Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/99/2022 2022200215 24. 04. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200215.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpenej: LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, P. O. BOX 3, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania T.O.P. HOLDING, a. s., so sídlom Rožňavská 30, 821 04 Bratislava, IČO: 36 675 059, zastúpeného: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/ A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TTOOP5-2022/019483, Xo 5/2022 zo dňa 17.06.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r iznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor (ďalej aj „katastrálny úrad“), bol dňa 21.03.2022 doručený návrh žalobkyne z 18.03.2022 na opravu chýb v katastrálnom operáte, ktorým sa domáhala ako výlučná vlastníčka bytu č. X, vchod: E. XX, na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX postaveného na parcele C KN č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1250 m2 a príslušného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1226/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, príslušenstve a na pozemku zastavanom bytovým domom, evidovaného na liste vlastníctva (ďalej aj ako „LV“) č. XXXX vedenom pre katastrálne územie F. (ďalej aj ako ,,nehnuteľnosť,,), aby katastrálny úrad podľa § 59 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) opravil chybu v katastrálnom operáte a to tak, že na LV č. XXXX v k. ú. F., vykoná výmaz záložného práva zapísaného v časti C - ťarchy v znení: „Z XXXX/XXXX - G. byt č. X, vchod E. XX na : X. p. súpisné číslo stavby XXX na parcele registra C č. XXXX na spoluvlastnícky podiel 1226/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a parcely registra C č. XX: Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. 42Cb/238/2018 zo dňa 27.11.2018 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, právoplatné dňa 22.12.2018: Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam na uspokojenie nároku žalobcu: T.O.P.Holding a.s., IČO: 36675059, C. XX, XXX XX D., H./XX, 557/19, 8097/21“ a o vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým bolo zriadené predmetné záložné právo, zapíše poznámku podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu.
2. Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor vydal rozhodnutie č. X22/2022 zo dňa 07.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona opravil chybu v katastrálnom operáte tak, že na LV č. XXXX v k. ú. F. vo vzťahu k záložnému právu zapísanému pod č. X zapísanému k vlastníctvu nehnuteľnosti žalobkyne upravil znenie tohto záložného práva tak, že súčasné znenie nahradil textom: ,,G. D. I. X, J. E. XX, na X. p. súpisné číslo stavby XXX na parcele registra C č. XX na spoluvlastnícky podiel 1226/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a parcely registra C č. XX súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu T.O.P.Holding a.s., IČO: 36675059, Rožňavská 30, 821 04 Bratislava, Z 6556/2021 - Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. 42Cb/238/2018 zo dňa 27.11.2018 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, právoplatné dňa 22.12.2018 -10283/18, 577/19, 8097/21.“ I keď návrh žalobkyne považoval katastrálny úrad za neopodstatnený, vykonal opravu chyby, pretože pri zápise v roku 2018 prišlo k chybe v písaní pod č. z. 10238/18, keď bolo v texte na jednom mieste uvedené nesprávne parcelné číslo pozemku zastavaného bytovým domom, preto katastrálny úrad vykonal opravu a predmetný zápis dal do súladu s listinou - uznesením, na základe ktorého bol zápis v katastri nehnuteľností vykonaný. Zároveň bol opravený preklep v čísle zmeny, ktorý vznikol pri doplnení dátumu právoplatnosti zapísaného rozhodnutia. Katastrálny úrad ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že k zmene vlastníckeho práva došlo až po zápise sudcovského záložného práva do katastra nehnuteľností, takže nebolo dôvodné aplikovať na tento prípad ustanovenie § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, ako to žiadala žalobkyňa. Keďže predmetné uznesenie bolo pri jeho prvotnom doručení na katastrálny úrad omylom zaevidované v registri P, bolo potrebné zaevidovať ho správne pod číslom konania Z, avšak táto zmena označenia registra nemá žiadny vplyv na vznik záložného práva, ku ktorému došlo jeho zápisom do katastra nehnuteľností v roku 2018, keďže zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie záznam aj poznámka. 3. Na podklade žalobkyňou podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. OU-TT-OOP5-2022/019483, Xo 5/2022 zo dňa 17.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), právoplatné dňa 27.06.2022, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/238/2018-327 zo dňa 27.11.2018, doručeného katastrálnemu úradu dňa 07.12.2018, o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu T.O.P.Holding a.s. voči žalovanému K. L. B. nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 ods. 2 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) formou záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti (bytu), ktorej ako výlučným vlastníkom bol v danom čase zapísaným v katastri nehnuteľností K. L. B., bola dňa 12.12.2018 zapísaná do katastra nehnuteľností poznámka v znení: „P XXX/XXXX - G. byt č. l, vchod E. XX na : X.p. súpisné číslo stavby XXX na parcele registra C č. XXXX na spoluvlastnícky podiel 1226/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a parcely registra C č. XX: Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. 42Cb/238/2018 zo dňa 27.11.2018 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia: Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam na uspokojenie nároku žalobcu: T.O.P.Holding a.s., IČO: 36675059, Rožňavská 30, 821 01 Bratislava, SR“. Dňa 11.06.2019 bolo do katastra nehnuteľností pod č. P 271/2019 zapísané uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 27C/12/2019-57 zo dňa 03.06.2019 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd zakázal žalovanému nakladať s tam uvedenými nehnuteľnosťami. Ďalej na podklade rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/12/2019-71 zo dňa 09.10.2019, ktorý určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov: žalobkyne a Ing. Miroslava Gocníka, bola pod číslom Z 5841/19 zapísaná žalobkyňa do časti B LV č. XXXX v k. ú. F. ako bezpodielová spoluvlastníčka. Na podklade rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23C/21/2019-61 zo dňa 17.06.2020 o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. Z 4453/20. Záložné právo bolo po celý čas zapísané v poznámke v časti B príslušného listu vlastníctva. Dňa 04.10.2021 bolo katastrálnemu úradu doručené upozornenie od spoločnosti T.O.P.Holding a.s. o tom, že sudcovské záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti je zapísané v nesprávnej časti listu vlastníctva a podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona má byť zapísané v časti C – ťarchy. Katastrálny úrad vykonal nápravu a pod č. zmeny 8097/21 dňa 05.10.2021 presunul údaj o zriadenom sudcovskom záložnom práve dovtedy vedený pod P 658/18 do časti C LV č. XXXX v k. ú. F. a súčasne bola tomuto záložnému právu pridelená správna registratúrna značka Z 6556/21. Táto skutočnosť bola účastníkom konania oznámená listom z 05.10.2021.
4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že záložné právo zriadené podľa § 343 ods. 2 CSP uznesením okresného súdu bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 12.12.2018, teda v čase, keď bol ako výlučný vlastník nehnuteľnosti vedený K. L. B., voči ktorému zabezpečovacie opatrenie smerovalo. Žalovaný zastával názor, že týmto dňom bola v zmysle citovaného ustanovenia splnená podmienka pre vznik sudcovského záložného práva, a to jeho zápis do katastra nehnuteľností ako taký. K zmene v osobe vlastníka v katastri nehnuteľností došlo až záznamom pod č. Z 4453/20 v roku 2020, kedy sa výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23C/21/2019-61 zo dňa 17.06.2020 stala žalobkyňa. To znamená, že žalobkyňa bola ako výlučný vlastník do katastra nehnuteľností zapísaná až v čase, keď už záložné právo existovalo a bolo zapísané v katastri nehnuteľností, o čom mala žalobkyňa vedomosť. Omyl pracovníka katastra spočívajúci v nesprávnom určení registra, do ktorého má byť podanie zapísané, nemôže byť na ujmu práv tretích osôb a spôsobiť právnu neúčinnosť súdom zriadeného zabezpečovacieho opatrenia. Námietku žalobkyne, že katastrálny odbor mal pri zápise pod č. Z 6556/2l postupovať podľa ustanovenia § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, považoval za neopodstatnenú a neodôvodnenú, nakoľko je nespochybniteľné, že pod č. Z 6556/21 nebol vykonaný nový zápis záložného práva, ale prišlo len k presunu (preregistrovaniu) nezmenenej textácie zapísaného záložného práva pod číslom P 658/18 z časti B do časti C príslušného LV, pričom bola tomuto záložnému právu pridelená správne registratúrna značka „Z“. Žalovaný mal teda za to, že existencia chyby, ktorej opravy sa žalobkyňa dožadovala, sa nepreukázala. II. Správna žaloba 5. Žalobkyňa sa žalobou z 11.08.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave toho istého dňa, domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 6. Žalobkyňa v rámci skutkového stavu uviedla, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23C/21/2019 z 17.06.2020 o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. od 24.06.2020, je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (bytu). Zdôraznila, že sudcovské záložné právo zriadené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/238/2018 právoplatným dňa 22.12.2018 bolo katastrálnym úradom zapísané dňa 12.12.2018 do katastra nehnuteľností ako poznámka v časti B LV č. XXXX v k. ú. F., kedy bol ako výlučný vlastník bytu zapísaný K. L. B.. Až v roku 2021, niekedy po 04.10.2021, bolo predmetné záložné právo zapísané v časti C ako ťarcha pod č. Z 6556/2021 na LV č. XXXX v k. ú. F., avšak v tomto čase už bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou súdneho rozhodnutia, ktorým bolo záložné právo zriadené. Až zápisom záložného práva do časti C - ťarchy príslušného LV vzniká záložné právo. Žalovaný postupoval v rozpore s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, keď v dôsledku ďalšej právnej zmeny nebol oprávnený vykonať záznam, ale len zapísať poznámku na dobu dvoch mesiacov s výzvou na podanie žaloby. Podľa žalobkyne je právny názor žalovaného o vzniku sudcovského záložného práva už dňa 12.12.2018 v zmysle § 343 ods. 2 CSP zápisom do poznámky na príslušný list vlastníctva absurdný a neudržateľný. Aj v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona vyplýva, že záložné práva sa zapisujú záznamom do časti C listu vlastníctva. 7. Žalobkyňa ďalej s poukazom na § 343 CSP v spojení s § 4 katastrálneho zákona uviedla, že zákon rozlišuje 3 spôsoby zápisu práv k nehnuteľnostiam, ktoré nemožno zamieňať a záložné právo, ktoré malo byť zapísané záznamom do časti C LV nemohlo vzniknúť tak, že sa zapísalo do časti B LV poznámkou. Podľa žalobkyne nie je v tomto konaní sporné, že záložné právo bolo zapísané do časti C príslušného LV záznamom až v roku 2021, pričom v tom čase bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou súdneho konania, v ktorom bolo záložné právo zriadené, a teda toto súdne rozhodnutie nie je pre ňu záväzné. Katastrálny úrad mal po obdržaní žiadosti dňa 04.10.2021 od ďalšieho účastníka konania na zápis záložného práva záznamom do časti C LV postupovať podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona. 8. Žalobkyňa podala návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte dňa 21.03.2022 v zmysle § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že sudcovské záložné právo vzniklo už v roku 2018, pretože týmto názorom žalovaný ignoruje ustanovenie § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona, z ktorého explicitne vyplýva, že záložné právo sa zapisuje záznamom. Nie je
možné, aby prípadný omyl katastrálneho úradu v roku 2018, t. j. nesprávny postup orgánu verejnej správy, bol na ujmu práv žalobkyne. Navyše, ďalší účastník konania v prospech ktorého bolo záložné právo súdnym rozhodnutím zriadené, mal vyše 2 rokov čas a priestor, aby požiadal sám katastrálny úrad o zápis záložného práva záznamom a spôsobil tak jeho vznik. V prípade pochybenia orgánu verejnej správy si má možnosť poškodený uplatňovať svoje nároky, napr. náhradu škody, zákonným postupom. Žalobkyňa zdôraznila, že považuje za nezmyselné tvrdenie žalovaného, že záložné právo vniklo zápisom poznámky do katastra nehnuteľností a podľa nej takýto zápis jednoznačne nespôsobuje vznik sudcovského záložného práva. 9. Žalobkyňa v nadväznosti na § 228 CSP, k tzv. rozšírenej subjektívnej záväznosti rozhodnutia, argumentovala, že toto nemožno aplikovať na daný prípad, pretože sa to týka iba situácie, ak nový vlastník nadobudol nehnuteľnosť na zmluvnom základe a na základe vkladu vlastníckeho práva, čo nie je tento prípad. III. Vyjadrenie žalovaného, žalobkyne a ďalšieho účastníka konania, ďalší priebeh súdneho konania 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.10.2022 a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za súladné so zákonom a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobkyne, že prevedený zápis pod č. Z 6556/2021 je potrebné posudzovať ako nové konanie, ktoré bolo vykonané v rozpore so zákonom, čo má zakladať dôvod na opravu chyby podľa § 59 katastrálneho zákona a uviedol, že napadnuté rozhodnutie je potrebné posudzovať vo vzťahu k zákonným ustanoveniam upravujúcim konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a všetkým okolnostiam daného prípadu. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, že okamihom vykonania zápisu sudcovského záložného práva do poznámky dňa 12.12.2018, boli splnené všetky materiálne predpoklady pre vznik sudcovského záložného práva a ďalej je o tomto práve nutné uvažovať ako záložnom práve platne zriadenom a existujúcom. Dňom zápisu riadne získalo sudcovské záložné právo svoje poradie pre výkon záložného práva a zároveň sa informácia o existencii sudcovského záložného práva a jeho znení stala verejne dostupnou, čím bol naplnený účel publicity tohto zabezpečovacieho opatrenia. CSP spája vznik sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam výlučne s okamihom jeho zápisu do katastra nehnuteľností ako takého, t. j. tak, aby bol naplnený účel formálnej publicity katastra nehnuteľností bez toho, aby stanovoval akým konkrétnym spôsobom má zápis prebehnúť. Na zápis formou záznamu ani poznámky sa nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a teda sa o zápise záznamu ani poznámky v zmysle správneho poriadku nerozhoduje ani nevydáva rozhodnutie. V praktickej rovine uvedené potom znamená, že vo vzťahu k dotknutým osobám a ich procesným právam je medzi týmito dvoma úkonmi jediným evidentným rozdielom, ktorý sa zobrazí na príslušných listoch vlastníctva označenie registra „P“ alebo „Z“, teda v rámci administratívneho procesu pri záznamovom konaní nie sú dotknutým osobám („účastníkom konania“) priznané žiadne ďalšie práva navyše oproti zápisu formou poznámky, na ktorých by mohli byť v danom prípade ukrátení. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že stotožnenie sa s názorom žalobkyne o tom, že chybné priradenie uznesenia súdu o zriadení sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam namiesto registra „Z“ do registra „P“, resp. zápis do časti B LV namiesto časti C LV, by malo znamenať, že sudcovské záložné právo nevzniklo, by bolo (vzhľadom na početnosť takýchto chýb už zapísaných ako aj priebežne vznikajúcich) závažným precedensom. Dodal, že žalobkyňa mala vedomosť o všetkých zápisoch, ktoré boli v čase od roku 2018 urobené na dotknutých listoch vlastníctva, dokonca bola (i keď nezapísanou) bezpodielovou spoluvlastníčku dotknutej nehnuteľnosti, a nijak proti nim nenamietala, dokonca na zriadenie sudcovského záložného práva sama poukazovala v konaní pod sp. zn. 27C/12/2019. Aj z priloženého „print screenu“ WRKN je evidentné, že v roku 2021 nešlo o nový zápis, ale len o preregistrovanie starších zápisov a ich presun do správnej časti listu vlastníctva, pričom týmto presunom sa na ich existencii, obsahu ani možnej vykonateľnosti nič nezmenilo. Ak sa žalobkyňa domnievala, že zápis pod č. Z 6556/2021 bol urobený v rozpore so zákonom, mala možnosť podať na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti takéhoto opatrenia, čo však podľa vedomostí žalovaného neurobila. Namiesto toho sa domáhala opravy chyby v katastrálnom operáte, ku ktorej však možno pristúpiť len za splnenia podmienok stanovených v § 59 ods. 1 a ods. 2 katastrálneho zákona, ktoré podľa žalovaného neboli dané. 12. K žalobe sa podaním zo dňa 24.10.2024 vyjadril ďalší účastník konania, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeným vo vyjadrení k žalobe a navrhol žalobu
zamietnuť. Poukázal na zjavnú nedôvodnosť žaloby z dôvodov, že i) v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je právne možné v rámci konania o oprave chyby podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona vymazať akékoľvek záložné právo priamo z katastra nehnuteľností, ii) k vykonaniu zápisu záložného práva v roku 2018 nedošlo na základe chybných podkladov katastrálneho úradu - a teda ani k naplneniu hypotézy § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, iii) v roku 2021 nebolo predložené žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by v dôsledku ďalšej právnej zmeny nemalo byť záväzné pre osobu zapísanú v katastri a iv) záložné právo vzniklo riadne momentom zápisu do katastra nehnuteľností v roku 2018 v súlade s § 343 ods. 2 CSP, ktorý je lex specialis pri posudzovaní otázky vzniku záložného práva, pričom treba prihliadať aj na účel záložného práva a účel jeho registrácie do katastra nehnuteľností. 13. Ďalej sa vyjadrila žalobkyňa prípisom z 13.11.2024, v ktorom z veľkej časti zopakovala svoju argumentáciu. Zdôraznila, že záložné právo k príslušnej nehnuteľnosti vzniká zápisom do príslušného katastra nehnuteľností formou záznamu a nie formou poznámky. Zastala názor, že katastrálny úrad nemal v roku 2021 vykonať zápis záložného práva formou záznamu, ale mal postupovať v súlade s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona. 14. K prípisu žalobkyne sa vyjadril ďalší účastník konania vyjadrením z 19.12.2024, v ktorom uviedol, že má za to, že záložné právo k nehnuteľnosti vzniklo v roku 2018, keď došlo k zápisu do katastra nehnuteľností a aplikácia § 36a ods. 3 katastrálneho zákona je vylúčená, pretože nebolo predložené žiadne nové súdne rozhodnutie, došlo len k oprave zápisu. K aplikácii § 228 ods. 2 CSP o subjektívnej záväznosti rozhodnutia uviedol, že nie je vôbec relevantná, pretože keď došlo k zmene vlastníctva na žalobkyňu, žiadne súdne konanie neprebiehalo, súdne konanie ohľadom záložného práva bolo právoplatne skončené a záložné právo k nehnuteľnosti bolo riadne registrované 2 roky pred vykonaním zmeny vlastníctva. Dodal, že riadne vzniknuté záložné právo k nehnuteľnosti registrované do katastra nehnuteľností teda pôsobí aj voči žalobkyni ako ďalšej nadobúdateľke nehnuteľnosti. 15. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa vyjadrila žalobkyňa vyjadrením z 24.02.2025, v ktorom zopakovala svoju argumentáciu a vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami ďalšieho účastníka konania, a to s tvrdením, že záložné právo v prospech ďalšieho účastníka konania vzniklo v roku 2018, že nie je možné docieliť výmaz záložného práva prostredníctvom konania o oprave chyby v zmysle § 59 ods. 1 katastrálneho zákona a pod. 16. Ďalšie písomné podania účastníkov konania neboli v súdnom konaní predložené. IV. Relevantná právna úprava 17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 19. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“ 20. Podľa § 59 ods. 1 a ods. 2 písm. a), d) katastrálneho zákona (v relevantnom znení účinnom do 31.10.2022), oprava chýb v katastrálnom operáte, „(1) Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. (2) Okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6, d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva.“
21. Podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, „Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. Okresný úrad zároveň vyzve toho, komu svedčí právo k nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.“ 22. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod. 2 katastrálneho zákona, „(1) Katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti „A – majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti „B – vlastník alebo iná oprávnená osoba“, ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, z časti „C – ťarcha“, ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza.“ 23. Podľa § 343 ods. 2 CSP (v relevantnom znení účinnom do 30.06.2022), „Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu. 25. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 11.08.2022, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, §182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za
splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 26. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (o nevyhovení návrhu žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59 ods. 2 písm. a/ katastrálneho zákona, ktorým žiadala vymazať zapísané sudcovské záložné právo z časti C – ťarchy príslušného LV a postupom podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona zapísať len poznámku o uznesení súdu o zriadení sudcovského záložného práva na dobu dvoch mesiacov), ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobkyňa primárne napádala preregistráciu sudcovského záložného práva z registra P do registra Z žalovaným a s tým spojenú otázku vzniku sudcovského záložného práva, trvala na vzniku sudcovského záložného práva až vykonaním záznamu, ku ktorému nemohlo dôjsť pre rozpor s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, teda že záznam nemohol byť vykonaný, keďže došlo medzičasom k zmene vlastníka. 27. Správny súd mal z administratívneho spisu a z tvrdení účastníkov konania (ktoré neboli ohľadom skutkového stavu sporné) za ustálené a preukázané, že v predmetnej veci bolo uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/238/2018 z 27.11.2018 o zabezpečovacom opatrení zriadené sudcovské záložné právo k nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa - ďalšieho účastníka konania, čo bolo do katastra nehnuteľností zapísané na príslušný list vlastníctva do poznámky pod č. P 658/2018 dňa 12.12.2018, pričom vlastníkom nehnuteľnosti zapísaným na liste vlastníctva bol v danom čase K. L. B.. Následne bola na podklade rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/12/2019 z 09.10.2019 o určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov: žalobkyne a K. L. B., zapísaná žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka pod č. Z 5841/19 na LV č. XXXX k. ú. F.. Na podklade rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23C/21/2019 z 17.06.2020 o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa žalobkyňa stala dňa 24.06.2020 výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a do katastra nehnuteľností bola zapísaná ako výlučná vlastníčka pod č. Z 4453/20. Katastrálny úrad vykonal po upozornení ďalšieho účastníka konania opravu a dňa 05.10.2021 presunul údaj o zriadenom sudcovskom záložnom práve dovtedy vedený pod P 658/18 do časti C LV č. XXXX v k. ú. F. pod Z 6556/21, čo bolo účastníkom konania oznámené listom z 05.10.2021, pričom voči tomuto listu nepodala žalobkyňa žiadny opravný prostriedok. Žalobkyňa následne podaním z 18.03.2022 navrhla vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte tak, že katastrálny úrad vykoná výmaz sudcovského záložného práva pod č. Z 6556/21 a postupom podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona zapíše poznámku o uznesení súdu o zriadení sudcovského záložného práva na dobu dvoch mesiacov; následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. 28. Súd považoval v prejednávanej veci za podstatnú tú skutočnosť, že sudcovské záložné právo bolo na podklade súdneho rozhodnutia zapísané na príslušný list vlastníctva dňa 12.12.2018, pričom vlastníkom nehnuteľnosti bol vtedy K. L. B., voči ktorému predmetné uznesenie smerovalo. Spôsobilosť zápisu verejnej listiny - súdneho rozhodnutia o zriadení záložného práva - bola posúdená pri tomto zápise v roku 2018. O spôsobilosti zápisu uvedeného súdneho rozhodnutia v danom čase neboli žiadne pochybnosti, ani nikto voči tomuto zápisu nenamietal. V roku 2021 došlo zo strany katastrálneho úradu k oprave chyby - preregistrovaniu - už zapísaného záložného práva z časti B LV z poznámky do časti C LV záznamu. Obsah zapísanej informácie - záložného práva - ostal nezmenený, došlo len k jeho premiestneniu do inej časti listu vlastníctva. S informáciou o zriadení záložného práva sa mohol každý oboznámiť, jeho zápisom na list vlastníctva bola zabezpečená jeho publicita. V roku 2021 bola katastrálnym úradom (neformálne) opravená chyba v katastrálnom operáte spočívajúca v zápise záložného práva do nesprávnej časti listu vlastníctva a priradení nesprávnej registratúrnej značky. Podľa súdu materiálne nešlo v roku 2021 o nový zápis záložného práva, ale len o presunutie už existujúceho zápisu. 29. Preregistráciu zápisu záložného práva z poznámky do záznamu v roku 2021 (oznámenie o preregistrácii z 05.10.2021) žalobkyňa nenapadla opravným prostriedkom, až neskôr podala nový návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona (vychádzajúc z obsahu skôr podľa § 59 ods. 2 písm. d/ katastrálneho zákona), ktorou sa domáhala zrušenia záznamu Z 6556/21 z dôvodu, že pri zapisovaní záznamu neboli splnené podmienky na jeho vykonanie, pretože medzičasom došlo k zmene vlastníctva a ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti bola zapísaná v roku 2020 žalobkyňa. Súd však dáva do pozornosti, že v roku 2021 nebol vykonaný nový zápis, nebolo predložené nové rozhodnutie, ale došlo „len“ k preregistrovaniu už existujúceho zápisu, t.
j. k jeho presunu s nezmenenou textáciou z časti B – poznámky do časti C – záznamu. V takom prípade ani nebola v roku 2021 znova posudzovaná spôsobilosť zápisu danej listiny do katastra nehnuteľností, lebo tá už bola posúdená v roku 2018, kedy bola aj zapísaná do katastra nehnuteľností. Teda neboli splnené podmienky na žalobkyňou navrhované vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte v roku 2022, a to ani podľa § 59 ods. 2 písm. a) ani písm. d) katastrálneho zákona, pretože v roku 2018, kedy bol vykonaný prvotný zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, predmetná listina (súdne rozhodnutie) bola spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností, nebránili jej zápisu žiadne formálne ani materiálne vady, ani to žalobkyňa netvrdila. Teda nespôsobilosť zápisu danej listiny - súdneho rozhodnutia - nemá oporu v skutkových a právnych okolnostiach, preto ani nie je daný dôvod na opravu podľa citovaného ustanovenia katastrálneho zákona. 30. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že neboli splnené podmienky v zmysle § 59 ods. 2 katastrálneho zákona na opravu údajov katastra, čoho sa domáhala žalobkyňa. V zmysle vyššie uvedeného mal súd zhodne so žalovaným za to, že údaje o zapísanom záložnom práve neboli v rozpore s verejnou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra, t. j. že existencia chyby, ktorej opravy sa žalobkyňa dožadovala, sa nepreukázala. Zároveň žalobkyňou navrhované vymazanie sudcovského záložného práva z časti C listu vlastníctva – ťarchy v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, hraničí so sporom o existenciu záložného práva (sporu o určenie, či tu vecné právo je alebo nie je), čo nie je oprávnený vo veci samej vyriešiť správny orgán ani správny súd, ale civilný súd. S odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/4/2021 z 26.08.2022, publikovaný pod č. ZSP 53/2024, súd dáva do pozornosti záver, ktorý je možné mutatis mutandis aplikovať aj na spor o existencii záložného práva, že: „Ak sa návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte javí ako "technická", resp. geodetická oprava, ale vo svojej podstate sa ním sleduje zmena vlastníctva, či už v podobe zápisu na liste vlastníctva, alebo zákresu hraníc pozemku na katastrálnej mape, resp. mape určeného operátu, je orgán katastra oprávnený rozhodnúť o oprave chyby v katastrálnom operáte, len ak sa v danej veci nejedná o vlastnícky spor. Orgán katastra pritom musí zohľadniť, či po namietanom zápise alebo zákrese do katastra nehnuteľností nedošlo k ďalšej (relevantnej) právnej zmene. V prípade jej nastúpenia orgán katastra svoj prieskum obmedzí na to, či je namietaný údaj katastra nehnuteľností v súlade s (ostatnou) verejnou alebo inou listinou, či právnou skutočnosťou, ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie v katastrálnom operáte.“ 31. Zároveň súd dáva do pozornosti, že text o zriadení záložného práva bol zapísaný už v roku 2018 v poznámke v časti B LV v celom znení, tak ako sa zapisuje aj do časti C LV záznamom (pričom tieto časti na LV po sebe nasledujú a sú neoddeliteľné súčasti listu vlastníctva), teda z hľadiska obsahu zapísanej informácie tejto nič nechýbalo. Pokiaľ bol údaj o záložnom práve k nehnuteľnosti zapísaný do verejného zoznamu, t. j. zverejnený, platí, že sa s ním mohla verejnosť oboznámiť, a teda aj osoby, ktorých sa daná informácia/právo priamo dotýka. Napr. v českom právnom poriadku, je to priamo zakotvené v § 980 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. občanského zákoníka, „Je-li do veřejného seznamu zapsáno právo k věci, neomlouvá nikoho neznalost zapsaného údaje“ a hoci v slovenskom právnom poriadku toto pravidlo nie je výslovne v zákone ustanovené, dané pravidlo implicitne vyplýva z teórie a zo zmyslu verejného registra ako takého. 32. Za ďalšie v zmysle katastrálneho zákona sú zápisy do katastra nehnuteľností rozdelené na 3 druhy a záložné právo sa v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona zapisuje formou záznamu do časti C ťarchy, kde mu je týmto zápisom pridelené aj poradie v rámci záložných práv, pričom k záznamu v danom prípade v roku 2018 nedošlo, a súd rozhodne nehovorí, že postup katastrálneho úradu bol správny - v ideálnom prípade sa sudcovské záložné právo zapíše záznamom, avšak v danej situácii súd musí vyhodnotiť či došlo k nezákonnosti alebo nie, pričom nasledovné kroky a napadnuté rozhodnutia na danú situáciu nadväzujú/ vychádzajú z nej. V danom prípade, keďže došlo k zápisu inou formou – zápisu poznámky namiesto záznamu, je potrebné prihliadať aj na významy a rozdiely jednotlivých zápisov do katastra nehnuteľností. Poznámka aj záznam majú obidve evidenčné účinky, t. j. účelom je zaevidovať, zapísať určitú informáciu/skutočnosť, pričom v danom prípade k zaevidovaniu sudcovského záložného práva na príslušný list vlastníctva jednoznačne došlo. Záložné právo bolo zaevidované do poznámky v obvyklom znení, ako sa eviduje aj v prípade záznamu, teda obsah zapísanej informácie o záložnom práve na list vlastníctva bol úplný, pričom rovnaký obsah by obsahoval aj záznam (čo sa neskôr aj do takéhoto záznamu premietlo). Účel zápisu sudcovského záložného práva do katastra nehnuteľností, a to jeho publicita, verejná prístupnosť tejto informácie, bola zápisom poznámky v roku 2018 naplnená. Navyše, ako uvádzal aj žalovaný, v rámci administratívneho procesu pri záznamovom
konaní nie sú dotknutým osobám - účastníkom konania priznané žiadne ďalšie práva navyše, oproti zápisu formou poznámky, na ktorých by mohli byť v danom prípade ukrátení. 33. Súd zároveň prihliadol aj na okolnosti daného prípadu, a to že žalobkyňa už v čase zápisu poznámky v roku 2018 bola manželkou zapísaného vlastníka K. L. B., a de facto aj v tom čase bola bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nezapísanou na liste vlastníctva (do roku 2019, vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/12/2019-71 zo dňa 09.10.2019, ktorý určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov: žalobkyne a K. L. B.), ergo z tohto pohľadu k zmene vlastníka nedošlo, došlo len k zápisu žalobkyne na list vlastníctva. Žalobkyňa bola teda nepretržite vlastníčkou nehnuteľnosti aj v čase zápisu poznámky v roku 2018 aj v roku 2021, teda v prípade preregistrácie záložného práva z poznámky do záznamu v roku 2021 nešlo o situáciu, že by došlo medzičasom k zmene nového/iného vlastníka nehnuteľnosti. Navyše žalobkyňa o zriadení a zápise záložného práva mala vedomosť po celý čas, pričom sama na neho upozorňovala v iných súdnych či správnych konaniach, teda zápis/existencia sudcovského záložného práva nebola pre ňu nečakaným alebo prekvapivým údajom. 34. Nad rámec uvedeného, na základe čoho správny súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, súd uvádza k otázke vzniku a zápisu sudcovského záložného práva, čo je správny súd oprávnený posúdiť nanajvýš ako predbežnú právnu otázku v zmysle § 132 SSP (nie však o nej vo výroku rozhodnúť), že podstatné je ustanovenie § 343 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra, teda v tomto prípade katastra nehnuteľností. Predmetné záložné právo bolo dňa 12.12.2018 zapísané do katastra nehnuteľností do poznámky v časti B na príslušný list vlastníctva s uvedeným jeho obsahu, s označením k akému vlastníkovi a na akú nehnuteľnosť sa vzťahuje a akým rozhodnutím súdu a kedy bolo zriadené. Z uvedeného vyplýva, že litera § 343 ods. 2 CSP bola dodržaná, bol naplnený účel tohto ustanovenia; došlo k evidencii záložného práva na príslušný list vlastníctva, k príslušnej osobe aj k nehnuteľnosti. 35. Okrem toho v katastrálnom zákone nie je ustanovenie, ktoré by prelamovalo evidenčné účinky záznamu, takéto ustanovenie a jedinú výnimku z deklaratórneho účinku zápisu (nie záznamu) do katastra nehnuteľností obsahuje ustanovenie § 343 ods. 2 CSP, ktoré zápisu uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení do katastra nehnuteľností pripísalo konštitutívne účinky, t. j. vznik daného záložného práva. Súd sa stotožňuje s názorom, že pre otázku vzniku sudcovského záložného práva je lex specialis CSP (§ 343 ods. 2), popri lex generalis katastrálnemu zákonu. Súd opakuje, že z uvedeného vyplýva, že litera § 343 ods. 2 CSP bola dodržaná; došlo k evidencii záložného práva na príslušný list vlastníctva, k príslušnej osobe aj k nehnuteľnosti. Rozdiel v tom, či tento zápis (podľa katastrálneho zákona – evidenčný, podľa CSP s konštitutívnymi účinkami) bol zaznamenaný v časti B (ako poznámka) alebo v časti C (ako záznam), v oboch prípadoch spočívajúci v rovnakom znení, nemôže podľa správneho súdu spôsobiť nenastúpenie konštitutívnych účinkov, pretože k zápisu do katastra nehnuteľností došlo, a tiež došlo k evidencii záložného práva i jeho publicite. 36. V zmysle vyššie uvedeného sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že v roku 2021, keď došlo dňa 05.10.2021 k náprave údajov katastra zo strany žalovaného a bol presunutý údaj o zriadení sudcovského záložného práva z poznámky z časti B do časti C a bola mu pridelená registratúrna značka Z, nešlo o vykonanie nového zápisu, ale len o presunutie nezmenenej textácie už zaznamenaného záložného práva z poznámky do záznamu, preto nebol ani dôvod na postup podľa § 36a ods. 3 katastrálneho zákona. Okrem toho nebola vykonaná ani taká ďalšia právna zmena (ako je uvedené vyššie v bode 33. rozsudku), akú citované ustanovenie predpokladá. Ďalšou právnou zmenou nie je akýkoľvek následný zápis, ale túto treba vyhodnocovať individuálne s prihliadnutím na okolnosti jednotlivého prípadu. Súd zdôrazňuje, že účel zápisu záložného práva do registra, ktorým je zabezpečenie prístupnosti verejnosti k tejto informácii, teda formálna publicita katastra nehnuteľností, bola zabezpečená už zápisom v roku 2018. Súdne rozhodnutie o zriadení záložného práva bolo predložené a zapísané v roku 2018 na príslušný list vlastníctva, preto nemožno hovoriť, že v roku 2021 došlo k vykonaniu nového zápisu záložného práva. 37. Pre úplnosť súd uvádza, že ustanovenia § 228 CSP o subjektívnej záväznosti rozsudku nie sú pre prejednávanú vec relevantné, ani súd na základe nej nedovodzoval záväznosť voči žalobkyni, preto sa s nimi správny súd nezaoberal. Správny súd dospel v prejednávanej veci po preskúmaní súdneho a
administratívneho spisu k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje žalobkyňou namietané znaky nezákonnosti. 38. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobkyne týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci ani podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v otázke preregistrácie záložného práva, ako ani ostatným námietkam ohľadom napadnutého rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobkyne požadovať, aby žalovanému nahradila trovy konania, ani nezistil žiadny výnimočný dôvod. Zároveň správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu správny súd uložil. 40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 SSP).