Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/26/2023 0723101239 23. 04. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101239.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: KM Technology, spol. s r. o., so sídlom Moyzesova 4/A, Pezinok, IČO: 46 514 732, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, Bratislava, v konaní o správnych žalobách v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 25. septembra 2023, rozhodnutia žalovaného č. sp. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 9. októbra 2023 a rozhodnutia žalovaného č. sp. XXXXX/ XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 10. novembra 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. XXXXX/ XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 25. septembra 2023 zamieta. II. Správny súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. XXXXX/ XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 9. októbra 2023 zamieta. III. Správny súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. XXXXX/ XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 10. novembra 2023 zamieta. IV. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Správny súd úvodom ozrejmuje, že pôvodne sa na súde viedli tri samostatné konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, prvé vedené pod sp. zn. 16Sas/26/2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 25. septembra 2023 vo veci neposkytnutia podpory žalobcovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2021 Z. z.“) za mesiac apríl 2023, druhé pod sp. zn. 13Sas/30/2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 9. októbra 2023 vo veci neposkytnutia podpory žalobcovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. za mesiac máj 2023 a tretie pod sp. zn. 16Sas/27/2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 10. novembra 2023 vo veci neposkytnutia podpory žalobcovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. za mesiac jún 2023. Žalovaný teda vydal postupne tri samostatné rozhodnutia vo veci neposkytnutia podpory v čase skrátenej práce, ktoré žalobca napadol tromi samostatnými správnymi žalobami. Keďže správny súd zistil, že vo všetkých uvedených konaniach preskúmava správny súd zákonnosť rozhodnutí vydaných žalovaným v obdobnej veci, iba pre iné kalendárne mesiace, za ktoré žalobca poskytnutie podpory žiadal, uznesením č. k. 16Sas/26/2023-59 z 2. septembra 2025 veci vedené pod sp. zn. 16&sas/26/2023, sp. zn. 13Sas/30/2023 a sp. zn. 16Sas/26/2023 spojil na spoločné konanie. Zároveň, keďže správny súd spojil uvedené veci na spoločné konanie až v ich priebehu, a každé konanie sa v tom čase nachádzalo v inom štádiu konania, odvíjajúc sa od totožného právneho dôvodu neposkytnutia podpory a totožného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí boli aj obsahy žalôb, ako aj nadväzujúcich vyjadrení
oboch účastníkov konania čo do žalobných bodov a námietok takmer úplne totožné, iba s drobnými skutkovými odchýlkami. Z uvedeného dôvodu nebude v ďalšom odôvodnení rozsudku duplikovať obsah každého rozhodnutia, správnej žaloby a vyjadrení zvlášť, ale zhrnie ich totožné časti do jedného celku, so zdôraznením prípadných odlišností viažucich sa k jednotlivým napadnutým rozhodnutiam a odlišným skutkovým okolnostiam za jednotlivé obdobia mesiacov apríl, máj a jún 2023, za ktoré žalobca podporu žiadal. I. Priebeh administratívnych konaní a zhrnutie napadnutých rozhodnutí I., II. a III. 2. Rozhodnutím č. k. D./C., č. z.: XXXX/XXXXXX z 28. augusta 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie I.“) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 215/2021 Z. z. neposkytol žalobcovi podporu za kalendárny mesiac apríl 2023 na základe ním podanej žiadosti doručenej dňa 29. mája 2023, dôvodiac, že nebola preukázaná existencia vonkajšieho faktora napĺňajúceho legálno – definičné znaky pojmu vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a to predložením dokladu preukazujúceho uvádzané skutočnosti v zmysle § 4 ods. 4 uvedeného zákona, v ktorom sa zároveň uvedie bližší popis, ako vonkajší faktor obmedzil činnosť žalobcu ako zamestnávateľa v slovenskom jazyku. 3. Rozhodnutím č. k. D./C., B. C.: XXXX/XXXXXX zo 6. septembra 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie II.“) prvostupňový orgán podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 215/2021 Z. z. neposkytol žalobcovi podporu za kalendárny mesiac máj 2023 na základe ním podanej žiadosti doručenej dňa 6. júla 2023, dôvodiac, že nebola preukázaná existencia vonkajšieho faktora napĺňajúceho legálno – definičné znaky pojmu vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a to predložením dokladu preukazujúceho uvádzané skutočnosti v zmysle § 4 ods. 4 uvedeného zákona, v ktorom sa zároveň uvedie bližší popis, ako vonkajší faktor obmedzil činnosť žalobcu ako zamestnávateľa v slovenskom jazyku. 4. Rozhodnutím č. k. D./C., B. C.: XXXX/XXXXXX zo 17. októbra 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie III.“) (prvostupňové rozhodnutie I., prvostupňové rozhodnutie II. a prvostupňové rozhodnutie III. spolu ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“) prvostupňový orgán podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 215/2021 Z. z. neposkytol žalobcovi podporu za kalendárny mesiac jún 2023 na základe ním podanej žiadosti doručenej dňa 6. júla 2023, dôvodiac, že nebola preukázaná existencia vonkajšieho faktora napĺňajúceho legálno – definičné znaky pojmu vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a to predložením dokladu preukazujúceho uvádzané skutočnosti v zmysle § 4 ods. 4 uvedeného zákona, v ktorom sa zároveň uvedie bližší popis, ako vonkajší faktor obmedzil činnosť žalobcu ako zamestnávateľa v slovenskom jazyku. 5. Voči prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, namietajúc nesprávne právne posúdenie čo do vymedzenia vonkajšieho faktora, a či vypnutie IT siete zo strany spoločnosti SSI SCHAEFER (ďalej len „zákazník“) ako zákazníka žalobcu (o ktorého existencii niet pochýb) legálno - definičné znaky vonkajšieho faktora spĺňa, ako aj ich zmätočnosť z dôvodu, že nie je zrejmé, či bolo dôvod neposkytnutia podpory nepredloženie dokladu v slovenskom jazyku, alebo samotné nepreukázanie existencie vonkajšieho faktoru. 6. O podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu I. rozhodol žalovaný rozhodnutím č. s. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 25. septembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie I.“), ktorým ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 7. O podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu II. rozhodol žalovaný rozhodnutím č. s. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 9. októbra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie II.“), ktorým ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie II. potvrdil. 8. O podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu III. rozhodol žalovaný rozhodnutím č. s. XXXXX/XXXX-X_A., B. C. XXXXXX/XXXX z 10. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie III.“) (napadnuté rozhodnutie I., napadnuté rozhodnutie II. a napadnuté rozhodnutie III. spolu ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie III. potvrdil. 9. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach po rekapitulácii obsahu podaných odvolaní skutkovo zhrnul priebeh administratívnych konaní, z ktorých vyplynulo, že i) prvostupňovému orgánu bola dňa 29. mája 2023 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie podpory za mesiac apríl 2023 podľa zákona č. 215/2021 Z. z., no z dôvodu, že tá obsahovala nedostatky (nepreukázanie existencie vonkajšieho faktora napĺňajúceho legálnou - definičné znaky podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. predložením dokladu preukazujúceho uvádzané skutočnosti podľa § 4 odseku 4 tohto zákona, v ktorom sa zároveň uvedie bližší popis ako vonkajší faktor obmedzil činnosť zamestnávateľa v slovenskom jazyku; nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa doložením dokladu preukazujúceho tieto skutočnosti v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 215/2021 Z. z., v ktorom sa zároveň uvedie bližší popis ako vonkajší faktor obmedzil
činnosť zamestnávateľa, a to v slovenskom jazyku; a nepredloženie dokladu preukazujúceho zmluvný vzťah medzi žalobcom a zákazníkom za účelom preukázania vplyvu vonkajšieho faktora na obmedzenie činnosti žalobcu, a to v slovenskom jazyku) prvostupňový orgán žalobcu vyzval na ich odstránenie, na čo žalobca reagoval podaním doručeným 15 júna 2023. V podaní žalobca uviedol skutočnosti k preukázaniu existenciu faktora napĺňajúceho legálno – definičné znaky pojmu vonkajší faktor, súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti žalobcu ako zamestnávateľa a zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho zákazníkom; ii) prvostupňovému orgánu bola dňa 6. júla 2023 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie podpory za mesiac máj 2023 podľa zákona č. 215/2021 Z. z., ktorá bola pôvodne nesprávne podaná ako žiadosť o poskytnutie podpory za mesiac jún 2023, no následne bola opravená, pričom žalobca v konaní ozrejmil aj nezrovnalosti týkajúce sa jedného zamestnanca, o ktorom boli pochybnosti, či v období, pre ktoré žalobca podporu žiada, bol tento zamestnanec v pracovnom pomere u žalobcu a teda spĺňal podmienku podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 215/2021 Z. z.. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že uvedený zamestnanec ukončil u žalobcu pracovný pomer až v priebehu mesiaca jún 2023; iii) prvostupňovému orgánu bola dňa 3. augusta 2023 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie podpory za mesiac jún 2023. 10. Na tomto základe prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca identifikoval ako vonkajší faktor zastavenie prevádzky IT systémov svojho zákazníka, ktorý následne v priebehu mesiacov apríl, máj a jún 2023 znemožnil prideľovať prácu jeho zamestnancom. Zastavenie prevádzky IT systémov zákazníka však podľa názoru prvostupňového orgánu nepredstavuje vonkajší faktor, pretože ide o zodpovednostnú situáciu za nemožnosť plnenia medzi žalobcom a jeho zákazníkom. Dôvod odstavenia IT systémov taktiež nebol preukázateľne spôsobený vonkajším faktorom, ale išlo o preventívne opatrenie zákazníka žalobcu. V dôsledku uvedeného dospel prvostupňový orgán k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu vonkajšieho faktora napĺňajúceho legálno – definičné znaky pojmu vonkajší faktor. Prvostupňový orgán mal za to, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho zákazníka existuje zodpovednostný vzťah pri vzniku opísanej situácie, pričom nemožnosť plnenia v rámci obchodnoprávnych vzťahov je potrebné primárne uplatňovať medzi subjektami týchto obchodnoprávnych vzťahov. Z predložených dokumentov taktiež vyplynulo, že zastavenie prevádzky IT systémov bolo preventívnym opatrením a nie nepredvídateľnou udalosťou. Podľa názoru prvostupňového orgánu nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by bol dôvodom odstávky IT systémov zákazníka hackerský útok, pričom ani ten, ako cielená činnosť voči zákazníkovi žalobcu by nepredstavoval takú nepredvídateľnú udalosť, ktorá by spĺňala definíciu vonkajšieho faktora podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z.. Podľa demonštratívneho vymedzenia vonkajšieho faktora je možné dospieť k záveru, že vonkajší faktor predstavuje nepredvídateľnú situáciu alebo udalosť, ktorá má moc vyvolať nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré v dôsledku obmedzenia prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, respektíve príjmami z nej. Odstavenie prevádzky IT systémov zákazníka tieto znaky nespĺňa. 11. Prvostupňový orgán uzavrel, že na základe opisu vonkajšieho faktora, ako aj na podklade predložených dokumentov žalobcom, nebola preukázaná existencia vonkajšieho faktora v mesiacoch apríl, máj a jún 2023, v dôsledku čoho rozhodol o neposkytnutí podpory v čase skrátenej práce podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 215/2021 Z. z.. 12. Žalovaný v rámci preskúmania správnosti a zákonnosti prvostupňových rozhodnutí úvodom konštatoval, že úlohou orgánu verejnej správy je posúdiť každú žiadosť individuálne, zistiť skutkový stav z pohľadu vzniku, pôsobenia a trvania vonkajšieho faktora a tento právne posúdiť, pričom výsledok svojej rozhodovacej činnosti musí jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodniť. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa orgán verejnej správy stotožnil s jeho právnymi názormi. S cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce, sa podpora poskytuje zamestnávateľovi ako nároková, po splnení zákonom stanovených podmienok. Prvostupňový orgán v rámci voľnej správnej úvahy zisťuje zákonom upraveným postupom skutočnosti potrebné pre posúdenie, či okolnosť je alebo nie je vonkajším faktorom, či má dočasný charakter, či zamestnávateľ vonkajší faktor nemohol ovplyvniť alebo mu predísť, a či má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v zmysle zákona č. 215/2021 Z. z. povinný uviesť a preukázať existenciu vonkajšieho faktora a všetky jeho definičné znaky, ako aj príčinnú súvislosť medzi jeho existenciou a neprideľovaním práce zamestnancom. 13. Žalovaný ďalej zhrnul obsah žiadostí o poskytnutie podpory, v ktorých žalobca opísal vonkajší faktor, ktorý mal obmedziť jeho činnosť ako zamestnávateľa v kalendárnych mesiacoch apríl, máj a jún 2023 so začiatkom obmedzenia činnosti od 14. apríla 2023, a ktorý znemožňuje softvérovým vývojárom a IT špecialistom používať IT systémy zákazníka a pripájať sa k zákazníkovi prostredníctvom VPN spojenia.
V dôsledku uvedeného nie je možné získať požadované údaje a pracovať na vývoji softvéru podľa objednávky zákazníka. Zákazník si objednáva 100 % pracovného fondu softvérových vývojárov a IT špecialistov. Žalobca tento vonkajší faktor nemohol predvídať ani sa naň pripraviť, a od obmedzenia činnosti nie je možné prideľovať zamestnancom prácu ani v rozsahu 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Z Dohody o spolupráci zo 7. marca 2019, verzia 2.3, uzavretej medzi žalobcom a zákazníkom, vyplýva, že sa dohodli na vzájomnej spolupráci najmä pre oblasť činností alebo IT služieb, ktoré zvyčajne poskytuje žalobca, a to systémové analýzy (návrh softvéru), vývoj softvéru vrátane dokumentácie, riadenie projektu, architektúra, požiadavky a technické poradenstvo, testy zabezpečenia kvality. Bežný pracovný čas zamestnanca zahŕňa 8 hodín čistého denného pracovného času (150 hodín mesačne), ktorý si môžu zamestnanci žalobcu voľne rozdeliť. Z potvrdenia zastavenia prevádzky celosvetovej IT siete v E. E. z 9. mája 2023 vyplýva, že činnosť celosvetovej IT siete spoločnosti E. E. F. (spoločnosť nie je účastníkom administratívneho konania) bolo v noci z 13. apríla na 14. apríla 2023 zastavená ako preventívne opatrenie kvôli incidentu v oblasti IT bezpečnosti, ktorý vznikol mimo spoločnosti. V dôsledku uvedeného preventívneho opatrenia, ktoré je potrebné vnímať ako neočakávaný a radikálny krok, ktorým sa zákazník pokúsil zamedziť prípadným škodám, respektíve ďalšiemu šíreniu spomínaného IT bezpečnostného incidentu, nemohol žalobca spracovať pracovné IT balíky tak, ako bolo objednané. Vypnutie siete bolo síce nevyhnutné, no nežiadúce, pretože takýto výpadok má na strane zákazníka závažné finančné následky. 14. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že objektívne zdôvodnil vonkajší faktor, ktorý mu znemožnil prideľovať prácu zamestnancom, a mal byť kľúčovým faktorom, ktorý ochromil jeho činnosť. Z administratívneho spisu nie je preukázaná miera, ani rozsah žalobcom označeného vonkajšieho faktora „odstávky siete“ ako ani jej dočasnosť, pretože činnosť celosvetovej IT siete bola v noci z 13. apríla na 14. apríla zastavená ako preventívne opatrenie, pričom žalobca k 31. júlu 2023 nedisponoval informáciami o sfunkčnení IT siete zákazníka. Okrem uvedeného žalovaný nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že bez funkčného pripojenia do IT siete zákazníka nie je možné, aby jeho zamestnanci vykonávali svoju prácu, pretože z jeho tvrdení zároveň vyplýva, že jeden zamestnanec vykonával prácu, ktorá nevyžadovala funkčnosť siete zákazníka, a určitý objem výroby pretrvával aj v mesiaci apríl a máj 2023, teda bez nutnosti funkčného pripojenia. Rámcové podmienky Dohody o spolupráci zo 7. marca 2019 verzia 2.3 bližšie nedefinujú bezprostrednú nevyhnutnosť pripojenia k IT sieti, keďže sa v nich uvádza iba toľko, že zamestnanci žalobcu budú mať prístup do podnikovej siete zákazníka a teda z tohto nie je zrejmý ani potrebný rozsah a miera pripojenia. Z uvedeného nie je preukázané, či činnosť žalobcu ako zamestnávateľa nie je možné prevádzkovať bez funkčnosti príslušných informačných systémov, resp. či zamestnancom nie je možné prideľovať prácu v rozsahu 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. 15. Z vyjadrení žalobcu taktiež nie je zrejmá príčinná súvislosť, vplyvom ktorej malo dôjsť priamo a bezprostredne k obmedzeniu činnosti žalobcu, pretože ako sám uvádza, podľa jeho informácií bol dôvodom vypnutia siete cielený hackerský útok prostredníctvom malvéru, odoslaného zákazníkovi prostredníctvom e-mailu, ktorý v nevedomosti otvoril a spustil jeden zo zamestnancov zákazníka. Následne zákazník s podporou externých odborníkov zisťoval presné príčiny, avšak z dôvodu citlivosti celého incidentu neposkytol ani žalobcovi ďalšie informácie. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ (nie neobmedzená kauzalita) pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (v tomto prípade odstávka siete sprostredkovaná možným hackerským útokom). 16. V dôsledku uvedených skutočností sa preto žalovaný v plnom rozsahu stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, a teda, že nemožnosť plnenia v rámci obchodnoprávnych vzťahov a následnú zodpovednosť za vzniknutú situáciu je potrebné primárne uplatňovať medzi subjektami týchto obchodnoprávnych vzťahov. Dôslednejšou a vyváženejšou úpravou vzájomných práv a povinností v Dohode o spolupráci zo dňa 7. marca 2019, verzia 2.3 mohol žalobca ovplyvniť zodpovednostný záväzok zmluvnej strany, predísť vzniknutým prekážkam v práci a negatívnemu vplyvu na prideľovanie práce zamestnancom počas nasledujúcich 4 mesiacov. 17. Vo vzťahu k tvrdeniu, že samotnému zákazníkovi žalobcu bola zo strany príslušných rakúskych úradov podpora poskytnutá, žalovaný uviedol, že „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na pracovnom trhu v Nemecku alebo Rakúsku má odlišný mechanizmus priznávania podpory ako na Slovensku.
18. Žalovaný záverom zhrnul, že s odkazom na § 34 ods. 3 Správneho poriadku leží dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností na žalobcovi, pričom spôsob preukazovania existencie vonkajšieho faktora a existencie príčinnej súvislosti medzi vonkajším faktorom a neprideľovaním práce zamestnancom, je na voľnom uvážení žiadateľa. Správny orgán by mal vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhuje účastník konania, ak je to hospodárne z ekonomického a časového hľadiska, ak dôkazný prostriedok nie je zjavne neúčelný a vykonanie takého dôkazného prostriedku by nemal pripustiť v prípadoch, keď je nepotrebný, neopodstatnený, prípadne existuje hrubý rozpor v pomere toho, čo by sa ním dokázalo, najmä skutočnosť nepodstatná pre konanie vo veci samej. 19. Po opätovnom dôkladnom preskúmaní spisovej dokumentácie žalovaný dospel k záveru, že v predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných znakov vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce t. j. „faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom,...“. II. Správne žaloby 20. Voči napadnutým rozhodnutiam podal žalobca postupne tri samostatné správne žaloby z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) navrhujúc ich spolu s prvostupňovými rozhodnutiami zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 21. Žalobca úvodom skutkovo ozrejmil, že je v obchodnoprávnom vzťahu dodávateľa služby pre odoberateľa – svojho zákazníka, pričom tento dlhodobý obchodný vzťah je založený na dodávaní vysokošpecializovaných služieb v oblasti vývoja softvéru špecializovanými a vymedzenými zamestnancami žalobcu. Zároveň majú dohodnuté, že v prípade neposkytnutia plnenia z akéhokoľvek dôvodu nemá žiadateľ voči zákazníkovi nárok na žiadne finančné plnenie. Objem plnenia pre zákazníka tvorí 87 % celkového obratu žalobcu a počet zamestnancov žalobcu je priamoúmerný dopytu po službách zákazníkom. V čase podania žiadosti za mesiac apríl 2023 sa na plnení služieb pre zákazníka podieľalo celkovo 12 zamestnancov z celkového počtu 14 zamestnancov, v čase podania žiadosti za mesiac máj 2023 sa na plnení služieb pre zákazníka podieľalo celkovo 11 zamestnancov z celkového počtu 13 zamestnancov a v prípade mesiaca jún 2023 to bolo 11 zamestnancov z celkového počtu 13 zamestnancov, pričom žiadosť o poskytnutie podpory za tento mesiac podal iba za 10 zamestnancov, pretože jeden zamestnanec ku 14. júnu 2023 ukončil u žalobcu pracovný pomer. V noci z 13. na 14 apríla 2023 boli vo vlastnej sieti zákazníka zistené nezrovnalosti, pravdepodobne spôsobené hackerským útokom, v dôsledku čoho bola preventívne odstavená celosvetová IT sieť skupiny E. E.. Od uvedeného dňa, t. j. od 14. apríla 2023 nebolo možné zo strany žalobcu poskytovať plnenie, ktoré tvorí 87 % jeho vykonávanej činnosti a tým klesla možnosť žalobcu ako zamestnávateľa prideľovať prácu viac ako 1/3 zamestnancov v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. V nadväznosti na uvedené požiadal žalobca o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa zákona č. 215/2021 Z. z., za mesiace apríl, máj a jún 2023. Ani v prípade jednej z uvedených žiadostí mu podpora zo strany prvostupňového orgánu poskytnutá nebola. 22. Žalobca je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a napadnuté rozhodnutia citujú iba časti podaní žalobcu, na ktoré nadväzujú konštatovania, že žalovaný nemá tieto tvrdenia za preukázané. Uvedené však konštatuje len všeobecne, bez individuálneho prístupu k posúdeniu veci a bez uvedenia úvah, ktoré by vychádzali z predložených dôkazov. 23. Žalobca má zároveň za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci pre jej riadne posúdenie. Sám predložil všetky relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení ktorými disponoval, pričom navrhol vykonanie aj ďalších dôkazov, ktoré sám zo svojej pozície súkromného subjektu nebol schopný predložiť. Tak prvostupňový orgán ako ani žalovaný k vykonaniu navrhnutých dôkazov nepristúpil, a to v otázke zistenia skutočností, na základe, ktorých bola zákazníkovi žalobcu v Rakúsku poskytnutá podpora „Kurzarbeit“ v spornom období s odôvodnením, že pracovnoprávny inštitút aplikovaný na trhu v Nemecku alebo Rakúsku má odlišný mechanizmus ako v Slovenskej republike. Žalobca má však za to, že podstatná nie je zhoda právnej úpravy tohto pracovnoprávneho inštitútu, ale zistenie skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre poskytnutie podpory v Rakúsku. Čo sa týka ďalšieho navrhovaného dôkazného prostriedku týkajúceho sa trestného konania vedeného v Nemecku, k tomu sa tak žalovaný ako ani prvostupňový orgán nevyjadrili vôbec. Žalobca má za to, že vykonanie navrhovaných dôkazov bolo účelné, nejaví sa ako nepotrebné a nepodstatné, pretože by nimi bolo možné vyvrátiť pochybnosti vyslovené žalovaným, ktorý napriek vyššie uvedenému v napadnutom rozhodnutí iba konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia presvedčivo nepreukázal.
24. Žalobca bol napokon toho názoru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a to v otázke existencie vonkajšieho faktora napĺňajúceho legálno - definičné znaky zákonného pojmu podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z.. Uvedený paragraf okrem pozitívneho demonštratívneho výpočtu uvádza aj negatívne vymedzenie pojmu, kedy ustanovuje, že vonkajším faktorom nie je okrem iného aj plánovaná odstávka. Z uvedenej konštrukcie je možné vyvodiť logický záver, že zákon uvažuje o odstávke ako o možnom vonkajšom faktore, bez ďalšieho skúmania z akého dôvodu k odstávke došlo, avšak ako vonkajší faktor vylučuje odstávku plánovanú. V uvedenom prípade nešlo o odstávku plánovanú, ale odstávku preventívnu, v reakcii na nežiaducu situáciu, ktorá nastala. S poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 215/2021 Z. z. je podľa názoru žalobcu potrebné posudzovať naplnenie legálno - definičných znakov pojmu vonkajší faktor aj s prihliadnutím na to, či vonkajší faktor má vplyv na pracovné miesta, a či vonkajším faktorom dochádza k ich ohrozeniu alebo zániku. Na informačnej stránke žalovaného týkajúcej sa skrátenej práce v časti okolností vyššej moci a iný vonkajší faktor sa okrem iného uvádza, že sa môže jednať o povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálu v dôsledku nehody a podobne. V danom prípade došlo na strane zákazníka k IT bezpečnostnému incidentu, ktorý mal za následok vypnutie siete zákazníkom, čo možno považovať za nehodu/nepredvídateľnú okolnosť, na základe, ktorej bola zastavená dodávka materiálu/ prístupnosť siete, bez ktorej nie je žalobca ako zamestnávateľ schopný prideľovať svojím vysoko špecializovaným zamestnancom prácu v dohodnutom rozsahu. Vonkajší faktor môže predstavovať nespočetné množstvo situácií, ktoré zákonodarca nie je schopný subsumovať do zákonného ustanovenia, a preto pri jeho posudzovaní je potrebné podrobiť ho kritériám stanoveným zákonom, a to individuálne pre skutkový stav tvrdený žiadateľom. Úvahy žalovaného, ktorými podrobuje posúdeniu vyváženosť a dôslednosť obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho zákazníkom sú nad rámec zákonnej úpravy poskytnutia podpory. Zákon č. 215/2021 Z. z. neodkazuje žiadateľa na prioritné uplatnenie zodpovednosti u tretej osoby a to aj z dôvodu, že o poskytnutie podpory je potrebné požiadať najneskôr do 10. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora žiada. III. Vyjadrenia žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného 25. Na výzvu správneho súdu sa vyjadril ku správnym žalobám žalovaný, ktorý po rekapitulácii priebehu administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu prvostupňových ako aj napadnutých rozhodnutí konštatoval, že hoci sa žalobca nestotožňuje so záverom prijatým v napadnutých rozhodnutiach, to nezakladá ich nesprávnosť, práve naopak, vydaniu tak prvostupňových ako aj napadnutých rozhodnutí predchádzalo dostatočné preskúmanie žiadostí žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa adekvátnym spôsobom zaoberali vyhodnotením listinných dôkazov ním predložených. 26. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 215/2021 Z. z., podľa ktorej je podstatou nástroja pasívnej politiky trhu práce poskytovanie právne nárokovej podpory za splnenia zákonom určených podmienok, ktorá je účelovo určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca v čase, keď mu zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu v dôsledku existencie vonkajšieho faktora a dochádza k takzvanej „skrátenej práci“. Prvostupňový orgán posudzuje každý jeden prípad individuálne na základe zisteného skutkového stavu, pričom v danom prípade bolo preukázané, že žalobca ako žiadateľ zákonom ustanovené podmienky nepreukázal. 27. Žalobca v podaných žiadostiach zadefinoval ako vonkajší faktor, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu jeho činnosti ako zamestnávateľa, vypnutie IT siete zo strany svojho zákazníka, v dôsledku čoho mu nemohol poskytovať žiadne služby a nevznikol mu nárok na finančné plnenie. Žalobca však na preukázanie týchto tvrdení nedoložil prvostupňovému orgánu žiadne relevantné doklady. Rovnako tak nepreukázal akým spôsobom mal vonkajší faktor negatívne ovplyvniť prideľovanie práce zamestnancom v rozsahu 10 % ustanoveného týždenného pracovného času v spornom období, za ktoré požadoval poskytnutie podpory. Žalovaný preto dospel k záveru, že nebolo možné identifikovať naplnenie znakov vonkajšieho faktora, spĺňajúceho zákonné podmienky podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a ani akýkoľvek kauzálny nexus medzi vonkajším faktorom a neprideľovaní práce zamestnancom. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho jediným zákazníkom bola práve spoločnosť E. E. F., a ani skutočnosť, že po hackerskom útoku ukončil zákazník akúkoľvek spoluprácu so žalobcom. Samotné tvrdenie, že objem plnenia pre zákazníka predstavovalo 87 % z celkového obratu žalobcu, nie je postačujúce. Žalovaný zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutých rozhodnutiach, a teda, že nebola preukázaná ani miera a rozsah žalobcom označeného vonkajšieho faktora „odstávky siete“ a jej dočasnosť, pretože z predložených dokumentov a tvrdení žalobcu vyplýva, že určitý objem výroby v mesiaci apríl a máj 2023 pretrval. Žalovaný taktiež zopakoval, že nemožnosť
plnenia v rámci obchodnoprávnych vzťahov a následnú zodpovednosť za vzniknutú situáciu bolo potrebné primárne uplatňovať medzi subjektami týchto obchodnoprávnych vzťahov. 28. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných dôkazov dožiadaním príslušných rakúskych orgánov ktoré zákazníkovi žalobcu poskytli podporu „Kurzarbeit“ podľa tamojšej právnej úpravy a dožiadaním trestných orgánov v Nemecku, ktoré nie sú účastníkom predmetného administratívneho konania, bol žalovaný toho názoru, že sú irelevantné. S ohľadom na povahu veci si táto nevyžadovala vykonanie ďalšieho dôkazu, pretože prvostupňový orgán ako aj žalovaný zistili náležite všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. 29. Žalovaný preto zopakoval, že po dôkladnom preskúmaní spisovej dokumentácie nebolo možné identifikovať naplnenie definičných znakov vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky v súlade s § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a zároveň akúkoľvek príčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s prideľovaním práce zamestnancom žalobcu. Zákonné podmienky pre poskytnutie podpory žalobcovi ako žiadateľovi v spornom období splnené neboli. 30. Na výzvu zaslal ku vyjadreniam žalovaného žalobca správnemu súdu repliky, v ktorých v celosti zotrval na námietkach nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, nedostatočného zistenia skutkového stavu a napokon na nesprávnom právnom posúdení veci. 31. Čo sa týka existencie vonkajšieho faktora, žalobca do konania predložil vyjadrenie zákazníka, že preventívnu odstávku jeho IT siete bolo v kontexte hackerského útoku potrebné chápať ako odstávku nútenú (nedobrovoľnú a neplánovanú) a ako opatrenie na zamedzenie vzniku rozsiahlejších škôd spôsobených útokom. Odstávka pritom postihla pobočky E. E. F. na celom svete a trvala cca 4 mesiace. 32. Vo vzťahu k nepreukázaniu príčinnej súvislosti označil žalobca argumentáciu žalovaného za nelogickú. Do konania totiž doložil objednávku od zákazníka pre sporné obdobie, z ktorého vyplývala plánovaná činnosť. V danom prípade to bolo celkovo 5287,5 hodín, čo predstavovalo 11,75 hodín na zamestnanca rezervovaného na 100 % jeho času a teda žalobca daného zamestnanca neakviroval na iné projekty. Prerušením prístupu do IT siete týmto zamestnancom nebolo možné prideľovať inú prácu. Rovnako bol preukázaný aj zmluvný vzťah medzi žalobcom a zákazníkom ako aj pokles jeho výkonu. Žalobca navyše navrhol vykonanie ďalších dôkazov, ktoré zo svojej pozície a pre citlivosť danej veci nevedel preukázať, pričom žalovaný tieto nevykonal s odkazom na nehospodárnosť a irelevantnosť. Týmto postupom a bez riadneho zdôvodnenia však znemožnil potrebné zistenie skutkového stavu. 33. Taktiež sa nestotožnil s hodnotením obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho zákazníka, keďže tieto úvahy idú nad rámec zákona. Takýto prístup by znevýhodňoval takmer všetkých žiadateľov, pretože dokonalý obchodnoprávny vzťah neexistuje. Navyše, vzťah medzi žalobcom a jeho zákazníkom vznikol v roku 2015 a teda dávno pred zakotvením podpory v čase skrátenej práce do slovenského právneho poriadku a teda s takýmto inštitútom nebolo možné počítať. 34. V duplikách žalovaný odkázal na argumentáciu obsiahnutú v podaných vyjadreniach ku správnym žalobám, zdôrazňujúc, že podpora v zmysle zákona č. 215/2021 Z. z. môže byť poskytnutá iba za prísneho splnenia tam uvedených podmienok, ktoré však žalobca, predovšetkým čo do osvedčenia existencie vonkajšieho faktora a kauzálneho nexusu medzi vonkajším faktorom a neprideľovaním práce zamestnancom, nesplnil. 35. Čo sa týka vykonávania navrhovaných dôkazov, žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis neurčuje hierarchiu dôkazných prostriedkov, pričom orgán verejnej správy je povinný hodnotiť ich z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a relevantnosti pre daný prípad a záleží len na ňom, akú váhu dôkazu pripíše. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že postupoval v súlade s hmotnými ako aj procesnými právnymi predpismi a rozhodnutia boli tak skutkovo ako aj právne dostatočným a dôveryhodným spôsobom zdôvodnené. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 215/2021 Z. z., tento zákon upravuje poskytovanie podpory v čase skrátenej práce (ďalej len „podpora“) na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2021 Z. z., na účely tohto zákona je časom skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z., na účely tohto zákona je vonkajším faktorom faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci; za vonkajší faktor sa
nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 215/2021 Z. z., podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ak a) je v čase skrátenej práce, odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, b) nebola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory, c) má 1. uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo 2. súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a d) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do 10. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 215/2021 Z. z., k žiadosti o poskytnutie podpory zamestnávateľ pripojí doklady preukazujúce skutočnosť uvedenú v odseku 2 písm. c). V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 36. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnych žalobách v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a to v medziach žalobcom, ako právnickou osobou, vymedzených žalobných bodov (a contrario § 203 ods. 2 SSP), oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správne žaloby nie sú dôvodné. 37. O žalobách rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 14. mája 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 38. Predmetom prieskumu zákonnosti sú napadnuté rozhodnutia žalovaného I., II. a III. vo veci neposkytnutia podpory žalobcovi podľa zákona č. 215/2021 Z. z. za obdobie mesiacov apríl, máj a jún 2023. Dôvodom, pre ktorý mal žalovaný za to, že žalobcovi podpora neprislúcha, je neosvedčenie existencie vonkajšieho faktora, napĺňajúceho legálno - definičné znaky zákonného pojmu podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z a kauzálneho nexusu medzi vonkajším faktorom a nemožnosťou prideľovať prácu viac ako 1/3 zamestnancov v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. 39. Žalobca vymedzil žalobné body týkajúce sa v prvom rade nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, ďalej nedostatočne zisteného skutkového stavu keď žalovaný nevykonal žalobcom navrhované dôkazy bez súčasného ozrejmenia, prečo tak postupoval, a napokon nesprávneho právneho posúdenia veci čo do vymedzenia resp. naplnenia legálno – definičných znakov vonkajšieho faktora vo vzťahu k vypnutiu IT siete zákazníka. 40. Správny súd úvodom ozrejmuje, že priznanie podpory v čase skrátenej práce je v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 215/2021 Z. z. naviazané na kumulatívne splnenie všetkých tam uvedených podmienok, a teda, že žiadateľ ako zamestnávateľ a) je v čase skrátenej práce, b) odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, c) nebola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory, d) má buď uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a e) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do 10. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. Nie náhodou je na prvé miesto daná ako východisková podmienka, že žiadateľ sa ako zamestnávateľ musí (alebo sa v rozhodnom čase musel) nachádzať v čase skrátenej práce. Zákonodarca vymedzil čas skrátenej práce v § 2 písm. a) ako čas od začatia obmedzenia činnosti
zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Správne tak žalobca ako aj žalovaný považovali za podstatné osvedčenie existencie vonkajšieho faktora, od ktorého sa následne odvíja zistenie, či sa zamestnávateľ nachádza v čase skrátenej práce. Pokiaľ totiž nie je preukázané, že nastal vonkajší faktor, ktorého legálno – definičné znaky sú vymedzené v § 2 písm. c) predmetného zákona, nemôže sa zamestnávateľ nachádzať v čase skrátenej práce na účely poskytnutia podpory v čase skrátenej práce, hoci by bola jeho činnosť skutočne z akéhosi dôvodu obmedzená. Preukázanie obmedzenia činnosti ako následku vonkajšieho faktora a kauzálny nexus (vplyv vonkajšieho faktora) sa stávajú až druhoradými prvkami času skrátenej práce. V tejto postupnosti preto správny súd pristúpil aj k osvedčeniu splnenia podmienok zo strany žalobcu resp. k preskúmaniu napadnutých rozhodnutí čo do ich zdôvodnenia nesplnenia podmienok na poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, keďže žalobca v prvom rade namietal ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje tak zásadnú vadu, že na ňu správny súd musí prihliadať aj bez námietky a spôsobuje ďalšiu absolútnu nemožnosť napadnuté rozhodnutia vôbec vecne preskúmať. 41. Ako už správny súd naznačil v predchádzajúcom odseku, za kľúčové považuje vysporiadanie sa s otázkou, ktorú napokon najrozsiahlejšou argumentáciou postavil do centra pozornosti aj žalobca, a teda, či žalovaný primárne dostatočnými úvahami (preskúmateľne) a následne po právnej stránke správne posúdil, že odstavenie IT siete jeho zmluvného partnera s ktorým má uzatvorenú dohodu o spolupráci, nie je vonkajším faktorom podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z.. 42. Ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. okrem všeobecných definičných znakov vonkajšieho faktora obsahuje demonštratívny výpočet situácií, ktoré zákonodarca považuje za vonkajší faktor a taxatívny výpočet situácií, ktoré zaň považovať nemožno. Cieľom demonštratívneho alebo neúplného výpočtu, je poskytnúť flexibilitu a umožniť reagovať na rôznorodé situácie, ktoré zákonodarca nemohol alebo nechcel všetky vymenovať, pričom však zároveň platí, že pri rozširovaní situácií demonštratívne uvedeného zoznamu je potrebné sledovať účel samotného zákona a zoznam situácií rozširovať o čo najpodobnejšie, v závislosti od toho, aký široký rozsah situácií zákonodarca v zozname obsiahol. 43. Z dôvodovej správy k zákonu č. 215/2021 Z. z. vyplýva, že tento bol prijatý, o. i., ako reakcia v nadväznosti na skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. "Prvej pomoci", ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky. Účelom návrhu zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca upravil inštitút podpory v čase skrátenej práce na krytie náhrady mzdy zamestnanca v prípadoch národného významu alebo aspoň situácií, ktoré nerozlišujúco postihujú širšiu skupinu podnikateľských subjektov. Demonštratívny výpočet týchto situácií sa potom preniesol práve aj do zmieneného ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z., keď sa vonkajším faktorom myslí najmä mimoriadna situácia definovaná v § 3 ods. 1 zákona NRS č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, výnimočný stav definovaný v čl. 4 a 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť definovaná v § 2 písm. d) zákona č. 215/2021 Z. z. alebo okolnosti vyššej moci. V uvedených prípadoch pritom prevažujú situácie, ktorých zarámcovanie je formalizované zákonom a naviazané na rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o ich vzniku. V prípade vyššej moci, ktorá nemá v slovenskom právnom poriadku legálnu definíciu, no pamätá napríklad práve na živelné katastrofy, požiare, či povodne, je už zo samotného pojmu zrejmé, že sa jedná o objektívne skutočnosti, nikým priamo nezavinené, pričom v prípade preventívneho vypnutia IT siete bol hlavným činiteľom zákazník žalobcu ako jeho zmluvný partner, ktorý sieť účelovo vypol a cielený a riadený hackerský útok neznámej osoby. Správny súd eviduje argumentáciu žalobcu, že vypnutie IT siete zákazníka bolo pre neho osobne nečakané a nemohol ho ovplyvniť, no takouto optikou by bolo vyššou mocou resp. vonkajším faktorom každé a akékoľvek vopred neoznámené neplnenie zmluvných povinností jednou zo zmluvných strán a teda aj také, ktoré by nebolo zapríčinené okolnosťami ako je najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Zákonodarca nemienil pokryť ochranou zákona č. 215/2021 Z. z. tak povediac
bežné situácie a akúkoľvek vzniknutú prekážku v práci na strane zamestnávateľa (hoci ním nezavinenú a nepredvídanú), ktorým podnikateľské subjekty môžu čeliť v podobe porúch strojov či nedodania materiálov alebo zdrojov a podobne. 44. Podľa názoru správneho súdu je preto na vonkajší faktor primárne potrebné nazerať aj cez pojmový znak „vonkajší“ ako na situáciu alebo okolnosť, ktorá nevznikla vo vnútri prevádzky, ale mimo nej, avšak ktorá taktiež nevznikla v rámci konkrétneho záväzkového vzťahu. O to menej napĺňa vypnutie IT siete zo strany zákazníka žalobcu pojmové znaky vonkajšieho faktora, pokiaľ má žalobca s týmto zákazníkom uzavretú zmluvu o spolupráci a ak predpokladom poskytovania plnenia žalobcom bol recipročný prístup do IT siete zákazníka, čo bolo napokon aj zmluvne dojednané. Spôsob plnenia a prípadná nemožnosť plnenia zavinená (hoci aj objektívne) niektorou zmluvnou stranou a od toho odvíjajúce sa neposkytnutie odplaty je záväzkovým vzťahom. 45. Je pravdou, že v rámci negatívneho taxatívneho výpočtu zákonodarca zmienil viaceré a rôznorodé situácie, ktoré za vonkajší faktor považovať nemožno, medzi nimi aj plánovanú odstávku, čo prirodzene nabáda, že tá neplánovaná, inak povedané porucha, sa za vonkajší faktor považuje. Naďalej je však potrebné pozitívny zoznam vonkajších faktorov podľa legálno – definičných kritérií rozširovať v kontexte toho demonštratívneho a účelu zákona. Porucha alebo vypnutie siete u zmluvného partnera nedosahuje intenzity ekonomickej alebo hospodárskej krízy, mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu či vyššej moci. 46. Na uvedenom závere nemení nič ani charakter a účel podpory, ktorá je výlučne zameraná na čiastočné krytie úhrady nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca a udržanie jeho miesta a teda nie na krytie straty zisku, resp. iných strát podnikateľského subjektu (ktoré sú spravidla kompenzované zmluvnou pokutou alebo náhradou škody dojednanými v rámci kontraktačného procesu) a teda správny orgán by mal prihliadať na ten rozmer, že benefitovať bude z poskytnutia podpory najmä zamestnanec ako fyzická osoba vykonávajúca závislú prácu. Či už si však podnikateľský subjekt so svojim zmluvným partnerom dohodne v rámci zmluvného vzťahu mechanizmy na krytie strát zapríčinených porušením zmluvných povinností alebo nie (pričom žalobca má pravdu v tom, že žalovaný nemôže posudzovať kvalitu obsahu obchodnoprávneho záväzku) faktom zostáva, že zo zákonného vymedzenia vonkajšieho faktora podľa § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a demonštratívneho výpočtu situácií, ktoré za vonkajší faktor považovať možno, je zrejmé, že tu nemožno detegovať akýkoľvek subjekt, u ktorého by si bolo možné akékoľvek straty nárokovať. Preto v obdobných nepredvídateľných prípadoch [kde nemožno objektívne očakávať, že podnikateľský subjekt bude znášať podnikateľské (a prevádzkové) riziko až do takejto miery] supluje uvedený subjekt (čiastočne a za splnenia vymedzených podmienok) štát. 47. Správny súd preto konštatuje, že v zásade výstižné, hoci skutočne stručné, sú závery žalovaného, že v prípade žalobcu zapríčinil nemožnosť prideľovať svojim zamestnancom prácu práve jeho zmluvný partner v dôsledku preventívnej odstávky IT siete, čo nenapĺňa legálno – definičné znaky pojmu vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a preto mu poskytnutie podpory neprináleží. Z uvedeného dôvodu je irelevantné ďalej skúmať existenciu času skrátenej práce, či a v akom rozsahu resp. miere došlo k obmedzeniu činnosti žalobcu ako zamestnávateľa a eventuálne, čo bolo skutočným dôvodom neprideľovanie práce zamestnancom žalobcu (kauzálny nexus), keďže vonkajší faktor to byť nemohol. 48. Správny súd (nad rámec uvedeného) však musí dať za pravdu žalobcovi a vytknúť žalovanému, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je v prevažnej miere doslovnou citáciou podaní žalobcu, na ktoré nadväzuje vágna konštatácia, že žalovaný nepovažuje niektorú skutočnosť alebo tvrdenie žalobcu (napríklad obmedzenie prevádzky žalobcu a nadväzujúce nepreukázanie príčinnej súvislosti) za osvedčené. Hoci nebolo sporné, že ku vypnutiu IT siete zo strany zákazníka žalobcu skutočne došlo a v tomto rozsahu bol skutkový stav pre ďalšie právne posúdenie veci riadne ustálený, žalobcovi vyčíta nepreukázanie okolností týkajúcich sa jeho zákazníka a hackerského útoku, ktorý bol voči nemu zameraný. Zároveň však dostatočne nevysvetlil, prečo žalobcom navrhované dôkazy, ktoré boli mimo jeho dispozičnej sféry a ktoré by mohli otázky žalovaného zodpovedať, nevykonal. Žalovaný síce stroho konštatuje, že právna úprava inštitútu „Kurzarbeit“ je v Nemecku a Rakúsku odlišná (čo evokuje irelevantnosť navrhovaného dôkazu), no žalobcovým zámerom nebolo preukázať právne súvislosti, ale skutkové okolnosti ohľadom hackerského útoku a priznania podpory zákazníkovi žalobcu v Rakúsku. Návrh žalobcu na dopytovanie informácie z trestného konania vedeného v Nemecku ostal opomenutý úplne. Žalovaný sa síce nedostatok zdôvodnenia nevykonania navrhovaných dôkazov snažil čiastočne dointerpretovať vo vyjadreniach v konaní pred správnym súdom, čo však nemožno akceptovať. Je pravdou, že žalovaný nebol povinný vykonať každý dôkaz, ktorý žalobca navrhol, keďže rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí do jeho vlastnej kompetencie. Ak sa však rozhodne navrhovaný
dôkaz nevykonať, nemôže tak urobiť svojvoľne a iba s odkazom na zákonné ustanovenia § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, že takú kompetenciu má. Žalovaný mal vyjadrenými úvahami vysvetliť, prečo sú navrhované dôkazy bezpredmetné, nadbytočné, nelegitímne prípadne nehodnoverné. Správny súd však jedným dychom uvádza, že okolnosti týkajúce sa hackerského útoku na zákazníka žalobcu neboli v predmetnom prípade smerodajné (keďže sa posudzovala povaha následného preventívneho vypnutia IT siete zákazníka) a teda ani prípadné zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie vecí žalovanému na dodatočné odôvodnenie, prečo navrhované dôkazy nevykonal, nepovažoval správny súd za potrebné a ani hospodárne. 49. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené, keďže námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutia čo do odôvodnenia neexistencie vonkajšieho faktora dostatočné a nadväzujúce právne posúdenie otázky za udržateľné, správne žaloby postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. 50. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.