Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/158/2022 1022201010 14. 08. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201010.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské národné divadlo, so sídlom Pribinova 17, 819 01 Bratislava, IČO: 00 164 763, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBA-20-53-2.2/P-B22,A24,25-22 zo dňa 03.05.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania 1. Žalovaný vykonal v období od 14.03.2022 do 03.05.2022 u žalobcu – Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, 819 01 Bratislava ako aj v historickej budove Slovenského národného divadla, Gorkého ulica, 819 01 Bratislava inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania povinností v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 124/2006 Z. z.“), pracovnoprávnych vzťahov pri dodržiavaní podmienok závislej práce a ustanovení upravujúcich náležitosti uzatvárania pracovných zmlúv v zmysle § 43 a § 44 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, nelegálneho zamestnávania dodržiavaním povinnosti zamestnávateľa, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, mať s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah, prihlásiť ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. O výsledku inšpekcie vypracoval žalovaný protokol č. IBA-20-53-2.2/P-B22,A24,25-22 zo dňa 03.05.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj len „protokol v znení Dodatku č. 1“). 2. V časti B „Zistené nedostatky“ boli uvedené nasledovné zistené nedostatky: 1/ Žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil odstránenie opakujúcich sa nedostatkov zistených pri pravidelných kontrolách osobného výťahu v. č. 4141 6318/1971 v priestoroch na A. B. C. D., ktoré sú uvedené v záznamoch z kontrol zo dňa 24.03.2021, 28.06.2021, 29.09.2021, 09.12.2021, 08.03.2022, čím porušil § 9 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. 2/ Žalobca nezabezpečil odstránenie opakujúcich sa nedostatkov zistených pri pravidelných kontrolách osobného výťahu v. č. 4141 6319/1971 v priestoroch na A. B. C. D., ktoré sú uvedené v záznamoch z kontrol zo dňa 25.03.2021, 28.06.2021, 29.09.2021, 04.12.2021, 08.03.2022, čím porušil § 9 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z.
3/ Žalobca nevykonal opakovanú úradnú skúšku osobného výťahu v. č. 4141 6318/1971 nachádzajúceho sa v priestoroch na A. B. C. D. po uplynutí 10 rokov prevádzkovania, čím porušil § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 12 ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška“). 4/ Žalobca nevykonal opakovanú úradnú skúšku osobného výťahu v. č. 4141 6319/1971 nachádzajúceho sa v priestoroch na A. B. C. D. po uplynutí 10 rokov prevádzkovania, čím porušil § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. a vyhlášku. 5/ Žalobca ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 09.03.2022 nezabezpečil, aby bola vykonaná kontrolná činnosť „Úradná skúška“ elektrických zariadení technologických častí priestorov s nebezpečenstvom výbuchu (miestnosti č. 3.54, 3.55) skupiny A písm. e) III. – elektrická inštalácia v priestore s nebezpečenstvom výbuchu (vonkajší vplyv BE3) vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny od oprávnenej právnickej osoby, čím porušil § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 8 písm. d) a § 12 ods. 1 vyhlášky. 6/ Žalobca ku dňu výkonu inšpekcie práce dňa 09.03.2022 nezabezpečil, aby bola vykonaná kontrolná činnosť „Úradná skúška“ elektrických zariadení technologických častí priestorov vyhradených technických zariadení skupiny A – elektrická inštalácia v objekte určenom na zhromažďovanie viac ako 250 osôb v jednom priestore vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny podľa prílohy č. 1 časť III. skupina A písm. i) vyhlášky, neboli overované počas prevádzky oprávnenou právnickou osobou, či sú spôsobilé na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku (úradnou skúškou) v súlade s požiadavkami § 12 ods. 1, ods. 2 vyhlášky, čo je porušením § 13 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. 7/ Žalobca nevykonal a nepredložil revízne správy elektrických zariadení častí plynových rozvodov, čím porušil § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. 8/ Žalobca nevykonal opakovanú úradnú skúšku TNS vo výmenníkovej stanici na -2p., čím porušil § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. 9/ V nízkotlakovej teplovodnej kotolni č. 1 a v nízkotlakovej teplovodnej kotolni č. 2 na plynné palivo žalobca nevykonal vyznačenie maximálnych prevádzkových hodnôt tlakov červenou ryskou na tlakomeroch, ktoré sú osadené na častiach rozdeľovačov vykurovacej vody, čím porušil § 13 ods. 6 v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., § 3, čl. 1.1 Prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 9.2 a 9.3 STN EN 764-7:2004. 10/ V elektrických rozvádzačoch na 1. NP v. č. 017/2012, v. č. 018/2012, r. v. 030/2012 v budove žalobcu na A. B. C. D. neboli v čase výkonu inšpekcie práce dňa 09.03.2022 zabezpečené v celom rozsahu stupne ochrany proti živým častiam zákrytom tak, aby sa zabránilo nežiaducemu dotyku, čo je v rozpore s § 13 ods. 3 a v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 8.2.3 STN EN 61 439-1:2012. 3. Žalobcovi bolo v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 125/2006“) uložené opatrenie odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch 1/ až 10/ (2. odsek rozsudku) v rámci pripravovanej rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla na Gorkého ulici v Bratislave. Žalovaný mu v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil „povinnosť: · prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, · doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a odstránení nedostatkov, · vydáva Rozhodnutie o zákaze využívania budovy Slovenského národného divadla na A. B. C. D. nad rámec stráženia objektu a udržiavacích prác a odstraňovania porúch. V zmysle § 12 ods. 2 písm. d), e), f) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zakazuje uskutočňovanie podujatí v tomto objekte.“ II. Žaloba
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu v znení Dodatku č. 1 a navrhol, aby ho správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. V prvom rade uviedol, že protokol v znení Dodatku č. 1 je podľa jeho názoru rozhodnutím, ktoré je s prihliadnutím na § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) preskúmateľne súdom, a to z týchto dôvodov: (i) protokol v znení Dodatku č. 1 je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci, ktoré mu boli zverené osobitným zákonom, v tomto prípade ide o zákon č. 125/2006 Z. z.; (ii) žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v rámci pripravovanej rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla a v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a o odstránení nedostatkov a vydal Rozhodnutie o zákaze využívania Slovenského národného divadla na A. B. nad rámec stráženia objektu a udržiavacích prác a odstraňovania porúch a zakázal uskutočňovanie podujatí v tomto objekte. 6. Uložením povinnosti žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie príčin zistených porušení predpisov došlo k zásahu do jeho práv a povinností. Protokol v znení Dodatku č. 1 ukladá opatrenia a povinnosti, ktoré môžu byť podkladom k rozhodnutiu o uložení pokuty v správnom konaní. V zmysle vyššie uvedeného je jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi protokolom v znení Dodatku č. 1 a ukrátením práva žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd SR“) v obdobných právnych veciach, konkrétne na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30.09.2015 a sp. zn. 8Sžk/33/2017 zo dňa 31.01.2019. Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňujú osobitnú povinnosť súdov zabezpečovať, aby obdobné situácie boli posudzované rovnakým spôsobom. 7. Žalobca namietal nezákonnosť protokolu v znení Dodatku č. 1 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP. Podľa jeho názoru žalovaný nesprávne aplikoval nasledovné predpisy: a) STN 33 2000 – 6 Elektrické inštalácie nízkeho napätia, b) vyhlášku, c) STN 34 1391, d) STN 34 1398, e) STN EN 62 305-3,2012. Žalovaný v protokole v znení Dodatku č. 1 postavil podstatnú časť svojej argumentácie na právne nezáväznom internom dokumente „Stanovisko k stavu technickej prevádzky Historickej budovy SND“, ktorý si nezadovážil u žalobcu, neinformoval ho o jeho získaní a použití. Navyše, ide o dokument, ktorý bol vypracovaný výlučne pre interné potreby za účelom popísania stavu scénických zariadení v historickej budove potrebných na realizáciu divadelnej produkcie Slovenského národného divadla a vychádzal z technického a právneho stavu v čase jeho vypracovania, ktorý už nekorešponduje s aktuálnym technickým stavom. Navyše, viaceré technické nedostatky tam uvádzané boli už medzičasom odstránené, resp. aplikujú sa alternatívne riešenia. 8. Žalobca mal tiež za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a protokol v znení Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Zabezpečenie dôkazov a preverenie skutkového stavu v danom bode je nedostatočné, plytké, spochybniteľné a v konečnom dôsledku sú zistenia nedôvodné. Žalovaný v tejto časti nevykonal dostatočné a náležite dokazovanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na jednotlivé okolnosti ohľadom výťahov a elektrickej inštalácie, ktoré považoval za nedostatočne zistené. 9. Žalovaný sa v protokole v znení Dodatku č. 1 opakovane odvolával na dokument „Stanovisko k stavu Technickej prevádzky Historickej budovy SND“ zo dňa 22.11.2019. Žalobca v tejto súvislosti opätovne poukázal na to, že predmetný dokument bol žalovaným použitý v rozpore so zákonom, konkrétne v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. Tento dokument nebol žalovanému zo strany žalobcu nikdy predložený, dokonca sa ani nenachádza v zozname dokladov, z ktorých žalovaný vychádzal pri definovaní zistených nedostatkov. Na tomto mieste vzniká pochybnosť, či je tento dokument súčasťou administratívneho spisu. Žalobca v zmysle právnej úpravy zastával názor, že žalovaný má pri definovaní nedostatkov vychádzať výlučne z dokladov predložených žalobcom - zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce a nevyužívať dokumenty, ktorých obsah nebol žalobcovi vôbec známy. 10. Žalovaný uviedol v protokole na strane č. 5 nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, podľa ktorého pri jeho vypracúvaní žalovaný prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným
subjektom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Použitie dokladu, ktorý žalobca pri výkone inšpekcie práce nikdy nepredložil, je v príkrom rozpore s tvrdeniami uvedenými na str. 6 posledný odsek protokolu: „Nedostatky v protokole boli uvedené na základe kontroly predložených dokladov, technickej dokumentácie, správ z revízií, odborných prehliadok a skúšok vyhradených technických zariadení a na základe obhliadky priestorov na pracovisku SND, Historická budova na A. B. C. D.“. 11. Ďalej žalobca citoval §13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. a) a § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. namietajúc, že protokol s ním ako zamestnávateľom nebol riadne prerokovaný, nakoľko žalovaný s ním neprerokoval Dodatok č. 1, ktorý je súčasťou protokolu. Právo vyjadriť sa k protokolu v znení dodatku č. 1, ktorý je jeho súčasťou, je jediným prostriedkom obrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam z kontroly. Žalobca považoval za dôležité, aby sa ako kontrolovaný subjekt mal možnosť vyjadriť k Dodatku č. 1, v ktorom sú obsiahnuté vyjadrenia orgánu kontroly k jeho námietkam. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2023 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 13. Uviedol, že dozorná činnosť ukončená protokolom a správne konanie o zákaze sú dve odlišné konania, kde ako inšpektor práce tak aj kontrolovaný subjekt majú rôzne oprávnenia a povinnosti. Na dozornú činnosť sa totiž v zmysle § 21 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú len vybrané ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) o doručovaní a základné pravidlá konania, nakoľko v § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. nie je uvedené konanie podľa § 7 ods. 3 písm. a) predmetného zákona. To, že Národný inšpektorát práce zrušil rozhodnutie o zákaze vydané žalovaným v správnom konaní, neznamená automaticky, že samotný protokol je nezákonný, nakoľko v správnom konaní na rozdiel od dozornej činnosti musí inšpektor práce vykonať dokazovanie a až na jeho základe môže vydať rozhodnutie o zákaze. Na vyhotovenie protokolu však postačuje „iba“ to, že doklady (ne)predložené kontrolovaným subjektom inšpektorovi práce svedčia o nesplnení zákonnej povinnosti v tomto prípade vyplývajúcej zo zákona č. 124/2006 Z. z. 14. Ďalej sa žalovaný vyjadril k žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii STN 33 2000 – 6 a vyhlášky, k nesprávnemu výkladu § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. ako aj k ďalším námietkam týkajúcim sa jednotlivých nedostatkov. 15. K námietke neprerokovania Dodatku č. 1 k protokolu žalovaný uviedol, že ustálená judikatúra súdov v oblasti správneho súdnictva zaujala jednoznačné stanovisko v otázke, že síce dodatok je súčasťou protokolu, avšak to neznamená, že musí byť s kontrolovaným subjektom prerokovaný, najmä pokiaľ dodatkom nedochádza k rozhodujúcej zmene v obsahu protokolu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/35/2019 zo dňa 20.05.2020). IV. Replika a duplika 16. Žalobca v replike zo dňa 27.02.2023 zotrval na podanej žalobe ako aj na argumentoch v nej uvedených. 17. Žalovaný v duplike zo dňa 19.10.2023 zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k žalobe a opätovne navrhol, aby ju správny súd zamietol ako nedôvodnú.
V. Právne posúdenie veci správnym súdom 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/158/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-1S/158/2022. 19. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 24. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 26. Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu SR odlišné právne názory až do vydania uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorý rozhodovaciu prax zjednotil. 27. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR uznesením sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 rozhodol, že opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému subjektu konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 28. Z odôvodnenia (odseky 16. a 17.) uznesenia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má
kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 29. V odseku 18. uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 Veľký senát pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., ale svojím obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona č. 125/2006 Z. z. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 30. Výnimku teda predstavujú len prípady, ak uložené opatrenia obsahovo zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona č. 125/2006 Z. z. alebo, že vzhľadom na konkrétny zistený nedostatok môže kontrolovaný subjekt splniť uložené opatrenia len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky. Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžk/14/2020 zo dňa 31.01.2024). 31. V preskúmavanej veci žalobca vôbec netvrdil, že by uložené opatrenie malo takýto účinok. Podstatu žalobných bodov tvorili námietky o nezákonnom zistení tvrdených nedostatkov a nesprávnom právnom posúdení konkrétnych porušení zákona. 32. Správny súd však v prejednávanej veci vzal do úvahy aj to, že v čase podania správnej žaloby žalobca nemohol predpokladať uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť práve na vymedzenie žalobných námietok. Preto sa správny súd aj sám zaoberal povahou opatrenia a povinností, ktoré konštatovali inšpektori práce v protokole v znení Dodatku č. 1. 33. V predmetnej veci postupoval žalovaný v protokole v časti opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 12 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. tak, že žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin a v uvedenej lehote doručiť správu o splnení opatrení. Správny súd má za použitia argumentu „a maiori ad minus“ za to, že ak podľa ustálenej rozhodovacej praxe uloženie všeobecne formulovaného opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v zásade nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov alebo povinností kontrolovaného (okrem vyššie uvedených výnimiek), o to menej môže dôjsť k dotyku na subjektívnych právach účastníka konania v prípade nenariadenia žiadneho konkrétneho opatrenia. Z protokolu v znení Dodatku č. 1 nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má žalobca ako kontrolovaný subjekt splniť. Žalovaný mu iba formálne uložil povinnosť „odstrániť zistené porušenia predpisov a ich príčin“. 34. Čo sa týka uloženého opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., z jeho obsahu je zrejmé, že opatrenie, ktoré nadväzuje na zistené nedostatky, je všeobecne formulované a nevyplývajú z neho žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má žalobca plniť alebo ktoré by svojím obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. Ide o opatrenie, na základe ktorého je žalobca povinný odstrániť nedostatky identifikované v časti B „Zistené nedostatky“, t. j. odstrániť zistené porušenia predpisov a ich príčiny. Opatrenie je všeobecne formulované a obsahuje bližšie nešpecifikované odstránenie zistených nedostatkov. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalobcovi bolo v protokole uložené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., z ktorého nevyplýva žiadna konkrétna povinnosť, ktorú má žalobca plniť alebo ktorá by svojím obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. 35. Samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu. Nebolo preto možné podrobne sa zaoberať námietkami vznesenými proti zisteným nedostatkom. Práve všeobecne formulované opatrenie, že žalobca má zistené nedostatky odstrániť, znamená, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa uňho aj skutočne vyskytli. 36. Procesná povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení uložená v protokole nie je ničím sankcionovateľná ani vymožiteľná. Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP. 37. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zákaze využívania budovy Slovenského národného divadla na Gorkého ulici v Bratislave nad rámec stráženia objektu a udržiavacích prác, správny súd uvádza, že ide iba o konštatovanie žalovaného uvedené v časti protokolu označenej ako „Opatrenia“, že takéto rozhodnutie bude vydané. Žalobcovi z tejto skutočnosti nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Predmetné rozhodnutie bolo dňa 03.05.2022 žalovaným vydané, avšak rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2022/3478 zo dňa 14.07.2022 bolo zrušené. Tieto rozhodnutia a ani samotný zákaz využívať budovu Slovenského národného divadla však nie sú predmetom prejednávanej správnej žaloby. 38. Vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného vo vyššie citovanom uznesení Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR dospel správny súd k záveru, že nariadené opatrenie a uložené povinnosti v protokole v znení Dodatku č. 1 sú vylúčené z prieskumu správneho súdu. 39. Záverom správny súd zdôrazňuje, že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na jeho časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané. 40. „Obiter dictum“ správny súd poznamenáva, že ak by aj pripustil súdny prieskum protokolu v znení Dodatku č. 1, nemohol by sa zaoberať námietkami žalobcu ohľadom skutkových zistení pri výkone inšpekcie, t. j. námietok žalobcu ohľadom zistenia jednotlivých porušení zákona. Žalovaný nepochybil, keď Dodatok č. 1 neprerokoval so žalobcom, keďže táto povinnosť zo zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva a nedošlo k doplneniu nových zistení a opatrení, s ktorými by sa žalobca nemal možnosť sa oboznámiť
(obdobne pozri rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018 a sp. zn. 4Sžk/22/2018 zo dňa 13.11.2019). 41. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokol v znení Dodatku č. 1 opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.