Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-23Sa/77/2022 4022200413 18. 12. 2025 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200413.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave sudcom Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/ SOC/2022/11329 LM zo dňa 19.08.2022, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky č. NZ3/SVAR/SOC/2022/56968-6 zo dňa 15.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa si za účelom pokrytia výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca uplatnila nárok na priznanie príspevku pri narodení dieťaťa D. B., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej ako „Príspevok“), pričom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej ako „Prvostupňový orgán“) vydal dňa 15.07.2022 rozhodnutie č. NZ3/SVAR/SOC/2022/56968-6 (ďalej ako „Prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že žalobkyňa na Príspevok nemá nárok. Ako dôvod pre toto rozhodnutie uviedol, že žalobkyňa nespĺňa podmienku na Príspevok, ktorou je trvalý pobyt a bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. 2. Žalobkyňa podala proti Prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, doručené žalovanému dňa 01.08.2022, v ktorom namietala, že trvalý pobyt na území Slovenskej republiky má, a tento pobyt neslúži len na príležitostné ubytovanie, ale sa v mieste trvalého pobytu zdržiava, na území Slovenskej republiky má sústredené najdôležitejšie záujmy, a to vrátane zdravotnej starostlivosti o oprávnenú osobu a dieťa. V evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je vedená z dôvodu, že má uzatvorený pracovný pomer v Maďarsku, a preto aj verejné zdravotné poistenie má z uvedeného dôvodu v Maďarsku, avšak na základe zaevidovaného nárokového formulára E016 má slovenský preukaz poistenca. Žalobkyňa v odvolaní tiež uviedla, že v Maďarsku si neuplatnila nárok na príspevok pri narodení dieťaťa. Žalovaný, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, rozhodnutím zo dňa 19.08.2022, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2022/11329 LM (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) žalobkyňou podané odvolanie zamietol a Prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II.
Žaloba 3. Žalobou (bez uvedenia dátumu), doručenou súdu 30.09.2022, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a Prvostupňového rozhodnutia žalovaného, pričom ako dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia uvádza nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na Príspevok a na zistený skutkový stav. 4. Nesprávne právne posúdenie žalobkyňa vidí v tom, že právne posúdenie veci žalovaným nemá oporu v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o príspevku“), ktorý určuje požiadavky na priznanie tohto nároku. V zmysle ustanovenia § 2 ods.4 pís. c) sa za bydlisko na účely toho zákona považuje podľa žalobkyne aj objektívne kritérium, ktorým je povinné verejné zdravotné poistenie. Z uvedených podmienok podľa žalobkyne nevyplýva požiadavka aby bolo verejné zdravotné poistenie založené výnimočne na území Slovenskej republiky, poukazujúc na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/58/2020 zo dňa 25. novembra 2020. Žalobkyňa tiež na podporu svojej argumentácie poukázala na viaceré body preambuly Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Nariadenie“), ako aj na ustanovenie článku 1 písm. z) Nariadenia, podľa ktorého „rodinná dávka" znamená všetky vecné alebo peňažné dávky, ktoré sú určené na pokrytie rodinných výdajov, okrem preddavkov na výživné a osobitné prídavky pri narodení dieťaťa a osvojení dieťaťa, ako sú uvedené v prílohe I. Podľa článku 3 ods. 1 písm. j) Nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: rodinné dávky. Podľa článku 7 Nariadenia, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. Žalobkyňa tiež poukázala na ustanovenie článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „Vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, pričom podľa žalobkyňa malo ísť najmä o dôvody, ktoré ju viedli k zamestnaniu sa v Maďarsku, kam dochádzala z miesta bydliska. 5. Žalobkyňa tiež uviedla, že má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom na území Slovenskej republiky, rovnako tak jej syn navštevuje pediatra na území Slovenskej republiky, pričom žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku z dôvodu jej liečeného onkologického ochorenia. 6. Z vyššie uvedených skutočností má podľa žalobkyne jednoznačne plynúť, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na Príspevok v rozpore so zákonom, prihliadnuc aj na kritérium, podmieňujúce nárok na túto dávku a obmedzujúce časť občanov Slovenska (pracujúcich v zahraničí), ktoré sa voči nim môže javiť ako diskriminačné, a to najmä vo vzťahu k tým krajinám, ktoré takúto (obdobnú) dávku pre oprávnené osoby nepoznajú, čo je podľa žalobkyne aj daný prípad. Žalobkyňa na záver uviedla, že spoločne s manželom, druhým rodičom dieťaťa, bývajú na adrese C. XX v Slovenskej republike, ich dieťa sa narodilo na Slovensku v Komárne a je od 16. apríla 2022 (teda od narodenia) v lekárskej starostlivosti E. B. E. v Štúrove. Žalobkyňa mala platiť verejné zdravotné poistenie ako zamestnankyňa Maďarska v zahraničí, avšak sa mala zúčastňovať preventívnych lekárskych prehliadok raz za mesiac od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva až do pôrodu na Slovensku, a zároveň má podpísanú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom E. F. F. v Štúrove. 7. Žalobkyňa na základe vyššie uvedených skutočností navrhla správnemu súdu zrušiť napadnuté, ako aj Prvostupňové rozhodnutie, pričom nežiadala nariadiť pojednávanie.
III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvorili základ Prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia. 9. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/58/2020 zo dňa 25. novembra 2020 žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade platiteľ, ako aj druhostupňový správny orgán postupoval v zmysle zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, účinnom do 31.marca 2022. Podľa § 16a ods. 1 zákona o príspevku, ak sa dieťa narodilo pred 1. aprílom 2022, podmienky nároku na príspevok pri narodení sa posudzujú a jeho suma sa určuje aj po 31. marci 2022 podľa tohto zákona účinného do 31. marca 2022. Na konanie o príspevku pri narodení dieťaťa podľa prvej vety sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. marca 2022. To znamená, že platiteľ je u detí narodených do 31.03.2022 povinný posúdiť podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa podľa časovej verzie predpisu účinného do 31.03.2022. Žalovaný skonštatoval, že oprávnená osoba v správnej žalobe cituje ustanovenie § 2 ods. 4 zákona o príspevku v znení účinnom do 31. marca 2022. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že štátna sociálna dávka - príspevok pri narodení dieťaťa nepodlieha koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia podľa čl. 1 písm. z) Nariadenia a Vykonávacieho nariadenia a nemôže sa exportovať, pričom sa má vyplácať výlučne podľa národnej legislatívy. Podľa čl. 1 písm. z) Nariadenia, „rodinná dávka“ znamená všetky vecné alebo peňažné dávky, ktoré sú určené na pokrytie rodinných výdajov, okrem preddavkov na výživné a osobitné prídavky pri narodení dieťaťa a osvojení dieťaťa, ako sú uvedené v prílohe č. 1. Na žalobkyňu sa podľa žalovaného vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie, pretože vykonáva zárobkovú činnosť v Maďarsku a verejné zdravotné poistenie má uzatvorené tiež v Maďarsku. V zmysle čl. 7 bod 2 uvedeného nariadenia žalobkyňa požíva rovnaké sociálne a daňové výhody ako maďarský zamestnanec. Maďarsko vypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský príspevok pri narodení dieťaťa. V zmysle uvedeného nariadenia by tak žalobkyni po splnení podmienok maďarskej legislatívy vznikol nárok na obdobný príspevok, akým je slovenský príspevok pri narodení dieťaťa. 11. K ďalším námietkam žalobkyne týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku žalovaný uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti podlieha koordinačným predpisom sociálneho zabezpečenia Európskej únie. Žalobkyňa a dieťa majú v zmysle koordinačných predpisov Európskej Únie nárok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, avšak výdavky spojené s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou si poskytovateľ refunduje od štátu poistenia. V tomto prípade Maďarska. Žalobkyňa podľa žalovaného nie je povinne verejne zdravotne poistená na území Slovenskej republiky. 12. Žalovaný na záver skonštatoval, že po preskúmaní spisovej dokumentácie platiteľa, platiteľ na správne zistený skutkový stav správne zhodnotil vykonané dôkazy a správne použil hmotnoprávne predpisy, keď vo výroku rozhodnutia uviedol ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o príspevku, a preto považuje žalobu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu za neopodstatnenú, a požiadal, aby súd tejto žalobe nevyhovel a zamietol ju v celom rozsahu. 13. Žalobkyňa svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného na základe výzvy súdu zo dňa 12.12.2022 nevyužila. IV. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 16. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 2 ods. 4 zákona o príspevku, bydlisko na účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú: a) vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sústavná príprava na povolanie štúdiom alebo starostlivosť o ďalšie dieťa do šesť rokov veku, b) dohoda o poskytovaní zdravotnej starostlivosti 1. so všeobecným lekárom podľa osobitného predpisu a 2. s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ak ide o oprávnenú osobu podľa odseku 1 písm. a), c) povinné verejné zdravotné poistenie, d) návšteva školy alebo vysokej školy ďalšieho dieťaťa, ktoré má oprávnená osoba v starostlivosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o príspevku, oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo. Podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z kritérií podľa § 2 ods. 4. V. Právne posúdenie správneho súdu 19. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Nitre výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 20. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal Prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Správny súd uvádza, že ako predmet sporu identifikoval splnenie podmienok žalobkyňou pre priznanie nároku na Príspevok. Zatiaľ čo žalobkyňa opiera svoju argumentáciu o splnenie podmienok podľa zákona o príspevku, žalovaný uvádza argumentáciu podľa ktorej žalobkyňa podmienky na priznanie Príspevku nesplnila. 22. Zo skutkového stavu v tejto veci, tak ako bol na základe zhodných tvrdení účastníkov ustálený pred správny súdom v tejto veci, je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha nároku na Príspevok z dôvodu narodenia jej dieťaťa dňa 16. apríla 2022. Žalobkyňa mala trvalý pobyt v Slovenskej republike a zúčastňovala sa od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo a po pôrode neopustila zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného prepisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom a pre dieťa mala uzatvorenú dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pediatrom v SR. Žalobkyňa mala v čase vydania Prvostupňového rozhodnutia uzatvorený pracovný pomer v Maďarsku, a preto aj verejné zdravotné poistenie mala z uvedeného dôvodu uzatvorené v Maďarsku, pričom na základe zaevidovaného nárokového formulára E016 disponovala slovenským preukazom poistenca. Žalobkyňa si neuplatnila nárok na Príspevok v Maďarsku.
23. Z argumentácie žalobkyne uvedenej v žalobe je zrejmé, že svoj nárok na Príspevok sa snaží odôvodniť splnením podmienok uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 zákona o príspevku v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 tohto zákona. Žalobkyňa pritom v správnej žalobe uvádza znenie týchto ustanovení zákona, ktoré boli účinné do 31.marca 2022. 24. Podľa § 16a ods. 1 zákona o príspevku, ak sa dieťa narodilo pred 1. aprílom 2022, podmienky nároku na príspevok pri narodení sa posudzujú a jeho suma sa určuje aj po 31. marci 2022 podľa tohto zákona účinného do 31. marca 2022. Na konanie o príspevku pri narodení dieťaťa podľa prvej vety sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. marca 2022. To znamená, že platiteľ bol u detí narodených do 31.03.2022 povinný posúdiť podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa podľa časovej verzie predpisu účinného do 31.03.2022, avšak u detí narodených po 31.03.2022, čo je aj tu prejednávaný prípad žalobkyne, sa nárok pre priznanie Príspevku posudzoval podľa časovej verzie predpisu účinného do 31.03.2022. 25. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán teda vo svojich rozhodnutiach správne posudzovali prípadný vznik nároku žalobkyne na príspevok pri narodení dieťaťa podľa časovej verzie ustanovení § 2 ods. 4 a § 3 ods. 1 zákona o príspevku účinného po 31.03.2022, pričom argumentácia žalobkyne odvolávajúca sa na znenie týchto ustanovení, ktoré boli účinné do 31.03.2022 nie je relevantná. 26. Zo skutkového stavu, tak ako bol zistený prvostupňovým orgánom, uvedeným v Prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí, ktorý sa zhoduje so zistením skutkového stavu správnym súdom na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, vyplýva, že žalobkyňa v čase vydania Prvostupňového rozhodnutia nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, podľa rezortného informačného systému MŠVVŠ SR sa sústavne nepripravovala na povolanie štúdiom, nemala v starostlivosti ďalšie dieťa do 6 rokov v SR a nemala povinné verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa ukončila poistný vzťah ku dňu 26.07.2020 v poisťovni D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s. z dôvodu, že vykonáva prácu mimo územia Slovenskej republiky - v krajinách EÚ (v Maďarsku). 27. Žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom a pre dieťa mala uzatvorenú dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pediatrom v SR. Dieťa nebolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosti rodičov a žalobkyni nebola vyplatená obdobná dávka ako je slovenský príspevok pri narodení dieťaťa v inom štáte. 28. Na základe takto zisteného a riadne preukázaného skutkového stavu Prvostupňový orgán správne vyhodnotil podmienku (pre priznanie Príspevku) bydliska na území SR v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o príspevku ako nesplnenú, pretože žalobkyňa podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o príspevku nespĺňala aspoň dve z kritérií uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 toho istého zákona. 29. Tak ako to uvádza žalovaný v podanom vyjadrení s ktorým sa správny súd stotožňuje, podmienka bydliska na území SR sa v zmysle zákonom stanovených podmienok považuje za splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z kritérií uvedených v § 2 ods. 4 zákona o príspevku. Tým, že žalobkyňa nesplnila ani jedno z kritérií uvedených v § 2 ods. 4 zákona o príspevku, nesplnila podmienku pre priznanie nároku na Príspevok podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o príspevku. Podľa tohto ustanovenia, oprávnená osoba má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo, pričom podmienka bydliska na území Slovenskej republiky sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba spĺňa aspoň dve z kritérií podľa § 2 ods. 4. 30. Správny súd sa stotožnil aj s vyjadrením žalovaného týkajúceho sa splnenia aspoň jednej z podmienok uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 písm. b) zákona o príspevku. Na splnenie tejto podmienky nepostačuje skutočnosť, že žalobkyňa mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so všeobecným lekárom v SR, ale je potrebné aby mala uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s gynekológom v SR. Existencia takejto dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s gynekológom v SR by však stále znamenala splnenie iba jedného z kritérií a nemala by vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej, keďže na splnenie podmienky bydliska podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o príspevku je potrebné splniť aspoň dve z kritérií uvedených v ustanovení § 2 ods. 4 toho istého zákona.
31. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá sa v podanej správnej žalobe snaží spochybniť závery žalovaného ohľadom splnenia ďalšieho kritéria podľa ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku, a to existenciou verejného zdravotného poistenia. Žalobkyňa poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/58/2020 zo dňa 25. novembra 2020, podľa ktorých by sa malo verejné zdravotné poistenie v Maďarsku započítať, akoby existovalo na Slovensku. Žalobkyňa totiž považuje existenciu verejného zdravotného poistenia za objektívne kritérium a tvrdí, že zo zákona o príspevku nevyplýva požiadavka aby bolo verejné zdravotné poistenie založené výnimočne na území Slovenskej republiky. 32. Táto argumentácia žalobkyne však nie je správna a nemá oporu v samotnom znení ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku. Podľa tohto ustanovenia zákona sa za bydlisko považuje miesto, kde má oprávnená osoba sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú okrem iných aj verejné zdravotné poistenie. Tým, že táto norma v úvode spája pojem „bydlisko“ s miestom kde má oprávnená osoba sústredené najdôležitejšie záujmy, pričom najdôležitejšie záujmy je potrebné určiť na základe objektívnych kritérií, medzi ktoré zákonodarca zaradil aj existenciu verejného zdravotného poistenia, je jednoznačné, že práve miesto, kde má oprávnená osoba uzatvorené verejné zdravotné poistenie, sa považuje za miesto, kde má táto osoba sústredené najdôležitejšie záujmy, s ktorými je spojená zákonná definícia pojmu „bydlisko“. Závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované v žalobe žalobkyňou, týkajúce sa započítania verejného zdravotného poistenia v Maďarsku, akoby existovalo na Slovensku, tak nie sú v tomto prípade aplikovateľné, keďže by popierali zmysel samotnej definície bydliska podľa ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku. Spomenuté závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú aplikovateľné v situácii, kedy je podmienkou pre získanie určitej dávky alebo príspevku existencia určitej doby poistenia aby sa predišlo ukráteniu oprávnenej osoby o jej nároky v prípade migrácie a zmeny zamestnania do inej krajiny v rámci EÚ. V prípade Príspevku je však podmienkou pre jeho získanie existencia „bydliska“, ktoré zákon o príspevku v ustanovení § 2 ods. 4 písm. c) spája práve s miestom kde má osoba uzatvorené verejné zdravotné poistenie (viď výklad tohto ustanovenia vyššie). Ak teda žalobkyňa nemala uzatvorené verejné zdravotné poistenie na Slovensku, nemohla splniť kritérium existencie verejného zdravotného poistenia podľa ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c) zákona o príspevku. 33. Čo sa týka ustanovení Nariadenia a Vykonávacieho nariadenia citovaných žalobkyňou na podporu svojej argumentácie, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, tieto ustanovenia sa na túto vec nevzťahujú, pretože žalobkyňa vykonáva zárobkovú činnosť v Maďarsku a verejné zdravotné poistenie má uzatvorené tiež v Maďarsku. Žalovaný teda nie je oprávnenou osobou podľa ustanovenia článku 1 písm. q) Nariadenia – oprávnenou osobou podľa Nariadenia by bola príslušná inštitúcia Maďarska v prípade, ak by žalobkyňa požiadala o Príspevok v Maďarsku. V takom prípade by sa na podmienky priznania Príspevku v Maďarsku, ako krajiny, kde žalobkyni z dôvodu vykonávania ekonomickej činnosti a plnenia si príslušných odvodových povinností, vznikol na takýto príspevok nárok, vzťahovali aj citované ustanovenia Nariadenia a Vykonávacieho nariadenia. Tieto ustanovenia sa totiž týkajú povinnosti krajiny, kde vznikol na príslušnú dávku alebo príspevok nárok, priznať takúto dávku bez ohľadu na jej bydlisko v rámci EÚ. Tento záver vyplýva z ustanovenia článku 7 Nariadenia, ktorý paradoxne cituje samotná žalobkyňa v podanej správnej žalobe, podľa ktorého peňažné dávky splatné podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých členských štátov alebo podľa tohto nariadenia nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. Tým, že žalobkyňa nesplnila podmienky na priznanie nároku na Príspevok na Slovensku, prvostupňový správny orgán v tejto veci, ani žalovaný nemôžu byť považované za inštitúciu zodpovednú za poskytovanie dávok (v tomto prípade Príspevku). 34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť Prvostupňové rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie žalovaného považované za nezákonné, a preto podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol. 35. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.
Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).