Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-26S/68/2020 4020200560 25. 02. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200560.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Phone trader s. r. o., Hlavná 22, Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, Štefánikova 84, Nitra, IČO: 42 044 634, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575587/2020 zo dňa 13.10.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj len,, správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až júl 2017. Kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca sa zaoberal nákupom a predajom mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. V kontrolovanom zdaňovacom období vykázal nákup tejto komodity v takomto režime od nasledovných dodávateľov: Yukatel GmbH (Nemecko), TelePart Discount Distribution GmbH (Nemecko), Phonetastic Gsm Srl (Rumunsko) a Desa trade s.r.l. (Taliansko). Predmetný tovar mal žalobca predať ako prvý odberateľ spoločnosti UNITOTAL Kft. (Maďarsko). 2. Splnomocnený zástupca žalobcu A. B. C. v rámci ústneho pojednávania uviedol, že žalobca sa zaoberal nákupom a predajom mobilných telefónov - veľkoobchod, tovar objednával konateľ e-mailom od spoločností uvedených na prijatých faktúrach; že daňový subjekt si prenajíma na adrese D. XX, E. kancelárske priestory, sklad doteraz nepoužil, lebo tovar dodáva v rámci trojstranného obchodu; že trasu prepravy tovaru nepozná, ale konateľ daňového subjektu p. F. prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na parkovisku pred spoločnosťou Vámúnió Kft., že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ, že tovar doručil odberateľom sám konateľ daňového subjektu konateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft. v Budapešti. Správca dane použil ako dôkaz Protokol č. 101050007/2018 zo dňa 28. 05. 2018 z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia máj - december 2016, pretože išlo o zhodné skutkové okolnosti preverovaných obchodných transakcií. 3. Na prijatých faktúrach a dodacích listoch od prvých dodávateľov sú ako adresy dodania uvedené Phone trader (S326), resp. Phone trader, s.r.o., Váci út 20, Budapest. Podľa štítku od prepravnej spoločnosti DHL bol tovar od dodávateľa Phonetastic Gsm Srl dodaný tiež na adresu Váci út 20, Budapest. Ani v jednom prípade sa neobjavila ako adresát spoločnosť UNITOTAL Kft. Žalobca uvedené
vysvetľoval tým, že tovar osobne prevzal v Budapešti. Medzi predloženými dokladmi sa nachádzalo aj Vyhlásenie G. H. z 31. 07. 2017, ktorý ako konateľ UNITOTAL Kft. vyhlásil, že UNITOTAL Kft. počas roku 2017 (od januára do júna) kúpila mobilné telefóny od žalobcu s tým, že tovar prevzal v Budapešti od konateľa žalobcu - I. F.. Správcovi dane boli predložené aj potvrdenia prevzatia tovaru. 4. Správca dane v rámci MVI zistil, že UNITOTAL Kft. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, jej konateľ, G. H., sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol svoje meno, nemá k dispozícii žiadne doklady, spoločnosť nikdy neriadil a nemá žiadne vedomosti v manažérskej ani daňovej oblasti. Menovaný ďalej prehlásil, že nedisponuje žiadnymi informáciami o odberateľoch a dodávateľoch spoločnosti UNITOTAL Kft., nikdy s nimi ani nehovoril, nespravoval bankové účty spoločnosti, nemá informácie o obchodovaní s mobilnými telefónmi. Podľa vyjadrenia menovaného mali v mene spoločnosti UNITOTAL Kft. konať páni B. a B., ktorí však podľa obchodného registra a podľa podaných daňových priznaní neboli ani jej zamestnancami ani konateľmi. Pán B. je občanom Ukrajiny, ktorý na území Maďarska nemá adresu pobytu a nebol dostupný na žiadnom z telefónnych čísel. Pán H. predložil správcovi dane splnomocnenie pre pána B., pričom uviedol, že nemá informácie o dostupnosti pána B. a splnomocnenie mu dal údajne na kompenzáciu nejakej škody, pričom detaily o tejto škode nepoznal. K tomu správca dane poukázal na to, že konateľ žalobcu pán F. uviedol, že s UNITOTAL Kft. mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom ho vyhľadal J. B. za účelom nákupu, ale podľa splnomocnenia, ktoré bolo predložené počas kontroly, pán B. v tom čase nebol splnomocnenou osobou spoločnosti UNITOTAL Kft. Kontakty s konateľom žalobcu pánom F. poprel konateľ UNITOTAL Kft. pán G. H.. Konateľ žalobcu uviedol, že tovar pre UNITOTAL Kft. bol prepravený do prevádzkových priestorov spoločnosti Vámunió Kft., táto spoločnosť však so spoločnosťou UNITOTAL Kft. nespolupracovala. Tvrdenie konateľa žalobcu, že tovar pre UNITOTAL Kft. prevzali páni H. a B., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft., že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedení páni tam predmetný tovar nemohli prevziať. V reakcii na tvrdenie pána F. o bezhotovostných platbách za tovar maďarský správca dane uviedol, že na bankových výpisoch UNITOTAL Kft. nie sú pre daňový subjekt žiadne platby. UNITOTAL Kft. podala dodatočné daňové priznania a súhrnné výkazy za zdaňovacie obdobia august 2016 - júl 2017, pričom deklarovala IC nadobudnutia a nie trojstranný obchod. Konateľ spoločnosti, pán G. H. vypovedal, že je konateľom len na papieri, nemá žiadne informácie o transakciách vykonaných v mene spoločnosti UNITOTAL Kft., nemá žiadne účtovníctvo spoločnosti, nemá žiadne obchodné ani daňové vedomosti, nehovorí cudzími jazykmi, je pracovníkom bez zručností. Presvedčili ho, aby bol na papieri riaditeľom spoločnosti. Nevie, kto vyplnil daňové priznania z jeho portálu, on portál používať nevie. UNITOTAL Kft. nemohla prevziať tovar, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory. Konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft. sa vyjadril, že nepozná žiadnych dodávateľov ani odberateľov spoločnosti UNITOTAL Kft., nepozná daňový subjekt, v dôsledku čoho nemohol splnomocniť pána I. F.. Kontrolou predložených dokladov - prijatých faktúr, dodacích listov a prepravných dokladov od prepravnej spoločnosti UPS správca dane zistil, že je na nich uvedená adresa doručenia Phone trader s.r.o. Lôrinczi út 61, Vecsés, Phone trader s.r.o. Váci út 20, Budapest. Na žiadnom z dokladov neboli uvedené adresy F. K. X, L. XX I. M. N. XX-XX, L. XX, ktoré pán F. uviedol vo svojom vyhlásení a ani jedna z týchto adries nie je adresou sídla spoločnosti UNITOTAL Kft. 5. V rámci MVI bolo zistené, že dodávateľ Yukatel GmbH v rokoch 2016 a 2017 dodal žalobcovi mobilné zariadenia a tabletové počítače; kontaktnou osobou za žalobcu bol pán O. G.; prepravu vykonala spoločnosť UPS zo sídla spoločnosti Yukatel GmbH na Phone trader S326 Trade, ut 61, 2220 Vecses, Maďarsko. Platby sa uskutočnili bankovým prevodom. Ďalej bolo zistené, že dodávateľ TelePart Discount Distribution Gmbh predmetný tovar žalobcovi dodal, tovar objednal pán F., prepravu vykonala prepravná spoločnosť UPS. Adresou dodania bola adresa Phone trader s.r.o., ul Váci 20, 1132 Budapest. Tovar prevzal žalobca. O trojstranných obchodoch nemecká spoločnosť nemala vedomosť. Ďalej maďarský správca dane zistil, že žalobca si od spoločnosti UPS Magyarország Kft. žiadnu dopravu neobjednal, ale názov spoločnosti je uvedený ako príjemca. Zásielky posielala nemecká spoločnosť Yukatel GmbH a boli prevzaté na mieste sídla spoločnosti UPS Magyarorzság Kft., Lorinczi út 61, 2220 Vécses. 6. Žalobca v priebehu daňovej kontroly rozporoval, že by nedošlo k reálnemu dodaniu v rámci trojstranného obchodu pre spoločnosť UNITOTAL Kft. Trojstranného obchodu sa mali zúčastniť dodávatelia žalobcu; žalobca a jeho odberateľ - UNITOTAL Kft. 7. Na základe zistení správca dane prijal záver, že žalobca nesplnil podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH a vydal rozhodnutie č. 100709449/2020 z 20.03.2020 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 177 397,31 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017.
8. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101575587/2020 zo dňa 13.10.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 9. V odôvodnení žalovaný poukázal na to, že podstatu trojstranného obchodu ako aj podmienky podľa § 45 zákona o DPH, za splnenia ktorých možno transakciu považovať za trojstranný obchod, pričom so splnením týchto podmienok následne súvisí aj osobitné určenie miesta nadobudnutia tovaru podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH splnené neboli. Poukázal na to, že druhým odberateľom bola spoločnosť UNITOTAL Kft., pričom zo zistení maďarského správcu dane vyplynulo, že jej konateľ, pán H., nemal ani elementárne vedomosti o jej ekonomickej činnosti, bol len formálnym konateľom („na papieri“) a osobou bez potrebných znalostí a zručností, čo odôvodňuje oprávnenosť pochybností správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom. 10. Za neopodstatnenú považoval žalovaný námietku, že sa nevyhodnotil rozpor tvrdení pána G. H. s inými faktami. Poukázal na to, že súčasťou spisu je i vyhlásenie pána H. zo dňa 31. 07. 2017 a individuálne potvrdenia ku každej jednotlivej dodávke, pričom vykonaným dokazovaním sa nepreukázala ich hodnovernosť. Podľa odpovede na MVI totiž pán H. poprel obchodovanie so žalobcom, pričom vo vzájomnom rozpore sú aj jednotlivé potvrdenia o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar prevziať páni H. alebo B. s vyhlásením pána H., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu s UNITOTAL Kft., a naviac aj z dôvodu neprípustnosti čestného vyhlásenia ako dôkazu v daňovom konaní. 11. K existencii trojstranného obchodu žalovaný uviedol, že dodanie tovaru sa neuskutočnilo v rámci trojstranného obchodu, pretože podmienky, ktoré zákon o DPH spája so zjednodušeným spôsobom zdaňovania - trojstranným obchodom - splnené neboli. Žalobca si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným SR, tovar bol prepravený do Maďarska, kde ho daňový subjekt prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch od zahraničných dodávateľov a prepravných dokladoch je uvedená dodacia adresa „Phone trader s.r.o., Budapest, Maďarsko“, a spoločnosť UNITOTAL Kft. sa ako odberateľ neobjavila na žiadnych z menovaných dokumentov. V posudzovanom prípade nejde o jednorazové obstaranie alebo občasné obstarávanie tovaru, ale o sústavnú podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej boli podľa prepravných dokumentov a dodacích listov parametre obchodu nastavené tak, že príjemcom tovaru je daňový subjekt, a nie priamo spoločnosť UNITOTAL Kft. Z povahy veci vyplýva, že faktická participácia prvého odberateľa na trojstrannom obchode spočívajúca v preberaní tovaru za druhého odberateľa, resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektórii dodávateľ - druhý odberateľ, nespĺňa podmienku priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého odberateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, a ani nezodpovedá zmyslu a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosť v štáte skončenia prepravy. Podstatou trojstranného obchodu je totiž skutočnosť, že na ten istý tovar sa vzťahujú dve dodania tovaru, pričom len jedna z týchto dodaní je tzv. pohyblivou dodávkou, a tou je dodávka od prvého dodávateľa k prvému odberateľovi, v danom prípade daňovému subjektu. Druhá z týchto dodávok, teda dodávka od prvého odberateľa, v danom prípade daňového subjektu, k druhému odberateľovi, v danom prípade spoločnosti UNITOTAL Kft. je dodávkou statickou, tzv. nepohyblivou a predstavuje fakticky len vystavenie faktúry. Odoslanie alebo prepravu tovaru síce môže zabezpečiť prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, musí však ísť o odoslanie alebo prepravu v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, teda o priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. 12. V predmetnej veci nebolo preukázané zdanenie dodaní tovaru, keďže spoločnosť UNITOTAL Kft. síce dodatočne podala daňové priznania až po tom, čo maďarská daňová správa zaslala odpoveď na predchádzajúcu žiadosť správcu dane o MVI, pričom však deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nie trojstranný obchod. Navyše v súvislosti s podaním daňového priznania vznikli pochybnosti viažuce sa k osobe konateľa UNITOTAL Kft., ktorý nevedel, kto vyplnil daňové priznania, keďže nevedel používať daňový portál, čím podľa názoru žalovaného bola spochybnená autenticita podaných daňových priznaní. Žalovaný ďalej uviedol, že ani preverovanie realizácie úhrad, na ktoré sa odvolával žalobca, by samo o sebe nebolo spôsobilé zvrátiť závery správcu dane o nesplnení podmienok trojstranného
obchodu. Rozhodujúcim podľa žalovaného bolo, že žalobca ako prvý odberateľ na území Maďarska prevzal tovar od prepravnej spoločnosti, a že tovar nebol prepravený priamo od dodávateľa k druhému odberateľovi. Žalobca teda na území Maďarska tovar nadobudol a následne s ním ďalej nakladal, pričom podmienky trojstranného obchodu splnené neboli, čo malo za následok vznik povinnosti daňového subjektu povinnosť odviesť daň v tuzemsku, pretože tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň. II. Žaloba 13. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č.162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca sa nestotožnil so závermi finančných orgánov, že neboli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona o DPH. 14. Považoval za preukázané, že nadobudol tovar v celkovej hodnote 886 986,55 eur od dodávateľov Yukatel GmBH (Nemecko), TelePart Discount Distribution GmbH (Nemecko), Phonetastic Gsm Srl, Splaiul Independentei (Rumunsko) a Desa Trade s.r.l. (Taliansko), pričom tento tovar bol žalobcovi vyfakturovaný a následne uhradený. Uviedol, že tovar nepredával na území SR, ale dodával ho priamo na územie Maďarskej republiky, kde bolo miesto dodávky a odberu tovaru, pričom tovar bol od zásielkovej služby prebraný zástupcom žalobcu a následne predaný maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft., za sumu 895 826,80 eur. Prepravu mala zabezpečiť spoločnosť DHL. Prebratie a odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde tovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom období. Reálne odovzdanie tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft. potvrdzuje podľa žalobcu vyhlásenie G. H.. Namietal, že ak konateľ spoločnosti UNITOTAL Kft. G. H. poprel, že bol v kontakte s vtedajším konateľom žalobcu I. F., tak tento rozpor mal byť odstránený i prípadnou konfrontáciou, čo však maďarský správca dane, ktorý realizoval dožiadanie neurobil. Reálne dodanie tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. potvrdzujú podľa žalobcu aj bankové prevody v prospech žalobcu od UNITOTAL Kft., pričom UNITOTAL Kft. podala v súvislosti s prevzatým tovarom aj dodatočné daňové priznanie. 15. Podľa žalobcu sa jednalo o trojstranný obchod v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH spĺňajúceho podmienky pre oslobodenie od dane. K splneniu podmienok uviedol, že na obchode sa zúčastnili 3 osoby (dodávatelia žalobcu, žalobca a spoločnosť UNITOTAL Kft.); tovar bol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do druhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil aj prvý odberateľ, čo je podľa žalobcu tento prípad (§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Ďalej bolo podľa žalobcu preukázané, že osoby, ktoré sa zúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch. 16. Namietal záver žalovaného, že UNITOTAL Kft. nemohla prijať žiadny tovar na žiadnom mieste, keďže má sídlo len od poskytovateľa sídiel a nemá žiadne registrované priestory a, že konateľ tejto spoločnosti uviedol, že nepozná žiadnych dodávateľov a ani odberateľov spoločnosti UNITOTAL Kft. a že nepozná žalobcu. Žalobca namietal, že uvedené je v rozpore s písomným a úradne overeným vyhlásením tohto konateľa, ktorým potvrdil nákup mobilných telefónov od žalobcu s tým, že on tovar prevzal osobne. Podľa žalobcu bolo preukázané, že žalobca ako prvý odberateľ nebol identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo UNITOTAL Kft. Ďalej žalobca uviedol, že preukázané bolo aj to, že tovar odoslal dodávateľ na jeho účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa, ktorým bola spoločnosť žalobcu do členského štátu druhého odberateľa, ktorým bolo Maďarsko (§ 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH). Poukázal na to, že UNITOTAL Kft. použila IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona o DPH) a, že druhý odberateľ bol v čase realizácie obchodu osobou povinnou platiť daň (§ 45 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). 17. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými boli faktúry, potvrdenia o prevzatí tovaru, daňové priznanie odberateľa a vyhlásenie konateľa odberateľa, v ktorom jednoznačne potvrdil, že tovar od žalobcu bol dodaný a bol ním prevzatý. Ďalej namietal, že finančné orgány spochybnili čestné vyhlásenie o dodaní a prevzatí tovaru konateľom UNITOTAL Kft. bez toho, aby
konateľa vypočuli osobne, alebo zabezpečili jeho vypočutie prostredníctvom dožiadaného správcu dane v Maďarsku. V tejto súvislosti namietal, že ak by realizoval výsluch, mal na toto vypočutie predvolať aj zástupcu žalobcu. Podľa žalobcu finančné orgány nedôveryhodnosť vyhlásenia nepreukázali a nezdôvodnili a zápisnica o tejto výpovedi nebola žalobcovi predložená. Ďalej poukázal na to, že finančné orgány si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti UPC preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe pridržal svojej argumentácie v napadnutom rozhodnutí, ktorú v časti zopakoval. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH, a preto vyrubil žalobcovi rozdiel dane. Podľa žalovaného dal v napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky, týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci, ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými obchodnými transakciami, deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. 19. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že skutkový záver, že tovar nebol prepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa priamo druhému odberateľovi UNITOTAL Kft., potvrdil aj sám žalobca. Poukázal na to, že zo zistení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že UNITOTAL Kft. nevykonávala reálnu obchodnú činnosť, jej konateľ sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol svoje meno, nemá k dispozícii žiadne doklady, spoločnosť nikdy neriadil a nemá žiadne vedomosti v manažérskej ani daňovej oblasti. Maďarská daňová správa síce eviduje dodatočne podané daňové priznania UNITOTAL Kft., ktorými sú deklarované intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, nie trojstranný obchod, avšak svojimi zisteniami ohľadne osoby konateľa maďarská daňová správa spochybnila autenticitu dodatočne podaných daňových priznaní, pretože uviedol, že nevie, kto podával daňové priznania. K argumentácii žalobcu vyhlásením tohto konateľa žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011. Ďalej uviedol, že pravdivosť obsahu predloženého čestného prehlásenia nijako neovplyvňuje úradne overený podpis osoby, keďže úradné overenie podpisu nie je dôkazom pravdivosti obsahu vyhlásenia. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala hodnovernosť tohto vyhlásenia. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy totiž konateľ UNITOTAL Kft. poprel obchodovanie so žalobcom. Vo vzájomnom rozpore boli aj jednotlivé potvrdenia o prevzatí tovaru, podľa ktorých mali tovar prevziať páni H. G. alebo J. B. a vyhlásenie pána H., že tovar prevzal v každom prípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu so spoločnosťou UNITOTAL Kft. 20. Žalovaný uviedol, že dodanie tovaru žalobcom pre UNITOTAL Kft. nebolo preukázané ani úhradami bankovým prevodom, pretože samotnú úhradu nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorými sa dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu nepreukázalo. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebola predložená zo strany správcu dane žiadna výpoveď p. H. pred maďarským správcom dane, žalovaný poukázal na právo daňového subjektu nazerať do spisov daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností v zmysle § 23 daňového poriadku. 21. K právnemu posúdeniu veci poukázal na podstatu trojstranného obchodu, z ktorej je podľa neho zrejmé, že žalobca bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia mohla považovať za trojstranný obchod. Pod pojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok trojstranného obchodu potrebné rozumieť bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek medzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa žalobcovi, ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému odberateľovi, prima facie nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom a UNITOTAL Kft. ako druhým odberateľom v konaní pred správcom dane a žalovaným nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom, žalobcom druhému odberateľovi, spoločnosti UNITOTAL Kft, s.r.o. v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo k naplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V dôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, čo vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže ho žalobca objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/9/2016). IV. Relevantná právna úprava 22. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. V. Konanie na Správnom súde v Bratislave 23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/68/2020. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 25. februára 2025, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Právne posúdenie 25. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume
177 397,31 eur za zdaňovacie obdobie jún 2017 z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, a teda mu neprináležalo oslobodenie od dane z deklarovaných transakcií. 26. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu vo veciach sp.zn. 4Sfk/60/2022 z 14.06.2023, sp.zn. 1Sfk/73/2022 z 27.09.2023, 3Sfk/110/2022 z 26.10.2023, sp.zn. 3Sfk/67/2022 z 14.12.2023, týkajúcu sa totožných účastníkov konania, rovnakej daňovej kontroly a v zásade totožného predmetu konania (nepriznanie oslobodenia dane z dôvodu nesplnenia podmienok trojstranného obchodu), pričom žalobné námietky pred správnym súdom boli v týchto veciach vo svojej podstate taktiež takmer totožné. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o skutkovo a právne takmer totožné veci (rozdiel spočíva len v odlišnom zdaňovacom období, príp. do obchodného reťazca sú zahrnuté aj iné subjekty na strane dodávateľov bez toho, aby uvedená skutočnosť mala za následok neaplikovateľnosť uvedenej judikatúry na prejednávanú vec), nemal správny súd dôvod (napr. pre prípadnú odlišnosť prejednávanej veci) odchýliť sa od tam uvedených záverov a v rozhodnutí z nich bude vychádzať. 27. Za kľúčovú námietku, ktorej je potrebné venovať pozornosť, správny súd považuje žalobnú námietku týkajúcu sa splnenia podmienok trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. Správny súd s ohľadom na judikatúru kasačného súdu, na ktorú poukázal vyššie, konštatuje, že podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (žalobca) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. 28. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH]. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime. 29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade žalobcu nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve žalobca, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti napokon žalobca ani nespochybňoval, avšak argumentoval tým, že existenciu trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH nevylučuje participácia prvého odberateľa na preprave. 30. Správny súd poukazuje na to, že pre deklarovanie určitej transakcie ako trojstranného obchodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: · na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah), · osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch EÚ, · prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého dodávateľa a voči prvému dodávateľovi i druhému odberateľovi vystupuje pod tým istým identifikačným číslom,
· tovar je prepravený (odoslaný) prvým dodávateľom, prvým odberateľom alebo na ich účet (druhý odberateľ nesmie s tovarom „manipulovať“),, · druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, kde sa preprava (odoslanie) skončí, · druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. 31. Pri trojstrannom obchode dochádza k dvom dodaniam, pričom v jednom prípade ide o tzv. pohyblivú dodávku a v prípade druhého dodania o dodávku nepohyblivú (statickú). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar. Z hľadiska posúdenia trojstranného obchodu rozhodujúci bude platiteľ dane, ktorý bude prvým odberateľom (prostredný v reťazci), lebo tento subjekt má obchodný vzťah s ďalšími dvoma platiteľmi dane, t.j. s druhým odberateľom a prvým dodávateľom. (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/166/2020) 32. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom správny súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nešlo o trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH. Bez toho, aby správny súd detailne popisoval zistenia správcu dane, na ktoré poukázal už vyššie v bodoch 1-12 tohto rozsudku, sumarizuje rozhodujúce skutočnosti spočívajúce v tom, že dodávatelia žalobcu z iných členských štátov (Nemecko, Rumunsko, Taliansko) dodávali tovar žalobcovi, pričom prepravu zabezpečili prostredníctvom prepravných spoločností. Na dodacích listoch, ktoré vystavili títo dodávatelia však nefigurovala ako odberateľ maďarská spoločnosť UNITOTAL Kft., ktorá mala v rámci tvrdeného trojstranného obchodu figurovať ako druhý odberateľ a ku ktorej mala smerovať preprava tovaru (pohyblivá dodávka) od dodávateľov z Nemecka, Rumunska a Talianska, ale naopak na dodacích listoch ako aj faktúrach vystavených dodávateľmi z Nemecka, Rumunska a Talianska figurovala spoločnosť žalobcu, ktorý však mal mať v rámci tvrdeného trojstranného obchodu postavenie prvého odberateľa. Prevzatie tovaru spoločnosťou UNITOTAL Kft. sa taktiež nepotvrdilo, naopak vykonaným dokazovaním bolo dôvodne spochybnené (vyjadrenia konateľa UNITOTAL Kft.; zistenia maďarského správcu dane o tom, že spoločnosť nemala sladové, či iné priestory, resp. prevádzku, nevykonávala ekonomickú činnosť; vyjadrenie samotného žalobcu, že jeho konateľ prebral tovar v Maďarsku). Relevantný dôkaz o odovzdaní druhému odberateľovi nebol podľa správneho súdu predložený, pričom pokiaľ ide o písomné vyhlásenie a jednotlivé potvrdenia o prevzatí zo strany pána H., tieto si podľa správneho súdu vzájomne odporujú a nemožno ich považovať za hodnoverné. Pokiaľ žalobca teda argumentoval tým, že predložil potvrdenia o prevzatí tovaru a vyhlásenie konateľa odberateľa, správny súd konštatuje, že vzhľadom na ich rozporuplnosť ich žalovaný správne posúdil ako nedostatočné, resp. nehodnoverné vo vzťahu k preukázaniu, že tovar bol skutočne dodaný priamo druhému odberateľovi v rámci trojstranného obchodu [§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH]. Taktiež pokiaľ žalobca argumentoval poukazom na dodatočné daňové priznanie druhého odberateľa, správny súd konštatuje, že okrem toho, že žalovaný s poukazom na výsluch pána H. spochybnil jeho autenticitu, tak samé osebe taktiež nie je spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru. 33. Žalobca existenciu, resp. splnenie podmienok trojstranného obchodu obhajoval taktiež argumentáciou, podľa ktorej zákon nevylučuje, aby na preprave participoval prvý odberateľ. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, avšak aj v danom prípade vždy musí byť splnená zákonná podmienka, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tovar bol totiž prepravený k prvému odberateľovi (žalobcovi), ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi (UNITOTAL Kft.). Táto skutočnosť je sama osebe postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený. 34. Správny súd, s prihliadnutím na vyššie uvedené a na skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania, a na ich právne posúdenie žalovaným, konštatuje, že je potrebné dať žalovanému za pravdu, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie trojstranného obchodu odôvodňujúceho nárok na oslobodenie od dane.
35. S poukazom na uvedené správny súd nemal pochybnosti o správnosti postupu žalovaného a taktiež dospel k záveru, že žalovaný vec právne správne posúdil. Vychádzajúc z uvedeného správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.