Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/54/2020 4020200437 21. 10. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200437.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: DUDA spol. s r. o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01, Trnava, v zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 1941/2, 821 03 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi zo dňa 30.07.2020, takto rozhodol: I. Súd rozhodnutie žalovaného Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. VoÚ 9/2020/Fi zo dňa 30.07.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. III. Žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Dňa 25.10.2019 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.10.2019 (ďalej len „zmluva“). Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a ďalšími účastníkmi konania v 1/ a 2/ rade. Predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena bola úprava vzájomných práv a povinností, ktorému v článku III. zmluvy zodpovedá povinnosť žalobcu strpieť právo vlastníkov susednej nehnuteľnosti ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade postaviť na pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania stavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od spoločnej hranice susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. V čl. IV. zmluvy zodpovedá povinnosti ďalších účastníkov konania ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti strpieť právo vlastníka susednej nehnuteľnosti - žalobcu a) postaviť na celej spoločnej hranici stavbu oplotenia, b) vstupovať na nehnuteľnosť vo vlastníctve ďalších účastníkov konania za účelom výstavby a údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici, c) postaviť na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu stavbu rodinného domu (rodinných domov) vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od spoločnej hranice so susednou nehnuteľnosťou. 2. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor svojim rozhodnutím č. V 9504/2019-10 z 22.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) v súlade s ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh na vklad bremena do katastra nehnuteľností zamietol. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona skúmal zmluvu aj z hľadiska, či zákon neobchádza, pričom dospel
k záveru, že v danom prípade by išlo o obchádzanie stavebného zákona. Odstupové vzdialenosti medzi jednotlivými stavbami patria do kompetencie posudzovania a rozhodovania stavebného úradu, a nie správnych orgánov na úseku katastra. Taktiež uviedol, že povahe a funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený stanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Je tomu tak preto, lebo vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzej veci, ktoré sa realizujú tak, že vlastník zaťaženej veci je vo svojom vlastníckom práve obmedzený stanovenými spôsobmi. Vecné bremená majú umožniť oprávnenému, aby realizoval určitý diel úžitkovej hodnoty cudzej veci, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom vecného bremena, v závislosti od obsahu. Uviedol, že predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nenachádza na pozemku povinného z vecného bremena, ale nachádza sa na pozemku oprávneného z vecného bremena. Podľa predloženej zmluvy osoba vystupujúca na strane povinného z vecného bremena 1 – žalobca (vlastník pozemku C KN parc. č. XXXX/XX a v prípade vecného bremena 2 ďalší účastníci konania (vlastníci pozemku C KN parc. č. XXXX/XX), ktorí sú povinní strpieť stavby rodinných domov, nezaťažuje nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného z vecného bremena, ale skutočne zaťaženými nehnuteľnosťami sú nehnuteľnosti vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena, v prípade vecného bremena 1- žalobca a v prípade vecného bremena 2- ďalší účastníci konania. Zároveň prvostupňový správny orgán poznamenal, že ak je daný čo i len jeden dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť, a nie je povinnosťou príslušného správneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi z 30.07.2020 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) 4. Žalovaný považuje prvostupňové rozhodnutie za správne z dôvodu, že medzi účastníkmi zmluvy ide o obligačný záväzok, a nie o vecné bremeno, na základe ktorého je vlastník oprávnenej nehnuteľnosti povinný niečo strpieť. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolávať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam. Potom, čo žalovaný rozobral podstatu vecných bremien, teoreticky vymedzil obsah vecných bremien, uviedol, že v danej veci predmetné vecné bremeno spočívalo v povinnosti každodobého vlastníka pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania (nehnuteľnosť A) strpieť právo vlastníka povinnej nehnuteľnosti a postaviť na povinnej nehnuteľnosti A stavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2,0 metre od spoločnej hranice povinnej nehnuteľnosti a s povinnou nehnuteľnosťou žalobcu, konkrétne právo umiestniť stavbu rodinného domu ďalších účastníkov konania vo vzdialenosti 1,5 metra pri rešpektovaní platných ustanovení Občianskeho zákonníka a katastrálneho zákona. Avšak stavba, ktorá má byť postavená na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX (t. j. na pozemku povinnej nehnuteľnosti a umiestnená vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od spoločnej hranice s pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX (t. j. pozemok Povinná nehnuteľnosť DUDA), nijako neobmedzuje vlastnícke právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX (t.j. vo vlastníctve ďalších účastníkov pozn. správneho súdu). Predmetná stavba nebude zasahovať do vlastníctva povinného z vecného bremena – pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a ani na ňom nebude stáť. Zdôraznil, že predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nachádza na cudzom pozemku, t. j. na pozemku oprávneného z vecného bremena a nenachádza sa na pozemku povinného z vecného bremena. Na podporu svojho názoru poukázal na rozsudok Městského soudu v Praze sp. zn. 33ca 129/1994 a sp. zn. 33 Ca 217/1994. 5. V odôvodnení uviedol, že právami z vecných bremien sú obmedzené vecné užívacie práva k cudzej nehnuteľnosti, ktorým zodpovedá záväzok vlastníka v prospech iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Jednu skupinu práv zodpovedajúcich vecným bremenám predstavujú tie, ktoré sa vyznačujú nepretržite trvajúcim stavom bez toho, aby dochádzalo k jednotlivým výkonom. Druhú skupinu tvoria tie, ktorých výkon spočíva v jednotlivých opakovaných úkonoch oprávneného, napr. právo prechodu. Ak by išlo o jednorazový výkon práva, nemožno hovoriť o vecnom bremene. Obsahom vecných práv sú práva a povinnosti účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa týka vecných bremien. Treba rozlišovať najmä medzi povinnosťami, ktoré má vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a právami zodpovedajúcimi týmto povinnostiam na strane oprávneného subjektu. Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný v prospech niekoho iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. Vlastník zaťaženej veci je povinný strpieť určité spávanie oprávnenej osoby. Takýmto správaním oprávnená osoba bezprostredne a aktívne využívajú úžitkovú hodnotu zaťaženej veci. Vlastník zaťaženej veci je povinný zdržať sa určitého správania, ktoré by mu inak prislúchalo z titulu vlastníckeho práva. Vlastník zaťaženej
nehnuteľnosti je obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, konkrétne pri realizácii úžitkovej hodnoty veci, nie však v práve s touto vecou nakladať. Oprávnená osoba aktívne neužíva cudziu vec, ale má prospech z toho že vlastník zaťaženej veci je vo svojom správaní obmedzený, čím sú rozšírené možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Vlastník zaťaženej veci je povinný uskutočniť určité konania v prospech oprávnenej osoby, či už ide o individualizovanú osobu alebo osobu, ktorá je vlastníkom inej veci. Prospech oprávnenej osoby spočíva v tom, že povinný subjekt jej poskytuje určité plnenia, predovšetkým určité úkony. 6. Žalovaný vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti nijako nie je vo svojom vlastníckom práve obmedzený vlastníkom susednej nehnuteľnosti, a teda nemôže ísť ani o zriadenie vecného bremena. 7. Okrem uvedeného sa stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom v tom, že orgány na úseku katastra nie sú príslušné posudzovať a rozhodovať o tom, kde a v akej vzdialenosti má, či nemá byť umiestnená stavba od spoločnej hranice pozemku. Pokiaľ by katastrálny odbor takto zriadené vecné bremeno akceptoval (napríklad v rozpore s príslušnými stavebnými predpismi) a „prejudikoval“ tak rozhodnutie stavebného úradu, šlo by o neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (Argumentácia žalobcov) 8. Žalobca sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Nitre, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 9/2020/Fi zo dňa 30.07.2020, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia, zistený skutkový stav je nedostatočný na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu alebo v ňom nemá oporu. 9. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že v danom prípade vlastník susednej nehnuteľnosti nie je nijakým spôsobom v zmysle zmluvy obmedzovaný vo svojom vlastníckom práve a nejde o zriadenie vecného bremena. Žalobca s poukazom na § 123 a § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka zastáva názor, že žalovaný nesprávne interpretuje vecné bremeno, jeho charakter v tom smere, že povahe a funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený stanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Podľa žalobcu je vecnoprávny charakter daný tým, že dané obmedzenie je spojené s vlastníctvom povinnej nehnuteľnosti. Právami z vecných bremien sú obmedzenia vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, a tým zodpovedá záväzok vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti v prospech iného niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Oprávnenia z vecného bremena sú vecným právom, právom absolútnym, a oprávnený z vecného bremena – bez ohľadu na to, či ide o právo pôsobiace in rem alebo in personam – môže sa domáhať ochrany proti každému, predovšetkým tak voči vlastníkovi (zaťaženej) nehnuteľnosti. Vecný rozmer je daný týmto charakterom vecného bremena, a nie ako sa nesprávne domnieva správny orgán – tým, že je fyzicky spojené s využitím inej nehnuteľnosti. Taktiež práve pre charakter vecného bremena, ako práva vecného, je potrebné, aby jeho existencia bola zrejmá každej tretej osobe - preto sa vecné bremená zapisujú do katastra nehnuteľností a k nadobudnutiu práv (oprávnenia) z vecného bremena je potrebný vklad práv do katastra nehnuteľností. Opätovne tu je tak daný vecnoprávny rozmer vecných bremien. 10. Žalobca poukázal na rozsah obmedzení vyplývajúcich z čl. III. zmluvy, ktoré bude vlastník zaťaženého pozemku takto v budúcnosti povinný strpieť, pričom sa tak rozhodol vykonať dobrovoľne a na základe dohody. Taktiež z oprávnení plynúcich z článku IV. zmluvy nie sú dotknuté povinnosti, či skôr podmienky kladené osobitnými právnymi predpismi, napr. na úseku protipožiarnej bezpečnosti (stavieb). Žalobca má za to, že žiadna zmluva alebo zapísané vecné bremeno nie je spôsobilé na to, aby zaviazal stavebný úrad k tomu, aby neposudzoval povoľovanú stavbu zo všetkých hľadísk chránených verejným právom. Navyše, žalobcovi nie je zrejmé, ako súvisia ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z. so stavbou a údržbou plota, resp., ktoré ustanovenie stavebného zákona je zriadením vecných bremien obchádzané. V tomto smere považuje napadnuté rozhodnutie za nespreskúmateľné.
11. Záverom žalobca zdôraznil, že zmluvou boli zriadené dve vecné bremená, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorému z vecných bremien odôvodnil svoje rozhodnutie žalovaný, resp. či vôbec bral do úvahy zriadenie dvoch vecných bremien. Žalovaný sa tak opätovne v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal a nevysporiadal s tým, že obsahom a predmetom zmluvy, a tým konania o vklade, sú dve (rôzne) vecné bremená.
III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 24.11.2021 zhrnul priebeh správneho konania ako i dôvody rozhodnutia žalovaného. Ďalej uviedol, že v zmluve sú obe nehnuteľnosti, aj nehnuteľnosť A, aj nehnuteľnosť DUDA označené ako „povinné nehnuteľnosti“. Zo základnej definície vecných bremien vyplýva, že jedna strana je povinná z vecného bremena a druhá strana je z vecného bremena oprávnená. V uvedenom prípade sa zmluvné strany ako vlastníci nehnuteľností označujú ako „povinné“, avšak navzájom si dojednávajú „oprávnenia“, najmä následne vyplývajúce zo zákona č. 50/1976 Zb. Z uvedených skutočností sa preto žalovanému javí, že ide o záväzkový vzťah medzi účastníkmi právneho úkonu, ktorý však nie je predmetom evidencie katastra. 13. V zmluve ďalej účastníci popisujú zriadenie vecného bremena „na celej spoločnej hranici“. Ak mali účastníci konania záujem o explicitné vyznačenie rozsahu vecného bremena „na celej spoločnej hranici“, podkladom tohto právneho úkonu – Zmluvy o zriadení vecného bremena mal byť geometrický plán. Podľa uvedenej definície zriadenia vecného bremena by boli povinnými obe spomínané nehnuteľnosti, pričom správny orgán na úseku katastra si nemôže urobiť úsudok o rozsahu zriaďovaného vecného bremena, ktorý má byť vyznačovaný geometrickým plánom. Celý článok V. zmluvy je o záväzkovom vzťahu medzi zmluvnými stranami a ako už uviedol vyššie, záväzkové vzťahy sa v operáte katastra neevidujú. Evidujú sa iba vecné práva, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrili. IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 16. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 17. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 18. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívnym spisom žalovaného, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 114 SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného v rozhodnom čase, v katastrálnom konaní sa
zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. 21. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 23. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 25. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 26. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 27. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 28. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zamietnutý. 29. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že žalobca uzavrel s ďalšími účastníkmi konania v 1/ a 2/ rade Zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 08.10.2019. Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností, ktorému v článku III. zmluvy zodpovedá povinnosť žalobcu strpieť právo vlastníkov susednej nehnuteľnosti - ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade postaviť na pozemku vo vlastníctve ďalších účastníkov konania stavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2 metre od spoločnej hranice susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. V čl. IV. zmluvy zodpovedá povinnosti ďalších účastníkov konania ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti strpieť právo vlastníka susednej nehnuteľnosti - žalobcu a) postaviť na celej spoločnej hranici stavbu oplotenia, b) vstupovať na nehnuteľnosť vo vlastníctve ďalších účastníkov konania za účelom výstavby a údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici, c) postaviť na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu stavbu rodinného domu (rodinných domov) vo vzdialenosti menšej ako 7 metrov od spoločnej hranice so susednou nehnuteľnosťou. 30. Prvostupňový správny orgán návrh na vklad vecného bremena na podklade Zmluvy o zriadení vecného bremena podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zamietol. S právnym názorom prvostupňového orgánu sa stotožnil aj žalovaný. Prvostupňový správny orgán mal za to, že povahe a funkciám vecných bremien nezodpovedá právny vzťah, v ktorom je síce vlastník obmedzený stanoveným spôsobom, ale súčasne právo oprávneného nie je právom k cudzej veci. Taktiež uviedol, že správne orgány na úseku katastra nie sú príslušné posudzovať a rozhodovať o tom, kde a v akej vzdialenosti má, či nemá byť umiestnená stavba od spoločnej hranice pozemku. Ak by aj okresný úrad takto zriadené vecné bremeno akceptoval (v rozpore s príslušnými stavebnými predpismi) a „prejudikoval“ tak rozhodnutie stavebného úradu, išlo by o neplatnosť predmetnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V takom prípade by išlo o obchádzanie stavebného zákona. Poznamenal, že
predmetom vecného bremena nemôže byť povinnosť strpieť niečo, čo sa nenachádza na pozemku povinného z vecného bremena, ale nachádza sa na pozemku oprávneného z vecného bremena. 31. Dodal, že ak je daný čo i len jeden dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť a nie je povinnosťou príslušného správneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie. 32. Správny súd uvádza, že predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad, odbor katastrálny aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi zmluvného záväzku so zákonom. Povinnosťou úradu je okrem posudzovania platnosti zmluvy posudzovať aj jej súlad so zákonom, pričom úrad je v zmysle § 3 Správneho poriadku povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. 33. V správnom konaní boli skutkové okolnosti správnymi orgánmi správne ustálené, keď vychádzali z obsahu predloženej Zmluvy o zriadení vecného bremena z 08.10.2019, v ktorej účastníci právneho úkonu zriaďujú - vecné bremeno (in rem), obsahom ktorého bude povinnosť vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 8170 m2 strpieť právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 400 m2 postaviť si na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX stavbu rodinného domu vo vzdialenosti menšej ako 2,0 metre od spoločnej hranice pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX s pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX. - vecné bremeno (in rem), obsahom ktorého bude povinnosť vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX strpieť právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX: a) postaviť si na celej spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX stavbu oplotenia, ktorá bude v spodnej časti po celej dĺžke oplotenia pozostávať z monolitického betónového múru a vo vrchnej časti po celej dĺžke z pletiva, keď spodná časť bude šírky max. 30 cm a výšky neprevyšujúcej 30 cm nad zemským povrchom pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a celková výška oplotenia nebude prevyšovať 250 cm nad zemským povrchom pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX, b) vstupovať na pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX za účelom výstavby, údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX a pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX, c) postaviť si na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX stavbu rodinného domu (rodinných domov) vo vzdialenosti menšej ako 7,0 metre od spoločnej hranice pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX s pozemkom registra C KN parc. č. XXXX/XX. 34. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť so žalobcom v tom, že by nebol skutkový stav zistený dostatočne. 35. Prvostupňový správny orgán sa však riadne so zistenými skutkovými okolnosťami nevysporiadal, keď v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol iba skutočnosti týkajúce sa časti obsahu vecného bremena. 36. Prvostupňový správny orgán sa výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal iba vzájomnou povinnosťou účastníkov právneho úkonu strpieť stavby rodinných domov, nezaoberal sa však ďalšími vzájomne upravenými právami a povinnosťami účastníkov právneho úkonu konkrétne povinnosťou ďalších účastníkov konania strpieť právo vlastníka pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX: postaviť si na celej spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX stavbu oplotenia a vstupovať na pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX za účelom výstavby, údržby a opráv oplotenia na spoločnej hranici pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX a pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX. 37. Žalovaný správny orgán na túto skutočnosť v rámci odvolacieho konania v odôvodnení svojho rozhodnutia nereflektoval, napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť v odvolaní výslovne namietal. 38. Obsahovou náležitosťou rozhodnutia je nepochybne aj odôvodnenie, ktoré musí byť presvedčivé. Je povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad jasne a zrozumiteľne uviesť svoje skutkové zistenia ako aj ich právne posúdenie. Medzi právnym posúdením a skutkovými
zisteniami musí byť logický vzťah. Rozhodnutie musí byť zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ale najmä pre účastníka konania. V danej veci prvostupňový správny orgán jasne neuviedol právne posúdenie zisteného skutkového stavu, resp. toto uviedol len čiastočne, t. j. neúplne. Prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nijako neposúdili aj ďalšie práva a povinnosti účastníkov právneho úkonu (Zmluvy o zriadení vecného bremena), konkrétne povinnosť ďalších účastníkov konania strpieť stavbu oplotenia a vstup na pozemok v ich vlastníctve, resp. neuviedli dôvody, pre ktoré sa nimi nezaoberali. 39. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Túto vadu neodstránil ani žalovaný, keď sa v rámci odvolacieho konania obmedzil na konštatovanie vecnej správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu s tým, že iba rozviedol dôvody, ktoré viedli prvostupňový správny orgán k zamietnutiu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. 40. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí bližšie nerozobral, prečo postačuje uviesť len jeden dôvod, ktorý ho vedie k prijatiu záveru o nesplnení podmienok na vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. V odôvodnení rozhodnutia len konštatoval, že ak je daný čo i len jeden dôvod na zamietnutie návrhu na vklad, je potrebné návrh na vklad zamietnuť a nie je povinnosťou príslušného správneho orgánu skúmať, či sú dané aj iné dôvody, prípadne ďalšie dôvody na zamietnutie. Správny súd súhlasí s tým že „Orgán katastra je povinný v rozhodnutí o zamietnutí vkladu uviesť a odôvodniť aspoň jeden dôvod na zamietnutie vkladu. V praxi sa však môžu vyskytnúť aj situácie, kedy bude daných viacero dôvodov na zamietnutie vkladu. V takýchto prípadoch by orgán katastra nemal vyberať len niektoré dôvody, ale v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí vkladu by mal uviesť všetky ním zistené dôvody brániace povoleniu vkladu.“ (bližšie pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, § 31, bod VIII. Rozhodnutie o zamietnutí vkladu). 41. V danej veci však zo skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že obsahom Zmluvy o zriadení vecného bremena je úprava viacerých práv a povinností zmluvných strán plynúca z vecného bremena, nielen vzájomne práva a povinnosti zmluvných strán týkajúce sa stavby rodinného domu. V tomto kontexte správny orgán neprihliadol na ust. § 30 ods. 5 katastrálneho zákona a v zmysle tohto ustanovenia nevyhodnotil potrebu vysporiadať sa aj so zvyšnými podobami vecného bremena, ktoré boli navrhnuté na vklad do katastra nehnuteľností. Inými slovami, orgán katastra nemôže nechať bez odôvodnenia a bez povšimnutia tú časť návrhu na vklad, ktorá tvorí obsah zriadeného vecného bremena a ktorého vkladu do katastra sa žalobca návrhom taktiež domáhal, hoci aj identifikoval správny orgán dôvod na zamietnutie návrhu na vklad ohľadom časti obsahu vecného bremena, nie však vo vzťahu ku všetkým právam a povinnostiam zmluvných strán, tvoriacich relatívne samostatné obmedzenia práv k dotknutým nehnuteľnostiam. 42. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného prisvedčil dôvodnosti námietky napádajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd, vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania, nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. 43. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, spravidla bráni posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd žalobnou námietkou o nesprávnom právnom posúdení nezaoberal. 44. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /§191 ods. 6 SSP/, vec náležite prejednať a svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom aj odôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného skutkového stavu. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 46. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd s poukazom na ust. § 169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal, keďže im žiadne v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom nevznikli.
47. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.