Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-20S/42/2022 2022200097 06. 05. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200097.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: DAREC, a.s. v likvidácii, so sídlom Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 46 182 179, právne zastúpený advokátskou kanceláriou HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100324545/2022 zo dňa 17.02.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej „správca dane“) rozhodnutím č. 101788413/2021 zo dňa 28.01.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom v rozhodnom čase (ďalej „Daňový poriadok“) pokutu vo výške XXX.XXX,XX eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) predmetného zákona, keď daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 sumu nižšiu ako daň, ktorú mal uviesť. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutím č. 100324545/2022 zo dňa 17.02.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Správna žaloba 3. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trnave v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“). 4. Žalobca namietal, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, keďže vo výrokovej časti obsahuje neúplné a tým aj nesprávne ustanovenia
právneho predpisu. Správca dane pri uložení pokuty aplikoval ustanovenie § 155 ods. 2 v spojitosti s § 155 ods. 5 Daňového poriadku, nie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku uvedené vo výroku. Správca dane mal vo výroku prvostupňového rozhodnutia správne uvedený § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku v spojitosti s ustanovením § 155 ods. 2 a ustanovením § 155 ods. 5 Daňového poriadku, teda všetky ustanovenia Daňového poriadku, podľa ktorých ukladal pokutu. 5. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť, keďže v odôvodnení bola výška uloženej pokuty určená podľa § 155 ods. 2 a ustanovenia § 155 ods. 5 Daňového poriadku, avšak vo výrokovej časti bolo uvedené výlučne ustanovenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku. Ak by bolo ustanovenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku akceptované ako ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, čo do určenia výšky uloženej pokuty, výška uloženej pokuty mala byť 0,00 €, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v rozhodnom čase predstavovala 0 %, čo nezodpovedá výške pokuty uloženej v napadnutom rozhodnutí. 6. Správca dane naviac opomenul uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu pokuty v konkrétnej výške, ním uvádzané matematické výpočty nemajú oporu v ostatnej časti odôvodnenia. Pokuta za spáchanie správneho deliktu sa ukladá za konkrétny počet dní, pričom stanovenie prvého ako aj posledného dňa časového obdobia, za ktoré sa prípadná pokuta ukladá považoval žalobca za podstatnú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty. Správca dane síce určil počet dní za konkrétne kalendárne roky, avšak neozrejmil skutočnosti, ktoré ho viedli k určeniu prvého ako aj posledného dňa časového obdobia tvoriaceho základ pre určenie výšky uloženej pokuty, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. 7. V replike žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že § 155 ods. 5 Daňového poriadku nestanovuje povinnosť správcu dane uložiť pokutu, ale v nadväznosti na § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku určuje iba výslednú výšku uloženej pokuty, a preto bolo postačujúce ho uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný uznal význam § 155 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým došlo k určeniu výšky pokuty uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím, a preto žalobcovi nie je zrejmé aké úvahy viedli žalovaného ku konštatácii, že uvedenie § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bolo postačujúce, keď predmetné ustanovenie Daňového poriadku pri určení výšky uloženej pokuty bolo aplikované v spojitosti s § 155 ods. 2 a § 155 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný vykonal bližšie zdôvodnenie prvého a posledného dňa časového obdobia tvoriaceho podklad pre určenie výšky uloženej pokuty, ktoré zdôvodnenie v rozhodnutí správcu dane absentuje. Obligatórny charakter uloženia pokuty nie je sporný, avšak spornou je zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktorým došlo k uloženiu pokuty. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.08.2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pokuta bola uložená podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku z rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015. Správca dane pri spôsobe výpočtu pokuty správne aplikoval § 155 ods. 2 Daňového poriadku v nadväznosti na § 155 ods. 5 a 155 ods. 7 Daňového poriadku. Výrok rozhodnutia obsahuje zákonné náležitosti, je dostatočne určitý a jasne a nezameniteľne vymedzuje skutok, za ktorý bola pokuta uložená. Rovnako obsahuje ustanovenie, podľa ktorého správca dane rozhodol. Napadnuté rozhodnutie bolo zákonným a obligatórnym následkom porušenia povinnosti žalobcu, o ktorej mal žalobca vedomosť vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia o určení dane. Uvedenie nižšej daňovej povinnosti v daňovom priznaní oproti daňovej povinnosti zistenej správcom dane malo konanie žalobcu za následok nielen vyrubenie rozdielu dane, ale aj uloženie pokuty z rozdielu dane. Vzhľadom na konkrétny charakter ukladanej sankcie išlo o primeranú aplikáciu trestnoprávnych zásad, nie o ich priamu aplikáciu. 9. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003), podľa ktorého sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Správcom dane uložená pokuta za počet dní omeškania bola vypočítaná v správnej výške, bola použitá správna úroková sadzba; bol správne určený začiatok a koniec časového obdobia, za ktoré bola pokuta uložená. Žalovaný dal do
pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2018 z 28. novembra 2018, v ktorom Ústavný súd SR, v zmysle ktorého je uloženie pokuty obligatórnym následkom rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní. 10. V duplike žalovaný s poukazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku zdôraznil, že ako odvolací orgán mal za úlohu preskúmať odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Keďže časové obdobie, za ktoré bola pokuta z rozdielu dane uložená bolo určené správne a následne bola správne vypočítaná aj výška uloženej pokuty za použitia správnej úrokovej sadzby, mal na základe dokladov nachádzajúcich sa v spise za preukázané, že rozhodnutie o uložení pokuty nebolo vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný nepovažoval neuvedenie konca časového obdobia v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za takú skutočnosť, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia obsahovalo všetky podstatné skutočnosti, na podklade ktorých bola žalobcovi uložená pokuta z rozdielu dane za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania až do 15. dňa od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Pri uložení pokuty z rozdielu dane vyrubeného vo vyrubovacom konaní po skončení daňovej kontroly správca dane nemá priestor pre správnu úvahu. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 11. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/42/2022 bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. TT-20S/42/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. 12. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako i priebeh administratívneho konania, pričom viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 13. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.05.2026 (§ 137 ods. 4 SSP). 14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 16. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 18. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f). 19. Podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku, pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy. Pri vyrubení dane vyrubovacím rozkazom sa pokuta vypočíta spôsobom podľa prvej vety do dňa vyrubenia dane. 20. Podľa § 155 ods. 5 prvá veta Daňového poriadku, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). 21. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré vo výroku neobsahovalo všetky ustanovenia Daňového poriadku, ktoré mali vplyv na určenie výšky uloženej pokuty, pričom žalobca sa domnieval, že vo výroku mali byť uvedené aj § 155 ods. 2, 5 Daňového poriadku. Správny súd musel preskúmať tiež zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, hoci v odvolacom konaní dopĺňal jeho odôvodnenie vo vzťahu k vymedzeniu časového úseku, za ktorý sa pokuta ukladala. 22. Prvotne správny súd poukazuje, že sankcionovanie subjektov za daňové správne delikty podľa § 154 ods. 1 a nasl. Daňového poriadku predstavuje vec správneho trestania podľa § 194 ods. 1 a nasl. SSP (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/85/2022 zo dňa 30.03.2023, bod 28). Na procesné postupy vo veciach správneho trestania je pritom potrebné aplikovať základné zásady trestného konania a zásady ukladania trestov /§ 195 písm. c) a d) SSP /. Na druhej strane kasačný súd už vo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti konštatoval, že „ustanovenie § 195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie. Naopak, z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje...“ (ZNSS 25/2022). „V každej oblasti správneho trestania treba zvažovať, či zákonodarca mal v úmysle zaviesť osobitný systém sankcií a iba ak primárna právna úprava správneho práva zlyháva pri zabezpečovaní ochrany práv a legitímnych záujmov právnych subjektov, treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a tiež, či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu“ (tamže, bod 48). 23. Námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti výroku prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za nedôvodnú. Výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám zákonodarcu vyplývajúcim z § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku vo vzťahu k uvedeniu ustanovenia podľa ktorého sa rozhodovalo. Definovanie správneho deliktu odkazom na § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a rozhodovanie o uložení pokuty podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku, správny súd považoval za dostatočné a zodpovedajúce gramatickému (cit.: „..ustanovenie,
podľa ktorého sa rozhodovalo..“) a logickému významu § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Z § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku nevyplýva, že by priamo vo výroku bol správca dane povinný uviesť všetky okolnosti (vrátane ich právnej kvalifikácie označením konkrétneho ustanovenia), ktoré mali vplyv na konkrétnu výšku uloženej pokuty. V zásade je vždy možné, aby bol výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu formulovaný podrobnejšie, avšak § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku nemožno vykladať extenzívne do tej miery, že správca dane bol povinný vo výroku uviesť všetky jednotlivé ustanovenia, ktoré pri rozhodovaní použil. Takýto výklad by mohol viesť k neprehľadnosti výrokov, keďže prvostupňové orgány by boli povinné uviesť všetky hmotnoprávne ako aj procesné ustanovenia nimi aplikované v konaní, nielen ustanovenie obsahujúce úpravu skutkovej podstaty správneho deliktu a ustanovenie týkajúce sa zákonnej sadzby pokuty. 24. Právna úprava § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku poskytuje žalobcovi dostatočnú ochranu jeho subjektívnych práv, pričom na ich zabezpečenie nebolo potrebné postupovať analogicky s trestným konaním a uviesť vo výroku aj všetky ustanovenia odôvodňujúce uloženie pokuty v konkrétnej výške (§ 163 ods. 3 Trestného poriadku). Uloženie pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku ani jej výška totiž nepatrí do oblasti správneho uváženia finančných orgánov; jedná sa o obligatórne ukladanú sankciu, s tým, že Daňový poriadok priamo vymedzuje aj spôsob výpočtu jej výšky, výška pokuty nie je určená zákonným rozpätím. Zákonnosti prvostupňového rozhodnutia nebráni, že výška pokuty bola určená „len“ uvedením § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku, keďže sa jedná o ustanovenie určujúce zákonnú sadzbu pokuty, a teda správca dane ukladá pokutu podľa tohto ustanovenia. Následne aplikuje ustanovenia týkajúce sa výpočtu pokuty uloženej v sadzbe podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. Takéto uvedenie ustanovenia, podľa ktorého pokuta bola určená, považoval správny súd za právne určité, presné a dostatočné, nespôsobujúce zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia v nadväznosti na jeho odôvodnenie. Rovnako tento postup správcu dane nemožno považovať za také pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ani prípadné zrušenie prvostupňového rozhodnutia by totiž nebolo spôsobilé akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť právne postavenie žalobcu vydaním odlišného, pre žalobcu priaznivého rozhodnutia (napr. uloženie pokuty v inej výške, či neuloženie pokuty). Správca dane nemal možnosť úvahy či pokutu uloží ani v akej výške, pretože sankcia je zákonom určená vzorcom výpočtu, ktorý daňové orgány nemôžu ovplyvniť. Naviac žalobca v podanej žalobe v konkrétnostiach nijako nenamietal samotnú správnosť výpočtu pokuty a jej výšku /nesprávny počet dní, iná úroková sadba a pod/. 25. Pre úplnosť správny súd len príkladmo poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk 7/2021 zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 1Asan 5/2021 zo dňa 29.03.2023, sp. zn. 8Stk 17/2025 zo dňa 27.02.2026 týkajúce sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí správcu dane o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku s totožnou právnou kvalifikáciou uloženej pokuty, kde ani kasačný súd nevzhliadol potrebu doplnenia ďalších zákonných ustanovení vo výroku prvostupňového rozhodnutia, hoc sa jednalo o vec správneho trestania podľa § 194 SSP, a teda pri prípadnom zistení porušenia zásad ukladania trestov podľa § 195 písm. d) SSP by nebol viazaný dôvodmi a rozsahom žaloby. Do pozornosti dáva konajúci súd aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/9/2024 zo dňa 21.07.2025, kde bola ukladaná pokuta výlučne podľa § 155 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, teda podľa ustanovenia upravujúceho zákonné rozmedzie výšky možnej pokuty, pričom aj takéto vymedzenie nebolo kasačným súdom posúdené ako nezákonné, hoci konkrétna výška uloženej pokuty záležala aj od aplikácie § 155 ods. 4 Daňového poriadku. 26. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie správcu dane neobsahovalo určenie začiatku a konca lehoty a toto odôvodnil až žalovaný, uvedenú námietku považoval správny súd za nedôvodnú. Odvolacie konanie je postavené na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci a odstrániť vady, ku ktorým v konaní došlo. Limitom je zákaz rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom konania na prvom stupni, čo musí byť posúdené vždy v konkrétnom prípade. V prejednávanej veci je zrejmé, že odvolací orgán v odôvodnení reagoval na odvolacie námietky žalobcu, logicky teda odôvodnenie dopĺňal, nie však neprípustným spôsobom, pretože len upresnil formuláciu opisu už zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z pripojeného administratívneho spisu a podrobnejšie vysvetlil spôsob výpočtu sankcie v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Postup žalovaného správny súd vyhodnotil ako zákonný reflektujúc aj zásadu jednotnosti administratívneho konania, v zmysle ktorej prvostupňové a druhostupňové konanie a rozhodnutia tam vydané tvoria jeden celok.
27. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na ich náhradu, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).