprávnená. 28. Správny súd zároveň dospel k záveru o dôvodnosti žalobnej argumentácie žalobcu v časti, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. 29. Žalobca v rámci podanej infožiadosti špecifikoval ním požadované informácie nasledovne: „1/ kópie rozhodnutí orgánov verejnej moci pre Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p o povoleniach na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní videohier, iných technických zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a binga, elektronických spojení medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a centrálnym miestom vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry, softvéru, pomocou ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, od roku 2000, 2/ Kópie všetkých osvedčení na odborné posudzovanie výherných prístrojov, technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, terminálov videohier a ďalších zariadení využívaných pri prevádzkovaní videohier, iných technických zariadení, zariadení využívaných pri prevádzkovaní číselných lotérií a binga, elektronických spojení medzi jednotlivými miestami, na ktorých sa prevádzkujú hazardné hry a centrálnym miestom vyhodnocovania priebehu a výsledkov hazardnej hry, prepojenia a zabezpečenia prepojenia na elektronické komunikačné siete, ak sa používajú na prevádzkovanie hazardnej hry, softvéru, pomocou ktorého sa prevádzkujú hazardné hry zákona o hazardných hrách, vydaných do dnešného dňa, 3/ Informácie o metódach a spôsobe a postupe, overovania a kontroly funkčnosti a dodržiavania výherného pomeru pri hazardnej hre na výherných prístrojoch, hazardnej hre na termináloch videohier, hazardnej hre na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, ktoré využívajú generátor náhodných čísiel, a hazardnej hre na iných technických zariadeniach je priemer podielu výšky výhier k výške stávok zistený zo súboru najmenej 100 000 hier odohraných v rade za sebou; výherný pomer vyjadruje pravdepodobnosť návratnosti vložených stávok, prípadne protokoly alebo iné výstupy z overovania týchto prístrojov, + Informácie o prípadných najčastejších vadách, nedostatkoch a problémoch v uvedenej problematike z doterajšej praxe povinnej osoby.“ 30. Z odôvodnenia prvostupňového ako aj naň nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podanú žiadosť posúdil metrikou existencie obchodného tajomstva či povinnosti žalovaného zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k všetkým vyžiadaným informáciám, ktorý záver podľa správneho súdu vzhľadom na rozsah a už zo zbežného pohľadu zrejmú nesúrodnosť požadovaných informácii neobstojí. 31. Je zrejmé, že infožiadosť žalobcu sa týkala napr. aj informácií v rozsahu rozhodnutí orgánov verejnej moci vydaných pre žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) o povoleniach na odborné posudzovanie výherných prístrojov a iné (bližšie bod 1/ odseku 29. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia), teda informácii týkajúcich sa prípadne existujúcich dokumentov, ktorými bol žalovaný poverený na výkon svojej činnosti a žalobca nežiadal poskytnutie informácii týkajúcich sa výlučne výsledkov skúšok a odborných posudkov vykonávaných povinným. V súvislosti s uvádzaným okruhom
požadovaných informácii preto podľa názoru správneho súdu ani len v hypotetickej rovine neobstojí odôvodnenie nesprístupnenia s poukazom na obchodné tajomstvo či povinnosť mlčanlivosti. 32. Aj keď dôvodom pre odmietnutie sprístupnenia žalobcom žiadaných informácii bola primárne tvrdená existencia obchodného tajomstva, žalovaný poukázal aj na povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 82 zákona č. 30/2019 Z. z. bez toho, aby v odôvodnení vydaných rozhodnutí uviedol jasným a zrozumiteľným spôsobom dopad tejto jeho povinnosti na žiadosť žalobcu, resp. neuviedol okruh požadovaných informácii, ktorých sa uvedená povinnosť mala týkať. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti úpravu obsiahnutú v § 11 ods. 3 infozákona týkajúcu sa informácií zaťažených povinnosťou mlčanlivosti povinnej osoby, vo vzťahu ku ktorej prípadnej aplikácii či neaplikácii sa žalovaný v žiadnom stupni administratívneho konania nevyjadril, hoci na povinnosť mlčanlivosti argumentačne poukazoval. 33. V neposlednom rade správny súd poukazuje aj na žalobcom namietanú výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, v rámci ktorej povinný nekonkretizoval, na základe ktorých hmotnoprávnych ustanovení infozákona k nesprístupneniu (resp. odmietnutiu) poskytnutia žiadaných informácii došlo. V tejto súvislosti správy súd odkazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci BA-2S/326/2021 zo dňa 24.01.2025, v zmysle ktorého: „Správny súd sa stotožnil so žalobným bodom žalobcu, podľa ktorého výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s výrokom rozhodnutia prvostupňového orgánu nevymedzuje ustanovenie zákona č. 211/2000 Z. z., na základe ktorého došlo k nesprístupneniu žiadanej informácie. Výrok obsahuje odkaz len na § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré je procesnoprávnym ustanovením, avšak neobsahuje odkaz na konkrétne hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. (alebo osobitného právneho predpisu), na základe ktorého došlo k nesprístupneniu informácie. Z daného dôvodu výrok žalovaného rozhodnutia v spojení s výrokom prvostupňového orgánu nespĺňa požiadavky, ktoré sú na neho kladené zákonom č. 211/2000 Z. z. a Správnym poriadkom“. Len na doplnenie správny súd uvádza, že k odkazu na § 10 ods. 1 infozákona pristúpil žalovaný až v rámci vydaného druhostupňového rozhodnutia (predposledný odsek na str. 4 napadnutého rozhodnutia). 34. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, pričom podľa ods. 3 predmetného zákonného ustanovenia pristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia pre vadu nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP s následkom vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia. 35. Primárnou úlohou žalovaného po vrátení veci bude riadnym spôsobom vyhodnotiť podanú žiadosť žalobcu a svoje nové rozhodnutie vo veci odôvodniť tak, aby spĺňalo atribúty riadneho odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku ako aj náležitostí výrokovej časti podľa ods. 2 predmetného zákonného ustanovenia. Vzhľadom na rôzny charakter žalobcom požadovaných informácií bude zároveň potrebné zo strany povinnej osoby ustáliť, ktoré informácie je žiadateľovi prípadne možné poskytnúť a naopak, vo vzťahu ku ktorým existuje zákonná limitácia pre ich poskytnutie (napr. pre existenciu obchodného tajomstva či povinnosti mlčanlivosti). Uvedené úvahy bude potrebné dostatočným spôsobom rozviesť v rámci odôvodnenia prípadne vydaného rozhodnutia. Podľa okolností vzniknutých v rámci administratívneho konania, pokiaľ dôjde k podaniu opravného prostriedku zo strany žiadateľa, úlohou žalovaného bude zvoliť procesný postup ako aj postup rozhodovania súladný s vnútornou smernicou č. SQ 01-300-01/13 o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 19 ods. 2 infozákona a § 58 ods. 2 správneho poriadku. 36. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 37. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 38. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).