Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave TT-47Sa/10/2023 2023200097 11. 08. 2026 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200097.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, A., štátny občan SR, zast. JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát so sídlom Ul. M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 06.03.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán“), rozhodnutím číslo: XXXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 29. novembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 144 ods. 1 a § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“), za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005 poistné na nemocenské poistenie v sume 165,52 eur, poistné na starobné poistenie v sume 725,59 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 225,64 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,61 eur, spolu v sume 1246,36 eur (ďalej len „poistné“). Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha (rozpis predmetného poistného). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobca poistné a príspevky neodviedol vôbec za mesiace január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005, čím žalobca porušil § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) ZSP, § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta ZSP a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. 2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne, a to z dôvodu, že Sociálna poisťovňa mu predpisuje poistné za predmetné obdobie, čo je po uplynutí premlčacej
lehoty, nakoľko v zmysle § 147 ZSP sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva, že Sociálna poisťovňa si uplatňuje voči nemu premlčané poistné, a teda namieta premlčanie. K predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietku premlčania. Zároveň Sociálnej poisťovni oznámil, že nemá žiadnu vedomosť o skutočnosti, že by počas celého obdobia neuhradil akékoľvek poistné. Tvrdil, že po celý čas riadne plnil všetky odvodové povinnosti, a to v správnej výške. Uviedol, že nemá vedomosť o vzniku dlhu voči Sociálnej poisťovni, a mal za to, že mu ani nemohol vzniknúť žiadny dlh. Navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť. 3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 06.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu. 4. Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Piešťany, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, bol žalobca oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. D./XXXXX-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia 08. februára 1999 – žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 26. septembra 2005. Konštatovala, že žalobca ako SZČO bol v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý vedie Sociálna poisťovňa, registrovaný od 8. februára 1999 do 31. decembra 2000 a od 1. júla 2003 do 30. júna 2005. Uviedla aj to, že podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobcu zo živnosti za rok 2002 (205065,00 Sk - daňové priznanie zo dňa 27. marca 2003) presiahol zákonom ustanovenú sumu 121000,00 Sk za rok 2002; za rok 2003 (173465,00 Sk - daňové priznanie zo dňa 9. novembra 2022) presiahol zákonom ustanovenú sumu 72960,00 Sk za rok 2003; na základe týchto skutočností bol žalobca v období, za ktoré mu bolo prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Konštatovala, že žalobca bol povinný odvádzať poistné za obdobie júl 2004 až september 2004 v sume 2017,00 Sk mesačne z vymeriavacieho základu 6080,00 Sk; za obdobie október 2004 až jún 2005 v sume 2155,00 Sk mesačne z vymeriavacieho základu 6500,00 Sk. Poukázala na to, že prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, poistné za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005 neodviedol vôbec, v dôsledku čoho vznikla na poistnom za uvedené obdobie dlžná suma vo výške 1246,36 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím (rozpis poistného: Príloha prvostupňového rozhodnutia). Bola toho názoru, že námietky žalobcu, uvedené v jeho odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Poukázala na § 147 ods. 1 ZSP a § 147 ods. 2ZSP v znení účinnom od 31. decembra 2010, ako aj na § 228 ods. 3 ZSP účinného do 31. decembra 2010. Uviedla, že pretože žalobca ako SZČO nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku SZČO s dátumom vzniku poistenia 1. júla 2003, a z dôvodu, že žalobca dosiahol zákonom stanovený príjem za rok 2002, prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT zo dňa 20. júna 2022, ktorým rozhodol, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové zabezpečenie dňa 1. júla 2003 prvostupňové rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT zo dňa 20. júna 2022 bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022 (právoplatné dňa 20. októbra 2022). Mala za to, že žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO vyplývala priamo zo zákona (ZSP) povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným ZSP v znení neskorších predpisov a pretože si žalobca túto svoju povinnosť nesplnil, tak mu prvostupňový orgán mal povinnosť dlžnú sumu poistného predpísať. Zdôraznila, že povinnosť platiť poistné je zákonná povinnosť, ktorá vzniká ex lege (t. j. priamo zo zákona), a nie až na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného. Mala za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zákonom. II. Žaloba 5. Žalobou zo dňa 20.05.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci žalovanou, že zistenie skutkové stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, lebo žalovaná v napadnutom rozhodnutí a ani v samotnom konaní o odvolaní neodstránila hmotnoprávne a procesné vady, ktoré urobil prvostupňový orgán, a kvôli ktorým bolo podané odvolanie. Konštatoval, že žalovaná sa pridŕžala výkladu zákonných ustanovení a skutkového stavu opísaného len prvostupňovým orgánom, na základe čoho teda nemohla správne a zákonne rozhodnúť. Tvrdil, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí vychádza výlučne len z vnútroštátnych predpisov, pričom vôbec nezohľadňuje existenciu a záväznosť práva Európskej únie pre daný prípad, ako aj ustálenú slovenskú judikatúru a judikatúru Európskeho súdneho dvora použiteľnú pre daný prípad. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že námietku premlčania nie je možné uznať. Tvrdil, že žalovaná sa nijakým spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevyjadrila, z akého dôvodu túto námietku nie je možné uznať, pričom tento svoj názor nepodložila žiadnymi konkrétnymi dôvodmi alebo zákonnými ustanoveniami. Konštatoval, že rovnako sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že prihlášku registračný list fyzickej osoby s dátumom vzniku poistenia 01.07.2023 nepodal a prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT zo dňa 20.06.2022, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.09.2022. Mal za to, že si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti. Tvrdil, že uvedené tvrdenie žalovanej je zmätočné a nie je mu zrejmé, o aké žalovanou uvádzané rozhodnutie sa jedná, z akého dôvodu by mali podľa žalovanej byť vydávané ďalšie rozhodnutia týkajúce sa rovnakej veci, ani mu nie je zrejmé, aký má vplyv žalovanou uvádzané rozhodnutie na jeho námietku premlčania. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie a tvrdenia žalovanej nie sú nijakým spôsobom riadne odôvodnené, sú nelogické a mätúce. Zopakoval, že žalovaná sa nijakým spôsobom nevysporiadala s jeho vznesenou námietkou premlčania a samotné neuznanie námietky premlčania riadne neodôvodnila. Tvrdil, že si svoje povinnosti splnil riadne, poistné odvody sa snažil platiť vždy riadne, na čo poukázal aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná cituje zákonné ustanovenia bez toho aby zohľadnila § 277 ods. 1 ZSP. Tvrdil, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva mimo iné svojvôľa, resp. predčasnosť a neodôvodnenosť záverov žalovanej. Mal za to, že naňho je možné aplikovať príslušné ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, resp. § 147 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o premlčaní nároku predpísať poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie po uplynutí desiatich rokov odo dňa jeho splatnosti. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. III. Vyjadrenia účastníkov konania 6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2023 uviedla, že aj naďalej zastáva názor, že pri predpísaní poistného žalobcovi ako SZČO za sporné obdobie postupovala v súlade so ZSP v znení neskorších predpisov, pričom konala len v medziach predmetného zákona. K námietkam žalobcu poukázala na to, že z ustanovenia § 147 ods. 1 ZSP vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne v odseku 2 tohto ustanovenia zákon o sociálnom poistení kladie premlčaniu poistného predpísaného SZČO jednu podmienku, a to že právo predpísať poistné SZČO sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 (SZČO je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku). Zákon o sociálnom poistení teda jasne ustanovuje podmienky, kedy dochádza k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Okrem uplynutia premlčacej lehoty je Sociálna poisťovňa povinná skúmať aj to, či si SZČO splnila ohlasovaciu povinnosť. K tomuto zdôraznila, že žalobca si však podľa jej právneho názoru nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, a preto bol prvostupňový orgán povinný vydať rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu. Poukázala na to, že prvostupňový orgán zaslal žalobcovi predvolanie č. XXXXX-XXX/XXXX-XX zo dňa 11. novembra 2019, v ktorom ho vyzval na doručenie chýbajúcich prihlášok a odhlášok do/z povinného poistenia, medzi nimi aj prihlášky k 1. júlu 2003. Dňa 19. novembra 2019 žalobca telefonicky kontaktoval prvostupňový orgán s tým, že odmieta podať prihlášky a odhlášky a platiť poistné, pretože je premlčané. Prvostupňový orgán mu preto zaslal predvolanie - urgenciu č. XXXXX-XXX/XXXX-XX zo dňa 19. decembra 2019. Keďže žalobca naďalej nepodal prihlášky a odhlášky, tak dňa 25. augusta 2020 bol prvostupňovým orgánom telefonicky pozvaný na osobné rokovanie za účelom došetrenia doby poistenia
SZČO - boli mu vysvetlené podrobnosti rokovania, predpísania poistného rozhodnutím, podania námietky premlčania, ktorej by prvostupňový orgán vyhovel a následný odpis pohľadávky. Žalobca však odmietol so Sociálnou poisťovňou komunikovať. Dňa 20. júna 2022 prvostupňový orgán preto vydal rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT, ktorým rozhodol o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 1. júla 2003 (potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022) a rozhodnutie č. 1364-29/2022-TT, ktorým rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 30. júna 2005 (potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022). Zdôraznila, že rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu, boli žalobcovi riadne doručené a nadobudli právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravili právne pomery účastníka konania - žalobcu (právoplatné rozhodnutia teda konečným spôsobom upravili status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto toto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní). Konštatovala, že právoplatné rozhodnutie svojim obsahom zaväzuje nielen účastníkov konania, ale aj orgán, ktorý ho vydal i ďalšie subjekty - právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28. septembra 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že „krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie.“; a aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/18/2017 zo dňa 8. decembra 2017, v ktorom správny súd dospel k záveru, že: „...sa nemohol zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 28.02.2007, ktorá vec už bola právoplatne vyriešená. Nemohol sa zaoberať v predmetnom konaní otázkou zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ale preskúmavať zákonnosť a postup rozhodnutí žalovanej o predpísaní poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity...“. Ďalej poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že: „... odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobcu a Ústavného súdu, že mu dňa 11. februára 2009 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko už nebol SZČO, keďže žalobca ako i Ústavný súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozhodnutím správneho orgánu." Uviedla, že o závery spomínaného rozsudku oprel Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje ďalšie rozhodnutia, a to rozsudok sp. zn. 9Sžsk/126/2020 zo dňa 30. novembra 2022, rozsudok sp. zn. 9Sžsk/116/2018 zo dňa 29. januára 2020, ako aj rozsudok sp. zn. 9Sžsk/16/2019 zo dňa 29. januára 2020, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež konštatoval, že: „...predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Kasačný súd nemá dôvod sa od tohto názoru odkloniť. V danom prípade krajský súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným správnym rozhodnutím." Konštatovala, že rovnako sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/78/2018 zo dňa 25. septembra 2019 v plnom rozsahu stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého sa súd v danom prípade mohol zaoberať iba preskúmaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým sa rozhodovalo o poistnom, pretože o zániku poistenia už bolo právoplatne rozhodnuté. - Najvyšší súd v uvedenom rozsudku tiež uviedol, že: „Žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedla však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o zániku poistenia, nepodala.“ Konštatovala, že totožný záver vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/75/2019 zo dňa 24. marca 2021 a sp. zn. 7Sžsk/130/2018 zo dňa 12. marca 2021, resp. napríklad aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/24/2020 zo dňa 25. októbra 2022. Konštatovala, že podľa § 132 ods. 1 Správneho súdneho poriadku platí, že otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Následne v zmysle ods. 2 daného paragrafového znenia, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom
poistení sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. V zmysle § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení platí, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o sociálnom poistení právny poriadok Slovenskej republiky zveril právomoc rozhodovať o vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO na účely sociálneho poistenia jedine pobočke Sociálnej poisťovne. Preto zastáva právny názor, ktorý je podložený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že správny súd nemôže pri otázke uznania, resp. neuznania námietky premlčania túto skutočnosť opomínať (vzhľadom na § 132 ods. 2 Správneho súdneho poriadku je povinnosťou súdu na takéto rozhodnutia správneho orgánu prihliadať). Uviedla, že s poukazom na vyššie uvedené, desaťročná premlčacia lehota síce uplynula, avšak k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za prejednávané obdobie vzhľadom na § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nedošlo. Zdôraznila, že ak by si žalobca dobrovoľne splnil povinnosť prihlásiť sa na povinné poistenie ku dňu 1. júla 2003 a odhlásiť sa z povinného poistenia ku dňu 30. júna 2005, tak by Sociálna poisťovňa žalobcovu námietku premlčania akceptovala – to sa však nestalo. Konštatovala, že s vyššie prezentovaným jej právnym názorom sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, resp. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom by sa dalo konštatovať, že sa vo vzťahu k tejto otázke už jedná o ustálenú judikatúru. Poukázala na to, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/126/2020 zo dňa 30. novembra 2022 uviedol, že: „...žalovaná (rozumej Sociálna poisťovňa, ústredie) správne namietala, že z dikcie odseku 2 ustanovenia §147 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 vyplýva zákonná podmienka pre premlčanie, a síce, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 cit. zákona, teda že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla 2005 nesplnila, preto nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné." Uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia o predpísaní poistného so žalobcom opakovane komunikovala, vysvetlila mu dôležitosť podania prihlášky a odhlášky do/z povinného poistenia a podmienky úspešného uplatnenia námietky premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Konštatovala, že rozčarovanie žalobcu, že mu námietka premlčania nebola uznaná, keď ignoroval odporúčania Sociálnej poisťovne, preto nie je vôbec namieste. Mala za to, že vychádzajúc z § 209 zákona o sociálnom poistení, napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Uviedla, že v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko k námietkam žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Konštatovala, že podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj s ním súvisiace prvostupňové rozhodnutie obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci, s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a zhodnotením príslušných dôkazov. Navrhla súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala nariadenie pojednávania vo veci. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe zo dňa 06.05.2024 (v replike) zopakoval svoje námietky uvedené v žalobe a zotrval na všetkých svojich argumentoch, ktoré uviedol či už v priebehu administratívneho konania alebo súdneho konania. Tvrdil, že žalovaná nijakým spôsobom v rámci vydávania rozhodnutia vo veci vzniku a zániku jeho povinného poistenia neuviedla, na základe akých informácií Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že k júlu 2003 mu vznikla povinnosť platiť povinné sociálne postenie a k júnu 2005 mu táto povinnosť zanikla. Mal za to, že žalovaná neuviedla a neodôvodnila tento vznik a zánik povinného poistenia, ani toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepodložila. Žalovaná podľa jeho názoru ani v tomto konaní nijakým spôsobom neuvádza, na základe čoho mu vznikli tieto povinnosti a rovnako tak žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že dosahoval príjem z podnikania potrebný pre vznik povinného poistenia a či jeho príjem z predchádzajúceho kalendárneho roku bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Mal za to, že žalovaná nie je oprávnená si svojvoľne určiť časové intervaly povinného poistenia, a pokiaľ žalovaná uvádza, že bol povinný platiť povinné poistenie, tak je nevyhnutné, aby toto svoje tvrdenie preukázala. Ďalej tvrdil, že
prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí a následne ani žalovaná v napadnutom rozhodnutí, nijakým spôsobom neuviedli, akým spôsobom predpísali poistné a ako stanovili výšku poistného, jeho výpočet, aký použili vymeriavací základ na výpočet jednotlivých odvodov. Konštatoval, že samotná výška predpísaného poistného nemôže byť zo strany žalovanej svojvoľná, preto je potrebné, aby bola zo strany žalovanej jednoznačne ustálená a odôvodnená, avšak v danom prípade uvedené v napadnutom rozhodnutí absentuje. Bol taktiež toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďže žalovaná nedostatočne, resp. vôbec a presvedčivo neodôvodnila napadnuté rozhodnutie vrátane výšky predpísaného poistného, na základe čoho bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Ďalej konštatoval, že žalovaná svoje tvrdenia o tom, že on telefonicky kontaktoval Sociálnu poisťovňu s tým, že odmieta podať prihlášky a odhlášky a platiť poistné, pretože je premlčané, nijakým spôsobom nepreukázala a nepodložila a rovnako žalovaná nepreukázala a nepodložila ani svoje tvrdenie, že mu bolo zaslané predvolanie — urgencia č. 59003- 143/2019-TT zo dňa 19.12.2019, ani že mu boli telefonicky dňa 25.08.2020 vysvetlené podrobnosti rokovania, predpísania poistného rozhodnutím, podania námietky premlčania, atď. Tvrdil, že žalovaná rovnako tak nepreukázala, že mu boli predmetné rozhodnutia o vzniku a zániku jeho povinného poistenia riadne doručené a že nadobudli právoplatnosť. Tvrdil, že správny súd ako predbežnú otázku musí riešiť, či bol povinne poistený v uvádzanom časovom období, pričom v rámci tohto súd vyhodnocuje predložené dôkazy a nie je bezpodmienečne viazaný rozhodnutím žalovanej o vzniku a zániku jeho povinného poistenia. Podľa jeho názoru si súd môže túto otázku posúdiť sám. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že žalovanou citované ustanovenia jednotlivých súdov sa zaoberajú len právoplatnými rozhodnutiami o vzniku alebo zániku povinného poistenia, nijakým spôsobom sa predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezaoberajú tým, že by správny súd nemohol riešiť a rozhodovať o rozhodnutiach o predpísaní poistného a o námietke premlčania vznesených voči rozhodnutiam o predpísaní poistného, ktoré boli napadnuté správnou žalobou. Namietal, že konanie Sociálnej poisťovne je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko Sociálna poisťovňa uvedené rieši s odstupom 20 rokov (prinajmenšom 18 rokov), pričom povinnosť archivovať si jednotlivé doklady SZČO je 10 rokov, a preto konaním žalovanej až po tak značne dlhej dobe (cca 20 rokov) sa dostal do dôkaznej tiesne o prípadnom splnení si uvedených povinností, nakoľko nie je povinný archivovať doklady tak značný čas. Tvrdil, že žalovaná mala dostatok času v rámci 10 ročnej doby povinnej archivácie začať s ním sporné konanie a považuje za účelové, že žalovaná tak začala uskutočňovať až so značným časovým odstupom. Žiadal rozhodnúť v zmysle petitu žaloby. 8. Žalovaná v duplike zo dňa 15.10.2024 uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20. decembra 2023. Mala za to, že skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe riadne preukazuje obsah administratívneho spisu a rozsudky, ktoré uviedla, sú pre vec plne relevantné. Napadnuté rozhodnutie považovala bez žiadnych pochybností za preskúmateľné. Konštatovala, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v znení neskorších predpisov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Ak si žalobca skutočne splnil oznamovaciu povinnosť a podal prihlášku na povinné poistenie k 1. júlu 2003 a odhlášku z povinného poistenia k 30. júnu 2005, ako tvrdí, a teda vedel o svojej odvodovej povinnosti, je namieste otázka, prečo v spornom období poistné neplatil. Prihláška sa totiž podáva až v prípade vzniku povinného poistenia, nie pri nadobudnutí právneho postavenia SZČO. Ďalej poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v žiadnom svojom ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná predpísať SZČO poistné. S uvedeným právnym názorom sa stotožňujú aj súdy Slovenskej republiky, ktorých judikatúra je v tomto jednotná. Zároveň nie je povinnosťou Sociálnej poisťovne upozorňovať každého platiteľa, resp. odvádzateľa poistného na neplnenie odvodovej povinnosti včas a riadne. S uvedeným právnym názorom súhlasí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 2Sžk/5/2016 zo dňa 27. marca 2019 uviedol: „Je oprávnením zákonodarcu, aby v ústavných medziach reguloval spoločenské vzťahy, a to aj v oblasti výberu a platenia poistného. Iba žalobca je zodpovedný výlučne za správnosť a včasnosť odvádzania poistného a príspevkov v zmysle zákona o sociálnom poistení." Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.
9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.05.2026 poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-47Sa/9/2023 zo dňa 27.03.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2026, ktorým súd rozhodol v obdobnej jeho veci (len za iné obdobie predpísania poistného jemu žalovanou), a to tak, že vyhovel jeho žalobe a zrušil tam napadnuté rozhodnutie ako nezákonné (nepreskúmateľné) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 14. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 15. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 18. Podľa § 3 písm. a) druhý bod ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. 19. Podľa § 5 písm. b) ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť. 20. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11. 21. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. 22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP v znení v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 23. Podľa § 21 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 21 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 2-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) ZSP v znení účinnom do 28. februára 2022, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 26. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) ZSP v znení účinnom do 28. februára 2022, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 27. Podľa § 128 ods. 3 písm. c) ZSP v znení účinnom do 28. februára 2022, poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 28. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2004, poistné do rezervného fondu sociálneho poistenia (ďalej len „rezervný fond“) platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 29. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) ZSP v znení účinnom od 01. januára 2005 do 28. februára 2022, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 30. Podľa § 129 ods. 1 ZSP v znení ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2004, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie a suma poistného do rezervného fondu sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). 31. Podľa § 129 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 01. januára 2005 do 28. februára 2022, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“). 32. Podľa § 129 ods. 2 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2004, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.
33. Podľa § 129 ods. 2 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor. 34. Podľa § 130 písm. c) ZSP, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu. 35. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení v znení účinnom do 31. decembra 2004, sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 20 % z vymeriavacieho základu. 36. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) ZSP v znení účinnom od 01. januára 2005 do 31. decembra 2014, sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu. 37. Podľa § 132 písm. c) ZSP, sadzba poistného na invalidné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu. 38. Podľa § 137 písm. b) ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2004, sadzba poistného do rezervného fondu je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 2,75% z vymeriavacieho základu. 39. Podľa § 137 písm. b) ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75% z vymeriavacieho základ. 40. Podľa § 138 ods. 8 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2004, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je, ak tento zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny jej základu dane. 41. Podľa § 138 ods. 7 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. júla 2006, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je, ak tento zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny jej základu dane. 42. Podľa § 138 ods. 11 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2004 (podľa § 138 ods. 10 ZSP v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007), vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu. 43. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Podľa § 142 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 143 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 46. Podľa § 147 ods. 1 ZSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 147 ods. 2 ZSP v znení účinnom od 31. decembra 2010, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b). 48. Podľa § 228 ods. 3 ZSP účinného do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z poistenia do ôsmich dní od ich zániku. V. Posúdenie veci správnym súdom 49. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov. 50. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Trnave pod pridelenou spisovou značkou 47Sa/10/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave - vec náhodným výberom napadla do oddelenia 14Sa a bola vedená pod sp. zn. TT-47Sa/10/2023. Následne nakoľko samosudkyňa z oddelenia 14Sa odišla na materskú dovolenku, tak opätovne náhodným výberom bola vec pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou TT-47Sa/10/2023. 51. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 11.08.2026 za splnenia podmienok uvedených v ust. § 108 ods. 1 a 2 SSP, v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 114 SSP. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 06.08.2026. 52. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-C. zo dňa 06.03.2023, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 144 ods. 1 a § 152a ZSP v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísal žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005 poistné na nemocenské poistenie v sume 165,52 eur, poistné na starobné poistenie v sume 725,59 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 225,64 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 129,61 eur, spolu v sume
1246,36 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha (rozpis predmetného poistného). 53. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že: - žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; - podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Piešťany, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, bol žalobca oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. D./XXXXX-XXXXX, s dátumom vzniku oprávnenia 08. februára 1999 – žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 26. septembra 2005; - žalobca ako SZČO bol v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ktorý vedie Sociálna poisťovňa, registrovaný od 8. februára 1999 do 31. decembra 2000 a od 1. júla 2003 do 30. júna 2005; - podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobcu zo živnosti za rok 2002 (205065,00 Sk - daňové priznanie zo dňa 27. marca 2003) presiahol zákonom ustanovenú sumu 121000,00 Sk za rok 2002; za rok 2003 (173465,00 Sk - daňové priznanie zo dňa 9. novembra 2022) presiahol zákonom ustanovenú sumu 72960,00 Sk za rok 2003; na základe týchto skutočností bol žalobca v období, za ktoré mu bolo prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO; - dňa 20. júna 2022 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT, ktorým rozhodol o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 1. júla 2003 (potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022) a rozhodnutie č. 1364-29/2022-TT, ktorým rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 30. júna 2005 (potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022); predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 20.10.2022; - v administratívnom spise sa taktiež nachádza záznam z telefonického rozhovoru zo dňa 25.08.2020 so žalobcom s uvedením jeho rodného čísla, adresy, tel. čísla – označený ako Pozvanie na osobné rokovanie na došetrenie doby poistenia ako SZČO pred rokom 2003, podľa ktorého bol žalobca telefonicky kontaktovaný a pozvaný na osobné rokovanie na došetrenie doby poistenia ako SZČO za obdobie od 08.02.1999 do 31.12.2000 a od 01.07.2003 do 30.06.2004, pričom mu boli vysvetlené podrobnosti rokovania, predpísania poistného rozhodnutím, podania námietky premlčania, ktorej by pobočka vyhovela a následný odpis pohľadávky. Žalobca jasne naznačil že nemieni komunikovať, všetko je premlčané a jeho právnik ho upozornil, aby s nimi už vôbec nekomunikoval, pretože je to premlčané; v administratívnom spise sa nachádza aj záznam z telefonického rozhovoru zo dňa 19.11.2019 so žalobcom, podľa ktorého žalobca odmietol čokoľvek platiť a dokladovať a odmietol podať prihlášky a odhlášky; - z administratívneho spisu vyplýva taktiež to, že žalobcovi bolo zaslané predvolanie zo dňa 11.11.2019 s tým, aby žalobca v lehote 5 dní doručil pobočke za účelom došetrenia doby poistenia ako SZČO prihlášky a odhlášky z poistenia. Uvedené predvolanie si žalobca prevzal dňa 18.11.2019; žalobcovi bolo následne dňa 19.12.2019 zaslané aj predvolanie – urgencia, ktoré si žalobca neprevzal v odbernej lehote. 54. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že námietku premlčania práva predpísať poistné nie je možné uznať. Mal za to, že žalovaná sa nijakým spôsobom nevyjadrila, z akého dôvodu túto jeho námietku nie je možné uznať, pričom tento svoj názor žalovaná nepodložila žiadnymi konkrétnymi dôvodmi alebo zákonnými ustanoveniami. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku s dátumom vzniku poistenia 1. júla 2003 a prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT zo dňa 20. júna 2022, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022. Mal za to, že si splnil všetky zákonom stanovené povinnosti. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 55. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že dňa 20. júna 2022 prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 1364-28/2022-TT, ktorým rozhodol o vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 1. júla 2003 (potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022) a rozhodnutie č. 1364-29/2022-TT, ktorým rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO dňa 30. júna 2005 (potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022); predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 20.10.2022. 56. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia a o predpísaní poistného v samostatných konaniach. Otázka vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO bola právoplatne vyriešená v konaniach uvedených v predchádzajúcom odseku a v konaní o predpísaní poistného sa už nemôžu preskúmavať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2023 sp. zn. 7Ssk/11/2021, podľa ktorého: „Podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, právoplatné. Podľa judikatúry tunajšieho súdu právoplatnosť rozhodnutia pobočky žalovanej podľa § 213 ods. 1 cit. zák. v určitej veci okrem iného znamená, že pre žalovanú je v tejto veci záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí (zhodne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 9/2021 a tam citovaná prejudikatúra tunajšieho súdu, ale aj najvyššieho súdu). Mieru viazanosti správneho súdu takýmito skoršími rozhodnutiami upravuje zasa § 27 ods. 1 SSP, z ktorého a contrario vyplýva, že ak skôr vydané rozhodnutie bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, nemôže ho správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. K podobnému záveru dospel už najvyšší súd vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 146/2018, v ktorom uviedol, že otázka trvania povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu po 31. auguste. Týmto právnym názorom bol správny súd pri svojom novom rozhodovaní viazaný (§ 469 SSP), a preto musel pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť na právoplatné rozhodnutie pobočky o nezániku povinného poistenia žalobcu (porov. v tomto smere aj ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 9 Sžsk 1/2015, 9 Sžsk 116/2018, 9 Sžsk 16/2019 a 9 Sžsk 53/2019)“. 57. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (od 01.07.2003) bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 1364-28/2022-TT v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2022, ktoré bolo možné preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby (žalobca však správnu žalobu voči predmetným rozhodnutiam o vzniku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO nepodal, a teda nedošlo k zrušeniu predmetných rozhodnutí), a teda ich nemôže správny súd preskúmavať v konaní, kde preskúmava neskoršie, nadväzujúce rozhodnutie o predpísaní poistného. Pokiaľ teda rozhodla žalovaná na základe predchádzajúcich právoplatných rozhodnutí o vzniku a zániku poistenia žalobcu ako SZČO (ktoré pre ňu boli záväzné) tak, že žalobcovi predpísal poistné, postupovala správne a zákonne. Žalobca navyše žiadnu konkrétnu námietku voči spôsobu výpočtu a výške predpísaného poistného nevzniesol – žalobca síce vo svojom neskoršom vyjadrení poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-47Sa/9/2023 zo dňa 27.03.2026 v obdobnej jeho veci (len za iné obdobie predpísania poistného), ktorým súd zrušil tam napadnuté rozhodnutie, no správny súd konštatuje, že tam napadnuté rozhodnutie bolo zrušené prakticky len z toho dôvodu, že v ňom nebol uvedený vymeriavací základ na výpočet jednotlivých odvodov, a teda v tom konaní súd nemohol riadne preskúmať spôsob stanovenia výšky poistného a jeho výpočet, čo sa však v tomto prejednávanom konaní (pod sp. zn. TT-47Sa/10/2023) nestalo (predmetný vymeriavací základ a spôsob stanovenia výšky poistného a jeho výpočet v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a príslušnou prílohou bol uvedený) – správny súd konštatuje, že vychádzajúc z § 209 ZSP napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok napadnutého rozhodnutia odôvodňujú, a to s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Podľa názoru správneho súdu žalovaná v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko k námietkam žalobcu a dostatočne zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci; napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj s ním súvisiace prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci, s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a zhodnotením príslušných dôkazov.
58. Správny súd ďalej konštatuje, že keďže prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, poistné za obdobie január 2004, február 2004, marec 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, júl 2004, august 2004, september 2004, október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005 neodviedol vôbec, v dôsledku čoho vznikla na poistnom za uvedené obdobie dlžná suma vo výške 1246,36 eur, tak podľa názoru správneho súdu prvostupňový orgán postupoval správne a zákonne keď prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi podľa § 144 ods. 1 a § 152a ZSP v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. dlžné poistné predpísal. 59. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo najmä to, či žalovaná správne v napadnutom rozhodnutí vyhodnotila žalobcom vznesenú námietku premlčania práva predpísať poistné tak, že ju nie je možné uznať. 60. Správny súd k tomuto poukazuje na to, že z ustanovenia § 147 ods. 1 ZSP vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne v odseku 2 tohto ustanovenia zákon o sociálnom poistení kladie premlčaniu poistného predpísaného SZČO jednu podmienku, a to že právo predpísať poistné SZČO sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 (SZČO je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku). Zákon o sociálnom poistení teda jasne ustanovuje podmienky, kedy dochádza k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Z uvedeného je zrejmé, že okrem uplynutia premlčacej lehoty bola žalovaná povinná skúmať aj to, či si žalobca ako SZČO splnil ohlasovaciu povinnosť. K tomuto správny súd uvádza, že žalovaná správne vyhodnotila po vykonanom dokazovaní danú situáciu tak, že žalobca si nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť (žalobca absolútne žiadnym spôsobom v administratívnom a ani v súdnom konaní nepreukázal, že by túto svoju zákonnú povinnosť splnil – žalobcove tvrdenia o opaku zostali len ničím nepreukázanými tvrdeniami). Správny súd konštatuje, že preto napokon bol aj prvostupňový orgán povinný vydať rozhodnutia vo veci vzniku a zániku povinného poistenia žalobcu. 61. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené preto konštatuje, že k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za prejednávané obdobie vzhľadom na § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení teda nedošlo. Správny súd k tomuto ešte uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí správne dôvodila, že ak by si žalobca dobrovoľne splnil povinnosť prihlásiť sa na povinné poistenie ku dňu 1. júla 2003 a odhlásiť sa z povinného poistenia ku dňu 30. júna 2005, tak by žalobcovu námietku premlčania akceptovala, no to sa však nestalo. Z listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise mal správny súd navyše taktiež za preukázané, že k predmetným telefonickým rozhovorom medzi účastníkmi konania došlo (viď. záznamy zo dňa 19.11.2019 a 25.08.2020), pričom mal za preukázané aj to, že žalovaný žalobcovi predvolanie zo dňa 11.11.2019 a predvolanie – urgenciu zo dňa 19.12.2019 zaslal a zákonne doručil (prvé predvolanie žalobca prevzal dňa 18.112019; druhé bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia). Žalobcove námietky preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 62. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne na rozsudok sp. zn. 9Sžsk/126/2020 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého: „ ... žalovaná správne namietala, že z dikcie odseku 2 ustanovenia § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 vyplýva zákonná podmienka pre premlčanie, a síce, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 cit. zákona, teda že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobkyňa si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01. júla 2005 nesplnila, preto nedošlo k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné.". Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne na rozsudok sp. zn. 7Sžsk/42/2018 zo dňa 29.01.2020.
63. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 20Sas/2/2024 zo dňa 28.02.2025, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/25/2022 zo dňa 08.02.2023 v obdobných veciach. 64. S ohľadom na uvedené vyhodnotil správny súd žalobný bod, ktorým žalobca poukazoval na nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, konkrétne právneho posúdenia premlčania práva Sociálnej poisťovne na predpísanie poistného, za nedôvodný. 65. V súvislosti s ďalšou žalobnou argumentáciou žalobcu správny súd uvádza, že stav kedy Sociálna poisťovňa predpíše poistné po viac ako 15 rokoch nemožno označiť za stav žiaduci, či želaný, avšak zákon o sociálnom poistení Sociálnu poisťovňu prísne vzaté v tomto ohľade nelimituje a pokiaľ v ustanovení § 147 ods. 1 počíta s dobou až desiatich rokov od splatnosti poistného, počas ktorej môže Sociálna poisťovňa predpísať poistné, nemožno označiť postup kedy Sociálna poisťovňa predpíše poistné po viac ako 15 rokoch po jeho splatnosti, za rozporný so zákonom. Uvedený záver podľa správneho súdu podporuje aj záver rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/2/2022 zo dňa 27.09.2023, podľa ktorého môže Sociálna poisťovňa predpísať poistné aj po desiatich rokoch od jeho splatnosti. V zmysle uvedeného tak možno aj ďalšiu žalobnú argumentáciu žalobcu ohľadne princípu právnej istoty a toho, že nie je povinný počas tak dlhej doby uchovávať potrebné dokumenty, označiť za nedôvodnú. 66. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou súdov a právom Európskej únie, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti – výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté. Žalobcove všeobecné konštatácie o údajnej nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej bez prakticky akejkoľvek konkretizácie neboli schopné spochybniť zákonnosť vydaného napadnutého rozhodnutia žalovanej (žalobca počas celého konania neuviedol ani žiadne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo odlišné právne závery ako predostrela žalovaná v napadnutom rozhodnutí). 67. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov, súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 68. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).