Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Sf/63/2025 0725101863 07. 05. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101863.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Yavanna, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava, IČO: 42 266 521, právne zastúpený: Dzuroška & Partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 7, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104056072/2025 zo dňa 7. októbra 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 15. decembra 2025 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 15.12.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104056072/2025 zo dňa 07.10.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 100952280/2025 zo dňa 12.03.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. vyrubil rozdiel dane v sume 263.278,89 €, na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022. Žalobca navrhuje súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie. 2. Žalobca v podanej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnil tým, že v prípade, ak správca dane začne výkon rozhodnutia, vznikne mu závažná ujma na jeho majetku. Hrozba je reálna, keďže žiadne ustanovenie zákona nebráni daňovému úradu rozhodnutie vykonať. Žalobca poukázal na to, že po výkone rozhodnutia sa stane neschopným splácať svoje splatné záväzky viacerým veriteľom, a teda mu bezprostredne hrozí platobná neschopnosť a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Na preukázanie bezprostredného rizika úpadku súdu predložil účtovnú závierku k 30.11.2025. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.04.2026 navrhol, aby Správny súd v Bratislave žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že samotná výška daňovej povinnosti, ktorá bola žalobcovi uložená prvostupňovým rozhodnutím sama o sebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. K žalobcom predloženej účtovnej závierke zostavenej k 30.11.2025, žalovaný uviedol, že táto sama o sebe nezaručuje, že sú v nej zahrnuté všetky transakcie daného obdobia, ku ktorému je zostavená, resp. neposkytuje reálny a najmä komplexný obraz o majetku a záväzkoch žalobcu. Na podklade priebežnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky si nemožno utvoriť objektívny obraz o celkovej majetkovej situácii žalobcu. Žalovaný považuje za nedostatočnú aj argumentáciu, že žiadne ustanovenie zákona nebráni daňovému úradu prvostupňové rozhodnutie vykonať a že jeho vykonaním žalobcovi bezprostredne hrozí platobná neschopnosť a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalovaný ďalej uviedol, že účtovná závierka síce poskytuje informácie o majetku a záväzkoch spoločnosti, jeho finančnej
situácii, ziskoch alebo stratách za dané obdobie, ako aj o zmenách vo vlastnom imaní, obsahuje tiež poznámky, ktoré vysvetľujú účtovné politiky a ďalšie informácie, a všeobecné údaje o spoločnosti, avšak tieto údaje musia byť overené, aby bolo následne možné ich vyhodnocovať v rámci posudzovania dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca však v tomto prípade žiadne poznámky nepredložil. Len samotná účtovná závierka, bez toho, aby boli známe jej konkrétne skutkové okolnosti, nie je podľa žalovaného dostatočným dôkazom. V tejto súvislosti poukázal aj na riadne účtovné závierky za rok 2021 a 2023, ktoré boli uložené do registra účtovných závierok, pričom za roky 2023 a 2024 neboli do uvedeného registra uložené žiadne účtovné závierky za dané obdobia. Ani účtovná závierku zostavená ku dňu 30.11.2025, ktorú žalobca predložil k správnej žalobe, nebola uložená do registra účtovných závierok. Z porovnania účtovných závierok za rok 2021, 2022 a 2025 vyplýva že za necelé tri roky došlo k výraznému úbytku majetku žalobcu, na základe čoho možno usúdiť, že hrozba závažnej ujmy teda nie je spôsobená rozhodnutím žalovaného, ale neštandardným úbytkom majetku, ktorý žalobca nijako nevysvetlil. Žalobca tak selektívne predkladá len informácie o súčasnom stave, ale nijako neobjasňuje proces, akým sa do tohto stavu dostal. Podľa žalovaného žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil tvrdenú hrozbu závažnej ujmy, iného vážneho nenapraviteľného následku, teda neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Žalovaný navrhuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 písm. a), b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. 12. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom. 13. S prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by mu spôsobil závažnú ujmu, pričom by bola ohrozená jeho existencia. Žalobca ako dôkaz predložil účtovnú závierku zostavenú k 30.11.2025. Správny súd uvádza, že účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné preukázať ekonomický stav spoločnosti. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je žiadnym spôsobom osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdeného likvidačného dopadu. 14. Správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v § 185 písm. a) SSP. 15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 16. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.