Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/37/2026 0726100732 16. 07. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100732.1
Uznesenie 8S/37/2026 Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-TT-OOP3-2026/063572-002 zo dňa 23. marca 2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: 8S/37/2026 Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 21. mája 2026 zamieta. odôvodnenie: 8S/37/2026 1. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 21. mája 2026, doplnenou dňa 01. júna 2025 a dňa 02. júna 2025, sa žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU-TTOOP3-2026/063572-002 zo dňa 23. marca 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Senica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SE-OSPZ-2026/004928-019 zo dňa 22. januára 2026, ktorým určil podľa § 29 ods. 3, v súlade s § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) po vykonaní zisťovacieho konania, že navrhovaná činnosť „Revitalizácia, modernizácia a obnova areálu bývalého KOVOTVARu firmy HANAKO INDUSTRY s.r.o. - „HANAKO JABLONICA“, navrhovateľa HANAKO INDUSTRY s.r.o. uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 2. Žalobca zároveň s poukazom na § 185 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že zákon o posudzovaní účinný do konca roku 2014 bol v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ zo dňa 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica o EIA“) v revízii z roku 2011 aj v revízii z roku 2014, a to na základe infringementu č. 2013/2034 proti Slovenskej republike podľa čl. 258 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) začatého formálnym oznámením Európskej komisie z 21. marca 2013 - list č. C(2013) 1558 final. Uviedol, že
„starý“ zákon o posudzovaní ako aj „starý“ stavebný zákon boli v období od 31. mája 2017 do 31. októbra 2025 v súlade so smernicou o EIA v revízii z roku 2011, ale neboli v úplnom súlade so smernicou o EIA v revízii z roku 2014, a to najmä pokiaľ ide o nedostatočné oddelenie zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov samotného, čo vytváralo aplikačné problémy, ktoré Európska komisia adresovala vláde Slovenskej republiky v rámci infringementu č. INFR(2019)2223. 3. Uvedené skutkové okolnosti podľa jeho názoru opodstatňujú priznanie odkladného účinku žalobe podľa § 185 písm. b) SSP, nakoľko (i) napadnuté rozhodnutie má základ v čl.4 smernice o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku vzhľadom na nesprávnu transpozíciu a dlhodobú nesprávnu aplikačnú prax je objektívna pochybnosť, (ii) napadnuté rozhodnutie nerešpektuje účel a cieľ čl. 4 smernice o EIA v zmysle jej vnútroštátnej transpozície v § 29 zákona o posudzovaní, a tak vytvára tlak na novú aplikačnú prax, ktorá bude znovu v rozpore so smernicou o EIA v dôsledku pôsobenia zásady materiálnej kontinuity podľa čl. 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), (iii) za predpokladu imperatívu lojálnej spolupráce súdnej moci podľa čl. 4 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a čl.267 ZFEÚ sú ustanovenia SSP o žalobe zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia nevykonateľné bez transpozície relevantných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) zjednocujúcimi stanoviskami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republike (ďalej len „NSS SR“) v zbierke rozhodnutí a stanovísk NSS SR, nakoľko samotný SSP neobsahuje osobitné procesné normy zosúlaďujúce vnútroštátny právny predpis o konaní pred správnym súdom s platným právom Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v oblasti spravodlivosti vo veciach životného prostredia, (iv) zainteresovanej verejnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v samotnom obchádzaní a nedodržiavaní smernice o EIA, relevantnej judikatúry SDEÚ, a teda pochybnosti o vecnej a procesnej správnosti žalovaného rozhodnutia, a (v) verejnosti a spoločnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v opätovnom presadení aplikačnej praxe rozpornej so smernicou o EIA, a teda v konečnom dôsledku ďalší infringement a prípadné pokuty za systematické porušovanie smernice o EIA a práv zainteresovanej verejnosti. 4. Považoval za nesporné, že žaloba zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia má základ v čl. 9 Aarhuského dohovoru a v dôsledku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia inštitúcie a orgány Spoločenstva a jeho revízie č. 2021/1767 ide o žalobu majúcu základ v práve EÚ. Mal za to, že boli splnené obe podmienky hypotézy normy (§ 185 písm. b) SSP), a to že (i) sa jedná o žalobu majúcu základ v práve EÚ, (ii) v rozhodnom čase bol vnútroštátny právny predpis, podľa ktorého sa rozhodlo, v rozpore s právom EÚ, (iii) existujúca judikatúra je obsolentná, nejednotná a v rozpore s judikatúrou SDEÚ, (iv) je v záujme Európskej únie rozhodovať na základe zásady lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ZEÚ v spojení s čl. 267 ZFEÚ v zmysle záväzného výkladu sekundárneho práva SDEÚ. Dodal, že aj podľa doktríny správneho práva je ustanovenie §185 písm. b) SSP osobitným procesným inštitútom, ktorého úlohou je zabezpečiť presadzovanie európskeho práva v situácii, keď je opodstatnená pochybnosť o jeho aplikabilite z dôvodov na strane členského štátu a jeho orgánov. 5. Žalovaný sa k správnej žalobe, ako aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadril v podaní zo dňa 11. júna 2026, v ktorom uviedol, že neodporúča priznať odkladný účinok správnej žalobe. Mal za to, že navrhovanou činnosťou nehrozí závažná ujma na životnom prostredí a rozhodnutie zo zisťovacieho konania neoprávňuje navrhovateľa vykonávať činnosť, ale len podať návrh na začatie povoľovacieho konania. 6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 185 písm. b) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Správny súd na úvod konštatuje, že správna žaloba bola podaná ako žaloba zainteresovanej verejnosti, a preto je v predmetnej veci potrebné aplikovať § 42 a § 178 ods. 3 SSP. Žalobca je tak vnímaný zo strany správneho súdu ako zainteresovaná verejnosť, ktorá podala žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, a tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 11. Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je pritom potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. 12. Odkladný účinok možno podľa § 185 písm. b) SSP správnej žalobe priznať vtedy, ak má správny súd preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu vážnej a nenapraviteľnej ujmy žalobcovi tým, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie (v zásade ide o sekundárne pramene práva EÚ nariadenia, smernice alebo rozhodnutia orgánov EÚ), o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore so záujmom Európskej únie. Z citovaného ustanovenia zároveň vyplýva, že ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje priznanie odkladného účinku. Hrozba vážnej a nenapraviteľnej ujmy v zmysle § 185 písm. b) SSP musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním označenými konkrétnymi dôkazmi. 13. Správny súd s prihliadnutím na § 185 písm. b) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil rozporom zákona o posudzovaní so smernicou o EIA v revízii z roku 2014, na základe čoho Európska komisia adresovala vláde Slovenskej republiky infringement č. INFR(2019)2223. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie má základ v čl. 4 smernice o EIA, o ktorej platnosti vo vnútroštátnom poriadku mal vzhľadom na nesprávnu transpozíciu a aplikačnú prax pochybnosť, napadnuté rozhodnutie nerešpektuje účel a cieľ čl. 4 smernice o EIA v zmysle jej vnútroštátnej transpozície v § 29 zákona o posudzovaní, ustanovenia SSP o žalobe zainteresovanej verejnosti sú nevykonateľné bez transpozície relevantných rozhodnutí SDEÚ zjednocujúcimi stanoviskami NSS SR, zainteresovanej verejnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v obchádzaní a nedodržiavaní smernice o EIA a relevantnej judikatúry SDEÚ, a verejnosti hrozí závažná ujma spočívajúca v opätovnom presadení aplikačnej praxe rozpornej so smernicou o EIA. 14. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol a následne ani nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že napadnuté rozhodnutie skutočne vychádza z právne záväzného aktu Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, v súlade s dikciou § 185 písm. b) SSP. Žalobca naopak v podstatnej časti svojho návrhu poukazoval na nesprávnu transpozíciu čl. 4 smernice o EIA do vnútroštátneho právneho poriadku (§ 29 zákona o posudzovaní) a nesprávnu aplikačnú prax. Jednoznačne teda napáda vnútroštátne právo, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, pričom nespochybňuje platnosť konkrétneho právne záväzného aktu EÚ. 15. Správny súd zároveň konštatuje, že žalobca nijako nepreukázal ani splnenie ďalšej podmienky na priznanie odkladného účinku vyplývajúcej z § 185 písm. b) SSP, ktorou je existencia hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Hrozbu takejto ujmy nemožno bez ďalšieho vzhliadnuť iba vo všeobecných tvrdeniach žalobcu o obchádzaní a nedodržiavaní smernice o EIA, resp. relevantnej judikatúry SDEÚ či
o presadení aplikačnej praxe rozpornej so smernicou o EIA. Ujma podľa § 185 písm. b) SSP musí byť konkrétna, reálna a individualizovaná vo vzťahu k žalobcovi alebo k právom chráneným záujmom, ktoré v konaní zastupuje, a nemôže byť len hypotetická. 16. Keďže žalobca v podanom návrhu neosvedčil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z právne záväzného aktu EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a nepreukázal ani existenciu hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy, správny súd sa už nezaoberal splnením ďalšej zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to neexistencie rozporu priznania odkladného účinku so záujmom Európskej únie. 17. Vzhľadom na uvedené dospel správny k záveru, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol také skutkové okolnosti a neoznačil dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutých v § 185 písm. b) SSP. Dôkazné bremeno v danom prípade nesie výhradne žalobca, a to aj vtedy, keď má postavenie zainteresovanej verejnosti, a nie je úlohou správneho súdu, aby sám vyhľadával, prípadne namiesto žalobcu osvedčil predpoklady, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 18. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy napadnutých správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. 19. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v § 185 písm. b) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 8S/37/2026 Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
(§ 139