Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2Sf/19/2023 0723100558 22. 04. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100558.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36 037 443, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 101725642/2023 zo dňa 10.07.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100372936/2023 zo dňa 23.01.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 41.674,81 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016. Správca dane uviedol, že z dôvodu, že si žalobca nesplnil povinnosti uložené v § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a nepreukázal tvrdenia uvedené v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobia 01-12/2016, postupoval správca dane tak, že začal konanie vo veci určovania dane podľa pomôcok, keďže nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.02.2023, pričom namietol prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu. 3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101725642/2023 zo dňa 10.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k tomu, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné. 4. Žalovaný konštatoval, že jeho povinnosťou bolo skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48 daňového poriadku, pričom dospel k záveru, že podmienky splnené boli a správca dane aplikoval správne príslušné právne predpisy. Žalovaný uviedol, že na určovanie dane podľa pomôcok je nutné nazerať ako na prostriedok postihujúci daňové subjekty, ku ktorému správca dane pristúpi
vtedy, ak si daňový subjekt v rámci procesu dokazovania nesplnil niektorú zo svojich povinností – v predmetnom prípade žalobca nepredložil správcovi dane požadované evidencie na vykonanie daňovej kontroly. Neúplné doklady boli žalobcom predložené až ku koncu lehoty na výkon daňovej kontroly, týkali sa viacerých zdaňovacích období, boli neusporiadané, chaotické, pričom nebolo v možnostiach správcu dane ich dôsledne v procese výkonu daňovej kontroly analyzovať. Nebolo podstatné, či si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, faktom zostalo, že predpoklady pre určovanie dane podľa pomôcok splnené boli. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 02.08.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že (i) napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, (ii) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (iii) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a (iv) postupom orgánov finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 6. Žalobca namietol, že postup správcu dane bol nezákonný a že protokol z daňovej kontroly trpí vadou nezákonnosti. Žalobca mal za to, že neboli naplnené zákonom vyžadované podmienky na postup správcu dane, ktorým prešiel na určovanie dane podľa pomôcok. Žalobca uviedol, že v deň začatia daňovej kontroly bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu, ktorý poskytol relevantné informácie, pričom uviedol, že nemôže predložiť správcovi dane účtovné doklady a evidencie za zdaňovacie obdobie rok 2016, pretože boli zničené požiarom v roku 2018. Žalobca sa pokúsil o rekonštrukciu. 7. Žalobca namietol, že mu nebolo správne doručované oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, pretože podaním zo 16.07.2020 žalobca oznámil správcovi dane odvolanie plnej moci pre A. B. C., pričom oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok bolo zo dňa 19.10.2020. Žalobca tak nebol oboznámený o vykonaní určovania dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 daňového poriadku. 8. Žalobca namietol to, že so správcom dane spolupracoval, na jeho výzvy reagoval, plnil si svoje povinnosti, a preto nemohli orgány finančnej správy aplikovať § 48 daňového poriadku. Správca dane mal vykonať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia aj z vlastnej povinnosti za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy dane, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale aj s ostatnými ustanoveniami daňového poriadku. Žalobca mal za to, že z uvedených faktúr, daňového priznania, kontrolného výkazu, účtovnej závierky, potvrdení o úhrade faktúr, vyjadrenia konateľa a ďalších dokladov bolo potvrdené uskutočnenie deklarovaného obchodu. Tieto skutočnosti správca dane nevyhodnotil, nevypočul navrhovaných svedkov, a uviedol, že predložené technické zariadenia ako dôkaz nepoužil z dôvodu ich nefunkčnosti, čo sa dalo odstrániť do vydania rozhodnutia. 9. Žalobca uviedol, že správca dane vedel o tom, že požadované doklady sa nachádzajú v elektronickej podobe u vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len „KR PZ“) v Banskej Bystrici odo dňa 16.12.2019. Správca dane dňa 18.06.2020 dohodol prevzatie týchto dokladov, pričom daňová kontrola začala ku dňu 26.09.2019. Dňa 23.06.2020 správca dane spísal zápisnicu o vykonaní úkonu – prevzatie účtovných dokladov a v tomto čase tak disponoval daňovými a účtovnými dokladmi k zdaňovacím obdobiam 01-12/2016. Žalobca namietol, že daňová kontrola bola začatá 26.09.2019, správca dane mal vedomosť o skutočnosti, že dňa 16.12.2019 boli doklady zaistené. Správca dane tak podľa žalobcu neoprávnene zahájil proces určovania dane podľa pomôcok, pretože neboli naplnené podmienky na pristúpenie k uvedenému spôsobu určenia dane. 10. Žalobca ďalej namietol, že tvrdenie správcu dane o nefunkčnosti technického zariadenia nebolo správcom dane oznámené ani orgánom činným v trestnom konaní (ďalej aj „OČTK“), ani žalobcovi, a to aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti správcu dane vyzvať daňový subjekt podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov. Žalobca poukázal na to, že doklady bolo možné otvoriť a boli použité v priebehu trestného konania.
11. Žalobca tak zosumarizoval, že správca dane vec nesprávne právne posúdil, pretože neboli naplnené zákonné podmienky na postup v zmysle § 48 daňového poriadku, a to z dôvodov: (i) nesplnenie zákonom stanovených podmienok na riadne doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa pomôcok, (ii) splnenie podmienok na strane žalobcu ako daňového subjektu (spolupracoval, predkladal dôkazy, ako aj návrhy na doplnenie dokazovania), (iii) nevykonanie úkonov na strane správcu dane, pričom uvedené skutočnosti predstavujú zákonné prekážky na ukončenie daňovej kontroly a prechod na určovanie dane podľa pomôcok. Žalobca mal za to, že správca dane mal daňovú kontrolu prerušiť, a to za účelom rekonštrukcie účtovnej dokumentácie. 12. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný nielenže nesprávne postupoval pri posúdení naplnenia zákonných podmienok na postup podľa § 48 daňového poriadku, ale aj po prechode na určovanie dane podľa pomôcok nepostupoval v súlade s § 48 ods. 3 a 5 daňového poriadku, keď žalovaný neprihliadal na všetky okolnosti, ktoré svedčia v prospech žalobcu, a síce na kontrolné výkazy, na predložené technické zariadenia, cenu dodaných tovarov a služieb, výpis z účtu, výpovede svedkov, účtovnú závierku, teda informácie, s ktorými správca dane preukázateľne disponoval už v čase výkonu daňovej kontroly. Žalobca sa až z prvostupňového rozhodnutia dozvedel o tom, že nebolo možné otvoriť technický nosič dát. Správca dane sa nevysporiadal so žiadnym návrhom žalobcu – žalobca namietol neprihliadnutie na kontrolné výkazy žalobcu, ako aj jeho obchodných partnerov. Žalobca uviedol, že u obchodných partnerov spoločnosti K-DHA s.r.o., a to spoločnosti EUROFLUID HYDRAULIK SR, spoločnosti MMS STAV s.r.o., spoločnosti MK wood product s.r.o. a spoločnosti Poľnovýroba, s.r.o. boli vykonané daňové kontroly, s totožným predmetnom zdaniteľného plnenia, pričom zdaniteľné plnenia boli priznané, a táto skutočnosť bola správcovi dane známa. Žalobca súčasne poukázal na to, že A. A. B. vypovedala k daňovým kontrolám v spoločnosti K-DHA s.r.o. a potvrdila, že táto spoločnosť bola dodávateľom žalobcu. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal ani momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu, a úvahy správcu dane sú v rozpore s vykonaným dokazovaní. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.11.2023, pričom odmietol žalobcom uplatnené žalobné námietky. Žalovaný zosumarizoval konanie pred správcom dane, ako aj dôvody začatia konania určenia dane podľa pomôcok. Konštatoval, že oznámenie o vykonaní daňovej kontroly podľa pomôcok bolo žalobcovi riadne doručené – dňa 16.07.2020 doručil žalobca správcovi dane odvolanie plnej moci pre A. B. C., avšak dňa 05.08.2020 doručil žalobca správcovi dane oznámenie o udelení plnej moci pre A. B. C., a teda oznámenie o určovaní dane boli expedované dňa 21.10.2020 a dňa 06.11.2020 doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. 14. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane opakovane zasielal žalobcovi výzvy na predloženie dokladov, avšak žalobca nielenže nepredložil žiadne dôkazy, ale sa ani k výzvam nevyjadril. Rovnako nepredložil ani zrekonštruované účtovníctvo. Keďže za účelom daňovej kontroly na DPH boli potrebné záznamy DPH, a tieto predložené neboli, správca dane prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok na DPH. Ani v procese určovania dane podľa pomôcok nebola zo strany žalobcu predložená rekonštrukcia účtovníctva a ani úplná účtovná a skladová dokumentácia. Žalobca predložil rôzne šanóny dokladov, v rôznych časových intervaloch bez chronológie, roztriedenia a prehľadnosti. Dôkazy získané OČTK správca dane použil v rámci procesu určovania dane podľa pomôcok. Žalovaný súčasne uviedol, že daňová kontrola začala dňa 26.09.2019, pričom OČTK prevzali doklady dňa 16.12.2019, a preto správca dane nemal vedomosť o tom, že doklady v elektronickej podobe sa nachádzajú u vyšetrovateľa. Súčasne uviedol, že žalobca a ani jeho právny zástupca nenavrhli vypočutie žiadnych svedkov. 15. Žalovaný konštatoval, že elektronické dáta analyzoval, avšak tieto nebolo možné otvoriť, a preto nemohli byť v procese daňovej kontroly využité. Zároveň uviedol, že žalobcovi nebolo právo na prerušenie konania upreté, pretože na základe jeho žiadosti bola daňová kontrola prerušená od 16.07.2020 do skončenia pandémie. Vo vzťahu k spoločnosti K-DHA, s.r.o. žalovaný uviedol, že neboli preukázané dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou K-DHA, s.r.o. a k obchodným partnerom tejto spoločnosti žalovaný uviedol, že správca dane nevykonával dokazovanie, pretože bola daň určená pomôckami. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
16. Žalobca následne zaslal repliku zo dňa 15.05.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný duplikou zo dňa 23.07.2024 taktiež zotrval na svojej argumentácii. 17. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 19. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. 22. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 23. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 24. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo, na podklade žalobných bodov preskúmať, či orgány finančnej správy postupovali v súlade s daňovým poriadkom, ak pristúpili k určovaniu dane podľa pomôcok a či konanie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvodnosť podanej žaloby. Všeobecné východiská k pristúpeniu určovania dane podľa pomôcok 26. Správny súd považuje za potrebné, aby prvotne poukázal na základné východiská určovania dane podľa pomôcok. Podľa § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je správca dane oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Určovanie dane podľa pomôcok je správca dane povinný daňovému subjektu oznámiť. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku má daňový subjekt dôkaznú povinnosť k preukázaniu skutočností, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 27. Správny súd poukazuje na už ustálenú judikatúru kasačného súdu, ktorý uviedol, že charakteristickým znakom postupu správcu dane pri určení dane podľa pomôcok je, že sa tu neuplatňuje zásada súčinnosti (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Určovanie dane podľa pomôcok je postup, ktorý správca dane môže uplatniť v dôsledku neplnenia, resp. nesplnenia si povinnosti daňovým subjektom. Ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, správca dane základ dane môže zistiť a určiť sám, a to na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii. Pomôcky teda obstaráva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom a posúdenie pomôcok je ponechané tiež na úvahe správcu dane. Ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle § 49 ods. 2 daňového poriadku sú práva daňového subjektu obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržovaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/44/2019 zo dňa 30.09.2021). 28. Súčasne je potrebné uviesť, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane. Začatie tohto procesu je skutočne následkom pasivity daňového subjektu a jeho nespolupráce so správcom dane pri zisťovaní podkladov pre správne rozhodnutie o daňovej povinnosti. V tomto postupe správca dane určuje daň na základe jemu dostupných informácií získaných z rôznych listín, obsahu výpovedí fyzických osôb v iných konaniach, zo stanovísk správcov daní či bankových subjektov alebo i z vlastných poznatkov zo zdaňovania dotknutého subjektu či podobných daňových subjektov, pričom takéto pomôcky zhromažďuje aj bez súčinnosti s dotknutým daňovým subjektom. Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej výške. Dôležitým právnym následkom začatia procesu určovania dane podľa pomôcok je obmedzenie rozsahu práv daňového subjektu v súvislosti s hodnotením informácií vyplývajúcich z použitých pomôcok, a to v tom zmysle, že daňový subjekt je oprávnený vyjadriť sa len k tomu, či boli dodržané zákonné podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k okolnostiam, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, ak sú spôsobilé privodiť preň priaznivejšie rozhodnutie o daňovej povinnosti. Podobné obmedzenie platí aj v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 daňového poriadku) (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/9/2020 zo dňa 14.12.2021). K námietke žalobcu, že mu nebolo oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok doručované správne a nebol oboznámený o výkone daňovej kontroly podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 daňového poriadku 29. Žalobca namietol, že mu oznámenie o začatí konania o určovaní pomôcok nebolo doručované v súlade s daňovým poriadkom, pretože dňa 16.07.2020 žalobca doručil správcovi dane odvolanie plnej moci pre A. B. C., pričom oznámenie o začatí konania o určovaní dane podľa pomôcok bolo doručované tejto osobe, bez toho, aby mala plnú moc. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 30. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 daňového priadku, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení tohto oznámenia. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane vydal oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 19.10.2020 (vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam – 01/2016 – 12/2016), pričom toto oznámenie bolo expedované dňa 21.10.2020 a bolo doručené zástupcovi žalobcu, A. B. C. dňa 06.11.2020. 31. Ak žalobca namietol, že A. B. C. nebol oprávnený na prevzatie tohto oznámenia, po preskúmaní administratívneho spisu nemožno tejto námietke priznať dôvodnosť. Je síce pravdou, že dňa 16.07.2020 doručil žalobca odvolanie plnej moci pre túto osobu, avšak v administratívnom spise je aj neskoršia plná moc zo dňa 05.08.2020, ktorou žalobca splnomocnil A. B. C. na zastupovanie žalobcu pred správcom dane. Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok tak bolo doručované správne, a to splnomocnenému zástupcovi žalobcu.
K námietke žalobcu, že neboli dané dôvody na začatie konania o určovaní dane podľa pomôcok 32. Žalobca namietol, že správcovi dane predkladal dôkazy, spolupracoval so správcom dane, pričom nevykonanie úkonov na strane správcu dane (dokazovanie na základe kontrolných výkazov, účtovných závierok, podaných daňových priznaní a nedoručenie výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku) spôsobili nezákonnosť konania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 33. Správny súd uvádza, že správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok až po ustálení nemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia správcom dane vyžadovaných podkladov od žalobcu. Je potrebné uviesť, že samotná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 začala oznámením zo dňa 22.08.2019, pričom už v tomto oznámení bol žalobca požiadaný o predloženie požadovaných dokladov na účely daňovej kontroly. 34. Vychádzajúc z administratívneho spisu je nutné konštatovať, že žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie účtovníctva a dokladov a bolo mu odpustené aj zmeškanie lehoty (napr. rozhodnutím zo dňa 14.11.2019, a to za účelom rekonštrukcie účtovníctva za zdaňovacie obdobia roka 2016). Správca dane následne vyzval žalobcu na predloženie konkrétnych podkladov potrebných k vykonaniu daňovej kontroly, ktoré tvorili dôkazné bremeno žalobcu v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku - výzva na predloženie dokladov zo dňa 12.03.2020 alebo výzva na predloženie dokladov zo dňa 31.03.2020. V daných výzvach bol žalobca upozornený, že v prípade nevyhovenia môže správca dane pristúpiť k určovaniu dane podľa pomôcok (správca dane odkázal na § 48 a 49 daňového poriadku) a o nepredložení dokladov bol spísaný úradný záznam zo dňa 19.05.2020 – žalobca v stanovenej lehote požadované doklady nepredložil. Správca dane aj následne vyzýval žalobcu na predloženie dokladov – výzva zo dňa 19.06.2020, pričom z úradného záznamu zo dňa 10.07.2020 vyplýva, že žalobca ani na podklade tejto výzvy požadované doklady nepredložil. Na podklade uvedených skutočností bolo oznámením o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 19.10.2020 oznámené začatie konania o určení dane podľa pomôcok. 35. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd konštatuje, že žalobca bol počas samotnej daňovej kontroly pasívny, pričom aj napriek tomu, že odo dňa 06.10.2020 doručil žalobca doklady za viaceré zdaňovacie obdobia, medzi ktorými sa nachádzali aj doklady týkajúce sa roku 2016 spolu s elektronickými dátami – externý disk – HDD Verbatin, tak správca dane ustálil, že medzi danými dokladmi sa nenachádzali evidencie DPH za 01-12/2016, a preto neboli preukázané tvrdenia žalobcu. Žalobca teda nepredložil správcovi dane podklady potrebné na realizáciu daňovej kontroly na DPH, ktoré tvorili jeho dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, čím bol naplnený dôvod k zisťovaniu základu dane a k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. 36. Žalobca vo všeobecnosti namietol, že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy, ako aj skutočnosti známe správcovi dane vo vzájomných súvislostiach a súvisiace nesprávne vykonávanie dokazovania. Ako však vyplýva z rozhodovania kasačného súdu, pokiaľ dôjde k procesu určovania dane podľa pomôcok, správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce s daňovým subjektom, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará (sp. zn. 8Sžf/1/2012 zo dňa 30.01.2013) a nedochádza pritom k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane (sp. zn. 1Sžfk/13/2020 zo dňa 25.05.2021 a sp. zn. 2Sžfk/9/2020 zo dňa 14.12.2021). Preto pokiaľ žalobca namietol nedostatočne vykonané dokazovanie, správny súd uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 37. Žalobca súčasne namietol, že nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorý upravuje prenos dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril, a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní preukázal (k tomu pozri napr. sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022). Realizácia určovania dane podľa pomôcok je však upravená v § 48 a § 49 daňového poriadku, pričom pri určovaní dane nedochádza k dokazovaniu tak, ako pri daňovej kontrole. Z uvedeného vyplýva, že § 46 ods. 5 daňového poriadku je relevantný v rámci výkonu daňovej kontroly.
Keďže však vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2016 došlo k určovaniu dane podľa pomôcok, správca dane nebol v jeho rámci povinný použiť postup podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. K námietke žalobcu ohľadom konania správcu dane k disponovaniu dokladmi 38. Žalobca uviedol, že daňová kontrola bola začatá ku dňu 26.09.2019, pričom dňa 23.06.2020 správca dane spísal zápisnicu, predmetom ktorej bolo prevzatie účtovných a daňových dokladov v elektronickej podobe za zdaňovacie obdobie roka 2016 zaistených KR PZ v Banskej Bystrici dňa 16.12.2019. Už v danom čase tak správca dane disponoval na základe vlastnej činnosti daňovými a účtovnými dokladmi k zdaňovacím obdobiam 01-12/2016. Uvedená žalobná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. 39. Po preskúmaní administratívneho spisu nemožno súhlasiť so žalobcom. Je pravdou, že daňová kontrola bola začatá dňa 26.09.2019, pričom samotný zástupca žalobcu dňa 26.09.2019 uviedol, že nemôže predložiť dokumentáciu, pretože bola zničená požiarom v roku 2018. V administratívnom spise sa ďalej nachádza aj zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov zo dňa 16.12.2019, v rámci ktorej boli vydané disky. Ku času začatia daňovej kontroly tak správca dane disponoval informáciou, priamo od žalobcu, že dokumentácia bola zničená požiarom v roku 2018. 40. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že sú tvrdenia správcu dane rozporné – správca dane logicky vysvetlil, že ak žalobca tvrdil, že na vydaných diskoch bola účtovná dokumentácia, nič mu nebránilo túto dokumentáciu vydať, avšak žalobca potvrdil zničenie dokladov požiarom. Samotný žalobca tak podľa správneho súdu prezentoval rozporné tvrdenia. Súčasne je logické, ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa s vydanými diskami oboznámil, avšak nebolo možné tieto dokumenty preskúmať, pretože sa jednalo o enormný rozsah dát, nachádzali sa na nich neidentifikovateľné dáta a podobne – samotný žalovaný uviedol, že predmetné elektronické dáta obsahovali súbory „diago“ a „janovska“, súbory sa členili na stopy a na ďalšie podsúbory. Súčasne žalovaný uviedol, že dané súbory sa snažili otvoriť viacerými možnosťami, avšak neúspešne, a preto tieto dáta nemohli byť využité. Správca dane tak nezačal konanie o určenie dane podľa pomôcok v rozpore so zákonom. Naopak, aj po tom, ako získal dáta od OČTK, snažil sa tieto dáta identifikovať, avšak objektívne neúspešne. K námietke žalobcu vo vzťahu k žiadosti o prerušenie daňovej kontroly 41. Žalobca namietol nesprávny procesný postup vo vzťahu k žiadosti o prerušenie daňovej kontroly – jednalo sa o žiadosť k tomu, aby bola žalobcovi udelená lehota 9 mesiacov na rekonštrukciu znehodnotenej evidencie. Správca dane tak mal postupovať v súlade s § 61 daňového poriadku, v spojení s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 42. Ako to opísal správny súd vyššie, žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie relevantných dokladov, pričom mu bolo za účelom rekonštrukcie účtovníctva odpustené zmeškanie lehoty (napr. rozhodnutím zo dňa 14.11.2019, a to za účelom rekonštrukcie účtovníctva za zdaňovacie obdobia roka 2016). Žalobca na výzvy správcu dane nereagoval, čoho následkom bolo práve začatie konania o určenie dane podľa pomôcok. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že je z neho zrejmé, že žalobca rezignoval na to, aby si dostatočne splnil svoje povinnosti tak, ako mu to ako daňovému subjektu ukladá daňový poriadok. 43. Ak aj žalobca odkázal na § 61 ods. 2 daňového poriadku, a teda na možnosť správcu dane prerušiť daňové konanie najdlhšie na 30 dní, tu je potrebné uviesť, že to, že tak správca dane nevykonal, nezaťažil konanie vadou nezákonnosti, a to najmä v prípade, ak sa prihliadne na celkové správanie žalobcu v rámci daňovej kontroly – žalobcovi bolo odpustené zmeškanie lehoty za účelom rekonštrukcie účtovníctva, žalobca opakovane nereagoval na výzvy správcu dane a v konečnom dôsledku bola daňová kontrola prerušená, a to z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Podľa názoru správneho súdu tak mal žalobca dostatočný časový priestor na splnenie si svojich daňových povinností. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval podľa § 48 ods. 3 a 5 daňového poriadku
44. Žalobca namietol, že aj po prechode na určovanie dane podľa pomôcok nepostupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami daňového poriadku. Žalobca mal za to, že sa správca dane nevysporiadal s návrhmi žalobcu, nevyhodnotil technický nosič dát, neprihliadal na výkazy žalobcu a jeho obchodných partnerov. Súčasne poukázal na to, že u obchodných partnerov spoločnosti K-DHA boli vykonané daňové kontroly, pričom táto skutočnosť bola správcovi dane známa. Súčasne poukázal na výsluch svedka – A. A. B.. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 45. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu v tom, že by finančné orgány postupovali v rozpore s § 48 ods. 3 a 5 daňového poriadku. Ako to už správny súd uviedol vyššie, pokiaľ dôjde k procesu určovania dane podľa pomôcok, správca dane je oprávnený určiť daň sám bez spolupráce, pričom vychádza z dokladov, ktoré má k dispozícii a nedochádza pritom k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností. 46. Ak žalobca namietol, že orgány finančnej správy nevyhodnotili technický nosič dát, uvedené tvrdenia sa nezakladá na pravde. Finančné orgány sa objektívne pokúšali technický nosič dát otvoriť a dokumentáciu na ňom vyhodnotiť, avšak neúspešne. Uviedli, že na technickom nosiči sa nenachádzali dáta identifikovateľné podľa názvu, či iného identifikátora, obsahovali len súbory a podsúbory, ktoré sa však nedali otvoriť ani za pomoci odborného referenta. Orgány finančnej správy tak ustálili, že predmetné elektronické dáta nebolo možné použiť pre nemožnosť otvorenia záloh účtovníctva. Čo sa týka kontrolných výkazov, na tieto správca dane prihliadal, a boli použité aj v jeho prospech. Ak žalobca odkazoval na obchodných partnerov spoločnosti K-DHA (teda dodávateľa žalobcu), tu správny súd uvádza, že správca dane konal v súlade s mantinelmi tak, ako to upravuje daňový poriadok – neskúmal čo najúplnejšie stav veci, ale vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii, a preto nepochybil. Zároveň ani výpoveď A. A. B. nespochybňuje závery orgánov finančnej správy – zápisnica o výsluchu daného svedka síce obsahuje odpovede daného svedka vo vzťahu k spoločnosti K-DHA, avšak ako to už správny súd uviedol, úlohou správcu dane bolo vyhodnotiť relevantné doklady, ktoré mal k dispozícii, a nie zisťovať a preverovať všetky rozhodujúce skutočnosti. 47. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Orgány finančnej správy procesne nepochybili, mali splnené podmienky na to, aby začali konanie o určenie dane podľa pomôcok, pričom vo vzťahu k dokazovaniu postupovali v súlade s daňovým poriadkom a ustálenou súdnou praxou. 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).