Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-23Sa/52/2022 4022200285 29. 09. 2025 Mgr. Pavel Ištók ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200285.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E. XX, F. A. A., zastúpenej: Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o., Farská 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, o žalobe proti nečinnosti u orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu
zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.
odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou podľa ustanovenia § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 23. júna 2022, sa žalobkyňa domáha, aby správny súd uložil žalovanému aby konal v správnej veci vedenej pod č.k. OU-NROVVS1-2021/025579 podľa ustanovenia § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátom občianstve SR ( ďalej aj len zákon o štátnom občianstve) a oznámil stratu štátneho občianstva žalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že požiadala dobrovoľne dňa 30.12.2020 o udelenie štátneho občianstva Rakúskej republiky pre ňu a jej dve maloleté deti, nakoľko splnila podmienky pre jeho nadobudnutie rakúskeho štátneho občianstva podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Tejto žiadosti Rakúska republika vyhovela a v súlade so žiadosťou žalobkyne jej Rakúska republika s platnosťou od 23.3.2021 udelila štátne občianstvo Rakúskej republiky. Po podaní žiadosti uzatvorila žalobkyňa sobáš so štátnym občanom Rakúskej republiky, avšak z tohto právneho dôvodu žalobkyňa nesplnila podmienku nadobudnutia občianstva, keďže právny poriadok Rakúska umožňuje nadobudnúť štátne občianstvo Rakúskej republiky manželovi občana Rakúskej republiky až po 5 rokoch trvania manželstva a spoločného spolužitia v jednej domácnosti. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 9 ods. 1) písm. b) vtedy platného zákona o štátnom občianstve dňom udelenia štátneho občianstva Rakúskej republiky t.j. dňa 23.3.2021 stratila žalobkyňa (z dôvodu jej vyslovenej dobrovoľnej vôle) štátne občianstvo SR. Následne podala žalobkyňa Oznámenie o strate Štátneho občianstva a žiadala žalovaného, aby v zmysle tohto oznámenia konal to, čo mu zákon pri takejto strate štátneho občianstva SR ukladá. Žalovaný listom zo dňa 9.7.2021 oznámil žalobkyni, že ku strate štátneho občianstva SR nedošlo z dôvodu, že ona nadobudla štátne občianstvo Rakúskej republiky za trvania manželstva so štátnym občanom Rakúska, na čo sa vzťahuje §9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve. 3. K uvedenému sa žalobkyňa opätovne vyjadrila listom zo dňa 3.12.2021, kde vysvetlila úradu, že jeho právne posúdenie nie je správne poukazujúc na potvrdenie Úradu dolnorakúskej krajinskej vlády. Žalovaný zasla žiadosť o vydanie stanoviska na Ministerstvo vnútra SR – odbor osobných evidencií a registrov, oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu. Ministerstvo vnútra SR tiež nesprávne vyhodnotilo skutkovú stránku veci a právny názor Okresného úradu potvrdilo. Následne sa žalobkyňa
obrátila svojím podnetom zo dňa 17.3.2022 na Prokuratúru a žiadala preskúmať postup správneho orgánu v tejto veci. Krajská prokuratúra v Nitre žalobkyňu upovedomila, že podnet nie je dôvodný, keď sa stotožnila s názorom Okresného úradu Nitra a podnet odložila. 4. Žalobkyňa jasne nadobudla štátne občianstvo cudzieho štátu na základe výslovného prejavu svojej vôle a po splnení podmienok Rakúskej republiky pre jeho nadobudnutie. Zároveň v zmysle slovenských právnych predpisov stratila platne občianstvo Slovenskej republiky. Žalovaný mal ako príslušný správny orgán vo veci straty štátneho občianstva konať, však nesprávne právne vec posúdil, keď na základe okolností daného prípadu nesprávne vyhodnotil právne skutočnosti a nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu. Žalovaný v tejto súvislosti nesprávne postupoval, resp. nekonal tak ako mu zákona o štátnom občianstve ukladá a teda neoznámil stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14. Porušením tejto povinnosti žalovaného je tak žalobkyňa stále považovaná za štátneho občana SR, hoci nim od 23.3.2021 nie je. Na žalovanú sa nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 17) zákona o štátnom občianstve nakoľko štátne občianstvo rakúskej republiky nenadobudla v súvislosti s uzatvorením manželstva so štátnym občanom rakúska, z dôvodu, že pokiaľ by nepožiadala o jeho udelenie, tak by manželstvo nadobudla až po piatich rokoch trvania takéhoto manželstva. Keďže nesplnila podmienky na jeho nadobudnutie sobášom, nemôže žalovaný vyhodnotiť jej sobáš ako dôvod, ktorý by vylučoval stratu jej SR občianstva podľa § 9 ods. 1) písm. b) zákona o štátnom občianstve. 5. Na základe uvedeného žalobkyňa trvá na tom, že právny názor žalovaného na tento prípad je nesprávny a žalovaný nepostupuje správne, je nečinný, a v tejto súvislosti porušuje ustanovenia zákona o štátnom občianstve v celom rozsahu. 6. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju považoval za nedôvodnú, v dôsledku čoho ju navrhol zamietnuť, čo odôvodnil tým, že po zistení že k strate štátneho občianstva SR žalobkyne nadobudnutím štátneho občianstva rakúskeho nedošlo, nevykonal teda oznámenie straty štátneho občianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva zákonom určeným inštitúciám. 7. Ku vyjadreniu žalovaného zaslala žalobkyňa správnemu súdu repliku, v ktorej poukázala na absenciu vyjadrenia žalovaného k skutočnosti že podal žiadosť o nadobudnutie rakúskeho štátneho občianstva dňa 29.12.2020. t.j. ešte pred uzavretím manželstva a uzatvorila manželstvo dňa 23.1.2021 t.j. až v priebehu procesu rozhodovania príslušného rakúskeho štátneho orgánu o jej žiadosti., k § 9 ods. 1 písm. b) a ods. 16 zákona o štátnom občianstve ako aj k nesprávnej aplikácii § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve. Navrhla aby súd žalobe vyhovel. 8. Žalovaný v duplike zaslanej súdu zopakoval svoje argumenty z vyjadrenia k žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté 10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 13. Podľa § 244 ods. 2 S.s.p., prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. 14. Podľa § 245 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 15. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 16. Podľa § 250 ods. 1 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnom občianstve (1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť, b) nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. 18. Podľa § 9 ods. 16 zákona o štátnom občianstve Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. 19. Podľa § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za 4 predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva. 20. Podľa § 9 ods. 20 zákona o štátnom občianstve Obvodný úrad v sídle kraja oznámi stratu štátneho občianstva podľa odseku 16 subjektom uvedeným v odseku 14. 21. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 22. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Nitre pod pridelenou spisovou značkou 23Sa/52/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 20Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-23Sa/52/2022 23. Z obsahu súdneho spisu, predovšetkým samotnej žalobky žalobkyne mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.03.2020 domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať v správnej veci vedenej pod č.k. OU-NROVVS1-2021/025579 podľa ustanovenia § 9 ods. 20 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátom občianstve SR a oznámil stratu štátneho občianstva žalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistene. 24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa dňa 14.06.2021 doručila žalovanému oznámenie o strate štátneho občianstva SR a požiadala o vydanie potvrdenia o strate štátneho občianstva. Žalovaný listom zo dňa 09.07.2021 označeným ako odpoveď žalobkyni oznámil, že šetrením bolo zistené že k strate štátneho občianstva SR žalobkyne nedošlo, nakoľko aj keď nadobudla štátne občianstvo Rakúskej republiky, jej manžel bol v tom čase štátny občan Rakúskej republiky, nadobudla cudzie štátne občianstvo za trvania manželstva, na čo sa vzťahuje § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve. Žalobkyňa vyjadrením zo dňa 03.12.2021 požiadala žalovaného o prehodnotenie a zmenu stanoviska žalovaného. Žalovaný dňa 20.12.2021 požiadal o stanovisko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor osobných evidencii a registrov, oddelenie štátneho občianstva a hlásenia pobytu. Ministerstvo vnútra dňa 27.01.2022 poskytlo žalovanému stanovisko. Dňa 16.02.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že podľa uvedeného stanoviska postupoval správne, keď stratu štátneho občianstva žalobkyne nezapísal a naďalej ju považuje za štátneho občana SR. Dna 29.03.2022 bol administratívny spis zapožičaný Okresnej prokuratúre Nitra, ktorý bol dňa 29.07.2022 žalovanému vrátený. 25. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
26. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou trojitej deľby štátnej moci. 27. Zákonodarca v právnej úprave Správneho súdneho poriadku upravuje konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy v ust. § 242 a nasl., pričom pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie (ust. § 3 ods. 1 písm. d/ SSP). 28. Podľa ust. § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/3/2011 zo dňa 27.10.2011, podľa ktorého „... nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe...“. 29. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a vo veci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. 30. Z obsahu administratívneho spisu ako už súd konštatoval vyplýva, že žalovaný už opakovane žalobkyni oznámil ( listami zo dňa 09.07.2021 a 16.02.2022, že občianstvo SR nestratila a z akých dôvodov). Správny súd preto po preskúmaní veci nezistil nečinnosť žalovaného, ktorá musí trvať v čase začatia súdneho konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože práve týmto prostriedkom súdnej ochrany sa má docieliť odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy. Na to nadväzuje aj ďalšia úprava konania pred správnym súdom (§ 248 SSP), podľa ktorej, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil voju nečinnosť, správny súd konanie zastaví. 31. Žalobkyňa podala správnu žalobu dňa 23.06.2022 ku ktorej priložila predmetné listy z 09.07.2021 a 16.02.2022 Z obsahu uvedených listov vyplýva, že jej boli písomne oznámené dôvody pre ktoré k strate jej štátneho občianstva SR nedošlo. Je teda zrejmé, že v čase začatia súdneho konania (podania žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobkyňou) žalovaný nebol nečinný, keďže sama žalobkyňa priložila písomné o dôvodoch pre ktoré nedošlo k strate jej štátneho občianstva, čo je potrebné považovať za opatrenie, ktorým bola žiadosť žalobkyne o vydanie potvrdenia o strate štátneho občianstva za vybavenú. 32. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. U žalovaného však nie je možné, aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, také nekonanie konštatovať, naopak, žalovaný postupoval zákonom predpokladaným spôsobom (t.j. písomne žalobkyni oznámil dôvody prečo u nej k strate štátneho občianstva nedošlo / nevydania potvrdenia o strate štátneho občianstva. 33. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy však správny súd nemôže skúmať a posudzovať otázky, či bol žalobca ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy na svojich právach a právom chránených záujmoch, ale tvrdená bezdôvodná nečinnosť tohto orgánu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. novembra 2015, sp. zn. 4 Sžnz 1/2015). Nečinnosť žalovaného však v danom prípade nebola zistená. 34. Správny súd súčasne dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť ani v zmysle žalobkyňou formulovaného petitu . Povinnosť uviesť v správnej žalobe žalobný návrh (petit), má viesť žalobcu k jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha. Podoba výrokov v správnom súdnictve je determinovaná tým, že Správny súdny priadok taxatívne upravuje možnosti, ako môže znieť výrok rozhodnutí. Žalobný návrh musí podľa ust. § 250 ods. 1 SSP obsahovať uloženie povinnosti žalovanému orgánu verejnej správy, aby v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako tri mesiace (§ 250 ods. 2 SSP), konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Žalobným návrhom v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemôže byť vydanie konkrétneho meritórneho rozhodnutia, resp. opatrenia s konkrétnym obsahom. Rozhodnutie alebo opatrenie, vo vzťahu ku ktorému by na základe žaloby proti nečinnosti bola žalovanému správnym súdom uložená povinnosť vydania, bude preto vždy závisieť od výsledkov dokazovania v príslušnom administratívnom konaní. 35. Podobný právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžnč/1/2013, podľa ktorého: „Navrhovateľka teda nad rámec ustanovenia § 250t ods. 1 OSP žiadala
rozhodnutím súdu uložiť odporcovi, aby vydal rozhodnutie o uložení konkrétnej povinnosti... Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení a zásad správny súd konštatuje, že nie je prípustné, aby v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy tomuto orgánu uložil, akým spôsobom má rozhodnúť.“ 36. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že konanie o žalobe proti nečinnosti slúži na odstránenie procesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následne rozhodol o konkrétnych právach a povinnostiach účastníka konania. Prostredníctvom žaloby proti nečinnosti verejnej správy sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich hmotnoprávnych subjektívnych práv (k tomu napr. rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 4 As 64/2014). 37. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala prikázania žalovanému aby oznámil stratu štátneho občianstva žalobkyne útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie podľa § 9 ods. 20 zákona o štátnom občianstve ( dôvody prečo tak nemôže urobiť boli žalobkyni oznámené žalovaným opakovane listami zo dňa 09.07.2021 a 16.02.2022). Správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie. V predmetnej veci správny súd nemohol postupovať v zmysle § 59 SSP a vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád žaloby tak, aby boli formálne naplnené predpoklady správnej žaloby o nečinnosť, nakoľko by išlo o tak extenzívny zásah do formy a účelu žaloby, že by došlo k zmareniu zámeru žalobkyne, deklarovaného v podanej správnej žalobe. 38. Záverom správny súd dodáva, že nesmie vo vzťahu k účastníkom zvolenému prostriedku súdnej nápravy zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Žalobkyňa si zvolila ako prostriedok ochrany žalobu proti nečinnosti, vo vzťahu k čomu následne naformulovala žalobné aj žalobný návrh. Správny súd preto nevidel dôvod na prípadné odstraňovanie vád žaloby z dôvodu, že mu nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo ide o žalobu neúplnú alebo nezrozumiteľnú, keďže jeho vôľa bola v obsahu žaloby formulovaná jednoznačne. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“), podľa ktorého „žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy. Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit“(pozri bod 35 rozhodnutia NSS SR sp. zn. 4 Svk/61/2022 z 1. decembra 2023). 39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 249 SSP uznesením zamietol, keďže nečinnosť žalovaného v danom prípade nebola zistená a správny súd nemá právomoc žalovanému prikázať, aby vydal konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie. 40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal. 41. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovaného ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné nárok na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto priznanie náhrady trov žalovanému podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovaným ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov ani vo svojich vyjadreniach nežiadal priznať) preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 493e v spojení § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).