Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/80/2024 0724101079 29. 01. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101079.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezidenta Policajného zboru č. SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Listom zo dňa 16.01.2024 riaditeľa Úradu súkromných bezpečnostných služieb Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „USBS P PZ“) bol žalobca požiadaný o podanie vyjadrenia k porušeniu základných povinností policajta, a to podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“). Skutkový základ porušenia základných povinností policajta bol riaditeľom USBS P PZ vymedzený nasledovne: Dňa 21.12.2023 v čase o 5:53:34 hod. žalobca na email G. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes a zajtra cerpam zakonne sluzobne volno podľa prilozenej prilohy v tomto emaily. D..“ pričom prílohou emailu bol oznam riaditeľky Základnej školy, Ružová dolina 29, Bratislava o udelení riaditeľského voľna pre všetkých žiakov vo štvrtok 21. decembra 2023 a v piatok 22. decembra 2023. Dňa 27.12.2023 v čase o 6.51 hod. žalobca na email G. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“. Dňa 28.12.2023 v čase o 4.33 hod. žalobca na email G. z osobného emailu D. zaslal správu: Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“, pričom uvedený email bol zaslaný ako kópia aj na email H..
Dňa 29.12.2023 v čase o 5.17 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“. Dňa 02.01.2024 v čase o 6.20 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“. Dňa 03.01.2024 v čase o 5.14 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno idem s dcerkou k lekarovi. D.“. Dňa 04.01.2024 v čase o 6.37 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslali správu: „Dobre rano, dnes mam celodenne osetrenie. D.“. Dňa 05.01.2024 v čase o 6:33 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes mam celodenne osetrenie. D.“. Dňa 08.01.2024 v čase o 6:35 hod. žalobca na email G. ako aj na email H. z osobného emailu D. zaslal správu: „Dobre rano, dnes cerpam sluzobne volno s dcerkou. D.“. Žalobcovi bola podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. poskytnutá možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, a to do 10:00 hod. dňa 19.01.2024. Žalobca prevzal žiadosť o vyjadrenie osobne dňa 16.01.2024. 2. Podaním zo dňa 19.01.2024 žalobca reagoval na žiadosť o podanie vyjadrenia zo dňa 16.01.2024 tak, že dňa 17.01.2024 mu na základe žiadosti bolo umožnené nahliadnuť do spisu č. PPZ-B-2024/015938 v prítomnosti riaditeľa USBS P PZ a jeho zástupcu, pričom si vyhotovil fotografické kópie všetkých listín založených v spise. Takto zistil, že predmetné konanie nie je vedené v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z., a preto sa k nemu vyjadrovať nemôže. 3. Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 01.02.2024 riaditeľ USBS P PZ uložil podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcovi disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že pred nástupom do plánovanej služby v dňoch 21.12.2023 až 22.12.2023, 27.12.2023 až 29.12.2023, 02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024, včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka bola vopred známa, pričom toto čerpanie jednotlivo oznamoval emailovou správou v ranných hodinách, vždy v deň, tesne pred nástupom do plánovanej služby, čím porušil § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a týmto svojím konaním porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo aj „disciplinárny rozkaz“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán poukázal na to, že z predložených potvrdení o vyšetreniach a sprevádzaniach, ktoré boli žalobcom doložené, bolo zistené, že všetky sú potvrdené lekármi, ktorých ordinácie sa nachádzajú v Košiciach. Služobné voľná žalobcu boli čerpané v priebehu siedmich po sebe nasledujúcich pracovných dňoch, pričom pobyt, ako aj miesto výkonu štátnej služby žalobcu sú v Bratislave, teda je evidentné, že o termínoch jednotlivých vyšetrení vedel skôr, resp. v dostatočnom časovom predstihu a teda v tomto kontexte nie je možné oznamovanie neprítomnosti v službe považovať za splnenie si povinnosti uvedenej v § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil jeho nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou. O odvolaní žalobcu rozhodol prezident Policajného zboru SR rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2024/002379-003 zo dňa 23.04.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa zaoberal odvolacími námietkami žalobcu, pričom tieto vyhodnotil ako neakceptovateľné. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že prekážky v štátnej službe na základe žalobcom predložených priepustiek opatrených odtlačkom pečiatky s podpisom lekára v jednotlivé dni je možné považovať za návštevu deklarovaných lekárov, avšak vo všetkých prípadoch sa jedná o lekárov špecialistov (nie o ambulantnú pohotovostnú službu) s miestom prevádzkovania a poskytovania zdravotnej starostlivosti v Košiciach s ordinačnými hodinami najskôr v čase od 07:30 hod., pričom podľa zaužívanej praxe z oblasti zdravotníctva k lekárom špecialistom je potrebné si na vyšetrenie vopred zarezervovať termín, ak nejde o kontrolné vyšetrenie/ošetrenie na základe pozvania daného lekára. Ak odvolateľke vznikla prekážka v štátnej službe, o ktorej vopred nevedela a až po jej vzniku
bezodkladne informovala nadriadeného o svojej neprítomnosti na pracovisku, musela by v dňoch 27.12.2023 až 29.12.2023, 02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024 denne absolvovať trasu medzi Bratislavou (miestom výkonu štátnej služby) a Košicami (miestom vyšetrenia/ošetrenia) a späť, keďže v týchto dňoch mala riadne plánované služby a predpokladá sa, že bola pripravená do nich aj nastúpiť v rovnomerne rozvrhnutom režime od 07:30 hod. do 15:30 hod. až do času, kým jej v tom nezabránila dôležitá osobná prekážka, pre ktorú nastúpiť nemohla. Zároveň, ak o týchto prekážkach nevedela vopred, musela predvídať aj situáciu, že daní lekári (deklarovaní svojimi podpismi na priepustkách) by ju, resp. jej dcéru nemuseli v ten ktorý deň ošetriť bez vopred dohodnutého termínu. Taktiež je nepravdepodobné nevedieť o vyšetreniach vykonávaných u toho istého lekára v rozpätí niekoľkých dní. II. Žaloba 5. Žalobca sa správnou žalobou vo veci správneho trestania, včas podanou elektronicky dňa 15.07.2024 na Správnom súde v Bratislave, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania voči žalovanému. Napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa žalobcu trpelo vadami v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca nepovažuje rozhodnutie žalovaného za zákonné, žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní žalobcu. V zásade žalovaný prevzal tvrdenia riaditeľa USBS P PZ ako prvostupňového orgánu a nad rámec zisteného skutkového stavu ich neprípustne rozvinul svojimi vlastnými úvahami a teóriami nemajúcimi oporu vo všeobecne záväzných právnych normách, normách individuálne záväzných pre žalobcu ani v súdnej praxi. Rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za dostatočne odôvodnené, dôkazy, ktoré žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení, zhodnotil vadne prvostupňový orgán, pričom žalovaný len prevzal jeho hodnotenie. Všetky tvrdenia a všetky predložené dôkazy mali údajne poukazovať na nedostatky v služobnej činnosti žalobcu spočívajúce v údajnom zavinenom porušení povinností policajta. Celé napadnuté rozhodnutie je v zásade založené len na domnienkach žalovaného na tom, že žalobca musel vopred vedieť o vyšetreniach vykonávaných u toho istého lekára v rozpätí niekoľkých dní a svoju neprítomnosť v službe s ohľadom na uvedenú úvahu neospravedlnil včas a riadne. Žalovaný nepoukázal na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá by vymedzovala pojem „včasné oznámenie“, odvoláva sa len na akési vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru výkonu služby (ktoré nijako nevysvetľuje a nie sú nikde definované), pričom ale v napadnutom rozhodnutí absentuje posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. 6. Záver, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je ničím preukázaný. Jediné, z čoho sa odvodzovala skoršia vedomosť žalobcu o dôležitej prekážke v službe, boli domnienky žalovaného, ktorý si osvojil tvrdenia prvostupňového orgánu. Ide teda len akýsi abstraktný záver žalovaného. Napadnuté rozhodnutie sa nevysporiadalo s vysvetlením pojmu „včas“. Žalobca nemôže byť potrestaný za to, že žalovaný orgán prijal vlastný, na základe hypotetickej úvahy vydedukovaný, výklad pojmov „včas“ a „bezodkladne“. 7. V súvislosti s formou oznamovania prekážok žalobca poukázal na čl. 21 ods. 1 Pokynu 19 Generálneho riaditeľa Sekcie informatiky a telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR o politike informačnej bezpečnosti pre koncových užívateľov (ďalej len „pokyn“), podľa ktorého „Koncoví užívatelia ministerstva sú povinní pravidelne čítať svoje e-mailové správy (minimálne jeden krát počas pracovného dňa).“Prvostupňový orgán žalobcu neinformoval o skutočnosti, že voči nemu disciplinárne konanie začal viesť a týmto mu odňal možnosť sa riadnym spôsobom v konaní vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu pred samotným vydaním disciplinárneho opatrenia. Výzva žalovaného na vyjadrenie nespĺňa náležitosti úkonu smerujúceho k začatiu disciplinárneho konania. 8. V odôvodnení v rozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha a prihliadnutie na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj k plneniu služobných povinností, tak ako to príslušnému orgánu pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia vyplýva z § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť sú porušením práva na spravodlivý proces. Žalovaný vôbec neprihliadol na konkrétne okolnosti danej veci. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu. Žalobca nemôže byť disciplinárne potrestaný len na základe teoretických úvah bez opory v zákone.
Disciplinárne previnenie žalobcu musí byť preukázané bez akýchkoľvek pochybností, inak nemôže byť uznaný vinným. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 27.12.2024 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Nesúhlasil so žalobnými dôvodmi. Uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol posúdený disciplinárny rozkaz v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach vyhodnotil odvolací orgán, že disciplinárny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom a preto ho odvolací orgán potvrdil. Konaním žalobcu došlo k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. V rámci disciplinárneho konania pred vydaním disciplinárneho rozkazu sa nadriadený zaoberal aj tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení k začatiu disciplinárneho konania, ktoré boli posúdené v zmysle ustanovenia § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Teda boli zohľadnené a posúdené aj tie okolnosti, ktoré žalobca uviedol na svoju obranu. 10. Disciplinárne konanie je proces, počas ktorého nadriadený v súlade s ustanoveniami zákona preverí skutočný stav veci, umožní policajtovi vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, zabezpečené dôkazy vyhodnotí samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného skutku rozhodne. Dikcia zákona v žiadnej časti neukladá nadriadenému v závere disciplinárneho konania disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie aj uložiť. Je na zvážení nadriadeného, ktorý je oprávnený na základe zabezpečených dôkazov vyhodnotiť, či k zavinenému porušeniu povinností policajtom došlo a v závislosti od samotného skutku uložiť disciplinárne opatrenie, resp. rozhodnúť o tom, že k zavinenému porušeniu povinností nedošlo. V zmysle § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. V posudzovanom konaní to bol práve záznam č. p. PPZB-2024/015938-013 zo dňa 16.01.2024, v ktorom nadriadený (riaditeľ USBS P PZ) informoval žalobcu o porušeniach základných povinností policajta a zároveň ho požiadal o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Predmetná žiadosť o vyjadrenie obsahuje všetky potrebné náležitosti popisujúce porušenie základných povinností žalobcom v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), h) zákona č. 73/1998 Z. z., § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj citáciu samotného ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. s určenou lehotou pre možnosť vyjadrenia sa, navrhovania dôkazov a obhajoby. Žalobca žiadosť o vyjadrenie evidovanú pod č. p. PPZ-B-2024/015938-013 prevzal dňa 16.01.2024, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom, v dostatočnej miere využil práva vychádzajúce z vyššie uvedeného ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a v stanovenej lehote sa k veci vyjadril. Žalobcovi bolo pred podaním vyjadrenia umožnené na základe jeho žiadosti zo dňa 17.01.2024 nahliadnutie do spisového materiálu. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že riaditeľ USBS P PZ ho mal o začatí disciplinárneho konania informovať až doručením napadnutého rozhodnutia, a že mu vyššie uvedeným konaním boli odopreté práva účastníka konania a právo na spravodlivý proces. 11. Z dikcie ustanovenia § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva, že práve policajt je ten, kto má dbať na podmienku včasnosti a bezodkladnosti v prípade žiadosti o poskytnutie služobného voľna a jeho oznámenia. Nadriadený je zasa povinný policajtovi požadované služobné voľno s nárokom na služobný plat poskytnúť, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone. Ustanovenie § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v súvislosti so vznikom dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe policajta upravuje dva druhy jeho povinností. V prvom prípade je relevantným ukazovateľom vedomosť policajta o existencii dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby. V takom prípade je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna. V druhom prípade, príslušná právna norma rieši situáciu, kedy síce policajtovi nie je známa existencia dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe pred nástupom do služby, t. j. vopred, ale akonáhle sa o jej existencii a jej predpokladanom trvaní dozvie, je povinný bez zbytočného odkladu vyrozumieť o tejto skutočnosti svojho nadriadeného. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca si nesplnil práve túto povinnosť vyplývajúcu z uvedenej právnej normy, keďže včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka bola vopred známa.
12. V zmysle ustanovení § 79 a § 81 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa služobné voľno poskytuje vtedy, ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodov ustanovených v zákone, a to na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, kedy má vykonávať službu, ak nie je v zákone ustanovené inak. Z toho vyplýva, že účasť na lekárskom vyšetrení vytvára prekážku v štátnej službe iba vtedy, ak vyšetrenie zasahuje do konkrétneho času služby a stane sa tak reálnou prekážkou vo výkone služby. Takéto služobné voľno je určené na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ktoré je realizované z preventívnych alebo diagnostických dôvodov, prípadne ide o kontrolné vyšetrenie. Zvyčajne trvá kratší časový úsek a nie je spojené s aktuálne zhoršeným zdravotným stavom policajta. Žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný vrátiť sa po vyšetrení, resp. ošetrení do výkonu služby, pričom účasť na vyšetrení/ošetrení bol povinný preukázať priepustkou potvrdenou v zdravotníckom zariadení, s odtlačkom pečiatky a podpisom lekára, dátumom a časom ukončenia vyšetrenia alebo ošetrenia. Lekár mu bol oprávnený vydať priestupku len v prípade, ak v danom čase absolvoval vyšetrenie v jeho ambulancii a je o tom záznam aj v jeho zdravotnej karte. Ak by však po vyšetrení/ošetrení u odborného lekára nastala situácia, že sa žalobcovi už v tom dni neodporúčalo vykonávať služobnú činnosť, bolo potrebné vystaviť potvrdenie o dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby, ktoré bol nadriadený v tomto prípade oprávnený požadovať a nemusel akceptovať priepustku s vyznačením celodenného vyšetrenia/ošetrenia. 13. V zmysle § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobca bol povinný preukázať prekážku v štátnej službe a jej trvanie. Priepustku potvrdenú lekárom bol povinný odovzdať, prípadne zaslať nadriadenému bezodkladne, pričom nadriadený bol oprávnený žiadať žalobcu o dodatočné spresnenie informácií uvedených na priepustke a v prípade pochybností o informáciách má nadriadený možnosť preveriť ich prostredníctvom príslušného posudkového lekára žalovaného. Pri posudzovaní nároku žalobcu na služobné voľno z dôvodu vyšetrenia/ošetrenia nadriadený vychádzal z údajov vyznačených na príslušnom potvrdení od lekára, okrem toho však musel brať do úvahy aj ostatné okolnosti, napr. čakanie na vyšetrenie, primeranú dobu potrebnú na návrat na miesto výkonu služby a v nadväznosti na to aj reálnu možnosť žalobcu vrátiť sa k výkonu služobnej činnosti. Konkrétne prípady posudzuje nadriadený podľa individuálnych okolností a musí sám na základe získaných informácií vyhodnotiť, či uzná neprítomnosť ako opodstatnenú pre poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat. V prípade pochybností o pravdivosti informácií uvedených žalobcom môže nadriadený využiť všetky legitímne spôsoby na ich preverenie. 14. O uložení disciplinárneho opatrenia policajtovi rozhoduje príslušný nadriadený s disciplinárnou právomocou, v danom prípade riaditeľ ÚSBS P PZ. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy, na základe ktorej posudzuje, či má určitú skutočnosť považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je ešte potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy alebo iné podklady na rozhodnutie. Prvostupňový orgán v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona vyhodnotil všetky v disciplinárnom konaní zabezpečené dôkazy a tieto považoval pre objektívne zistenie skutočného stavu veci za dostatočné. Na ich podklade dospel k záveru, že žalobca sa dopustil takého protiprávneho konania, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. 15. Žalobca celkovo desaťkrát (konkrétne v dňoch 21.12.2023 až 22.12.2023, 27.12.2023 až 29.12.2023, 02.01.2024 až 05.01.2024 a 08.01.2024) nepožiadal nadriadeného včas pred nástupom do plánovanej služby o poskytnutie služobného voľna aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka bola vopred známa, pričom čerpanie služobného voľna oznamoval jednotlivo emailovou správou v ranných hodinách vždy, v ten ktorý deň, tesne pred nástupom do plánovaných služieb, ktoré má žalobca rozvrhnuté v rovnomernom režime, v čase od 07:30 hod. do 15:30 hod. Každé jedno emailové oznámenie o čerpaní služobného voľna adresované nadriadenému je iba stroho napísané bez uvedenia príslušného zákonného ustanovenia, predpokladaného návratu do výkonu štátnej služby, či bezodkladného doručenia priepustky potvrdenej lekárom. Tým, že v jednotlivé dni žalobca zasielal nadriadenému/nadriadeným informáciu o čerpaní služobného voľna (nie žiadosť ako uvádza v odvolaní) v čase bezprostredne pred nástupom do výkonu štátnej služby len emailom (bez zadania do informačného systému SAP, prípadne telefonického oznámenia a akéhosi „utvrdenia sa“ o vedomosti nadriadeného o jej neprítomnosti na pracovisku) sa nadriadení v daný deň o jeho neprítomnosti na pracovisku nemuseli dozvedieť ihneď (napríklad v prípade čerpania dovolenky nadriadeného, jeho práceneschopnosti, služobnej cesty, alebo inej prekážky, pre ktorú nemá okamžitý prístup k emailovej
služobnej schránke), a tým pádom v konečnom dôsledku žalobca mohol byť považovaný za prítomného v mieste výkonu štátnej služby. Ak podľa tvrdenia žalobcu o tom, že nemá prístup do systému SAP, pretože služobné voľná čerpal bezprostredne po dovolenke alebo štátnych sviatkoch a pracovisko medzi tým nemal možnosť navštíviť, bol povinný požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna iným jemu dostupným spôsobom. Informačný systém SAP totižto rozlišuje medzi dôležitými osobnými prekážkami v štátnej službe, pri ktorých sa vyžaduje ich prvotné požiadanie a následné schválenie alebo zamietnutie žiadosti nadriadeným a dôležité osobné prekážky v štátnej službe, pri ktorých sa vyžaduje ich oznámenie a ich následne vzatie na vedomie nadriadeným. 16. Za zmienku aj s ohľadom na iných policajtov, ktorí využívajú inštitút poskytnutia služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe upravené v § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. na nevyhnutne potrebný čas, napríklad z dôvodu, že všeobecného alebo špecializovaného lekára majú v mieste výkonu štátnej služby, stojí poznamenať, že práve v Bratislave, čo je aj miesto výkonu štátnej služby žalobcu, je Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s., ktorej základným cieľom je poskytovať špecifickú zdravotnú starostlivosť a služby s tým spojené predovšetkým útvarom a zložkám rezortu žalovaného. 17. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné prijať záver, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutočný stav veci a žalobcovi mimo rozumných pochybností preukázal zavinené porušenie služobnej povinnosti, zakladajúce dôvod uloženia disciplinárneho opatrenia. V disciplinárnom konaní boli použité dôkazy v súlade s právnymi predpismi. Zmyslom uloženého disciplinárneho opatrenia je aj náprava žalobcu predovšetkým v tom smere, aby po tom, čo sa dopustil disciplinárneho previnenia, si svoje služobné povinnosti príslušníka Policajného zboru v budúcnosti vzorne plnil, a tak zároveň výchovne pôsobil aj na ostatných. Uvedomelá služobná disciplína všetkých policajtov založená na dodržiavaní základných povinností a osobnej zodpovednosti každého policajta je dôležitým zdrojom zvyšovania akcieschopnosti a kvality výkonu služby Policajného zboru. Dôsledné plnenie služobných povinností a striktné dodržiavanie služobnej disciplíny je nevyhnutnosťou u každého policajta. Uplatnené námietky žalobcu uvedené v žalobe nič nemenia na tej skutočnosti, že svojím konaním porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona a v § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalovaný trvá na tom, že príslušný nadriadený postupoval v disciplinárnom konaní v súlade s ustanoveniami § 56 a § 233 zákona č. 73/1998 Z. z. a objektívne zistil skutočný stav veci. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 18. Žalobca v replike zo dňa 12.05.2025 uviedol, že nadriadený mu dňa 16.01.2024 doručil písomnosť s označením „Porušenie základných povinností policajta - žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.“ Nakoľko z obsahu uvedenej listiny nevyplývalo, či je voči žalobcovi vedené disciplinárne konanie, požiadal žalobca za účelom zistenia tejto skutočnosti o nazretie do spisu. Z listín, ktoré boli založené v spise taktiež nevyplývalo, že by riaditeľ začal disciplinárne konanie voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov žalobca vo vyjadrení dňa 19.01.2024 písomne namietol nezákonnosť vedenia konania. O existencii disciplinárneho konania bol riaditeľom fakticky informovaný až doručením napadnutého disciplinárneho rozkazu a keďže existencia disciplinárneho konania mu nebola oznámená až do vydania napadnutého rozkazu, boli mu odopreté práva účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť o vyjadrenie zo dňa 16.01.2024 nebola spracovaná zrozumiteľne v zmysle požiadaviek podľa § 249 ods. 2 zákona 73/1998 Z. z. Začatie disciplinárneho konania musí byť účastníkovi výslovne oznámené a je neprípustné ponechávať domnienku vzniku konania iba na jeho intuícii. 19. Podľa názoru žalobcu nepredstavuje okolnosť, či o dôležitej osobnej prekážke v práci informuje nadriadeného večer alebo ráno pred začiatkom plánovanej služby podstatný rozdiel. Ako administratívny pracovník nemá žalobca funkčnú väzbu na bezprostrednú výkonovú službu, preto oznámenie prekážky v práci prostredníctvom e- mailovej správy v čase pred začiatkom služby nespôsobuje žiadne organizačné narušenie služieb. Žalobca zastáva administratívnu pozíciu, ktorej charakter nevyžaduje zabezpečenie okamžitej zastupiteľnosti v prípade jeho neprítomnosti. Vzhľadom na povahu pracovných úloh, ktoré sú prevažne samostatné a viažu sa na dlhodobejšie termíny vybavenia, by jeho krátkodobá absencia
nemala negatívny vplyv na plynulý chod pracoviska ani na plnenie služobných úloh. Administratívna agenda žalobcu je spravidla realizovaná v rámci stanovených (najmä 30 dňových) lehôt, ktoré umožňujú flexibilné rozvrhnutie práce, a preto jeho neprítomnosť v konkrétny deň neohrozila riadne plnenie pracovných povinností ani nevyžadovala zásah nadriadeného v podobe zabezpečenia náhrady. Navyše nadriadeného informoval o dôležitých osobných prekážkach v službe ústne. V nadväznosti na uvedené mu sám nadriadený navrhol, aby si lekárske vyšetrenia povybavoval v termínoch do 15.01.2024. V danom období sa totiž vyhotovovali nové testy a nakoľko tieto neboli kompletne vypracované, do 15.01.2024 nemali prebiehať skúšky na vydanie preukazov SBS. Neprítomnosť žalobcu v službe by tak nespôsobila ani narušenie plnenia služobných úloh. Ranné oznámenie prostredníctvom emailových správ predstavovalo duplicitné oznámenie vzniku prekážky v službe, ktorá bola nadriadenému oznámená vopred aj ústne. Opakovane sa totiž aj v iných prípadoch na poradách nadriadený pýtal, kde je ten, alebo ten kolega, alebo chodil po kanceláriách, kde zisťoval prítomnosť na pracovisku. Z uvedeného dôvodu žalobca informoval nadriadeného o dôležitých osobných prekážkach aj písomne aby sa predišlo prípadným zbytočným nedorozumeniam o tom, či nadriadeného o svojej neprítomnosti informoval alebo nie, prípadne či na to nadriadený zabudol. Nemôže obstáť ani námietka žalovaného o tom, že nadriadení si nemuseli všimnúť e-mailové správy žalobcu, nakoľko žalobca pri e-mailovej komunikácii s nadriadenými legitímne predpokladá, že si čítajú služobné e-maily. Žalobca im nepísal na súkromný e-mail a preto práve nadriadený mal potvrdiť prijatie e-mailovej správy. 20. Žalovaný v konečnom dôsledku sám pripúšťa, že zákon neustanovuje formu žiadosti ani oznámenia neprítomnosti na základe dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe a teda nemôže byť na ujmu žalobcovi, ak si zvolí spôsob komunikácie, ktorý je na pracovisku všeobecne používaný a legitímny. Nie je preto dôvodné klásť na ťarchu žalobcu, že jeho e-mailové oznámenia adresované nadriadenému sú len „stroho napísané bez uvedenia príslušného zákonného ustanovenia.“ Je nevyhnutné uviesť, že následkom absencie výkladu pojmu „včas“ v samotnom rozhodnutí o disciplinárnom previnení a ďalších súvisiacich úvah je rozhodnutie nepreskúmateľné. 21. Orgán verejnej správy vyvodzujúci zodpovednosť za disciplinárne previnenie musí vyhodnotiť jednak skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov, a aj právne vec posúdiť, teda musí riadne odôvodniť svoju myšlienkovú úvahu. Je však zrejmé, že argumentácia žalovaného je od počiatku založená na domnienkach napr. „ak o týchto prekážkach nevedela, vopred musela predvídať aj situáciu že daní lekári by ju, resp. jej dcéru nemuseli v ten ktorý konkrétny deň ošetriť bez vopred dohodnutého termínu“ alebo „taktiež je nepravdepodobné nevedieť o vyšetreniach vykonávaných u toho istého lekára v rozpätí niekoľkých dní“. V rozhodnutí rovnako absentuje správna úvaha nadriadeného, akým spôsobom dospel k záveru, že žalobca mu nedal o prekážke v službe vedieť včas. Rozhodnutie žalovaného nevyhovuje požiadavke preskúmateľnosti, pretože z neho nie sú čitateľné dôvody, nemožno z neho vyvodiť vyhodnotenie náležitého zistenia skutkových okolností a právne posúdenie veci žalovaným v kontexte námietok žalobcu. 22. Ďalej žalobca v replike poznamenal, že zo služobného úradu mu nebol určený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zostalo preto zachované. O to menej je služobný úrad oprávnený rozhodovať o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti rodinným príslušníkom či blízkej osobe zamestnancov, ktorí sú príslušníkmi Policajného zboru. Voči Univerzitnej nemocnici – Nemocnici sv. Michala, a.s. v Bratislave nemá žalobca dôveru. V mieste výkonu štátnej služby zároveň žil len od 01.05.2023, takže v rozhodnom čase išlo o 7 mesiacov, kedy okrem všeobecného lekára nemal zazmluvnených žiadnych ďalších lekárov pre seba a ani pre dcéru. 23. Žalovaný dupliku k vyjadreniam žalobcu nepodal. V. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 25. Podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie.
26. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 27. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 28. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne. 29. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 31. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 32. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. VI. Posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 29.01.2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 27.08.2025 vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku boli prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásil rozsudok dňa 29.01.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 29.01.2026. Senát 5S rozhodoval dňa 29.01.2026 vec v zložení so zastupujúcou členkou senátu 6S, ktorá je zároveň aj predsedníčkou senátu 6S, JUDr. Luciou Kúdelčíkovou, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave z dôvodu neprítomnosti členky senátu 5S JUDr. Ingridy Hudecovej. 35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o potvrdení disciplinárneho rozkazu, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie, že v určené dni včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, aj napriek tomu, že mu dôležitá osobná prekážka v práci bola vopred známa.
36. Správny súd úvodom zdôrazňuje, že ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru. Právna povaha služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. 37. Z povahy potreby pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci vyplýva, že súčasťou služobnej disciplíny je plnenie elementárnej povinnosti nastúpiť do výkonu služby v stanovený čas a v prípade vzniku prekážky na strane policajta, o tejto skutočnosti nadriadeného včas informovať. V tomto smere neobstojí žalobcova argumentácia bagatelizovania neprítomnosti v práci s odkazom na administratívnu povahu funkcie, ktorú vykonáva. Policajt si má byť vedomý svojich zákonných ako aj etických povinností z titulu, že je súčasťou jedného celku, ktorý plní funkcie na poli verejného práva, a v uvedenom zmysle nemajú tieto povinnosti kvalitatívne iný rozmer v závislosti od funkcie, ktorú vykonáva. Pokiaľ by každý príslušník Policajného zboru počas vianočných sviatkov v deň nástupu do služby v rozpore so zákonom čerpal služobné voľno, úloha a poslanie Policajného zboru by nemohla byť naplnená. Preto je potrebné v danom prípade jednoznačne sa zamerať na zodpovedanie otázky, či pri čerpaní služobného voľna došlo k porušeniu povinnosti žalobcu. Predovšetkým je potrebné ustáliť, kedy sa podľa názoru žalovaného žalobca dozvedel o vzniku dôležitej osobnej prekážky. Zodpovedanie tejto otázky však z rozhodnutia žalovaného vo vzťahu ku všetkým skutkom nevyplýva. 38. V prejednávanej veci z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dňa 21.12.2023 o 06.05 hod oznámil nadriadenému mailovou formou, že dňa 21.12.2023 a 22.12.2023 čerpá zákonné služobné voľno podľa prílohy, z ktorej vyplýval oznam, že riaditeľka Základnej školy, Ružová dolina 29, Bratislava udelila z prevádzkových dôvodov na deň 21.12.2023 a 22.12.2023 riaditeľské voľno pre všetkých žiakov školy. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tento oznam bol zverejnený dňa 19.12.2023, pričom žalobca zaslal nadriadenému mailovú správu až dňa 21.12.2023. Ohľadom tohto skutku teda možno uzavrieť, že žalobca nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna včas a ani ho bezodkladne o prekážke nevyrozumel. 39. Vo vzťahu ku skutkom, kedy žalobca zaslal dňa 27.12.2023 o 06:51 hod, 28.12.2023 o 4:33 hod, 29.12.2023 o 5:17 hod, 02.01.2024 o 6:20 hod, 03.01.2024 o 5.14 hod, 04.01.2024 o 06:37 hod, 05.01.2024 o 6:33 hod, 08.01.2024 o 6:35 hod mail nadriadenému s obsahom že čerpá v deň, kedy posielal mail, služobné voľno, pretože ide s dcérou k lekárovi resp. má celodenné ošetrenie, o návšteve ktorej predložil doklad s pečiatkou lekárov v Košiciach, je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného bolo potrebné náležite odôvodniť záver, že žalobcovi bola vopred známa osobná prekážka a tento ju neoznámil včas. Odôvodnenie len s poukazom na vzdialenosť miesta výkonu lekárskeho ošetrenia a miesta výkonu služby nie je postačujúce. Bolo potrebné vykonať šetrenie dopytom na príslušných lekárov, či v daný deň ordinovali a či žalobca ich ambulanciu v dané dni aj skutočne navštívil, či sa dostavil ako prípad akútny alebo osoba, ktorej bol termín daný vopred a o tomto termíne preukázateľne vedel predtým, ako sa naň dostavil a ako o tejto prekážke nadriadeného informoval v deň ošetrenia. 40. Správny súd na základe vyššie uvedeného prisvedčil žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže bol nedostatočne odôvodnený a dôkazmi preukázaný záver žalovaného, že dôležitá osobná prekážka bola žalobcovi vo vzťahu ku skutkom 27.12.2023, 28.12.2023, 29.12.2023, 02.01.2024, 03.01.2024, 04.01.2024, 05.01.2024 a 08.01.2024 vopred známa a včas nepožiadal nadriadeného o poskytnutie služobného voľna. 41. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti aj v tom, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, ako bolo naplnené ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a teda, či sa prihliadlo na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 42. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku porušenia procesných práv žalobcu, keďže žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, tak ako to ukladá § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca realizoval právo nahliadnuť do spisu 17.01.2024, čo je
preukázané obsahom administratívneho spisu. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.01.2024 nevyplýva, že by namietol lehotu na vyjadrenie či nemožnosť oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré sa mu kladú za vinu. 43. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže záver žalovaného, že dôležitá osobná prekážka bola žalobcovi vopred známa a žalobca včas nepožiadal o poskytnutie služobného voľna, je predčasný. Navyše zistenie skutkového stavu na vyslovenie takéhoto záveru žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 44. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom tento odvolanie žalobcu opätovne posúdi a vo veci znova rozhodne tak, že doplní dokazovanie v smere uvedenom v bode 39 tohto rozsudku a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodne o podanom odvolaní. Bude potrebné vykonať šetrenie dopytom na príslušných lekárov, či v daný deň ordinovali a či žalobca ich ambulanciu v dané dni aj skutočne navštívil, či sa dostavil ako prípad akútny alebo osoba, ktorej bol termín daný vopred a o tomto termíne preukázateľne vedel predtým, ako sa naň dostavil a ako o tejto prekážke nadriadeného informoval v deň ošetrenia. 45. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 47. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.