Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 10S/42/2025 0725101737 11. 03. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101737.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Rača, so sídlom Kubačova 21, 831 06 Bratislava, zastúpeného: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom: Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47 245 042, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14780/2465/2025/ŽP zo dňa 15.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.11.2025 zamieta. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 14.11.2025, doručenou Správnemu súdu Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti ako zúčastnená osoba v administratívnom konaní domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č14780/2465/2025/ ŽP zo dňa 15.08.2025 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný ako prvostupňový správny orgán vo veciach ochrany prírody podľa § 69 ods. 1 písm. a), d), a e) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.), na základe žiadosti, ktorú podal dňa 03.06.2025 ďalší účastník konania ako žiadateľ, rozhodol napadnutým rozhodnutím podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tak, že vydal súhlas na výrub 12 ks drevín, z toho u 11 ks drevín ide o dreviny so stredným a ťažkým poškodením a odumreté dreviny a u jednej dreviny ide o kolíziu s plánovanou rekonštrukciou Centra voľného času vo vlastníctve žiadateľa. Žalovaný výrokom napadnutého rozhodnutia určil aj ďalšie podmienky výrubu drevín a to tak, že u 11 kusoch drevín, ktoré sú poškodené, sa má výrub uskutočniť po ich označení a u jednej dreviny sa má uskutočniť až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na stavbu „A. B. C. - D. E. X, C.“. Ďalej bolo napadnutým rozhodnutím určené, že výrub sa má uskutočniť v období vegetačného pokoja s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov a v prípade, ak bude výrub realizovaný vo vegetačnom období, žiadateľ je povinný konajúcemu správnemu orgánu najmenej 5 dní pred plánovaným uskutočnením výrubu predložiť ornitologický posudok, ktorým preukáže, že nebudú ohrozené hniezdiace vtáky a v prípade, ak sa na drevine bude nachádzať chránený druh živočícha je potrebné pred výrubom požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o výnimku z ochrany. Napadnutým rozhodnutím bola zároveň žiadateľovi uložená povinnosť v termíne do 24 mesiacov od začatia realizácie výrubu, najneskôr však do 31.12.2027 na pozemku registra C parc. č. XXXXX/X v k. ú. A. v areáli F. G. E. vo vlastníctve žiadateľa a na náklady žiadateľa, uskutočniť náhradnú výsadbu v určenom rozsahu s ďalšími bližšie určenými podmienkami náhradnej výsadby. Zároveň bola žiadateľovi uložená povinnosť zaplatiť za vyrúbané dreviny finančnú náhradu vo výške 5 474,46 € na účet Mestskej časti Bratislava – Rača a na účet Hlavného mesta
SR Bratislavy. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní prihliadal na mieru poškodenia a perspektivitu drevín a vychádzal z dendrologického posudku, podľa ktorého ide o neperspektívne dreviny, ktoré predstavujú riziko ohrozenia života a zdravia a majetku občanov (v počte 11 kusov drevín, u jednej dreviny ide o kolíziu so stavbou, konkrétne s rampou pre imobilných). 2. Žalobca súčasne so žalobou navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca návrh odôvodnil ustanovením § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorého ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nemožno odkladať prijatie opatrení, ktoré majú takémuto poškodeniu zabrániť, ani v prípade, ak neexistuje úplná istota, že k takémuto poškodeniu skutočne dôjde. Žalobca tiež poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré podľa jeho názoru treba pri poskytovaní súdnej ochrany v environmentálnych veciach prepájať s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 a nasl. SSP. Uviedol, že v praxi sa pri veciach ochrany životného prostredia stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia síce vedie k jeho zrušeniu, avšak rozhodnutie je medzičasom vykonané, čo spôsobí nezvratné zásahy do životného prostredia. Žalobca zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 7Sžks/17/2018, z ktorého cituje právny názor, podľa ktorého hrozba závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, pričom ujma musí mať závažný dopad a nemôže byť nepatrná. Podľa žalobcu je priznanie odkladného účinku nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia účinnej súdnej ochrany v environmentálnych veciach, keďže požiadavka na účinné predbežné opatrenia v konaniach týkajúcich sa životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca ako ďalší dôvod uviedol, že nepriznanie odkladného účinku by mohlo viesť k nenávratnému zničeniu osobitne chránenej zložky životného prostredia, konkrétne drevín, ktoré v krajine poskytujú mitigačné efekty. Žalobca ďalej uviedol, že správny súd musí pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku zohľadniť také dopady ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu verejného záujmu na ochrane životného prostredia, ktorú by inak mohlo poskytnúť rozhodnutie súdu vyhovujúce správnej žalobe, pričom za súčasť odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku považuje aj tvrdenia uvedené v časti 7 správnej žaloby. V časti 7 správnej žaloby žalobca poukazuje na to, že adresátom sumy náhradnej výsadby je tá istá obec, ktorá je príslušná na rozhodnutie o súhlase s výrubom, t.j. mestská časť, ktorá je súčasťou mesta Bratislava, namieta kolíziu záujmov pri rozhodovaní správneho orgánu a poukazuje na to, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený. 3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo spolu s administratívnymi spismi správnemu súdu doručené dňa 16.02.2026. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že jeho priznanie by bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy. Podľa žalovaného by naopak odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia mohol spôsobiť negatívne následky. V prvom rade by mohol vzniknúť značný majetkový zásah do práv vlastníka pozemku, ktorý by v dôsledku odkladu nestihol využiť nenávratné finančné prostriedky Európskej únie určené na rekonštrukciu Centra voľného času, pričom následne by musel rekonštrukciu financovať z vlastných zdrojov. Zároveň by odklad mohol ohroziť bezpečnosť osôb pohybujúcich sa v blízkosti drevín určených na výrub. Žalovaný poukázal na závery dendrologického posudku, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia a ktorého zistenia boli potvrdené aj miestnou obhliadkou. Podľa žalovaného ide o choré, napadnuté a vyschnuté dreviny, ktorých stav predstavuje riziko pre život a zdravie osôb nachádzajúcich sa v ich blízkosti. Poukázal na to, že žalobca pritom tieto skutkové zistenia nijako nespochybňuje. Žalovaný zároveň uviedol, že hrozba ujmy na ochrane prírody a krajiny je v danom prípade minimálna až zanedbateľná. Pri porovnaní dotknutých záujmov podľa žalovaného prevažuje záujem na ochrane života a zdravia nad záujmom na ochrane zelene. Podľa žalovaného ide o reálnu a bezprostrednú hrozbu, ktorá zakladá naliehavý verejný záujem na vykonaní výrubu bez odkladu. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku musí správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu. 9. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na § 185 SSP, preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd dospel k záveru, že tieto podmienky v danom konaní naplnené neboli. 10. Žalobca musí v návrhu tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod súčasne nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. Hrozba vzniku závažnej ujmy musí byť riadne osvedčená a jej možné následky musia byť závažnejšie než zásah do princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Nestačí len hypotetická možnosť hrozby – tá musí byť priamym, konkrétnym a reálnym dôsledkom výkonu rozhodnutia (porov. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018). Preukázanie takejto hrozby je teda podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku. Zásadou pritom je, že tvrdenia žalobcu musia byť opreté o konkrétne skutočnosti, ktoré správny súd môže posúdiť. 11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku len všeobecne uviedol, že je potrebné prijať opatrenia na vznik škody na životnom prostredí a bez ďalších konkrétností poukázal na to, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia je ohrozená ochrana životného prostredia vzhľadom na mitigačné účinky drevín. Súd konštatuje, že takéto všeobecné tvrdenia nepostačujú na osvedčenie hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí v zmysle § 185 písm. a) SSP. Žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami ani dôkazmi vzťahujúcimi sa k predmetnej veci, ktoré by preukazovali, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by v danom konkrétnom prípade mohol spôsobiť závažnú alebo nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí. 12. Súd zároveň poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím bol udelený súhlas celkovo na 12 kusov drevín. Z rozhodnutia vyplýva, že 11 kusov bolo podľa podkladov správneho orgánu poškodených, napadnutých alebo odumretých, pričom ich zdravotný stav bol posudzovaný na základe dendrologického posudku a miestnej obhliadky. Tieto dreviny predstavujú riziko ohrozenia života, zdravia a majetku občanov. Žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nerozporoval a neuviedol, v akom rozsahu a či vôbec dôjde k poškodeniu životného prostredia v dôsledku výrubu odumretých a poškodených drevín, ktoré sa nachádzajú v areáli Centra voľného času, s pohybom detí, ani či a prečo by priznaním odkladného účinku v tomto prípade nedošlo k rozporu s verejným záujmom na ochrane života a zdravia osôb. 13. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný u jednej dreviny určil žiadateľovi podmienky uskutočnenia výrubu tak, že jej výrub má byť uskutočnený až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Správny súd preto zároveň poukazuje na to, že u tejto dreviny správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým dochádza priamo k povoleniu realizácie výstavby spojenej s predmetným výrubom. Žalobca v tomto prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. jeho právnymi následkami a hrozbou vzniku ujmy na životnom prostredí. 14. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby závažnej alebo kvalifikovanej ujmy na životnom prostredí ako priamy dôsledok právnych následkov alebo okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia,
súd už ďalej neskúmal splnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku, a to posúdenie, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Žalobca pritom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ani neuviedol skutočnosti preukazujúce, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom. 15. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v návrhu nedostatočne odôvodnil ani neosvedčil existenciu dôvodov, ktoré by opodstatňovali priznanie odkladného účinku. Na uplatnenie § 185 písm. a) SSP je nevyhnutné, aby dôvody boli konkrétne, zrozumiteľné a podporené skutkovými okolnosťami prípadu. 16. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podmienky ustanovené zákonom pre priznanie odkladného účinku neboli splnené. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný podľa § 188 SSP uznesením zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s § 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).