Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/45/2020 4020200418 23. 04. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NR-26S/45/2020 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., IČO: 35683724, so sídlom v Nitre, Dolné Hony 29, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kudrim, so sídlom v Piešťanoch, pplk. V. Ábela 29, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, ICO: 00166405, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4617 zo dňa 17.7.2020, takto rozhodol: NR-26S/45/2020 I. Správny súd v Bratislave žalobu
zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: NR-26S/45/2020 I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát práce Nitra prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne ide o porušenie § 119a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP alebo Zákonník práce) v nadväznosti na § 119a ods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii Technik 3 u zamestnancov: - A. B., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.5.2008 v znení zmeny PZ zo dňa 1.6.2018, druh práce: technik 3, miesto výkonu práce: výrobný závod zamestnávateľa v Nitre, v mesiacoch jún až august 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €), - C. D., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.6.2018, miesto výkonu práce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch jún až august 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),
- E. F., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 1.7.2018, miesto výkonu práce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch júl až august 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €), - C. G., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.8.2018, druh práce: technik 3, miesto výkonu práce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, v mesiaci august 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €), čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v dňoch 17.8.2018, 28.8.2018, 11.9.2018, 12.9.2018, 14.9.2018, 17.9.2018 a 18.9.2018 u žalobcu. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-51-55-2.3/P-A22,E24,A25-18 zo dňa 18.9.2018. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.9.2018 so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu C. H.. Na základe vyjadrení žalobcu žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 28.9.2018, dodatok č. 2 k protokolu zo dňa 19.10.2018, dodatok č. 3 k protokolu zo dňa 16.5.2019, dodatok č. 4 k protokolu zo dňa 29.5.2019, dodatok č. 5 k protokolu zo dňa 101.2020 a dodatok č. 6 k protokolu zo dňa 3.2.2020. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil tým, že nedohodol v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za identickú prácu na pracovnej pozícii: Technik 3. V predložených popisoch pracovných pozícií uvedených zamestnancov k pracovnej pozícii Technik 3 je uvedený rovnaký popis pracovnej pozície, podľa ich dohodnutého druhu práce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického / inžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a systémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce. Z predloženého mzdového predpisu žalobcu „Pravidlá pre odmeňovanie a mzdy“ č. 018_HRD2013 vyplýva, že podľa klasifikácie zamestnancov pozícia Technik 3 je zaradená ako „Netarifné odmeňovaní zamestnanci“, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, Hay klasifikácia 11. V čl. 3 mzdového predpisu je uvedené, že zamestnanci sú platení v súlade so mzdovou tabuľkou, ktorá korešponduje s klasifikáciou zamestnancov zaradených do platových úrovní. Mzdová tabuľka obsahuje informácie o mzdovom minime, strede a maxime pre každú pracovnú pozíciu. V čl. 5 mzdového predpisu je uvedené, že plat zamestnanca bez predchádzajúcich skúseností bude na minime platovej úrovne a plat zamestnanca so skúsenosťami alebo absolventa univerzity s kvalifikáciou, bude v intervale medzi minimom a stredom platovej úrovne, v závislosti od rozsahu vedomostí a kvalifikácie. V čl. 7.2 tohto mzdového predpisu je uvedené: „Mzda povýšeného zamestnanca je na minime novej, vyššej referenčnej úrovne počas doby na zapracovanie v dĺžke 3 mesiacov. V prípade, že zamestnanec má mzdu vyššiu ako je minimum novej referenčnej úrovne, jeho mzda sa nemení. Po uplynutí doby na zapracovanie bude plat zvýšený podľa výsledkov hodnotenia. V prípade, že zamestnanec spĺňa očakávania bude mzda upravená o 5%, maximálne na úroveň Midu (stredu) príslušnej referenčnej úrovne. V prípade, že zamestnanec prevyšuje očakávania, bude mzda upravená o 10%, maximálne na úroveň Maxu (stropu) - 3% pre referenčnú úroveň do SI 13 resp. Maxu (stropu) — 10% pre referenčnú úroveň na SI 13. Na úroveň MID (stred) danej referenčnej úrovne.“ Z takto všeobecne a neurčito upravených pravidiel pre odmeňovanie a mzdy podľa prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, kedy zamestnanec spĺňa podmienku „zamestnanec so skúsenosťami“ alebo „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce ani v rámci vyjadrenia k protokolu nepredložil žiaden ďalší interný predpis, ktorý by kritériá „zamestnanec so skúsenosťami“, „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“ bližšie upravoval, či už požiadavkou vzdelania, dĺžky odbornej praxe alebo iných požadovaných skúseností pre pracovnú pozíciu Technik 3 a ich mieru vplyvu na mzdu v rozpätí MIN (minimum), MID (stred), MAX (strop) uvedenú v mzdovom predpise. Na základe takto neurčitých pravidiel pre odmeňovanie a mzdy, ani po zohľadnení predložených životopisov dotknutých zamestnancov (v ktorých možno zistiť ich vzdelanie, kurzy a školenia, priebeh zamestnaní, doplňujúce informácie o pracovných skúsenostiach, schopnostiach a zručnostiach), vychádzajúc zo stručnej charakteristiky druhu práce Technik 3, ktorá je rovnaká u zamestnancov: A. B., C. D., E. F. a C. G., nie je možné skonštatovať, že v kontrolovanom období bolo dodržané ustanovenie § 119a ods. 1 a ods. 2 a 4 ZP. Kontrolou mzdových listov a výplatných pások menovaných zamestnancov bolo zistené, že z takto dohodnutých základných hodinových miezd im aj mzdy boli vypočítané a vyplatené.
Prvostupňový správny orgán za účelom zistenia, či náplň práce Technik 3 bola v rozhodujúcom období objektívne rovnaká, vypočul dotknutých štyroch zamestnancov: C. G., E. F., A. B. a C. D.. Z ich výpovedí vyplýva, že praktické skúsenosti A. B. zodpovedajú skúsenostiam ostatných troch porovnávaných (referenčných) zamestnancov a práca A. B. bola v období jún až august 2018 objektívne rovnaká s porovnávanými zamestnancami, no za rovnakú prácu (resp. prácu rovnakej hodnoty) neboli rovnako odmeňovaní. Zhodnocovanie zamestnancov v oblasti miezd z hľadiska úrovne schopností, vedomostí vykonávať prácu, z hľadiska kvalifikácie, resp. odbornosti môže zamestnávateľ upraviť v internom mzdovom predpise ako variabilnú, nenárokovateľnú zložku mzdy. Základná mzda zamestnancov na jednotlivých pozíciách musí byť určená v zmysle § 119a ZP, t. j. rovnakou výškou základnej mzdy. Výška základnej mzdy (základnej hodinovej mzdy) kontrolovaných zamestnancov bola však v tomto prípade stanovená rozdielne v rovnakom časovom období. O rovnakú prácu pôjde v prípade, že porovnávaní zamestnanci pracujú v porovnateľných pracovných podmienkach, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký druh práce, majú rovnaké postavenie v hierarchii zamestnávateľa, rovnaké pracovné postupy, rovnaké pracovné nástroje na vykonávanie ich práce. Pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ak s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky na vzdelanie a pracovné podmienky, sa možno domnievať, že sa nachádzajú v porovnateľnej situácii (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-427/11). Ako porovnateľná vzorka postačujú podľa výkladu Súdneho dvora EÚ dvaja zamestnanci. Aj v posudzovanom prípade menovaných zamestnancov zaradených podľa druhu práce (Technik 3) ide objektívne o rovnakú prácu, ktorú vykonávajú zamestnanci v rovnakých pracovných podmienkach u žalobcu, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký druh práce (Technik 3), majú rovnaké postavenie v rámci odmeňovania ako netarifne odmeňovaní zamestnanci, Hay klasifikácia 11, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, používajú rovnaké pracovné postupy ako vyplýva z ich popisov hlavných činností a zodpovedností zamestnancov. Keďže štyria dotknutí zamestnanci vykonávali rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, mali byť odmeňovaní rovnakou výškou základnej mzdy, čo sa nestalo. Pri ukladaní sankcie správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - závažnosť je zrejmá, nakoľko žalobca porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z pracovno-právneho predpisu tým, že nedohodol v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy v konkrétnych prípadoch rovnaké mzdové podmienky pri výkone rovnakej práce – rovnakú základnú zložku mzdy – pri pracovnej pozícii Technik 3. Odmeňovaním sa rozumie akékoľvek plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy, opakujúce sa alebo jednorazové, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované osobe pri závislej činnosti. Zákonník práce konkretizuje túto požiadavku v ustanovení § 119a, v ktorom upravuje zákaz diskriminácie pri mzde za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, pričom sa tento zákaz vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého pohlavia. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty zákon považuje prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. V tomto prípade žalobca určil základnú zložku mzdy (základnú hodinovú zložku mzdy) za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty rozdielne, čím uviedol zamestnancov do možnej psychickej záťaže vyplývajúcej z tohto stavu, rozdielne odmeňovanie je citlivá otázka, ktorá vnáša pocity nespravodlivosti medzi zamestnancami na pracovisku, a preto uvedené kritérium správny orgán vyhodnotil v prospech vyššej pokuty, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – počet zamestnancov bol v čase výkonu inšpekcie práce 1676, ide o veľkého zamestnávateľa, ktorý musí dbať na dodržiavanie platných predpisov, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej pokuty, žalobca neprevádzkuje rizikové pracovisko, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) – v tomto prípade irelevantné, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - správny orgán zobral do úvahy skutočnosť, že bol zistený jeden nedostatok porušenia v oblasti pracovno-právnych predpisov, čo posúdil v prospech nižšej pokuty, systém riadenia ochrany práce nebol hodnotený, nakoľko nebol predmetom výkonu inšpekcie práce, e) opakované zistenie toho istého nedostatku – ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo zhodnotené v prospech nižšej pokuty.
Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. možno uložiť pokutu až do výšky 100.000,- €; výška uloženej sankcie 5.000,- € za porušenie právnych predpisov je podľa názoru správneho orgánu primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a je blízko k spodnej hranici sadzby. Vychádzal z preventívnej, výchovnej aj represívnej funkcie sankcie s tým, že pokuta musí byť citeľná v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. 2. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020 zmenil prvostupňové rozhodnutie č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a žalobcovi uložil pokutu v sume 1.000,€ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne za porušenie § 119a ods. 1 ZP v nadväznosti na § 119a ods. 2 a ods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov: - A. B. (narodený XX.XX.XXXX) pri zmene jeho pracovnej zmluvy dňa 1.6.2018, - C. D. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 6.6.2018, - E. F. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2018, - C. G. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 6.8.2018, rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo zamestnanci zastávali; u p. B. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €. Žalovaný poukázal na to, že uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty vyplýva z primárneho práva Európskej únie (čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) aj z vnútroštátneho práva (§ 119, § 119a ZP). Žalovaný poukázal na to, že prácu vykonávanú u rovnakého zamestnávateľa rôznymi zamestnancami je možné považovať za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, za ktorú prináleží rovnaká mzda, iba vtedy, ak ide o rovnakú alebo porovnateľnú prácu z hľadiska všetkých porovnávacích kritérií uvedených v § 119a ods. 2 ZP. Pokiaľ nie je zhoda v niektorom z uvádzaných komparačných kritérií, nejde o rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Žalovaný na základe zisteného skutkového stavu nevidel dôvod, pre ktorý by mala byť práca A. B. odmeňovaná nižšou základnou hodinovou mzdou, ako činnosť ostatných troch zamestnancov. Je zrejmé, že A. B. aj napriek tomu, že nebol držiteľom požadovaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti dlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako páni F., D. a G. (Technik 3) s tým, že nebol rozdiel v pracovných podmienkach (práca na linke) a ani vo výkonnosti, keďže A. B. nových kolegov ešte sám zaúčal odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce skúsenosti, ktoré nadobudol u žalobcu. Žalobca pritom samotnú výkonnosť a výsledky práce A. B. ani raz nevyhodnotil ako menej prínosné v porovnaní s ostatnými spomínanými zamestnancami. Žalovaný ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu na obsadenie pracovnej pozície Technik 3 spočívala len v získaní osvedčenia podľa § 21 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., čo spĺňal aj A. B.. A. B. v rozhodujúcom čase, rovnako ako E. F., C. D. a C. G., ešte len začal vykonávať činnosť na tomto pracovnom mieste, čo evokuje, že išlo o rovnocenných zamestnancov, na ktorých mal žalobca uplatniť rovnaký hodnotiaci meter, čo však neurobil. Tvrdenie o rovnocennosti zamestnancov vychádza aj zo zistenia, že žalobca pozíciu Technik 3 označil ako vhodnú – prvý postup pre toho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie – teda jej obsadenie nespájal s praxou v odbore elektrotechnika. Bolo povinnosťou žalobcu, vzhľadom na popísané okolnosti prípadu, dohodnúť s A. B. pri nástupe na výkon práce Technik 3 rovnaké mzdové podmienky (minimálne základnú hodinovú mzdu, ktorá predstavuje základné plnenie za vykonanú prácu) ako s inými zamestnancami pri obsadení tejto pracovnej pozície, čo však nezabezpečil. Na druhej strane, žalovaný vyhodnotil ako jediné relevantné tvrdenie žalobcu týkajúce sa neurčitosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keďže z popisu skutku nie je dostatočne zrejmé, kedy došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu a akým spôsobom (v akom pracovnoprávnom akte). Žalovaný preto zmenil prvostupňové rozhodnutie a z výroku vypustil konštatované obdobia jún až august 2018 (u pánov B. a D.), júl až august 2018 (u pána F.), resp. august 2018 (u pána G.); mal za to, že ide o zjavne
nadbytočné údaje, ktoré s ohľadom na spôsob koncipovania protiprávneho konania žalobcu vyvolávali iba zmätočnosť v otázke času spáchania skutku. Vo vzťahu k pracovným zmluvám v znení ich zmien žalovaný dodal, že bolo potrebné v rámci realizovanej zmeny napadnutého rozhodnutia reflektovať aj na skutočnosť, že zmena pracovnej zmluvy, ktorá bola aplikovateľná na toto právne posúdenie veci, sa týkala výlučne jedného zamestnanca - A. B. (zmena zo dňa 1.6.2018); v prípade ostatných troch dotknutých zamestnancov bolo dojednanie ohľadne základnej hodinovej mzdy obsiahnuté priamo v uzatvorených pracovných zmluvách. V tomto kontexte žalovaný aj zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia s tým, že ide len o korekciu chyby formálneho charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah napadnutého rozhodnutia, a preto nie je nevyhnutné, aby bol preskúmavaný akt z tohto dôvodu zrušený podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok). Toto platí aj pokiaľ ide o vadu v právnom posúdení prejednávanej veci. Žalovaný po zistení, že inšpektorát práce priamo vytýka žalobcovi aj porušenie deklaratórneho zákonného ustanovenia (§ 119a ods. 2 ZP) zmenil právnu kvalifikáciu skutku s tým, že ten na citované ustanovenie len nadväzuje. Dikcia § 119a ods. 2 ZP je v tomto prípade aplikovateľná iba pre vyvodenie záveru o tom, že zamestnanci majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, prípade na účely zadefinovania týchto pojmov (rovnaká práca alebo práca rovnakej hodnoty). Samotný skutok spočívajúci v nedohodnutí mzdových podmienok bez akejkoľvek diskriminácie, čo sa vzťahuje na každé plnenie za prácu (teda aj na základnú hodinovú mzdu), je súčasťou povinnosti zakotvenej v § 119a ods. 1 ZP, ktoré je rozhodujúce na účely konštatácie pochybenia žalobcu. Žalovaný sa vysporiadal aj so zmenou napadnutého rozhodnutia spočívajúcou v znížení sankčného postihu žalobcu na sumu 1.000,- €. Sankcia vo výške 5.000,- € nereflektuje na poľahčujúce okolnosti, predovšetkým na ojedinelosť výskytu nedostatku (išlo len o jedno zistené pochybenie) a jeho prvé zistenie u žalobcu, prípadne na krátkosť trvania negatívneho zásahu do právneho postavenia zamestnanca A. B., ktorého mzda sa zmenou jeho pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2018 vyrovnala úrovni hodinovej mzdy ostatných troch dotknutých zamestnancov. Na druhej strane, je neopomenuteľné, že žalobca v dôsledku nerovnakého odmeňovania svojich zamestnancov zaradených na rovnakú pracovnú pozíciu privodil stav, v rámci ktorého môžu zamestnanci vnímať toto jeho konanie ako diskriminačné, čo má dopad aj na pracovné vzťahy medzi nimi (pri vnímaní pocitu nespravodlivosti). Nevyhnutnosť zabezpečenia spravodlivých pracovných (aj mzdových) podmienok žalobcovi ukladá nielen Zákonník práce, ale aj ďalšie právne predpisy s tým, že nedodržanie tejto požiadavky môže vyvolať závažný následok jednak v podobe ukrátenia dotknutého zamestnanca na jeho mzde, no najmä v podobe ohrozenia právnej istoty všetkých zamestnancov v súvislosti so zachovaním princípov spravodlivého odmeňovania u svojho zamestnávateľa. V kontexte týchto skutočností, a teda že žalobca svojím postupom vo vzťahu k zamestnancovi A. B. porušil nielen spomenutú dikciu § 119a ZP, ale aj základné zásady pracovného práva, žalovaný posúdil toto jeho konanie ako závažné. Inšpektorát práce vyvodzuje zodpovednosť žalobcu s poukazom na § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., kde nie je závažnosť porušenia vnímaná ako zákonný predpoklad uloženia pokuty, ale len ako kritérium rozhodujúce pre určenie jej výšky v rámci voľnej úvahy správneho orgánu. Odvolávanie sa na § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. by teda bolo náležité iba v tom prípade, ak by sa žalobcovi ukladala pokuta v intenciách § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z., čo sa však nestalo. Preto ak inšpektorát práce (a následne aj odvolací orgán) vyhodnotil nedostatok ako závažný, urobil tak len v rámci svojej voľnej úvahy, ktorej závery premietnuté v rozhodnutí by bolo možné podľa súdnej praxe zrušiť len vtedy, ak by odporovali spisu alebo sa priečili zásadám logického myslenia. Nezanedbateľným je tiež aj zistenie, že žalobca je veľkým zamestnávateľom (v čase inšpekcie práce zamestnával 1 676 zamestnancov), a preto aby uložená pokuta splnila svoj účel, musí byť ustálená tak, aby bola dostatočne citeľná v jeho majetkovej sfére. Počet zamestnávaných osôb dokazuje aj ekonomickú silu subjektu, ktorý v postavení veľkého zamestnávateľa (so značným rozsahom svojej podnikateľskej činnosti) si musí byť vedomý svojich základných povinností na úseku odmeňovania zamestnancov, predovšetkým úlohy zabrániť tomu, aby došlo k akejkoľvek diskriminácii zamestnancov. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neurčitosť a nezrozumiteľnosť výrokov prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ktoré vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 4. Výroky rozhodnutí podľa názoru žalobcu nepresne vymedzujú, za aké konkrétne konanie je žalobca postihovaný. Absentuje opis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania „priestupku“, čiže nedostatočná špecifikácia „správneho deliktu“; výroky sú formulované v rozpore so zákonom. Žalobca sa pri námietkach sústreďuje na výrok prvostupňového rozhodnutia a podľa jeho názoru z obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, kedy žalobca porušil právne predpisy, v akom pracovnoprávnom akte a kedy nedohodol so zamestnancami rovnaké mzdové podmienky, ani či dohodol nerovnakú mzdu so zamestnancami. Výrok druhostupňového rozhodnutia obsahuje „výrok“, že zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy. V žiadnom právnom predpise neexistuje ustanovenie, že zamestnávateľ je povinný so zamestnancami dohodnúť rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy. Mzdové podmienky pozostávajú z rôznych zložiek s odkazom na § 119 ods. 3 ZP. Výrok neobsahuje „výrok“, v akej výške bola zamestnancom vyplatená mzda. Žalovaný neskúmal ostatné zložky mzdy, ani aké mzdové podmienky so svojimi zamestnancami dohodol a akú mzdu im v skutočnosti vyplatil. 5. Žalobca namietal, že mu prvostupňový správny orgán odňal možnosť konať v konaní, brániť sa dovolenými právnymi prostriedkami a odňal mu možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní dňa 14.11.2019, 15.11.2019 a 28.11.2019, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán mu uložil neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie (5 dní) k výpovediam dotknutých zamestnancov. Jeho postup považuje žalobca za neobjektívny, pretože žalobca ako zamestnávateľ ani nadriadení vedúci zamestnanci vypočúvaných zamestnancov neboli predvolaní na ich výsluch a nemohli im klásť otázky. Okrem toho, žalobca ako zamestnávateľ za účelom ochrany zamestnancov pred pandémiou COVID-19 od 23.3.2020 do 14.4.2020 zastavil výrobu a poskytol zamestnancom náhradu mzdy. Preto sa nemá možnosť vyjadriť k otázkam a odpovediam uvedených štyroch zamestnancov, pretože v práci nie sú žiadni zamestnanci. 6. V dňoch 14.11.2019, 15.11.2019 a 28.11.2019 sa uskutočnil výsluch dotknutých štyroch zamestnancov, na ktorý nebol predvolaný žalobca ani vedúci zamestnanci a nemohli im klásť otázky. V čase ich vypočúvania nebolo konanie vo veci uloženia pokuty skočené ani prerušené a žalobca nestratil postavenie účastníka konania. Uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť konať a zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach. Žalobca zároveň namieta, že výpovede štyroch zamestnancov nepreukazujú, že neboli dodržané podmienky rovnakého odmeňovania základnej mzdy za rovnakú prácu, dôkazy sú neurčité a nejasné. 7. Žalobca namietal, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán opomenuli čl. 7.2 interného mzdového predpisu, ktorý upravuje nediskriminujúce pravidlo odmeňovania. Doba zapracovania A. B. prebiehala od júna do augusta 2018, kedy mu neupravil mzdu, pretože bol nad MIDom (stredom) aktuálnej platovej triedy Technika 3. Na základe hodnotenia z 27.8.2018 mu upravili mzdu od 1.9.2018, dovtedy musel pracovať pod dohľadom skúsených kolegov, ktorí mali skúsenosti s elektrooblasťou výrazne dlhšie. Žalobca trvá na tom, že neporušil žiadny právny predpis ani § 119a ods. 1, ods. 2 ZP v nadväznosti na § 119a ods. 4 ZP. 8. Žalobca zásadne namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje názor inšpektorátu, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Žiadny právny predpis totiž neustanovuje, že základná mzda zamestnancov musí byť určená v zmysle § 119a ZP. Odmenou sa rozumie obvyklá základná mzda a všetky ostatné plnenia, ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním. Preto orgány verejnej správy prvého aj druhého stupňa boli povinné vyhodnotiť všetky zložky mzdy a plnenia, ktoré vyplácal svojim zamestnancom (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES, Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 100, čl. 157 Zmluvy o fungovaní EÚ, rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-262/88). Žalobca má právo pri dojednávaní mzdy so zamestnancami prihliadať na ich vzdelanie, dĺžku praxe, skúsenosti, spoľahlivosť, výkonnosť a na výsledky práce zamestnancov. 9. Žalobca ďalej namietal, že Inšpektorát práce Nitra pri rozhodovaní o pokute porušil § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia nie je akceptovateľná, pretože uvedené nedostatky boli predmetom
vykonanej zmeny rozhodnutia v súlade s § 59 ods. 2 SP, pričom platí, že prvostupňové aj druhostupňové konanie tvoria jeden celok. Keďže však žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí konvalidoval pochybenie prvostupňového orgánu zákonným spôsobom, nevidí dôvod sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré už neexistujú. 11. K námietke porušenia procesných práv žalobcu žalovaný upriamil pozornosť na to, že namietané zápisnice o podaní informácie spísané s dotknutými zamestnancami neboli spisované v režime Správneho poriadku na ústnom pojednávaní, ale podľa zákona č. 125/2006 Z.z. Uvedené zápisnice boli žalobcovi zaslané s možnosťou vyjadriť sa k nim. Preto nie je opodstatnená námietka žalobcu, že sa nemohol k zápisniciam vyjadriť. 12. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov nevyplýva, že by znevažovali interný predpis žalobcu, ako to žalobca uvádza v žalobe. Základná hodinová mzda predstavuje základné plnenie za vykonanú prácu a musí nadväzovať na druh vykonanej práce. V zmysle § 119a ZP bolo od žalobcu dôvodné žiadať, aby pri dojednaní základnej hodinovej mzdy rešpektoval ustanovenie Zákonníka práce upravujúce právo zamestnancov na rovnakú mzdu. Žalobca pri inšpekcii práce ani v správnom konaní nepreukázal, že by práca A. B. v porovnaní s ostatnými zamestnancami bola menej zložitá, zodpovedná a namáhavá, vykonávaná v iných pracovných podmienkach a pri dosahovaní menšej výkonnosti a výsledkov, tak ako to vyplýva z § 119a ZP. Pojem „mzdové podmienky“ zahŕňa aj základnú zložku mzdy. 13. K výške uloženej pokuty (ktorá bola mimochodom znížená z 5.000,- € na 1.000,- €) žalovaný poukázal na odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia. Samotná konštatácia závažnosti pochybenia žalobcu nie je výsledkom aplikácie § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., ale výsledkom hodnotenia kritéria premietnutého v § 19 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 15. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/45/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-26S/45/2020. 16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol na pojednávaní dňa 23.4.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a neprítomnosti žalovaného. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. 18. Podľa § 119a ZP mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa (ods. 2). Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie
objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia (ods. 3). Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (ods. 4). 19. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 20. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur. 21. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 22. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na (a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, (b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, (c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, (d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, (e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 23. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. VI. Posúdenie veci správnym súdom 24. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi znížená pokuta zo sumy 5.000,- € na sumu 1.000,- € za spáchanie správneho deliktu. Medzi účastníkmi je spornou otázka, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, či je skutková veta deliktu popísaná vo výroku napadnutého rozhodnutia tak, aby bola nezameniteľná s iným skutkom, a či je uložená sankcia primeranou. 25. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.
26. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015). 27. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009). 28. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil, z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu, ktoré sú nezameniteľné s iným možným skutkom: a. miesto spáchania – pracovisko/prevádzka žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, výrobný závod v Nitre, b. spôsob spáchania – žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii „Technik 3“, ktorú títo zamestnanci zastávali; u A. B. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, a u ostatných troch zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €, c. čas spáchania – pri zmene pracovnej zmluvy A. B. dňa 1.6.2018, pri pracovnej zmluve C. D. zo dňa 6.6.2018, pri pracovnej zmluve E. F. zo dňa 1.7.2018, pri pracovnej zmluve C. G. zo dňa 6.8.2018. 29. V predmetnej právnej veci je výrok správneho deliktu špecifikovaný v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného, ktorý bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie z hľadiska špecifikácie skutku aj výšky uloženej sankcie postupom podľa § 59 ods. 2 SP. Prvostupňové a druhostupňové konanie aj rozhodnutie sa chápu ako jeden celok, preto správny súd posudzoval náležitosti skutku vyplývajúce z výroku druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že námietky žalobcu výslovne voči výroku prvostupňového rozhodnutia sú z dôvodu jeho zmeny vykonanej druhostupňovým rozhodnutím právne irelevantné. 30. Správne orgány oboch stupňov správne posudzovali objektívnu zodpovednosť žalobcu za spáchanie správnych deliktov, čiže bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberal subjektívnou stránkou, ktorá je u právnických osôb vylúčená). Pre sankcionovanie protiprávneho konania preto stačí preukázané zistenie, že subjekt (právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) porušil zákonom uloženú povinnosť. 31. V prípade námietky žalobcu, že o výsluchu jeho zamestnancov A. B., C. D., E. F. a C. G. neboli oboznámení ich vedúci zamestnanci, títo sa výsluchu nemohli zúčastniť a klásť im otázky, správny súd poukazuje na to, že oprávnenie inšpektora práce požadovať od zamestnanca v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ tohto zákona (teda aj uplatňovania ustanovení Zákonníka práce), je upravené v ustanovení § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z., na ktorý sa výslovne Správny poriadok nevzťahuje
(porovnaj § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.). Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení jeho práv z dôvodu predchádzajúceho neoznámenia výsluchu jeho zamestnancov neopodstatnená. Pri vyjadreniach zamestnancov nemohlo ísť o výsluch svedkov podľa § 35 SP, ale išlo o podanie vysvetlenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z, pri ktorom môžu ale aj nemusia byť prítomní svedkovia – zákonodarca považuje za legitímne oba varianty podania vysvetlenia zamestnancami. Okrem toho, pri prítomnosti vedúceho zamestnanca alebo konateľa žalobcu by bolo len s ťažkosťami možné očakávať, že by sa zamestnanci v ich prítomnosti otvorili a povedali by všetky skutočnosti rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie práce bez akejkoľvek modifikácie. Inšpektori práce tak pri inšpekcii za účelom objektívneho zistenia okolností týkajúcich sa preskúmavaných pracovných zmlúv správne zvolili postup podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z., čím nemohli porušiť právo žalobcu. Napokon, žalobca mal možnosť sa k podaniu vysvetlení zo strany jeho zamestnancov vyjadriť, čo aj urobil. 32. Z meritórneho hľadiska správny súd uvádza, že mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty je upravená v ustanovení § 119a ZP. Základným východiskom je, že mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia, čo sa vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (§ 119a ods. 1 prvá veta v spojení s ods. 4 ZP). 33. Kľúčovým preto bolo posúdenie, či práca vykonávaná dotknutými zamestnancami (A. B., C. D., E. F. a C. G.) je prácou rovnakej hodnoty. Všetci štyria zamestnancami pracovali u žalobcu na rovnakej pracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým popisom dohodnutého druhu práce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického / inžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a systémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani neuviedol, že by niektorý z uvedených zamestnancov vykonával menší rozsah uvedenej práce. V zmysle ustanovenia § 119a ods. 2 druhá veta ZP je preto pracovná pozícia Technik 3 rovnakou prácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorú zamestnanci vykonávali v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného mali všetci štyria zamestnanci právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje § 119a ods. 1 prvá veta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. U A. B. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch porovnávaných (referenčných) zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €. Takto dojednaná mzda je však v rozpore s § 119a ZP, čo predstavuje porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom až treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z. 34. Ak aj žalobca tvrdí, že zamestnanec A. B. pracoval uňho len krátko, a preto s ním dohodol nižšiu mzdu, nemožno to akceptovať. Prioritnou otázkou bolo, že u všetkých štyroch dotknutých zamestnancov išlo o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, preto všetci štyria mali mať ako základnú zložku mzdy dohodnutú rovnakú základnú hodinovú mzdu. Ak mal žalobca záujem pri odmeňovaní odlišovať dobu, počas ktorej uňho zamestnanci pracujú, mal možnosť použiť variabilné zložky mzdy ako napríklad osobné ohodnotenie alebo odmenu, čo však neurobil a v rozpore s § 119a ZP určil rozdielnu základnú hodinovú mzdu za rovnakú prácu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani interný predpis žalobcu upravujúci pravidlá pre odmeňovanie bez objektívneho odôvodnenia rozdielu v základnej zložke mzdy, bez odôvodnenia zamestnanca so skúsenosťami a zamestnanca bez predchádzajúcich skúseností. 35. Súdny dvor EÚ konštantne rozhoduje, že na účely posúdenia, či pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, je potrebné preskúmať, či sa títo pracovníci nachádzajú v porovnateľnej situácii, a to s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky na vzdelanie a pracovné podmienky (napríklad rozsudky vo veciach C-309/97, C-381/99, C-427/11). V predmetnej veci sa všetci štyria zamestnanci nachádzali v porovnateľnej situácii z hľadiska povahy a popisu práce, požiadaviek na vzdelanie a pracovné podmienky, preto neexistoval zákonný dôvod na rozdielne odmeňovanie. 36. Zákon č. 125/2006 Z.z. neupravuje liberačné dôvody, ktoré by žalobcu ako zamestnávateľa mohli zbaviť zodpovednosti za správny delikt. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia
od jej uloženia, pritom musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (R 99/2015). 37. Podľa názoru správneho súdu je uložená sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Zákonom ustanovený rozsah pokuty je od 0,- € do 100.000,- € (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.) a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 1.000, €, čo je na spodnej hranici sadzby. Žalovaný pri znižovaní sankcie z 5.000,- € na 1.000,- € zohľadnil poľahčujúce okolnosti v prospech žalobcu (ojedinelosť porušenia, prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu a aj krátkosť negatívneho pôsobenia na zamestnanca A. B.). Odôvodnenie správnej úvahy smerujúcej k uloženej sankcii je logické a neprekračuje hranice zákona č. 125/2006 Z.z. Uložená sankcia plní aj svoj represívny, ale najmä preventívny charakter vzhľadom na jej výšku s tým, že sa sankcionovaný subjekt takéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať. 38. Správny súd dáva do pozornosti, že žalobcovi nebola uložená pokuta za závažné porušenie právnych predpisov podľa § 19 ods. 2 písm. a/, ale za porušenie právnych predpisov podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., pri ktorom sa tiež zohľadňuje závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 19 ods. 6 citovaného zákona. Prihliadanie na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov je spoločným kritériom tak pri porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 1 písm. a/ ako aj pri závažnom porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. Preto je námietka žalobcu o pochybení orgánu verejnej správy pri ukladaní pokuty, lebo v jeho prípade nešlo o závažné porušenie právnych predpisov, nedôvodná. 39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z., žalovaný vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie je riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov žalovaného. 41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: NR-26S/45/2020 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia, a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).