Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/28/2023 2023200064 17. 04. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:2023200064.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670/19, Leopoldov, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-01601/12-2023 zo dňa 13. februára 2023, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 03.01.2023 požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1. Od kedy sa o mne vedú záznamy v elektronickej aplikácií ZVJS v časti kategórii – “iné záznamy“? 2. Koľko je v nej vedených/zaznamenaných záznamov aspoň približne ak je to možné spočítať na stovky či tisíce? 3. Úplné/celé znenie všetkých záznamov. 2. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. UVTOSaUVV-00413/13-LO-2023-4 zo dňa 12. januára 2023 rozhodol o odmietnutí – nesprístupnení informácie sčasti tak, že Ústav Leopoldov na základe ustanovenia § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z.z.“) žiadosti žiadateľa zo dňa 03.01.2023 v časti, v ktorej požaduje informáciu: „3. Úplné/celé znenie všetkých záznamov“. nevyhovel a tým na základe predmetnej žiadosti požadované informácie podľa zákona č. 475/2005 Z. z. nesprístupnil, pretože o týchto informáciách nemá ústav Leopoldov povinnosť informovať. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-01601/12-2023 zo dňa 13. februára 2023 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba
4. Správnou žalobou zo dňa 02.04.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 13.04.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oboch rozhodnutí o nesprístupnení časti informácie. 5. Žalobca je názoru, že prvostupňový správny orgán bol a je zákonne povinný mu žiadané informácie sprístupniť a žalovaný bol a je povinný jeho opravnému prostriedku vyhovieť, pretože uplatňoval svoje zákonné právo na informácie, právo vyššej právnej sily, ktoré má prednosť a ktorým je jeho základné ústavné právo na informácie v spojení s Európskym ľudským právom na informácie. Nesúhlasí s dôvodom, že odvolateľ je osobou odsúdenou na doživotný trest odňatia slobody a poskytnutie žiadaných záznamov by malo negatívny vplyv na výchovný proces s odvolateľom v rámci výkonu trestu. Tento záver považuje žalobca za skutkovo a právne nedôvodný až paranoidne hystericko absurdný, pretože informácie o poznatkoch o priebehu výkonu väzby a o priebehu výkonu trestu sú informáciami o tom, ktoré jeho práva navrhoval uplatniť, ktoré z nich boli uplatnené, s kým a kedy absolvoval pohovor, aký bol obsah/priebeh pohovoru, čo bolo výsledkom pohovoru, až po to ako sa podľa úsudku všetkým príslušníkov správal, čo bolo z jeho správania pozitívne a čo bolo negatívne. Preto ich nesprávnym aplikovaním § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z., ktorý strojovo aplikovali ako zámienku na znemožnenie sa mu brániť sťažnosťami, trestnými oznámeniami a žalobami proti ich klamstvám, ktoré o ňom uvádzajú v záznamoch. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho doteraz formulovaného právneho názoru uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na judikatúru kasačného súdu. Žalobca je umiestený v ústave na výkon trestu odňatia slobody v maximálnom stupni stráženia v oddiele doživotných trestov a nesprístupnenie žiadaných záznamov je odôvodnené najmä z dôvodu reaktívnej agresie žalobcu voči príslušníkom zboru, ktorú deklaroval aj v žalobe, a preto navrhol žalobu zamietnuť. IV. Relevantné právne predpisy 7. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 8. Podľa § 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 9. Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z. alebo „zákon o slobode informácií“) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. 11. Podľa § 99 ods. 1 písm. h), písm. k) zákona č. 475/2005 Z.z. zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe: h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti, k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania. 12. Podľa § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm. h) a k).
V. Verejné vyhlásenie rozsudku 13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 17. apríla 2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 6. februára 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 15. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/28/2023. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. TT-14S/28/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. 16. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. GR ZVJS-01601/12-2023 zo dňa 13. februára 2023, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. UVTOSaUVV-00413/13-LO-2023-4 zo dňa 12. januára 2023 o čiastočnom nesprístupnení informácie. 17. Správny súd úvodom poznamenáva, že právo na prístup k informáciám predstavuje ústavné právo každého jednotlivca zakotvené v článku 26 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň však článok 26 ods. 4 Ústavy SR ustanovuje, že toto právo možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejného záujmu (konkrétne práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti). Ústavný súd SR zároveň k uplatňovaniu článku 26 ods. 4 Ústavy SR zaujal právny názor, podľa ktorého vo verejnom záujme sa právo na informácie môže obmedziť len zákonom. Termínom „zákon“ sa však neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96). Podľa Ústavného súdu SR zákon o slobode informácií nepokrýva všetky aspekty základného práva na informácie a existujú aj iné právne predpisy sily zákona, ktoré majú význam z hľadiska realizácie základného práva na informácie. Tieto môžu pri napĺňaní svojho účelu taktiež predurčiť obmedzenie práva na prístup k informáciám, avšak len v prípadoch ustanovených článkom 26 ods. 4 Ústavy SR, teda ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ústavný súd SR preto uzavrel, že pre obmedzenie základného práva na informácie nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až § 11 zákona o slobode informácií explicitne vymedzujúce obmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov (uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 96/2010-14 z 09.03.2010). Obdobne sa k danej otázke postavil aj Najvyšší súd SR, keď v rozsudku sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011 skonštatoval: „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je obecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje.“ 18. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad, za osobitný zákon, ktorý stanovuje limity na prístup k informáciám z dôvodu ochrany verejného záujmu, je potrebné považovať aj zákon č. 475/2005 Z.z., ktorý v § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) limituje prístup k informáciám o odsúdenom týkajúcich sa priebehu výkonu jeho trestu. Z obsahu rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, že rozhodujúcou
normou, pre ktorú sa informácie v danej časti nesprístupnili, boli ustanovenia zákona č. 475/2005 Z.z. Správnemu súdu teda pripadalo posúdiť, či požadované informácie bolo možné v celom rozsahu podriadiť pod aplikovateľnú normu § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z.z. a odmietnuť ich poskytnutie s poukazom na § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z., a to použitím ústavne komforného výkladu týchto ustanovení, ktorými sa vo svojej podstate implementuje článok 26 ods. 4 Ústavy SR chrániaci vymedzený verejný záujem. Dikcia ustanovenia § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z stanovuje, že povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch podľa § 99 ods. 1 písm. k) a h), teda ani o priebehu výkonu trestu (t. j. nemá povinnosť, ale môže). Či povinná osoba bola oprávnená aplikovať toto ustanovenie v individuálnom prípade, preto treba vnímať aj cez prizmu článku 26 ods. 4 Ústavy SR, t. j. cez prizmu skúmania dotknutého verejného záujmu a proporcionality zásahu do práva informácie. Verejný záujem chránený § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody je podrobne vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 370/2013 Z. z. novelizujúcemu zákon o výkone trestu odňatia slobody, kde k ustanoveniu § 99 zákonodarca uviedol: „Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reakívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.“ Na takto vymedzený verejný záujem poukázal i žalovaný a povinná osoba vo svojich rozhodnutiach, keď tvrdili, že sprístupnením požadovaných údajov by mohlo dôjsť k účelovému správaniu sa odsúdeného, narušeniu cieľov trestu odňatia slobody a reaktívnej agresii väznenej osoby k personálu ústavu. K uvedenému sa vyjadril aj pedagóg UPaPČ OVT, ktorý vo vyjadrení zo dňa 11.01.2023 uviedol, že neodporúča sprístupnenie úplného znenia iných záznamov z aplikácie VVVT, pretože uvedené informácie by mohli mať negatívny vplyv na výchovný proces odsúdeného. 19. Preskúmaním obsahu podanej infožiadosti možno konštatovať, že žalobca požadoval sprístupniť úplné/celé znenia všetkých záznamov v aplikácií VVVT. Správny súd má za to, že informácie o týchto záznamoch majú charakter informácií o plnení trestu odňatia slobody v zmysle § 99 ods. 1 písm. k) zákona č. 475/2005 Z.z., ktoré majú potenciál ohroziť chránený verejný záujem. Preto požadované informácie podliehajú ochrane pred sprístupnením v zmysle § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. Pre úplnosť správny súd dodáva, že zo spisu vyplynulo i to, že žalobca bol odsúdený na doživotie, nachádza sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti má správny súd za to, že nesprístupnenie informácie v tejto časti žalobcovi a obmedzenie jeho ústavného práva na informácie bolo v danej veci aj proporcionálne a nevyhnutné na ochranu verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany práv iných v zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy SR. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk má správny súd za to, že správne orgány postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými právnymi normami, v rozhodovaní nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 21. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP tak, keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.