Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-14S/13/2022 2022200032 29. 05. 2026 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200032.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY TT-14S/13/2022 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci žalobcu: EximCars s. r. o., so sídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 43 853 188, (do 28.11.2025 pod obchodným menom CleanFit s. r. o.), zastúpeného: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom: Námestie sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102405445/2021 zo dňa 26.11.2021, takto rozhodol: TT-14S/13/2022 I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102405445/2021 zo dňa 26.11.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: TT-14S/13/2022 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2019. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že žalobca si v kontrolovanom období august 2019 uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom POTTO s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 157 141 (ďalej len „POTTO“) vo výške 4 480 Eur, pričom predmetom dodania boli pomocné upratovacie práce, ktorých uskutočnenie v rámci daňovej kontroly preveroval. 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie správcu dane č. 100751629/2021 z 05.05.2021 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane v sume 4 480 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019. 3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí popísal priebeh daňovej kontroly, vykonanie všetkých dôkazov a závery z nich vyplývajúce s konštatovaním, že žalobca k faktúre predložil objednávku, prílohu k faktúre - odovzdanie prác s podpismi dodávateľa aj odberateľa - žalobcu, preberací protokol a vo vyjadrení na ústnom pojednávaní konateľ žalobcu A. A. B. popísal fungovanie žalobcu a poskytovanie
upratovacích prác v mesiaci august 2019. Správca dane ďalej uviedol, že dodávateľ POTTO na výzvy správcu dane nereagoval, avšak jeho konateľka A. C. D. poslala formou e-mailu odpovede na otázky položené správcom dane taktiež formou e-mailu a uviedla, že žalobca jej je známy, kontakt vznikol na základe odporúčania, mali uzatvorenú zmluvu, objednávka bola zadaná ústne, upratovacie práce boli vykonané ňou, jej rodinou, jej spoločníkom v druhej firme a jeho manželkou, spornú faktúru vystavila na základe dohody s p. B. spolu s preberacím protokolom, na vykonanie služieb mala technické aj personálne vybavenie, neboli vykonané dodávateľsky, daň zo spornej faktúry bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období, faktúra bola uhradená v hotovosti, pričom nepredložila žiadne písomnosti. Správca dane zo svojej evidencie zistil, že deklarovaný dodávateľ POTTO za zdaňovacie obdobie august 2019 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, rozhodnutím mu bola zrušená registrácia pre daň. Predvolaním z 14.02.2020, z 30.10.2020 správca dane predvolal na výsluch konateľku POTTO A. C. D., avšak svedkyňa ani žalobca sa bez ospravedlnenia na výsluch nedostavili, a neúspešné bolo aj jej predvedenie z 30.08.2021 počas vykonávania doplnenia konania z dôvodu, že menovaná sa na adrese trvalého pobytu nezdržuje. 4. Ďalej správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že zaslal žalobcovi písomnú výzvu z 17.03.2020 a opakovanú výzvu z 20.04.2020 podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku na predloženie dokladov a vyjadrení, zásielky sa vrátili správcovi dane späť s poznámkou na obálke „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, pričom na žiadosť daňového subjektu o zaslanie zásielok elektronicky, správca dane v odpovedi žalobcovi oznámil, že zásielky doručené uložením nie je možné opätovne poslať, vrátené obálky s originálom písomností zostávajú neotvorené a založené v spise, zároveň žalobcu poučil, že má možnosť nazerať do spisu, čo však nevyužil. V súvislosti so spornou faktúrou správca dane vykonal preverovanie aj u odberateľov žalobcu: Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Pernod Ricard Slovakia s.r.o., Bistro Soho s.r.o., CONCENTRIX SERVICES SLOVAKIA s.r.o., KLINIKA ENVY s.r.o., ABAS SR Management s.r.o. (najskôr písomne, potom predvolaním ich zástupcov), ktorí v podstate potvrdili dodanie upratovacích služieb žalobcom v kontrolovanom období s tým, že konkrétne osoby vykonávajúce upratovacie práce nevedeli uviesť ani ich nekontrolovali, pričom niektorým odberateľom mal žalobca nahlásiť vykonanie prác subdodávateľsky, čo nenahlásil a niektorý mali takúto možnosť dohodnutú už vopred. Na základe zistených skutočností správca dane skonštatoval, že žalobca nepreukázal reálnosť jeho tvrdenia o nákupe a dodaní služieb od deklarovaného dodávateľa POTTO, nepreukázal reálne dodanie služieb uvedených na predloženej faktúre, uplatnením práva na odpočítanie dane žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) z dôvodu, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na jej odpočítanie podľa § 49 zákona o DPH. Súčasne zistil, že daň nebola deklarovaným dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu, teda došlo k neoprávnenému daňovému úniku. 5. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a vydal rozhodnutie č. 102405445/2021 zo dňa 26.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a odvolacie námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Podľa názoru žalovaného správca dane na základe vykonaného dokazovania nadobudol opodstatnené pochybnosti o reálnom dodaní služieb v zmysle spornej faktúry dodávateľom na nej uvedeným, v dôsledku čoho vznik práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry nepriznal. Uviedol, že správca dane využil všetky zákonné prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie svedeckej výpovede pani D., konateľky deklarovaného dodávateľa, avšak ústne pojednávanie sa neuskutočnilo, pretože aj pokus o predvedenie menovanej bol neúspešný. 6. Ďalej žalovaný zopakoval závery z vykonaného dokazovania, že deklarovaný dodávateľ nepodal za dané zdaňovacie obdobie daňové priznanie k DPH, že odberatelia neuviedli akékoľvek podrobnosti o realizácii služieb, že niektorým odberateľom nebolo oznámené vykonanie služieb subdodávateľsky, hoci taká povinnosť žalobcovi vyplývala zo zmlúv. Skonštatoval, že žalobca sa na žiadne z ústnych pojednávaní nedostavil, hoci sám na nich trval, pričom argumentoval potrebou uskutočnenia výsluchov za jeho prítomnosti; daňový poriadok predpokladá aktívnu účasť daňového subjektu v realizácii svojich procesných oprávnení. Uviedol, že okrem predloženia faktúr je dôležité aj predloženie skompletizovanej podpornej dokumentácie, v danom prípade napr. rôzne podklady týkajúce sa poskytnutých služieb, ako je zoznam konkrétnych osôb vykonávajúcich poskytnuté služby, s priradením miesta, dátumu, času a
pod. Žalovaný skonštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, vykonal dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku v súlade so zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku a svoje závery v dostatočnej miere odôvodnil. II. Správna žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 17.02.2022, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení, ďalej len „SSP“). 8. Žalobca uviedol, že v danej veci nie je sporná skutočnosť, že žalobca poskytoval upratovacie, čistiace a pracie služby odberateľom (Pernod Slovakia, ABAS SR, DAF Trucks CZ, Concentrix, Envy Klinika, Turk Telecom, STARZ, Soho Aupark, Soho Dunajská, Soho Laurinská, Štadión O. Nepelu), ale spornou zostáva skutočnosť, či pomocné upratovacie práce za obdobie august 2019 fakturované dodávateľom POTTO na základe spornej faktúry boli skutočne vykonané. 9. Žalobca mal za to, že je daný rozpor s § 3 ods. l v spojení s § 24 ods. 2 daňového poriadku; on si svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku splnil, keďže správcovi dane predložil faktúru, objednávku, prílohu k faktúre (podľa ktorej boli práce odovzdané 31.08.2019 zodpovednou osobou za POTTO A. C. D., s pečiatkou a jej podpisom) a preberací protokol. 10. Ďalej žalobca namietal nesprávny postup správcu dane pri doručovaní výzvy z 17.03.2020 a opakovanej výzvy z 20.04.2020 na predloženie dokladov a vyjadrení podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ktoré sa vrátili správcovi dane späť s poznámkou na obálke „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, pričom na žiadosť žalobcu o zaslanie zásielok elektronicky správca dane v odpovedi z 05.06.2020 oznámil, že zásielky doručené uložením nie je možné opätovne poslať. Uviedol, že nesplnenie povinnosti žalobcu podľa § 24 ods. l písm. b) daňového poriadku mu nemožno pričítať na ťarchu (neunesenie dôkazného bremena), pretože bol to žalovaný, ktorý nesprávnym postupom pri doručovaní vyššie uvedených výziev spôsobil, že sa tieto výzvy nedostali do dispozičnej sféry žalobcu a nemohol na ne relevantným spôsobom reagovať. Uvedené opieral o to, že žalovaný doručil písomnosti uplatnením fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, avšak pri tomto doručovaní došlo k pochybeniu správcu dane a to z toho dôvodu, že podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami (tzv. prioritné spôsoby doručovania). Dodal, že tzv. sekundárne doručovanie rieši § 30 ods. 2 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Mal za to, že v prípade porušenia priority jednotlivých spôsobov doručovania je nutné uplatniť princíp materiálneho výkladu a v súlade s týmto princípom je potrebné skúmať, či došlo/nedošlo k faktickému doručeniu (prevzatiu zásielky). Uviedol, že v situácii, kedy by k prevzatiu písomností - oboch výziev došlo, nastali by materiálne účinky doručenia a adresát by nemohol namietať neúčinnosť doručenia, inak je tomu, ak k prevzatiu písomnosti nedošlo a to ani v úložnej lehote a v štandardnom prípade by mala byť uplatnená fikcia doručenia (§ 31 ods. 3 daňového poriadku). Uviedol, že rovnako to platí aj pri doručovaní podľa § 31 ods. 4 daňového poriadku, kedy toto nebude možné, pretože správca dane porušením pravidla, podľa ktorého sa má prioritne doručovať iným spôsobom, stratil mandát uplatniť voči adresátovi právnu fikciu doručenia. Dodal, že v zmysle zásady súčinnosti zo strany žalovaného nič nebránilo žalovanému zaslať tieto písomnosti opätovne e-mailom žalobcovi tak, aby mohol reálne reagovať, podávať prípadné vyjadrenia a vysvetlenia, resp. predložiť dôkazy. 11. Ďalej žalobca poukázal na svoje vyjadrenie v zápisnici o ústnom pojednávaní z 03.12.2019, kedy uviedol, že práce boli vykonané na základe objednávky, dodávateľ nepatrí medzi stabilných partnerov, hlavnou podnikateľskou činnosťou sú upratovacie práce, v zdaňovacom období august 2019 mal 8 stálych pracovníkov na plný pracovný pomer, variabilný počet pracovníkov na dohodu podľa potreby plus pracovníkov sprostredkovaných pracovnými agentúrami, v prenájme má skladové a administratívne priestory na adrese E. XX, F..
12. Zdôraznil, že konateľka dodávateľa POTTO poslala formou e-mailu dňa 28.04.2020 odpovede na otázky položené správcom dane (túto formu komunikácie zvolil správca dane z dôvodu trvania mimoriadnej situácie a núdzového stavu, pre ktorý sa ústne pojednávanie vo veci vypočutia svedka A. C. D. neuskutočnilo) v tom zmysle, že v zdaňovacom období august 2019 bola oprávnená konať za spoločnosť POTTO, spoločnosť CleanFit s.r.o. je jej známa, kontakt vznikol na základe odporúčania, k obchodnej spolupráci s ňou prišlo kontaktovaním p. B., ktorý si u POTTO objednal uvedené služby, objednávka bola zadaná ústne, upratovacie práce boli vykonané ňou, jej rodinou, jej spoločníkom v druhej firme a jeho manželkou, faktúru z 31.08.2019 za spoločnosť POTTO vystavovala a podpisovala ona aj s preberacím protokolom, pomocné upratovacie práce, rozsah (množstvo) vykonanej práce boli vykonané ako náhrada za spoločnosť CleanFit s.r.o., ktorá mala celozávodnú dovolenku, práce boli odovzdané na základe preberacieho protokolu, odberateľ uhradil firme CleanFit s.r.o. faktúru v plnej výške. 13. Žalobca namietal, že záver o nedodaní pomocných upratovacích prác zo strany subdodávateľa POTTO nemožno oprieť ani o vyjadrenia odberateľov žalobcu, pretože jednotliví odberatelia síce jednoznačne potvrdili vykonanie fakturovaných služieb a práce, avšak neposkytli jednoznačné vyjadrenie, či tieto práce boli vykonané aj inými pracovníkmi, ako pracovníkmi žalobcu. Mal za to, že za tejto dôkaznej situácie pri predložených listinných dôkazoch zo strany žalobcu, jeho vyjadrenia ako aj vyjadrenia konateľky POTTO potvrdzujúcich vykonanie prác a zároveň pri potvrdení dodania služieb a vykonania prác odberateľmi žalobcu (ktorí jednoznačne nevyvrátili možnosť vykonania prác inými zamestnancami) je potrebné prijať záver, že skutkový stav nie je zistený dostatočne spoľahlivo tak, aby dal dostatočnú oporu výroku rozhodnutia, ktorým bol upretý odpočet DPH na vstupe. III. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2022 zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch, odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odmietol ako neodôvodnené všetky žalobné body a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný zopakoval niektoré závery z napadnutého rozhodnutia ohľadom záverov z vykonaného dokazovania, uviedol, že žalobca mal prijať také opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby svoj nárok na odpočítanie vedel relevantne preukázať. Uviedol, že nevedomosť odberateľov o podrobnostiach a konkrétnych osobách, ktoré vykonali upratovacie služby, len podporilo vzniknuté pochybnosti správcu dane. Konštatoval, že deklarovaný dodávateľ za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie, teda nepriznal žiaden vznik daňovej povinnosti. V súvislosti s vypočutím p. D. žalovaný uviedol, že správca dane využil všetky zákonné možnosti, ktoré má k dispozícii na zabezpečenie jej výpovede, avšak neúspešne. 15. Vo vzťahu k námietke nesprávneho doručovania výziev žalovaný vyslovil svoj nesúhlas, poukázal na spôsoby doručovania orgánmi finančnej správy upravené predpismi v rôznych časoch s uvedením, že v agende správy daní, pri ktorej sa postupuje podľa daňového poriadku, Finančná správa SR vykonávala verejnú moc elektronicky len pri spotrebných daniach; spustenie výkonu verejnej moci elektronicky aj pri správe ostatných daní sa predpokladalo až po zverejnení oznámenia na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Tento postup pre finančnú správu vyplýva z výkladu § 165b ods. 3 daňového poriadku, ktorý ustanovuje, že podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR uverejneného na jeho webovom sídle. Zdôraznil, že orgány finančnej správy podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente, ďalej len „zákon o e-Governmente“) nemajú žiadnu výnimku z povinnosti vykonávať verejnú moc elektronicky, len existuje prechodné obdobie, počas ktorého sú orgány finančnej správy na účely výkonu verejnej moci elektronicky oprávnené postupovať podľa prechodných ustanovení uvedeného zákona. Prechodné obdobie pre Finančnú správu SR bolo v zmysle týchto ustanovení stanovené do 31. decembra 2021 a Finančná správa SR teda od 01.01.2022 spustila obojsmernú elektronickú komunikáciu pre daňovú oblasť, ktorá nadviazala na už existujúcu obojsmernú elektronickú komunikáciu medzi colnými úradmi a subjektami v oblasti správy spotrebných daní. Dodal, že daňový poriadok nepozná doručovanie formou e-mailu, resp. takúto formu doručovania Finančnou správou SR ani neumožňuje, pretože takáto forma nemá žiaden nástroj na podpisovanie/ osvedčenie dokumentu a žalobca nevyužil svoje oprávnenie nazrieť do spisu v zmysle § 23 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný mal záverom za to, že správca dane vo veci riadne a spoľahlivo zistil
skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku. 16. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu predložené. IV. Relevantná právna úprava 17. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“ 20. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“ 23. Podľa § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku, „(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“ 24. Podľa § 30 ods. 1 a 2 daňového poriadku (v znení účinnom do 20.07.2020), „(1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,28) c) verejnej vyhlášky.“
25. Podľa § 32 ods. 1 daňového poriadku, doručovanie elektronickými prostriedkami, „Na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami (ďalej len „elektronický dokument“) sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.“ 26. Podľa § 165b ods. 3 daňového poriadku, prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012, „Podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 27. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu. 28. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj postup daňových orgánov predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci ktorých žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, splnenie svojej dôkaznej povinnosti podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku predložením relevantných dokladov, pochybenie správcu dane pri doručovaní výziev listinne s uplatnením fikcie doručenia a v tejto súvislosti potrebe skúmania materiálnych účinkov doručenia, nesprávne skutkové závery a nesprávne vyhodnotenie dôkazov s poukazom na predložené listinné dôkazy, na vyjadrenie žalobcu a konateľky dodávateľa o potvrdení vykonania služieb a uvedením, že z výsluchov odberateľov bolo jednoznačne potvrdené vykonanie fakturovaných služieb, avšak nebolo jednoznačne poskytnuté vyjadrenie, či tieto práce boli vykonané aj inými pracovníkmi ako pracovníkmi žalobcu, čo neumožňuje prijať skutkové závery urobené daňovými orgánmi. 30. Správny súd ako prvé preskúmal žalobcom namietané závery daňových orgánov vychádzajúce z vykonaného dokazovania, závery o hodnotení dôkazov, či sú tieto vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a či poskytujú logický, ucelený a odôvodnený záver o nepreukázaní reálneho dodania služieb dodávateľom POTTO v zmysle deklarovanej faktúry. 31. Správny súd z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že daňové orgány odôvodňovali nepreukázanie dodania služieb deklarovaným dodávateľom (vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia) s poukazom na neúspešný pokus o predvedenie konateľky dodávateľa POTTO p. D., nepodanie daňového priznania k DPH dodávateľom POTTO, neuvedenie podrobností odberateľmi ohľadom realizácie poskytnutých služieb, neoznámenie žalobcu vopred dvom svojim odberateľom (Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Pernod Ricard Slovakia s.r.o.) mená tretích osôb, cez ktoré plnil svoje záväzky voči nim, hoci mu takáto povinnosť oznámenia zo zmluvy vyplývala. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na to, že žalobca sa na žiadne z pojednávaní nedostavil a svoje procesné oprávnenie byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky ani v jednom prípade nevyužil, pritom ich vypočutie sám navrhoval. Uviedol tiež, že okrem predloženia faktúry je dôležité aj predloženie skompletizovanej
podpornej dokumentácie, v danom prípade napríklad rôzne podklady týkajúce sa poskytnutých služieb, ako aj zoznam konkrétnych osôb vykonávajúcich poskytnuté služby, s priradením miesta, dátum a času. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí navyše uvádzal, že nebol predložený doklad o úhrade faktúry v hotovosti, spoločnosť POTTO neodviedla DPH do štátneho rozpočtu - došlo k neoprávnenému daňovému úniku, vyjadrenie konateľky p. D. nepredstavuje relevantný dôkazný prostriedok a správca dane nezískal jej svedeckú výpoveď, na vyjadrenie p. D. prihliadol len ako na podporný dôkaz pri posudzovaní všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti a s ďalšími kontrolnými zisteniami a vyhodnotenými dôkazmi. 32. Z uvedeného hodnotenia dôkazov daňovými orgánmi podľa správneho súdu vyplýva, že daňové orgány zosumarizovali v podstate dôkazy v neprospech žalobcu, z ktorých dovodili závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom. V rámci hodnotenia dôkazov však daňové orgány opomenuli na vyhodnotenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu (jednotlivo a následne v súhrne), a to na zhodnotenie jednak predložených listinných dôkazov o uskutočnení deklarovaných služieb, napr. prílohy k faktúre - odovzdanie prác s pečiatkami a podpismi dodávateľa aj odberateľa, ako aj na potvrdenie dodania služieb samotnou konateľkou dodávateľa POTTO prostredníctvom emailu (pričom túto formu zvolil v danom období pandémie sám správca dane), či na nejasné závery odberateľov o konkrétnych osobách, ktoré služby vykonali, avšak jednoznačné potvrdenie vykonaných služieb pre odberateľov, ktorých súlad (množstvo a pod.) s objednávkou žalobcu od dodávateľa napr. ani neverifikovali (resp. v záveroch nevyhodnocovali, či sa napr. v počtoch hodín, množstve zhodujú). 33. Súd k záverom odberateľov uvádza, že to sú skôr len podporné dôkazy (keďže predmetom práva na odpočet dane je obchodný vzťah medzi žalobcom a dodávateľom; odberateľ je relevantný len z pohľadu skúmania podmienky použitia dodaných služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti, čo sporné nebolo), pričom zástupcovia odberateľov v podstate v skutočnosti mohli ale aj nemuseli vedieť konkrétne mená osôb vykonávajúcich upratovacie služby, a ak aj nevedeli, nesvedčí to o závere, že nemohli byť alebo že neboli vykonané spoločnosťou POTTO, avšak správca dane tieto (nejednoznačné) informácie vyhodnotil na neprospech žalobcu. Zo získaných informácii od odberateľov podľa súdu nevyplývajú závery, ktoré by boli výslovne na neprospech žalobcu, resp. ktoré by jasne popierali vykonanie služieb dodávateľom POTTO. Získaná informácia o tom, že žalobca neoboznámil svojich dvoch odberateľov o tom, že služby budú vykonané subdodávateľom, je nanajvýš porušením zmluvnej povinnosti, s veľmi nízkou výpovednou hodnotou pre overenie splnenia služieb dodávateľom POTTO (keďže v obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce úprave Obchodného zákonníka, že jeden podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel vedieť konkrétne osoby, ktoré plnenie v mene dodávateľa vykonajú, zároveň odberatelia mali uzatvorenú zmluvu len so žalobcom, nie s ďalšími subdodávateľmi a často aj pri splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH môže zo strany daňového subjektu dôjsť k porušeniu nejakých zmluvných dojednaní či iných predpisov, ktoré však nie sú v pôsobnosti správcu dane, prípadne nie sú relevantné pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok, napr. nelegálne zamestnávanie). Zároveň vyhodnocovaná informácia o nepodaní daňového priznania a neodvedení DPH dodávateľom, je dokresľujúcou informáciou, nie je podmienkou na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Tými sú v zmysle judikatúry SD EÚ a správnych súdov aj kasačného súdu: (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Žalovaným zhrnuté závery z dokazovania vyhodnotené na neprospech žalobcu boli po väčšine informácie s nízkym alebo žiadnym významom pre skúmané preukázanie dodania služieb deklarovaným dodávateľom pre účely vyhodnotenia splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, pričom žalovaný v rámci týchto záverov opomínal vyhodnotenie všetkých dôkazov (najmä tých v prospech žalobcu) či už jednotlivo alebo v súhrne. 34. Žalovaný, rovnako ako správca dane, v rámci hodnotenia dôkazov nespomína žalobcom predložené doklady, medzi ktorými je aj príloha k faktúre - odovzdanie prác s pečiatkami a podpismi dodávateľa POTTO aj odberateľa - potvrdzujúca dodanie služieb dodávateľom POTTO, ani odpoveď konateľky dodávateľa POTTO formou e-mailu (pričom túto formu zvolil v danom období pandémie sám správca dane), v ktorej táto potvrdila dodanie služieb pre žalobcu, a teda žalovaný neuvádza ich vyhodnotenie, zaradenie do komplexu získaných dôkazov; závery z nich vyplývajúce v napadnutom rozhodnutí chýbajú. Pokiaľ mal žalovaný za to, že závery z týchto dôkazov boli ním spochybnené, tieto treba v rozhodnutí uviesť a zrozumiteľne odôvodniť.
35. Okrem toho skutočnosť, že sa nepodarilo predvolať konateľku POTTO p. D. na výsluch správcovi dane, ako aj skutočnosť, že odberatelia nevedeli identifikovať konkrétne osoby vykonávajúce upratovacie služby za žalobcu, pričom ale služby im boli riadne dodané, nemožno pripisovať automaticky na ťarchu žalobcu, ako to uzatváral žalovaný. Možnosť či nemožnosť predvolať svedka na výsluch nie je v sfére vplyvu žalobcu a pokiaľ sa podarilo od neho získať aspoň písomné vyjadrenie, treba na neho prihliadať a vysporiadať sa ním (aj keď by bolo menšej výpovednej hodnoty ako samotný výsluch – čo treba tiež odôvodniť). Ďalej nakoľko z výpovedí odberateľov sa nepodarilo zistiť konkrétnosti o osobách vykonávajúcich upratovacie služby, nemožno tým všeobecne dovodzovať záver o nepreukázaní dodania služieb dodávateľom POTTO, ale treba buď poukázať na nejaké konkrétne relevantné informácie od odberateľov s uvedením záverov z nich vyplývajúcich pre daňové orgány alebo zostať pri závere, že z výpovedí odberateľov sa nezistilo, ktoré osoby konkrétne vykonali upratovacie služby, ale potvrdilo sa dodanie služieb žalobcom v zmysle uzavretých dohôd s odberateľmi. Zároveň vo všeobecnosti platí, že nejasnosti pri dokazovaní nejdú automaticky na vrub žalobcu, ale v závislosti od typu konania a dôkazného bremena na tú ktorú osobu, ktorá aktuálne znáša dôkazné bremeno, v kontexte čoho mal žalovaný vyhodnotiť aj takéto zistené nejasné závery. 36. Zároveň správny súd pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020, v zmysle ktorého daňový orgán nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože (i) osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, (ii) neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, (iii) dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a (iv) v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. Ergo uvedené skutočnosti nemožno dávať na ťarchu žalobcovi ako hlavné dôvody v prípade záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok. 37. V napadnutom rozhodnutí (a teda aj prvostupňovom rozhodnutí) teda absentuje vyhodnotenie listinných dôkazov predložených žalobcom, resp. nie je v ňom zmienka o tom, prečo daňové orgány nepripisovali žiadnu relevanciu prílohe k faktúre - odovzdanie prác s pečiatkami a podpismi dodávateľa aj odberateľa, potvrdeniu dodania služieb konateľkou dodávateľa POTTO (aj keď vo forme odpovede správcovi dane), pričom žiadny dôkaz nemá vopred predpísanú silu a ani vyjadrenie podané správcovi dane nie je bez významu, osobitne nie v situácii, keď sa nepodarilo predvedenie daného svedka. V súhrnnom hodnotení dôkazov daňové orgány tak úplne vylúčili dôkazy svedčiace v prospech záverov žalobcu, a to bez riadneho odôvodnenia, čím podľa správneho súdu došlo k porušeniu § 3 ods. 3 daňového poriadku. 38. Hoci žalobca v žalobe výslovne uviedol ako dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistený skutkový stav podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, z obsahu žaloby vyplýva, že prioritne namietal nesprávne závery z vyhodnotenia dôkazov, nezákonnosť hodnotenia dôkazov daňových orgánov, čo podľa súdu spadá pod dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd teda prisvedčil žalobnej argumentácii o nesprávnom vyhodnotení dôkazov žalovaným, ktorú podradil pod dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 SSP (pričom právna kvalifikácia dôvodu zrušenia je plne v kompetencii súdu). 39. K námietke smerujúcej k nezákonnému postupu správcu dane pri doručovaní výziev žalobcovi zo 17.03.2020 a z 20.04.2020, ktoré doručoval prostredníctvom poštového doručovateľa, t. j. listinným doručovaním s uplatnením fikcie doručenia, hoci podľa žalobcu mal tieto výzvy doručovať elektronickými prostriedkami v zmysle § 30 a § 31 daňového poriadku, súd uvádza nasledovné. Zákon o e-Governmente upravuje elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a ukladá orgánom verejnej moci
povinnosť komunikovať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy so všetkými právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri, ako aj s inými právnickými a fyzickými osobami, ktoré si elektronickú schránku aktivovali dobrovoľne. Ustanovenie § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente výslovne umožňuje orgánu verejnej moci postupovať pri elektronickej komunikácii podľa osobitného predpisu, ak takýto predpis upravuje vlastný spôsob doručovania. V oblasti správy daní je týmto osobitným predpisom daňový poriadok, ktorý ako osobitná právna úprava predstavuje zákonnú výnimku zo všeobecnej povinnosti doručovať elektronicky podľa zákona o e-Governmente. Výkon verejnej moci zo strany finančnej správy smerom k daňovým subjektom je upravený v § 32, § 33 a § 14 daňového poriadku, ako aj v prechodnom ustanovení § 165b ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého sa podľa § 32 (upravujúceho doručovanie elektronickými prostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z ustanovenia § 165b ods. 3 daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami bolo možné najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo finančnému riaditeľstvu umožnené určiť termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné uplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho webovom sídle. Na webovom sídle Finančnej správy SR je od 28.12.2021 dostupné oznámenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná správa postupovať vo vzťahu ku všetkým druhom daní elektronicky. Pri správe DPH, na rozdiel od správy spotrebných daní, kde výkon správy daní elektronickým doručovaním fungoval už pred týmto obdobím, sa takýto postup do 31.12.2021 neuplatňoval. Súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, podľa ktorej správca dane postupoval v rozpore so zákonom tým, že mu doručoval výzvy v roku 2020 v listinnej podobe, hoci mal podľa jeho názoru povinne využívať elektronickú schránku na Ústrednom portáli verejnej správy (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Szˇfk/45/2019). 40. Okrem toho v súvislosti s námietkami o doručovaní uvedených výziev sa správny súd stotožnil s názorom žalovaného, že daňový poriadok nepozná doručovanie formou e-mailu, takáto forma nemá žiaden nástroj na podpisovanie/osvedčenie dokumentu a žalovaný nebol povinný zasielať dokumenty žalobcovi takouto formou. Za povšimnutiahodná je v tomto prípade skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že sa domáhal doručenia výziev aspoň e-mailom, nevyužil svoje oprávnenie nazrieť do spisu, o čom ho správca dane poučil, na základe čoho jeho argumentácia o nesprávnom doručovaní výziev vyznieva účelovo (nie s úmyslom oboznámiť sa s uvedenými výzvami dostupnými možnosťami ale s cieľom nájsť akékoľvek pochybenie v rámci daňovej kontroly). Pre úplnosť súd uvádza, že okrem uvedených výziev zo 17.03.2020 a z 20.04.2020 na predloženie dôkazov, boli žalobcovi neskôr zasielané ďalšie výzvy, napr. list - oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami správcu dane spolu s výzvou na ich odstránenie z 29.06.2020, ktorý žalobca prevzal a ku ktorému zaslal vyjadrenie z 28.10.2020, boli mu priebežne zasielané upovedomenia o vypočutí svedkov s možnosťou zúčastniť sa a klásť im otázky, bolo mu doručené oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo 14.12.2020, protokol z 28.12.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril vyjadrením z 08.02.202 a pod., z čoho vyplýva, že žalobca mal v priebehu daňovej kontroly možnosť sa vyjadrovať k jej priebehu, ako aj predkladať dôkazy. Žalobcovi teda nebolo toto právo upreté v daňovej kontrole, a aj jeho prípadné nevyjadrenie sa k prvotným výzvam na predloženie dôkazov mohol zhojiť v zmysle neskorších výziev. Napokon v tomto konaní ani nie je problematické, že by žalobca nemal možnosť podať návrhy na vykonanie dôkazov ani nevykonanie navrhnutých dôkazov, sporné bolo práve vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Z vyššie uvedeného súd vyhodnotil túto žalobnú námietku o nesprávnom doručovaní výziev ako nedôvodnú, primárne preto, že správca dane nepostupoval nezákonne pri doručovaní uvedených výziev listinným spôsobom a tiež preto, že žalobca v tomto smere nepreukázal ujmu na jeho subjektívnych právach. 41. Súd teda vyhodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov žalovaným a porušení § 3 ods. 3 daňového poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, napadnuté rozhodnutie pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.
42. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s vyššie uvedenými nedostatkami vytýkanými správnym súdom a po opätovnom posúdení veci, vykonaní hodnotenia dôkazov v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku (každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo), svoje závery v rozhodnutí zrozumiteľne, jasne a logicky odôvodniť. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v zmysle zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 44. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: TT-14S/13/2022 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.