Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/1/2023 0723100253 12. 02. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100253.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave správnu žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. apríla 2023 generálny riaditeľ žalovaného podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X E. dňa 17. januára 2023 a rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X E. dňa 30. januára 2023 (ďalej spolu ako „prvostupňové rozhodnutia“). 2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2023 priznal žalobcovi starobný dôchodok v sume 482,40 EUR mesačne, a to od 13. januára 2020. Prvostupňovým rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2023 žalovaný žalobcovi od 1. januára 2021 zvýšil starobný dôchodok na sumu 496,70 EUR mesačne, a zároveň bol týmto rozhodnutím od 1. januára 2022 žalobcovi zvýšený starobný dôchodok na sumu 503,20 EUR mesačne a od 1. januára 2023 na sumu 562,60 EUR mesačne. Vydaním uvedených prvostupňových rozhodnutí mal byť realizovaný záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrený v rozsudku, sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. marca 2021 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 3. Krajský súd v Bratislave uložil žalovanému opätovne posúdiť a prepočítať sumu priznaného starobného dôchodku žalobcu podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré dosiahol do vzniku nároku na jeho starobný dôchodok ku dňu 8. decembra 2019, vrátane obdobia poberania výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, a následne takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a
vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991) (ďalej ako „Dohovor“). 4. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že s odkazom na Dohovor, suma starobného dôchodku žalobcu sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Mal byť tak naplnený úmysel zákonodarcu, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, alebo aspoň rovnaký, ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 5. Keďže Dohovor nemá obsahovať samotný spôsob výpočtu dávok z osobitného alebo všeobecného systému poistenia, ten má byť podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia určený právnymi predpismi jednotlivých štátov. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že spôsob výpočtu dávky zo všeobecného systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia zákonodarca v Slovenskej republike doteraz neupravil, a preto spôsob určenia predmetnej dávky (starobného dôchodku) má vychádzať z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Podľa tejto judikatúry (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod číslom R55/2011) je Sociálna poisťovňa povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa o túto dávku (so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby služby) a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru doby poistenia získanej z osobitného systému poistenia a súčtu všetkých dôb poistenia, získaných tak zo všeobecného, ako aj z osobitného systému poistenia. 6. Výška starobného dôchodku priznaná prvostupňovými rozhodnutiami žalovaného mala byť teda určená v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a čl. 33 Dohovoru a vyššie uvedenými závermi Krajského súdu v Bratislave vyplývajúcimi z konštantnej judikatúry. II. Správna žaloba 7. V správnej žalobe podanej Správnemu súdu v Bratislave dňa 15.06.2023 žalobca namieta, že napadnutým rozhodnutím spolu s prvostupňovými rozhodnutiami a postupom žalovaného, bolo porušené jeho právo na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, a má za to, že je zo strany žalovaného diskriminovaný z dôvodu, že je poberateľom výsluhového dôchodku. 8. Tento svoj záver žalobca odôvodňuje tým, že pri určovaní výšky jeho starobného dôchodku, nebol správne aplikovaný článok 33 ods. 2 Dohovoru, a zároveň mal byť porušený článok 1 zákona 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát (zákaz diskriminácie) a Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a taktiež § 3 zákona číslo 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“), podľa ktorého na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Žalobca má za to, že zákonodarca pri článku 33 ods. 2 Dohovoru určil, že žalovaný môže krátiť alebo zastaviť peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia iba v obligatórnom prípade, ak je poskytovaná na základe tej istej sociálnej udalosti a na krátenie alebo zastavenie existujú určené podmienky a určený rozsah. Žalobca zastáva názor, že v jeho prípade sa nejedná o tú istú sociálnu udalosť, keďže podmienky vzniku nároku na výsluhový a starobný dôchodok upravujú iné a rozdielne právne normy. Sociálna udalosť na priznanie výsluhového dôchodku podľa žalobcu vzniká splnením osobitých kritérií, daných zákonmi o služobnom pomere a určených len pre fyzické osoby, ktoré boli v služobnom pomere k ozbrojeným zložkám štátu a na túto činnosť museli mať predpísané znalosti a danosti. Sociálna udalosť rozhodujúca pre vznik dávky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia má podľa žalobcu naopak vzniknúť všetkým pracujúcim fyzickým osobám po dosiahnutí kritérií, na priznanie starobného dôchodku. Tieto dve rozdielne sociálne situácie, navyše samostatne spravujú rozdielne orgány štátnej správy, a preto podľa žalobcu nemôže platiť teória žalovaného o totožnej sociálnej udalosti.
10. Výsluhový dôchodok a starobný dôchodok nemajú byť podľa žalobcu dôchodky rovnakého typu, nevznikajú podľa neho z tej istej sociálnej udalosti, a preto výsluhový dôchodok a starobný dôchodok nemožno ľubovoľne, bez obligatórnej opory v právnych predpisoch, stotožňovať, zamieňať, porovnávať, posudzovať alebo odvolávať sa na neho, lebo podmienky pre vznik, trvanie nároku a výplata týchto dávok nie je rovnaká. 11. Tým, že mal žalovaný bez opory v právnych predpisoch, svojvoľne krátiť starobný dôchodok žalobcu, dôvodiac iba strohým konštatovaním o poberaní výsluhového dôchodku a vraj duplicitným zhodnotením tej istej doby pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku, mal podľa žalobcu porušiť zákaz diskriminácie, čím malo dôjsť k neodôvodnenému rozdielu v starobnom zabezpečení žalobcu, v porovnaní s inými občanmi, ktorí službu v ozbrojenej zložke nevykonávali, čo má mať za následok horšie zaobchádzanie so žalobcom, ako s poistencami, ktorí boli poistení len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. 12. Žalovaný mal teda na základe uvedených dôvodov zrušiť prvostupňové rozhodnutia alebo ich zmeniť v zmysle dôvodov uvedených žalobcom v predtým podanom odvolaní, ktoré majú podľa neho vychádzať z právnych predpisov a majú byť v súlade s dlhodobou rozhodovacou činnosťou správnych súdov a judikatúrou Najvyššieho súdu SR a mal priznať žalobcovi plnú sumu starobného dôchodku, ktorá mu prislúcha zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, bez akéhokoľvek krátenia z dôvodu poberania výsluhového dôchodku žalobcom. 13. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutia, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. Konanie pred správnym súdom 14. Na základe výzvy súdu zo dňa 21.07.2023 žalovaný k podanej správnej žalobe predložil administratívny spis a vo svojom vyjadrení zo dňa 07.08.2023 zhrnul administratívne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňových rozhodnutí a k námietkam žalobcu uviedol, že výška starobného dôchodku, ktorá bola žalobcovi priznaná rozhodnutím žalovaného je správna, bola určená v súlade so zákonom o sociálnom poistení a v súlade s čl. 33 Dohovoru a príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 15. Žalobcova námietka, týkajúca sa neodôvodneného krátenia sumy starobného dôchodku, má byť podľa žalovaného nedôvodná, nakoľko na určenie sumy starobného dôchodku ku dňu priznania starobného dôchodku má byť potrebné prihliadnuť na celú dobu poistenia, ktorú žalobca získal k tomuto dňu (dobu služby v osobitnom systéme a dobu poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia) podľa zákona o sociálnom poistení a vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 16. Takýto postup je podľa žalovaného potrebný, aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu tej istej doby, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku. V takýchto prípadoch má byť povinnosťou žalovaného pri posúdení podmienok nároku na dôchodok vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia služobného pomeru, a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33 Dohovoru. 17. Pri výpočte mal žalovaný použiť postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorá by patrila žalobcovi, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme, a následne takto zistenú výšku mal krátiť postupom podľa článku 33 Dohovoru. 18. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, a prvostupňové rozhodnutia, ako aj napadnuté rozhodnutie, má byť zákonné a správne.
19. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. 20. K uvedenému vyjadreniu žalovaného, na základe výzvy súdu zo dňa 14.08.2023, doručil žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 03.09.2023, v ktorom vyjadril pochybnosť o prípustnosti aplikácie Dohovoru v tejto veci, keďže oba typy dôchodkov, ktorých určenie výšky je predmetom tohto súdneho konania, vznikli za činnosť vykonávanú výhradne na území SR. 21. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný sa pri svojich vyjadreniach v súvislosti s aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru, neustále vyhýba vysvetleniu pojmu „tá istá sociálna udalosť“. Na základe skutočnosti, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukazuje a pracuje so skutočnosťou, že výsluhový dôchodok vznikol v osobitnom systéme sociálneho poistenia, má tým podľa žalobcu podporovať jeho tvrdenie, že sa nejedná o tú istú sociálnu udalosť, a preto žalovaný použitím inštitútu krátenia starobného dôchodku, z dôvodu poberania výsluhového dôchodku, nesprávne aplikuje článok 33 ods. 2 Dohovoru. 22. Žalobca tiež poukázal, že Dohovor iba pripúšťa možnosť krátenia starobného dôchodku a nejedná sa o zákonnú povinnosť, ako to tvrdí žalovaný. Ak žalovaný bez obligatórnej povinnosti kráti starobný dôchodok žalobcu, koná tak podľa žalobcu svojvoľne, čo má zapríčiňovať nepreskúmateľnosť jeho aktov. 23. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného o duplicite počítania doby, počas ktorých mali všetci jeho zamestnávatelia odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne, nakoľko má byť všeobecne známa skutočnosť, že osoby v služobných pomeroch odvádzajú dávky sociálneho poistenia vo vyššej miere ako iní pracujúci občania. 24. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný mal použiť pri výpočte starobného dôchodku výšku poberaného výsluhového dôchodku (367,27 EUR) inú ako mala byť reálna výška poberaného výsluhového dôchodku (297,80 EUR). 25. Z dôvodu úmrtia pôvodného žalobcu B. G. B. dňa 13.11.2024, správny súd rozhodol uznesením zo dňa 26.05.2025, postupom podľa ustanovenia § 25 SSP, v spojení s § 63 ods. 2 CSP a čl. 4 ods. 1 CSP, ako aj s ustanovením § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že pokračoval v konaní s manželkou pôvodného žalobcu A. B.. IV. Relevantné právne predpisy 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. 27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa § 6 písm. c), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 29. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 31. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
V. Právne posúdenie správneho súdu 32. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 SSP, preskúmal napadnuté druhostupňové a prvostupňové rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 33. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. apríla 2023, ako aj prvostupňové rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. januára 2023 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. januára 2023, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzali. 34. Sporným v tejto veci je údajne neodôvodnené krátenie sumy starobného dôchodku žalovaným, nakoľko podľa žalobcu nebola na takýto postup splnená podmienka podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru. Žalobca má za to, že zákonodarca pri článku 33 ods. 2 Dohovoru určil, že žalovaný môže krátiť alebo zastaviť peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia iba v obligatórnom prípade, ak je poskytovaná na základe tej istej sociálnej udalosti a na krátenie alebo zastavenie existujú určené podmienky a určený rozsah. Žalobca zastáva názor, že v jeho prípade sa nejedná o tú istú sociálnu udalosť, keďže podmienky vzniku nároku na výsluhový a starobný dôchodok upravujú iné a rozdielne právne normy. 35. S uvedeným názorom žalobcu, týkajúcim sa nesplnenia podmienky pre aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru, sa správny súd nestotožnil. Tak ako to už uviedol Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v tejto veci, z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). V prípade výsluhového a starobného dôchodku ide teda o principiálne identické dávky dôchodkového poistenia, ktoré sú založené na rovnakom princípe hodnotenia dôb poistenia a následne, po dovŕšení zákonom o sociálnom poistení určeného dôchodkového veku, majú spoločne charakter dávky v starobe. 36. Príspevok za službu, považovaný za výsluhový dôchodok v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (§ 124 ods. 3 písm. c)), totiž patrí poberateľovi aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení, a teda má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe. Vzhľadom na uvedené, je teda po dovŕšení dôchodkového veku potrebné považovať tento príspevok v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (dovŕšenie určeného dôchodkového veku) – keďže rovnakou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení. Tento záver vyplýva z konštantnej judikatúry (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9So/218/2016 zo dňa 30.05.2018), na ktorú odkázal aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v tejto veci, a z ktorého následne vychádzal aj žalovaný pri vydaní v tejto veci napadnutých rozhodnutí. 37. Pri súbehu nárokov na dve peňažné dávky sociálneho zabezpečenia rovnakého druhu (dávky v starobe), za tú istú sociálnu udalosť (dovŕšenie dôchodkového veku), potom v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 38. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 39. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 40. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby výkonu služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 41. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 42. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. 43. Vzhľadom na to, že žalovaný vykonal prepočítanie starobného dôchodku, vrátane jeho krátenia podľa vyššie uvedených záverov konštantnej judikatúry, na ktorú vo svojom rozhodnutí odkazoval aj Krajský súd v Bratislave (v rozsudku sp. zn. 8Sa/40/2021-64 zo dňa 9. novembra 2022), ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v tejto veci, žalovaný konal v súlade so zákonom a námietka žalobcu ohľadom údajného nesplnenia podmienky pre aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru, je nedôvodná. 44. Správny súd uznáva argumentáciu žalobcu v tom rozsahu, že žalovaný sa mohol vo svojom napadnutom rozhodnutí detailnejšie vysporiadať s vysvetlením, prečo považuje starobný a výsluhový dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku za peňažné dávky sociálneho zabezpečenia poskytované za tú istú sociálnu udalosť, ktoré by odôvodňovali aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru, tak ako to vysvetľuje správny súd v tejto veci vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že právne závery týkajúce sa možnosti krátiť starobný dôchodok na základe článku 33 ods. 2 Dohovoru sú dlhodobo konštantne judikované, pričom na relevantnú judikatúru bolo už opakovane v tejto veci zo strany Krajského súdu v Bratislave alebo aj zo strany samotného žalovaného odkazované, správny súd tento nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil, ako pochybenie, ktoré nedosahuje intenzitu dôvodu na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. 45. Rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (porovnaj rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002, R 122/2003). V súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou správnych súdov, ak by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto pochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k tomu pozri rozsudok sp. zn. 4Asan/8/2021 z 2. februára 2022 - ...dôvodom na zrušenie
rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania). 46. Čo sa týka argumentu žalobcu, že žalovaný mal použiť pri výpočte starobného dôchodku výšku poberaného výsluhového dôchodku (367,27 EUR) inú ako mala byť reálna výška poberaného výsluhového dôchodku (297,80 EUR), správny súd uvádza, že samotná výška výsluhového dôchodku nie je pre výpočet starobného dôchodku relevantná, nakoľko sa výška starobného dôchodku a jeho následné krátenie odvodzuje výlučne podľa hodnotení dôb poistenia, nie výšky poberaného výsluhového dôchodku. 47. Vzhľadom na to, že žalovaný pri výpočte starobného dôchodku postupoval v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, pričom žalobca okrem vyššie uvedeného spochybnenia samotného princípu krátenia starobného dôchodku, neuviedol žiadne relevantné argumenty, týkajúce sa správnosti výpočtu jeho dôchodku, napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutia žalovaného bolo podľa názoru správneho súdu vydané v súlade so zákonom a je ho možné považovať za vecne správne. 48. Správny súd teda nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. 49. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).