Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3S/105/2025 0725101511 12. 08. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101511.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691 proti žalovanému: Regionálny úrad, za ktorý koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, za ktorý koná: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 06936/2025-22.1.2. ev. č.: 38938/2025 zo dňa 07. júla 2025, rozhodujúc o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: I. Správny súd druhý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 10.06.2026 zamieta. II. Správny súd návrh na prerušenie konania zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2025 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 06936/2025-22.1.2. ev. č.: 38938/2025 zo dňa 07.07.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 9617/2024/SÚ/Sz-59 zo dňa 08.11.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 66 zák. č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) stavebného zákona povolil stavebné objekty: „SO 21.01 Sadovnícke a parkovné úpravy“ a „SO 11.03 Areálové osvetlenie“, ktoré sú súčasťou stavby „A. B. C. D., Muchovo námestie, 851 01 Bratislava“, na pozemku registra „C“-KN parc. č. XXXX/XX katastrálne územie A. v Bratislave, stavebníkovi: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, a súčasne stanovil podmienky pre realizáciu stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), o ktorom rozhodol tunajší súd uznesením č. k. 3S/105/2025-179 zo dňa 23.04.2026 zamietnutím návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 30.09.2025 (právoplatné dňa 30.04.2026). 3. Žalobca doručil súdu e mailom dňa 01.05.2026 a 03.05.2026 elektronické podania (z e mailu: E.), ktoré neboli podpísané jeho právnym zástupcom a v rámci ktorých opätovne navrhoval priznať odkladný účinok žalobe. 3.1. Žalobca v elektronickom podaní doručenom súdu 01.05.2026 odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP tým, že treba zabezpečiť eurokonformný výklad vnútroštátnych právnych predpisov regulujúcich konania pred správnymi súdmi o žalobách zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia a umožniť mu presadiť objektívne
právo v oblasti životného prostredia podľa jeho žaloby. Podľa žalobcu správny súd nedostatočne terminologicky odlíšil žalobcu ako zainteresovanú verejnosť od žalobcu ako právnickej osoby. Žalobca je reprezentatívny ekologicky spolok, ktorý mal v procese EIA postavenie dotknutej osoby podľa zákona o EIA a preto má pred súdom postavenie zainteresovanej verejnosti podľa § 42 SSP. Ide o žalobu na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP, právnym základom jeho žaloby je článok 9 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 11 Smernice o EIA. Je ekologickou mimovládnou organizáciou a subjektom dotknutej verejnosti podľa § 3 písm. t) zákona o EIA. Namieta, že „starý“ zákon o EIA a „starý“ stavebný zákon neboli v období od 31.05.2017 do 31.10.2025 v úplnom súlade so smernicou o EIA v revízii z roku 2014, najmä ohľadom nedostatočného oddelenia zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov samotného. Podľa žalobcu sú splnené obe podmienky § 185 písm. b) SSP, lebo sa jedná o žalobu majúcu základ v práve EÚ. V rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis v rozpore s právom EÚ a je v záujme EÚ rozhodovať na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ZEU v spojení s čl. 267 ZFEU v zmysle záväzného výkladu sekundárneho práva EÚ. 3.2. Žalobca v elektronickom podaní doručenom súdu 03.05.2026 odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. b) SSP tým, že účelom a cieľom žaloby je presadzovanie objektívneho práva v oblasti životného prostredia. Poukázal, že rozhodnutie oznamované verejnou vyhláškou neobsahuje prílohu - projektovú dokumentáciu stavby a nepostačuje, aby bola len súčasťou administratívneho spisu. Ďalej sa v tomto podaní vyjadruje k samotnému napádanému rozhodnutiu ktorého prieskumu sa domáha. 4. Následne právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 10.06.2026 návrh na priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 185 písm. b) SSP a návrh na prerušenie konania. Na začiatku konštatoval, že žalobca svojím podaním z 01.05.2026 prejavil vôľu podať návrh na priznanie odkladného účinku sa aj návrh na prerušenie konania, návrh na položenie prejudiciálne otázky, a on ako právny zástupca zabezpečuje riadny priebeh konania podľa § 49 SSP. Návrh odôvodnil tým, že súd nedostatočne terminologicky odlišuje žalobcu sa interpretovanej verejnosti od žalobcu právnických osôb by a tak hrozí denegatio iustitiae v dôsledku svojvoľného posúdenia žaloby. Žalobca sa domáha prístupu k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Právny zástupca žalobcu zopakoval tvrdenia žalobcu z jeho podaní urobených elektronickými. Zdôraznil, že osobitosťou tejto žaloby je to, že právnym základom nie vnútroštátne právo, ale čl. 9 Aarhurského dohovoru v spojení s čl. 11 smernice o EIA, preto ide aj o verejnú žalobu actio popularis. Žaloba zainteresovanej verejnosti na ochranu životného prostredia podľa § 61 písm. c) SSP predstavuje na Slovensku osobitný druh actio popularis. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť má verejný záujem v oblasti životného prostredia spočívajúci v samotnej zákonnosti žalovaného rozhodnutia. Žalobca ako environmentálne mimovládna organizácia je funkčne privilegovaným žalobcom podľa práva EU a správny súd je povinný lojálne spolupracovať s EU podľa čl. 4 EÚ a čl. 267 ZFEÚ. 4.1. Právny zástupca ďalej návrh odôvodňuje tým, že rozhodnutie žalovaného má základ v článku 8a smernice o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu, je objektívna pochybnosť a je predmetom tejto žaloby, pričom v rozhodnom čase bola predmetom infringementu INFR/2019/2223. Zdôraznil, že v predmetnej veci sa jedná o žalobu majúcu základ v práve Európskej únie a že, v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis v rozpore s právom Európskej únie. 4.2. Návrh na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky odôvodnil právny zástupca žalobcu tým, že top je nutné podľa čl.267 ZFEÚ v spojení s §132 SSP zabezpečiť eurokonformný výklad vnútroštátnych právnych predpisov regulujúcich konania pred správnymi súdmi o žalobách zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia. Zopakoval časť svojej argumentácie z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K návrhu uviedol, že §185 SSP je nedostatočný pre zabezpečenie odkladného účinku žaloby zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia a eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva tak ako prejudikovalo rozhodnutie SD EÚ č. C -416/10. V kontexte rozhodnutia NSS SR sp. zn. 2Svk/24/2022 (zverejnený v zbierke rozhodnutí pod č R. 82/2024) sa prejavuje absolútna právna neistota, kedy je tá istá procesná aktivita ZDS (označovaná ako tzv. „šablónovité žaloby“) interpretovaná ako zneužívanie práva (1Sžk/34/2021) alebo presadzovanie objektívneho práva reprezentatívnym ekologickým spolkom (2Svk/6/20 23). NSS SR vygeneroval judikatúru (6Svk/14/2021 R 14/2022, 2Svk/24/2022 R 82/2024 a 19SVs/7/2024), ktorá je vzájomne rozporná.
5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP vyjadril podaním zo dňa 15.7.2026, žiadal zamietnuť návrh a konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu hrozila vážna ani napraviteľná ujma. tvrdenie žalobcu označil len za všeobecné abstraktné, z ktorých nemožno identifikovať žiadnu konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom napadnutých rozhodnutí dôjsť. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024 (body 17 a 19): „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 10. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11, podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“ 11. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 53/2018-15 zo dňa 07.02.2018, bod 25: „podanie návrhu na priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. V zmysle § 187 ods. 3 SSP žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť alebo samostatne a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu. Keďže proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na priznanie odkladného účinku, či už kladne, alebo záporne, nie je podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP prípustná kasačná sťažnosť, najmä z dôvodu, aby sa
pre rozhodovanie o nej zbytočne nepredlžovalo konanie vo veci samej, možno podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.“ 12. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 14. Správny súd uvádza, že konanie Európskej komisie vedené pod číslom INFR (2019) 2223, sa týkalo Slovenskej republiky a vytýkania nesúladu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. V. EÚ L 26, 28.1.2012, s 1) zmenenej smernicou 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú v. EÚ L 124, 25.4.2014 s. 1) do slovenských právnych predpisov. Toto konanie nebolo o neplatnosti uvedenej smernice, pričom ani sám žalobca vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti, pre ktoré by mal on vážne pochybnosti o platnosti tejto smernice. Pritom základným predpokladom pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP je práve pochybnosť o platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, v ktorom má žalobou napadnuté rozhodnutie podklad. 15. Ďalšou podmienkou je, aby žalobcovi inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma. S tým, či je táto podmienka splnená, sa správny súd vysporiadal v uznesení, ktorým rozhodol o prvom návrhu na priznanie odkladného účinku. Keďže vo veci nedošlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu, nie je splnená ani táto podmienka na priznanie odkladného účinku na základe ďalšieho, v poradí druhého návrhu na priznanie odkladného účinku. 16. Napokon sa správny súd vysporiadal aj s tým, či je splnená aj tretia podmienka na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP, a to neexistencia rozporu so záujmom Európskej únie. Ohľadom splnenia tejto podmienky správny súd uvádza, že práve konanie Európskej komisie je konaním presadzujúcim záujmy Európskej únie, a to, či v dôsledku okolností týkajúcich sa nesprávnej transpozície smernice do nášho právneho poriadku, došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia žalovaného, bude predmetom konania vo veci samej. 17. Na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. b) SSP musia byť kumulatívne splnené všetky vyššie uvedené podmienky, pričom správny súd nezistil naplnenie ani jednej z nich. 18. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 19. K návrhu na prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnej otázky správny súd konštatuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky z 16. decembra 2008, Cartesio, C-210/06 a z 09. novembra 2010,VB Pénzügyi Lízing, C-137/08). Správny súd považuje návrh na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ podľa článku 267 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci za nedôvodný, keďže nebola zistená žiadna právna otázka týkajúca sa výkladu či platnosti predpisov EÚ, ktorá by bola nevyhnutná pre rozhodnutie sporu. Zo spisu ani z argumentácie žalobcu nevyplýva potreba spresnenia výkladu práva Európskej únie, ktorá by presahovala rámec ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, prípadne vyvolávala rozpor alebo pochybnosti pri aplikácii vnútroštátnych predpisov v oblasti životného prostredia. Žalobcom formulované otázky boli pre vec nepodstatné, boli formulované príliš všeobecne a navyše nevyplývali z argumentácie, ktorú posudzoval správny súd, čo je v okolnostiach veci opäť neprípustná novota. Správny súd preto zamietol návrh na prerušenie konania, ktorý je s takýmto návrhom na podanie prejudiciálnej otázky spätý, v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP.
20. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).