Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/55/2022 1022200327 13. 02. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200327.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph. D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci žalobcu: TOMDom s. r. o., so sídlom Nová 622, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 308 781, zastúpeného JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou, so sídlom Štvrť SNP 143/58, 914 51 Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UNMS/05084/2021-211-019596/2021 zo dňa 23. 12. 2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu zamieta. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 615/2021/600-3277 zo dňa 20. 10. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2920,- Eur za porušenie ustanovenia § 16 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o metrológii“), podľa ktorého určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje a podľa ktorého používateľ určeného meradla je povinný predkladať každé používané určené meradlo na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, nakoľko pri meraní, ktoré súvisí s platbami (rozúčtovanie spotreby teplej a studenej vody) používal určené meradlá - bytové vodomery na teplú vodu v počte 63 kusov a bytové vodomery na studenú vodu v počte 65 kusov v spravovaných bytových domoch na uliciach A. B. a C. XX/XX, XX, D. XX/X, X, E. F. G. XX/X, X, X, X, XXX XX H. I., bez platného overenia. 2. V odôvodnení prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že dňa 24.07.2020 vykonali inšpektori u žalobcu metrologický dozor, pričom žalobcu požiadali o predloženie evidencie používaných určených meradiel a vyúčtovania spotreby teplej a studenej vody pre ním spravované byty v bytových domoch na uliciach A. B. a C. XX/XX, XX, D. XX/X, X, E. F. G. XX/X, X, X, X, XXX XX H. I.. Na základe predložených montážnych listov a elektronickej evidencie používaných určených meradiel vodomerov na teplú a studenú vodu používaných v bytoch na uvedených uliciach inšpektori v čase metrologického dozoru zistili, že vodomery na studenú vodu v počte 69 ks boli overené v mesiaci apríl 2013 a vodomery na teplú vodu v počte 66 ks boli overené dňa 13.2.2015. Určené meradlá - vodomery na teplú vodu - boli od
14.2.2019 bez platného overenia a určené meradlá - vodomery na studenú vodu - boli od apríla 2019 bez platného overenia. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že v danom prípade zistil protizákonné konanie žalobcu spočívajúce v porušení ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii. V súvislosti s konštatovaním protiprávneho konania žalobcu prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že na vznik zodpovednosti žalobcu ako dozorovanej osoby nie je potrebné preukazovať jej zavinenie, keďže správne delikty podľa § 55 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. 3. Ohľadne určovania výšky pokuty prvostupňový orgán uviedol, že vzal do úvahy skutočnosť, že za zistené nedostatky v plnom rozsahu zodpovedá žalobca, keďže ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, pričom zohľadnil závažnosť zisteného protiprávneho konania, spočívajúcu v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa – obyvateľa bytového domu. Zároveň prvostupňový orgán zobral na zreteľ spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a to tým, že žalobca pri meraní, ktoré súvisí s platbami – rozúčtovanie spotrebovanej teplej a studenej vody - používal určené meradlá v počte 63 ks bytových vodomerov na teplú vodu a v počte 65 ks bytových vodomerov na studenú vodu bez platného overenia. Týmto podľa prvostupňového orgánu nie sú zaručené správne výsledky meraní a tým môže byť odberateľovi spôsobená majetková ujma. Odberateľ môže byť podľa prvostupňového orgánu ukrátený na odobratom množstve teplej a studenej vody vo vzťahu k účtovanej cene. Súčasne prvostupňový orgán dodal, že u žalobcu ide o prvé porušenie zákona o metrológii, čo považoval pri určovaní výšky pokuty za poľahčujúcu okolnosť. V závere prvostupňový orgán dodal, že zákon o metrológii neupravuje inštitút upustenia od potrestania alebo inštitút upozornenia na porušenie zákona o metrológii, a preto nemohol upustiť od uloženia pokuty, prípadne uplatniť len sankciu upozornenia na uvedené porušenia zákona o metrológii. 4. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. UNMS/05084/2021-211-019596/2021 zo dňa 02. 12. 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil. Žalovaný uviedol, že žalobca je správcom bytových domov na predmetných adresách na základe príslušnej zmluvy o výkone správy, kedy je pri správe domu povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou, v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a zároveň je povinný zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“). Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca je používateľom určeného meradla, ktorému vyplývajú zo zákona o metrológii povinnosti vrátane povinnosti používať určené meradlá s platným overením pri meraní, ktoré súvisí s platbami (rozúčtovanie spotreby studenej a teplej vody). Žalovaný ďalej poukazoval na jednotlivé ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov ako aj na ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“). 5. Zákon o metrológii podľa žalovaného neumožňuje zohľadňovať subjektívne skutočnosti, pretože nemajú vplyv na posúdenie skutkového stavu zisteného v čase metrologického dozoru, nakoľko na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty podľa zákona o metrológii je podstatná existencia protiprávneho stavu, keďže správne delikty uvedené v § 55 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. To podľa žalovaného znamená, že na vznik zodpovednosti žalobcu nie je potrebné zisťovať ani preukazovať jeho zavinenie a žalobca sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Ak podľa žalovaného inšpektorát zistí porušenie zákona o metrológii, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého zo správnych deliktov uvedených v § 55 zákona o metrológii, nemôže upustiť od uloženia pokuty, pretože na takýto postup nie je zo zákona oprávnený. Žalovaný v závere dodal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona o metrológii. 6. Ohľadom žiadosti žalobcu na zníženie uloženej pokuty žalovaný konštatoval, že daný prípad posudzovali individuálne a pri stanovení výšky prihliadol závažnosť zisteného protiprávneho konania (vo veci používania určeného meradla bez platného overenia), čas trvania protiprávneho konania (vymedzený ako konkrétne obdobie vo vzťahu k danému určenému meradlu – bytovému vodomeru na studenú alebo teplú vodu do 31. decembra 2019) a spôsob akým došlo k porušeniu zákona o metrológii (žalobca pri meraní, ktoré súvisí s platbami – rozúčtovanie spotrebovanej studenej a teplej vody
používala určené meradlá – 63 ks bytových vodomerov na teplú vodu, bez platného overenia a 65 ks bytových vodomerov na studenú vodu, bez platného overenia). Zároveň žalovaný prihliadol na následky protiprávneho konania, kedy nie sú zaručené správne výsledky meraní, a tým môže byť spôsobená majetková ujma konečnému spotrebiteľovi, ktorý môže byť ukrátený na odobratom množstve studenej a teplej úžitkovej vody vo vzťahu k účtovanej cene. II. Správna žaloba 7. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 06. 03. 2022. V žalobe uviedol, že sa celkovo nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného, pretože nemôže sám niesť zodpovednosť za rozhodnutia vlastníkov meracej a regulačnej techniky. Vlastníkom ako aj používateľom meracej a regulačnej technicky je podľa ustanovení § 2 ods. 1, § 8 ods. 3, § 8b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a § 2 písm. j) zákona o metrológii výlučne vlastník bytu a nebytového priestoru. Správca podľa žalobcu nemá vlastnícke právo k meracej a regulačnej technike v jednotlivých bytoch, a preto nemôže s touto technikou nakladať a ani rozhodovať o jej používaní. Zároveň žalobca uviedol, že nemôže bez súhlasu vlastníkov použiť ich finančné prostriedky na zabezpečenie zákonnej výmeny meradiel, keďže by porušil zákon a bol by sankcionovaný. Výmena vodomerov nebola podľa žalobcu zanedbaná, urobil všetko preto, aby si vlastníci odsúhlasili výmenu vodomerov, ale pre prekážku na strane vlastníkov nebolo možné túto situáciu vyriešiť zákonným spôsobom. Podľa tvrdení žalobcu nedošlo z jeho strany k nedbanlivosti a ani k úmyselnému zanedbaniu povinností. V prípade rozpočítavania spotreby vody, bolo na základe vyhláseného písomného hlasovania 2/3 väčšinou odsúhlasené rozpočítanie podľa indikovaných údajov z meradiel, ktoré oproti hlavnému meradlu na päte domu merali s rozdielom 3 % na teplej a 16 % na studenej vode. 8. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na jednej strane zákon o metrológii neumožňuje zohľadniť subjektívne skutočnosti, pretože relevantná je existencia protiprávneho stavu, pričom na strane druhej zákon o vlastníctve bytov a zákon o ochrane spotrebiteľa mu ukladá povinnosť riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o výbere dodávateľa. Znášať zodpovednosť za rozhodnutia vlastníkov bytov, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť, považoval za nespravodlivé. Výšku pokuty preto žalobca považoval za neprimerane vysokú a preto ju navrhol na základe inštitútu sankčnej moderácie znížiť podľa § 55 ods. 1 zákona o metrológii na najnižšiu možnú výšku 200 Eur. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšie vyjadrenia 9. K žalobe sa podaním doručeným dňa 02. 02. 2023 vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že žalobca je podľa § 2 písm. j) zákona o metrológii používateľom meradla pri meraní, ktoré súvisí s platbami pri rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody v bytových domoch. Skutočnosť, či je žalobca vlastníkom meradiel je podľa žalovaného irelevantná. Podľa žalovaného je žalobca oprávnený používať meradlo len ak má platné overenie, čo v danom prípade predmetné meradlá nemal a zároveň je žalobca povinný predkladať každé používané meradlo na metrologickú kontrolu podľa zákona o metrológii. Tieto povinnosti žalobca podľa žalovaného porušil, keď pri vyúčtovaní spotreby teplej a studenej vody používal určené meradlá bez platného overenia, resp. nepredložil určené meradlá na metrologickú kontrolu, čo bolo dôvodom na uloženie pokuty. Žalovaný ďalej poukázal na povinnosť žalobcu hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov s odbornou starostlivosťou a tiež na povinnosť vlastníkov bytov umožniť na požiadanie správcu vstup do bytu v nevyhnutnom rozsahu za účelom údržby a opráv. Zodpovednosť žalobcu za porušenie zákonných povinností je podľa žalovaného objektívna a bez možností liberácie. Podľa žalovaného námietka žalobcu ohľadne hlasovania vlastníkov bytov týkajúca sa rozpočítania spotrebovanej vody nemá vplyv na protiprávnosť jeho konania. Tvrdenia žalobcu vyplývajú podľa žalovaného zjavne z neznalosti, príp. z nesprávneho právneho výkladu príslušných zákonných ustanovení alebo ich účelovo interpretuje. K návrhu žalobcu na moderáciu uloženej pokuty žalovaný uviedol, že pokutu uložil pri zohľadnení všetkých okolností prípadu, individuálne a v zákonných medziach uvedených podľa § 55 ods. 1 zákona o metrológii. Prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie
žalovaného považoval za zákonné a preto navrhol, aby súd tieto rozhodnutia potvrdil a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 10. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08. 09. 2024, sa žalobca následne nevyjadril. VI. Relevantná právna úprava 11. Podľa § 2 písm. h) zákona o metrológii na účely tohto zákona určeným meradlom sa rozumie meradlo určené na metrologickú kontrolu alebo na posúdenie zhody. 12. Podľa § 2 písm. j) zákona o metrológii na účely tohto zákona používateľom určeného meradla sa rozumie orgán verejnej moci, podnikateľ alebo iná osoba, ktorá používa určené meradlo alebo hodnotu indikovanú určeným meradlom pri meraní, ktoré súvisí s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia, pri príprave spotrebiteľského balenia, v inej oblasti verejného života, kde môže vzniknúť konfliktný záujem na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujem fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy. 13. Podľa § 2 písm. k) zákona o metrológii na účely tohto zákona sa používaním určeného meradla rozumie meranie určeným meradlom používateľom určeného meradla. 14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraní, ktoré súvisí s platbami. 15. Podľa § 11 ods. 2 zákona o metrológii meranie súvisiace s platbami je najmä meranie a) v obchodných vzťahoch, b) na určovanie ceny pri priamom predaji spotrebiteľovi alebo c) na účely výpočtu ceny, poplatkov, taríf, cla, daní, zvýhodnení, pokút, náhrad, odškodnenia, poistenia alebo podobných platieb. 16. Podľa § 11 ods. 3 zákona o metrológii bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlo nesmie uviesť na trh a používať. 17. Podľa § 16 ods. 1 zákona o metrológii určené meradlo je možné používať na účel podľa § 11 ods. 1, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 18. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii používateľ určeného meradla je povinný predkladať každé používané určené meradlo na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. 19. Podľa § 27 ods. 1 zákona o metrológii následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení alebo po vykonanej oprave určeného meradla. 20. Podľa § 27 ods. 2 zákona o metrológii následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ určeného meradla, osobne alebo inou osobou, formou písomnej objednávky podanej ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej v lehote 30 dní pred uplynutím času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia podľa § 25 ods. 12 písm. b) až e). 21. Podľa § 25 ods. 12 písm. a) zákona o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak uplynul čas jeho platnosti. 22. Podľa § 55 ods. 1 písm. g) zákona o metrológii inšpektorát uloží pokutu od 200 eur do 10 000 eur tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody alebo opomenie používať meradlo s metrologickou kontrolou na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. 23. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona o tepelnej energetike predmetom podnikania podľa tohto zákona nie je výroba tepla v centrálnom zdroji tepla v budove, v ktorej spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome alebo ním poverená osoba rozpočítava množstvo vyrobeného tepla konečným spotrebiteľom a vlastníci bytov a nebytových priestorov neprenajali centrálny zdroj tepla inej osobe. 24. Podľa § 17 ods. 4 písm. b) a písm. d) zákona o tepelnej energetike koncový odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného v teplej úžitkovej vode konečnému spotrebiteľovi a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c), sú povinní zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom; využívať na rozpočítavanie množstva tepla v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. 25. Podľa § 6 ods. 1 prvej vety zákona o vlastníctve bytov správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). 26. Podľa § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. 27. Podľa § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. 28. Podľa § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. 29. Podľa § 8b ods. 1 písm. a) a písm. j) zákona o vlastníctve bytov pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy; zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu. 31. O žalobe rozhodol správny súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom k 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“) dňa 13. 02. 2026, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení SSP v znení účinnom k 30. júnu 2023.
32. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v nesúhlase s jeho zodpovednosťou za rozhodnutia vlastníkov meracej a regulačnej technicky a v nesúhlase s výškou uloženej pokuty za svoje konanie, keďže u žalobcu nedošlo k nedbanlivosti a ani k úmyselnému zanedbaniu vlastných povinností. 33. Úvodom správny súd konštatuje, že žalobca v rámci žalobného petitu navrhol len uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 SSP, kedy žiadal znížiť sankciu uloženú prvostupňovým a napadnutým rozhodnutím na výšku 200,- Eur. Nakoľko však žalobca v žalobných bodoch zároveň uviedol, že sa s napadnutým rozhodnutím ako celkom nestotožňuje, správny súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu žaloby ako aj k posudzovaniu naplnenia zákonných podmienok na aplikáciu moderačného práva podľa § 198 SSP. 34. V prvom rade považoval správny súd za potrebné ozrejmiť, že žalobca nebol postihnutý za konanie, ktorým nezabezpečil výmenu vodomerov do 31. 12. 2019 tak, ako to uvádza žalobca vo vlastnej žalobnej argumentácii. Žalobcovi bola uložená pokuta z dôvodu, že ako správca v spravovaných bytových domoch používal určené meradlá – bytové vodomery na teplú a studenú vodu – v súvislosti s platbami (t. j. pri vyúčtovaní spotreby teplej a studenej vody) bez toho, aby tieto meradlá mali platné overenie a tiež z dôvodu, že žalobca nepredložil predmetné meradlá na metrologickú kontrolu. Pre danú vec preto nie sú relevantné námietky žalobcu o nezabezpečení výmeny vodomerov, ale posúdenie stavu, či vodomery ako meradlá, ktoré používal na vyúčtovanie platieb za teplú a studenú vodu mali platné overenie a či ich predkladal na kontrolu. 35. Žalobca bol v danom čase v postavení správcu bytového domu, ktorého jednou zo základných povinností pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových domoch je zabezpečovať prevádzku, údržbu, opravy spoločných častí a zariadení bytového domu, hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v neposlednom rade aj vykonávať vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome (§ 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 8a ods. 2, § 8b ods. 1 písm. a) a písm. zákona o vlastníctve bytov). 36. Podľa zisteného skutkového stavu prvostupňovým orgánom, ktorý nebol žalobcom namietaný, žalobca ako správca v postavení podnikateľského subjektu vykonal v súlade s príslušnou zmluvou o výkone správy v spravovaných bytových domoch vyúčtovanie úhrad za spotrebu teplej a studenej vody za rok 2019 prostredníctvom odpočtu jednotlivých bytových vodomerov (meradiel) a následne odovzdal vlastníkom bytov za uvedený rok vyúčtovanie. Správny súd len pre úplnosť dopĺňa, že následne bolo na základe reklamácií vlastníkov bytov vykonané opravné vyúčtovanie a na základe ďalších reklamácií bolo žalobcom zvolané písomné hlasovanie o spôsobe rozúčtovania spotreby teplej a studenej vody na deň 17.08.2020. 37. Správny súd preto považuje za správny záver žalovaného, že žalobca na základe svojho postavenia (správca bytových domov, podnikateľský subjekt) a činnosti ktorú vykonával (vyúčtovanie teplej a studenej vody pomocou vodomerov ako meradiel) bol zároveň aj používateľom meradla podľa § 2 písm. j) zákona o metrológii, na ktorého sa vzťahovali povinnosti podľa § 16 a nasl. zákona o metrológii. V danom prípade je preto na mieste kvalifikovať činnosť žalobcu, ako meranie súvisiace s platbami, keďže len na základe vyúčtovania sa vlastník bytu dozvedá o konečnej sume (cene) za spotrebovanú teplú a studenú vodu za uplynulý kalendárny rok, ktorú je povinný uhrádzať. 38. K námietke žalobcu ohľadne znášania zodpovednosti za vlastníkov bytov a nebytových priestorov preto správny súd uvádza, že zákon o metrológii automaticky nespája subjekty používateľa meradla a vlastníka meradla, keďže je možné pripustiť situácie, kedy vlastník meradla nebude vykonávať činnosť merania súvisiaceho s platbami a naopak používateľ meradla nebude jeho vlastníkom, ale napríklad správcom majetku, ako to je v posudzovanom prípade. Samotná dikcia ustanovenia § 2 písm. j) zákona o metrológii ustanovuje, že používateľom meradla nie je jeho vlastník, ale subjekt, ktorý používa meradlo alebo hodnotu indikovanú určeným meradlom pri meraní v zákonnom predpokladaných situáciách. 39. Žalovaný analogicky správne poukázal aj na ustanovenia § 17 ods. 4 písm. b) a písm. d) zákona o tepelnej energetike, podľa ktorých sú aj správcovia bytových domov povinní zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom (t. j. so zákonom o metrológii)
a tiež sú povinní využívať na rozpočítavanie množstva tepla v teplej úžitkovej vode určené meradlá na meranie množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom. Žalobca voči týmto záverom žalovaného v rámci žalobnej argumentácie nenamietal. 40. Správny súd v danom kontexte nadviazal aj na závery staršej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, ktorá uvádza, že „súd nespochybňuje, že žalobca ako správca bytových domov môže svoju činnosť vykonávať iba podľa zákona o vlastníctve bytov. Jeho povinnosti sú stanovené najmä, avšak nielen výlučne v tomto zákone, ale napríklad aj v zákone o metrológii. Súd nespochybňuje práva a povinnosti správcu bytových domov ako ani práva a povinnosti vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových domoch, ktoré vyplývajú zo žalobcom citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov, pričom však je žalobca ako správca povinný pri správe domu dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, hospodáriť s ich majetkom s odbornou starostlivosťou a vykonávať práva k ich majetku len v záujme vlastníkov podľa § 8b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Je nepochybné, že správou domu sa rozumie aj obstarávanie služieb a tovarov, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, t.j. správca domu zabezpečuje aj dodávky vody a jej vyúčtovanie. Z ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru aj správcovi za účelom okrem iného montáže a údržbe zariadení na meranie tepla a vody v byte a v nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt. Ak by vlastníci bytu alebo nebytového priestoru neumožnili na požiadanie vstup do bytu alebo nebytového priestoru, zodpovedali by celkom zrejme za škody vzniknuté takýmto konaním. Aj súd je názoru, že rozúčtovanie fakturovanej spotreby studenej a teplej vody v bytoch v domoch, ktoré žalobca ako správca spravuje, nameranej na pomerových meračoch vody, je meraním súvisiacim s platbami a preto na takéto meranie je v zmysle zákona o metrológii nutné používať určené meradlo podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii. (...)V danom prípade išlo nepochybne o merania na účely výpočtu platby za spotrebovanú vodu, t.j. tieto merania nesporne súviseli s platbami a žalobca ako správca domu je zároveň aj používateľom meradla (vodomeru), pričom vykonáva výpočet platby za spotrebovanú, či už teplú alebo studenú vodu, a preto sa na neho v plnom rozsahu vzťahujú povinnosti ustanovené v § 19 zákona o metrológii. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že sám žalobca vedie evidenciu meračov spotreby vody, vykonáva odčítanie údajov z nich a následne vykonáva aj vyúčtovanie spotreby podľa údajov odčítaných z týchto meradiel. Skutočnosť, že žalobca používal pri meraniach súvisiacich s platbami pri meraní a rozúčtovaní spotreby studenej a teplej vody konečným spotrebiteľom určené meradlá bez platného overenia, je nesporná. (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. 1. 2013, sp. zn. 2S/301/2012). 41. Predmetom posudzovanej otázky preto nebola skutočnosť, či žalobca nesie zodpovednosť za rozhodnutia vlastníkov meracej a regulačnej techniky, ale otázka splnenia si zákonnom stanovených povinností žalobcu ako používateľa meradla. 42. So zreteľom na vykonaný metrologický dozor prvostupňovým orgánom bolo preto podľa správneho súdu zistené, že vodomery na teplú vodu od 14.02.2019 a vodomery pre studenú vodu od apríla 2019, boli bez platného overenia. Žalobca preto za rok 2019 uskutočnil vyúčtovanie platieb spotreby vody na základe vodomerov (meradiel), ktoré neboli overené a neboli žalobcom ani predložené na kontrolu podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii. 43. Na základe týchto skutočností preto správny súd považoval správny delikt podľa § 55 ods. 1 písm. g) zákona o metrológii za spoľahlivo zistený a správne právne kvalifikovaný. 44. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na moderáciu pokuty, tento správny súd považoval za nedôvodný, pretože nedošlo k naplneniu podmienok podľa § 198 SSP. Pokuta vo výške 2 920,- Eur bola uložená v dolnej časti zákonom ustanovenej sankčnej sadzby podľa § 55 ods. 1 písm. g) zákona o metrológii (od 200,Eur do 10 000 Eur). Uloženú pokutu je podľa správneho súdu potrebné považovať za primeranú povahe skutku, odzrkadľujúcu zistenia o počte celkovo 128 vodomerov bez platného overenia, používania týchto vodomerov za celý rok 2019 a zohľadňujúc možné následky takéhoto konania žalobcu, kedy používaním meradiel mohlo dôjsť k nesprávnemu výpočtu spotreby vody a vzniku následnej škody u konečných spotrebiteľov v dvoch spravovaných bytových domoch. Takto stanovená výška sankcie za žalobcom spáchaný správny delikt zodpovedá podľa správneho súdu povahe a závažnosti zisteného protiprávneho konania a súčasne rešpektuje zásady generálnej prevencie, požiadavky primeranosti
sankcie a jej individualizácie. Zároveň správny súd takto uloženú sankciu nepovažoval za likvidačnú, pričom likvidačný charakter uloženej pokuty žalobca vo svojej žalobnej argumentácii ani neuviedol. 45. S poukazom na uvedené skutočnosti preto správny súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú a v súlade s § 190 SSP ju zamietol. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, kedy úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, keďže neboli prítomné dôvody na to, aby bolo spravodlivé takéto trovy od žalobcu požadovať. 47. Rozsudok prijal senát správneho súdu v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.