Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/74/2024 4019200628 14. 05. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:4019200628.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom: Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, IČO: 00 003 328, so sídlom: Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava, 2/ MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530, so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s.r.o., so sídlom: Těšnov 1059/1, 11000 Praha, IČO: 28 505 913, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, IČO: 53 650 441, so sídlom: Palisády 56, 811 06 Bratislava, 3/ Mesto Nitra, IČO: 00 308 307, so sídlom: Štefánikova trieda 80/60, 949 01 Nitra, 4/ Obec Lužianky, IČO: 34 003 517, so sídlom: Rastislavova 266, 951 41 Lužianky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NROCDPK-2019/041167-002 zo dňa 09.09.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. III. Súd ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe žiadosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ zo dňa 28.11.2018 o vydanie rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, Mesto Nitra ako príslušný špeciálny stavebný úrad (ďalej aj „prvostupňový orgán“) podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) vydalo dňa 28.01.2019 rozhodnutie č. UHADUaI-20775/2018-011-Ing.Dá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 83 stavebného zákona povolilo časovo obmedzené predčasné užívanie časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31.01.2020, konkrétne stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu SO 128 a SO 129 pre katastrálne územia F. G. H., a stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza
2“ v rozsahu SO 130 a SO 131 pre katastrálne územie H., na pozemkoch bližšie identifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí, účel stavby: inžinierska dopravná stavba – komunikácie, chodníky, spevnené plochy, parkoviská (ďalej len „predmetná stavba“), na základe podmienok uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, s tým, že účastníci konania nevzniesli žiadne námietky a pripomienky. Prvostupňový orgán zároveň podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vylúčil vo verejnom záujme odkladný účinok proti prípadnému odvolaniu. 2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/041167-002 zo dňa 09.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keď mal za to, že je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. II. Žaloba 3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 09.12.2019 na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 15S/121/2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“, ďalej spolu aj „správne orgány“), vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav a pre podstatné pochybenia procesného charakteru, ktoré mali mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. V bližšom odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, vrátane základných ľudských práv a slobôd, a súčasne došlo podľa neho k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia. V prvom rade namietal skutočnosť, že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán, keďže na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja, s tým, že tieto kompetencie prešli zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) na okresné úrady v sídle kraja. Podľa žalobcu sa v danom prípade jedná o významnú investíciu, preto sa územné rozhodnutie nevyžaduje, čo však znamená, že Mesto Nitra v žiadnom prípade nemôže byť príslušný stavebný úrad. Žalobca poukázal na to, že podal viacero správnych žalôb proti stavebným povoleniam, v ktorých túto skutočnosť taktiež namietal, a mal za to, že bolo potrebné postupovať podľa § 29 Správneho poriadku a administratívne konanie prerušiť až do vyriešenia týchto otázok ako otázok predbežných. 5. Ďalej upozornil na § 32 ods. 2 stavebného zákona a skutočnosť, že pre ďalšieho účastníka konania v rade 2/ bolo vydané osvedčenie o významnej investícii strategického parku a prípravy územia na jeho realizáciu, avšak tento účastník konania nemôže žiadať o stavebné povolenie, pokiaľ nemá územné rozhodnutie. Strategický park nie je v územnom pláne regiónu Nitrianskeho samosprávneho kraja a ani Mesta Nitra, ani v územnom pláne zóny, preto nie je možné územné konanie preskakovať. Strategický park nemôže byť zahrnutý ani v územnom pláne obce Lužianky, pretože by bol v rozpore s nadradeným územným plánom regiónu a schválenie takéhoto územného plánu by bolo v celom rozsahu neplatné s poukazom na § 25 ods. 6 stavebného zákona. Žalobným dôvodmi sú podľa žalobcu aj namietnutie záväzných stanovísk obcí Lužianky a Nitra o súlade s územným plánom stavby predmetných obcí, resp. uplatnenie postupu podľa § 140b ods. 4 až 7 stavebného zákona. To, že sa jedná o stavbu, ktorá mala byť významnou investíciou, vyplýva aj z toho, že nebolo vydané územné rozhodnutie a v spise sú doložené osvedčenia o významnej investícii. Na tomto základe je preto vecne príslušný okresný úrad v sídle kraja na prvom stupni. Žalovaný v tomto prípade figuruje v konaní až ako odvolací orgán. 6. Medzi ďalšie žalobné námietky žalobca zaradil nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného rozhodnutia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Aplikácia tohto ustanovenia o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie
povoľovanej stavby nie je zákonná. V územnom pláne Mesta Nitra nie je zahrnutý strategický park, ani žiaden takto rozsiahly priemysel, keďže strategický park má vyše 700 ha. Podľa žalobcu je zjavné porušenie zákona, ak sa preskakuje územné konanie, v ktorom má byť vydané územné rozhodnutie, a nemôže ani existovať žiadne súhlasné záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného zákona a ide súčasne aj o rozpor s § 81 ods. 1 stavebného zákona. Pokiaľ by sa jednalo o doplnky a zmeny územného plánu, aj tu je nutné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zisťovacom procese. Stavba na vybudovanie strategického parku a ani žiadna príprava strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), ktorá rešpektuje podmienky európskej smernice EIA a Aarhuského dohovoru. Za tohto procesného stavu žiadne stavebné ani kolaudačné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska, ako konanie zastaviť. Podľa žalobcu je zároveň potrebné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha posudzovaniu podľa tohto zákona. Tým pádom je treba ustáliť aj nezákonnosť stavebného povolenia a napadnutého rozhodnutia. Legitímne nemôžu byť potom ani ďalšie stavby realizované v strategickom parku. 7. Podľa žalobcu zásadnou námietkou je, že prebiehajú iné konania vo veci iných správnych žalôb, ktoré sa týkajú aj posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom správne orgány mali z tohto dôvodu konanie prerušiť, keďže výsledok tohto konania môže výrazným spôsobom ovplyvniť splnenie podmienok pre vydanie stavebného a ďalšieho povolenia k stavbe. Podľa žalobcu boli správne orgány povinné prerušiť konanie, kým sa nevyriešia otázky zisťovacieho konania. Podľa žalobcu vadnosť kolaudačného rozhodnutia spočíva aj v tom, že podklady, z ktorých správne orgány vychádzali, konkrétne dopravné napojenie stavieb a vyústenie dopravy na cestu I/64, sú nedostatočné, pretože toto dopravné napojenie a jeho vplyv na životné prostredie je absolútne nepreskúmateľné a z predmetných podkladov nezistiteľné. Konanie nie je možné uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie a nie je možné zabezpečiť splnenie podmienok maximálnej prípustnej záťaže a ohrozovania bezpečnosti a plynulosti prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre strategické parky. 8. Podľa žalobcu nebolo dodržané ani ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Výzva na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia mala byť doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, počas konania. Je v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania dozvedá o nejakom podklade až zo samotného rozhodnutia. Správny orgán podľa žalobcu v tejto súvislosti musí byť aktívny, k čomu však vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Prvostupňový orgán žalobcovi neoznámil postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a tým žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. 9. Ďalej žalobca namietal skutočnosť, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia je zmätočná, keďže vo vzťahu k označeniu stavby nie je zrejmé, čo má vyjadrovať pojem „Fáza 2“. Treba totiž rozlišovať výstavbu strategického parku od výstavby jednej z viacerých investícií v rámci tohto strategického parku. Príprava strategického parku „Fáza 2“ podľa žalobcu určite nie je naviazaná na žiadne osvedčenie o významnej investícii. 10. V neposlednom rade žalobca namietal potrebu rešpektovania Aarhuského dohovoru, keďže ide o významnú investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený významný dopad na životné prostredie. Prístup k správnemu súdnemu konaniu nemá byť len formálny, ale musí byť reálne zabezpečená náprava v prípade vydaných nezákonných rozhodnutí. Napadnutým rozhodnutím tento účel nebol rešpektovaný, pretože žalovaný sa nevysporiadal s relevantnými námietkami, bez zohľadnenia podstaty veci. 11. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobca navrhol obe preskúmavané rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP, pri súčasnom priznaní náhrady trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, vyjadrenia ďalších účastníkov konania
12. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 07.01.2021. Mal za to, že žalobné dôvody smerujú k územnému, resp. stavebnému konaniu, čo znamená, že v kolaudačnom konaní sú právne bezvýznamné. Žalobca si tieto námietky mohol uplatniť v predchádzajúcom konaní, nie však v tomto konaní, ktoré s poukazom na § 81 ods. 1 stavebného zákona neumožňuje správnemu orgánu zaoberať sa právnymi otázkami, ktoré sa vzťahujú na predchádzajúce konanie. Žalobné body žalovaný označil za nedôvodné, zotrval na svojom právnom názore a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. 13. K veci sa vyjadril aj ďalší účastník konania v rade 2/ podaním doručeným krajskému súdu dňa 18.12.2020. Poukázal na to, že žalobca v skutočnosti vôbec nešpecifikoval a nekonkretizoval práva, na ktorých mal byť ukrátený. Žaloba spočíva na všeobecných úvahách a spochybňovaní zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, pričom je nedôvodná. Žalobca nesplnil ani náležitosti žaloby podanej zainteresovanou verejnosťou, keďže neuviedol, aký konkrétny záujem životného prostredia mal byť porušený. Podľa ďalšieho účastníka konania v rade 2/ sú preskúmavané rozhodnutia zákonné a správne, ako aj dostatočne odôvodnené, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a nevykazujú namietané vady, ktoré žalobca nepreukázal. Žalobu navrhol podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú. 14. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. 5S/74/2024-211 zo dňa 08.08.2025, právoplatným 25.08.2025, súd do konania pribral ďalších účastníkov konania v rade 3/ a 4/, ktorí sa však k veci nevyjadrili. IV. Rozhodnutie krajského súdu, kasačné konanie 15. Krajský súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 15S/121/2019-123 zo dňa 24.08.2022 (ďalej aj „rozhodnutie krajského súdu“), ktorým konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na nasledujúce skutočnosti (bod 7. a nasl.): „Vychádzajúc z obsahu podanej žaloby, ako aj pripojeného administratívneho spisu, Mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán vydalo dňa 28. 01. 2019 rozhodnutie o časovo obmedzenom predčasnom užívaní časti stavby „Príprava strategického parku Nitra“ a stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza II“ v rozsahu jednotlivých, v ňom špecifikovaných stavebných objektov, a to do 31. 01. 2020. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/041167-002 zo dňa 09. 09. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa § 99 SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak c) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu, d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu, g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). S poukazom na zistené skutočnosti je nepochybné, že žalobca podanou žalobou napadol právoplatné rozhodnutie žalovaného vo veci povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania vyššie uvedených stavieb vydaného do 31. 01. 2020, ktoré uplynutím tohto dňa stratilo účinnosť. Za daného stavu už nemôže nastať situácia, že by v čase vykonania súdneho prieskumu takéto rozhodnutie napĺňalo legálnu definíciu rozhodnutia tak, ako je upravená v cit. § 3 ods. 1 písm. b) SSP, teda že by správnou žalobou napadnuté rozhodnutie mohlo ešte v čase vykonania súdneho prieskumu zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti fyzických a právnických osôb (v tomto prípade žalobcu), alebo že by napadnutým rozhodnutím žalovaného mohli byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Keďže v prejednávanej veci účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zanikli dňom 31. 01. 2020, uvedeným dňom odpadol aj dôvod na pokračovanie v tomto súdnom konaní. Správny súd preto po predchádzajúcom zistení, že v tejto veci nejde o prípady upravené v § 99 písm. c) a d) SSP, konanie podľa § 99 písm. g) SSP zastavil.“
16. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 5Svk/6/2023 zo dňa 25.04.2024, právoplatným dňa 31.07.2024 (ďalej aj „rozhodnutie kasačného súdu“), zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia kasačného súdu (bod 13. a nasl.) NSS SR uviedol: „Otázkou, ktorou bolo potrebné sa v danom kasačnom konaní zaoberať a vyriešiť ju, bolo, či uplynutie lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie vydané, a to práve v priebehu správneho súdneho konania (teda po podaní správnej žaloby), je dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP. V práve posudzovanej veci Mesto Nitra dňa 28.01.2019 vydalo rozhodnutie, ktorým povolilo predčasné užívanie predmetnej stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31.01.2020, pričom správna žaloba bola správnemu súdu doručená dňa 11. decembra 2019. Strata účinkov rozhodnutia vo všeobecnosti predstavuje jeden z dôvodov, pri ktorom možno uvažovať o tom, že odpadol dôvod správneho súdneho prieskumu. Strata účinkov rozhodnutia môže spočívať aj v tom, že uplynula lehota, na ktorú bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané. V takomto prípade však nemožno automaticky dôjsť k záveru, že uplynutím lehoty bol v dôsledku straty účinkov preskúmavaného rozhodnutia naplnený dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. Ak totiž pred stratou účinkov už došlo k realizácii práv vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, nemožno tomu, kto sa touto realizáciou cíti byť dotknutý na svojich subjektívnych právach, znemožniť, aby sa domáhal pred správnym súdom ich ochrany. Uvedené pritom primerane platí aj na iné subjekty nadané aktívnou žalobnou legitimáciou (napr. prokurátora a zainteresovanú verejnosť). Následné rozhodovanie správneho súdu potom nie je primárne spojené s potrebou zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, i keď po procesnej stránke k tomu smeruje, ale so sekundárnou ochranou práv spojenou napr. s náhradou škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, resp. iným postupom. Uvedený pohľad si pritom osvojila nielen odborná spisba (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 553 s.) ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález sp.zn. III. ÚS 418/2018 z 29.1.2019) a Najvyššieho súdu (napr. uznesenie sp.zn. 5Sžk/21/2019 z 16.12.2020; bod 11 uznesenia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10Sžk/28/2021 z 26. októbra 2022). Na strane druhej o strate účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 553 s.). Účinky takéhoto časovo limitovaného rozhodnutia teda materiálne ani nikdy nenastali, žiaden subjekt z takýchto účinkov nemohol benefitovať, a tým nemohli byť dotknuté ani subjektívne práva iných osôb. Vychádzajúc z uvedeného preto musí kasačný súd uzavrieť, že v práve posudzovanej veci preukázateľne došlo k realizácii práv vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívalo v predčasnom povolení užívania predmetnej stavby do 31.01.2020, ktorá skutočnosť má za následok absenciu dôvodu zastavenia konania podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP. Preto, pokiaľ správny súd konanie z tohto dôvodu zastavil, vec nesprávne právne posúdil, čím sa naplnil kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd rovnako vníma, že správny súd v napadnutom uznesení nereflektoval na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu, citovanú vyššie v tomto uznesení. Na tomto mieste kasačný súd dodáva, že správny súd neporušil v priebehu konania pred ním žiadne procesné práva sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, čo sťažovateľ ani netvrdí, a preto kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP nie je daný. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že odopretie prístupu k správnemu súdu sa posudzuje ako otázka právneho posúdenia (por. uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28, a tam citovaná judikatúra). Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Nitre podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu preskúmať dôvodnosť správnej žaloby v rozsahu uplatnených žalobných bodov. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).“ V. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 19. Podľa § 42 ods. 1 SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. 20. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 22. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 23. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 24. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 25. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 26. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 27. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. 28. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. 29. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 30. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. 31. Podľa § 83 stavebného zákona stavebný úrad môže na žiadosť stavebníka vydať časove obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Do 15 dní po odovzdaní a prevzatí takej stavby je stavebník alebo budúci užívateľ povinný podať stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby. 32. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). 33. Podľa § 140 SSP ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 34. Podľa § 3a ods. 4 cestného zákona pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. 35. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. VI. Posúdenie veci správnym súdom 36. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/121/2019, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je po jej vrátení veci kasačným súdom vedená pod sp. zn. 5S/74/2024. 37. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 14.05.2026, na ktoré sa dostavil len ďalší účastník konania v rade 1/. Napriek riadnemu predvolaniu sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, žalovaný, ani ďalší účastníci konania v rade 2/ až 4/. Svoju neúčasť ospravedlnili: žalobca podaním doručeným správnemu súdu 12.05.2026, v ktorom zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, žalovaný podaním doručeným správnemu súdu 13.03.2026, a ďalší účastník konania v rade 3/ podaním doručeným správnemu súdu 03.12.2025, v ktorom zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky § 114 SSP, správny súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti uvedených účastníkov. 38. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 5Svk/6/2023 zo dňa 25.04.2024, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 39. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými správne orgány podľa § 83 stavebného zákona povolili časovo obmedzené predčasné užívanie predmetnej stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, a to do 31.01.2020. V nadväznosti na uvedené bolo úlohou správneho súdu v tomto konaní, na základe žalobcom podanej žaloby a v jej medziach, daných obsahom žalobných námietok, a v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP posúdiť, či správne orgány pri vydaní preskúmavaných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a s ustálenou súdnou praxou. 40. Správny súd, riadiac sa právnym názorom kasačného súdu a preskúmajúc dôvodnosť podanej žaloby, poukazuje na to, že v inej veci žalobcu už bolo o totožných námietkach rozhodované tunajším správnym súdom, ako aj NSS SR, kde NSS SR neuznal za opodstatnené kasačné ani žalobné námietky žalobcu s poukazom na to, že vydané rozhodnutia správnych orgánov sú zákonné. Správny súd nemal žiaden relevantný dôvod odchýliť sa od už vyslovených záverov súdov ani vo vzťahu k žalobcom uplatneným totožným žalobným námietkam v tejto veci, v ktorej vystupujú rovnakí účastníci konania, preto v súlade s § 140 SSP v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu uvedenú v rozsudku správneho súdu sp. zn. 3S/30/2023 z 25.01.2024, voči ktorému bola žalobcom podaná kasačná sťažnosť a bola zamietnutá rozsudkom NSS SR sp. zn. 1Svk/15/2024 z 26.06.2025. 41. Správny súd v rozsudku sp. zn. 3S/30/2023 z 25.01.2024 (bod 88. a nasl.) vyslovil nasledujúce závery: „Správny súd v Bratislave vychádzal z právneho záveru NSS SR v rozsudku 1Svk/17/2021- 482 zo dňa 21.07.2023 (bod 15), že rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona, ktorého platnosť už uplynula, predstavuje spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu. Súd poukázal na skutočnosť, že rovnaké právne otázky v obdobnej veci boli už právoplatne posúdené NSS SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 (body 22, 26-28), s ktorým sa stotožnil...Zastaviť správne súdne konanie s odkazom na § 99 písm. g) SSP nemožno ani vtedy, ak je na pokračovaní súdneho prieskumu daný verejný záujem explicitne garantovaný/chránený právom, i keď účinky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu počas súdneho prieskumu pominuli...; na základe povolenia na predčasné užívanie stavby došlo aj k realizácii práv týmto rozhodnutím povolených (práva užívať stavbu)...Ak má zainteresovaná verejnosť podozrenie, že štát resp. jeho orgány v konkrétnom prípade postupujú v rozpore s ústavnými požiadavkami podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR, má v zmysle ustanovení SSP možnosť obrátiť sa na nezávislý súd, ktorý predmetné konanie podrobí súdnemu prieskumu. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa v okolnostiach prejednávanej veci domáhal ochrany práva na priaznivé životné prostredie, teda zastupoval verejný záujem... Správny súd v Bratislave vychádzal z právneho záveru NSS SR v rozsudku k tejto veci č. k. 1Svk/17/2021- 482 zo dňa 21.07.2023 ( bod 19), že žalovaný pri vydávaní rozhodnutia z 13.6.2019 postupoval zákonne, keď uviedol, že žalobcovi nesvedčalo postavenie účastníka konania...súd vychádzal z týchto záverov rozsudku NSS SR sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022, s ktorými sa stotožnil:„...kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť)...z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania...Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene...Zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA, je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona)...v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva...úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods. 1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver...kasačný súd ustálil
východiská, z ktorých ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/ EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl. 11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam...Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA viažu práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31)...Zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA)...kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“)...kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona)...podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny...v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona)...žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“ 42. Ďalej v predmetnom rozsudku správny súd uviedol: „Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že pre stavby bolo mestom Nitra vydané stavebné povolenie č. UHADaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 30. 01. 2017 a stavebné povolenie č. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017 (právoplatné dňa 09. 10. 2017). Mesto Nitra vydalo prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého bolo povolené užívanie presne špecifikovaných
účelových komunikácií, veľkej okružnej križovatky „D“ s konkrétnymi vetvami, komunikácie medzi križovatkou „D“ a strategickým parkom - parking, parkoviska a komunikácie pre osobné autá, chodníky a nástupištia pri VIP vjazde, poľné cesty a zjazdy pre SVP, podjazd pre cyklistov a chodcov, mosty na presne určených komunikáciách, oporné múry pri VIP vjazde, parkovisko a komunikácie pre osobné autá v k. ú H., I., Mlynárce, Zbehy. Z celého obsahu je zrejmé, povolením sa nepovoľovala realizácia činnosti - žiadnych prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, ale povolilo sa len užívanie toho, čo už reálne existovalo. Súd je toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade nejde o povoľovacie konanie, ktoré by spĺňalo definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Správny súd posúdil povahu povolenia na predčasné užívanie stavby, ktorým bolo povolené užívanie stavby na určený účel a dospel k záveru, že nejde o povolenie na realizáciu prác, činností. Súd posúdiac tieto skutočnosti dospel k záveru s odkazom na § 24 ods. 2 zákona o EIA, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti nevzniklo postavenie účastníka v povoľovacom konaní o vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby podľa § 83 stavebného zákona, lebo v tomto konkrétnom prípade výsledkom povoľovacieho konania nebolo vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Súd ďalej uvádza, že procesný postup žalovaného a správneho orgánu v 1. stupni bol zákonný, ak v povoľovacom konaní s žalobcom ako zainteresovanou verejnosťou nekonali. Vyššie uvedený záver súdu však nič nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom kolaudačného ( a aj povoľovacieho) konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Čiže žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného /povoľovacieho/ konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP). Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III.3 v žalobe) spočívajúcej v tom, že príprava ani stavba strategického parku, ktorý z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09. Správny súd sa preto aj vyporiadal s žalobnými námietkami žalobcu.“ 43. K námietkam žalobcu ďalej správny súd uviedol: „K námietke žalobcu, že Mesto Nitra nebol vecne príslušný vydať rozhodnutie vo veciach tohto stavebného konania správny súd uvádza, že ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, išlo by o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. b) SSP). Takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci je zákon cestný zákon, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vydalo prvostupňové rozhodnutie ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona v spojení s § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z administratívneho spisu súd zistil, že na aké stavby sa vzťahovalo povolenie na predčasné užívanie stavby, ktoré vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona, vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s §
3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení správne Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a správny súd posúdil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.“ 44. „Žalobca ďalej namietal (časť III. 2 žaloby) nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného rozhodnutia pre nesplnenie podmienok daných § 32 ods. 2 stavebného zákona, konkrétne pre absenciu územného rozhodnutia. Súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú vzhľadom na nižšie uvedené dôvody: Správny súd tu poukazuje na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanoviská miestne príslušných špeciálnych stavebných úradov (Obec Lužianky vydala súhlas dňa 30.03.2016, Obec Zbehy vydala súhlas dňa 24.02.2016 a dňa 30. 03. 2016; Obec Zbehy vydala dňa 29. 02. 2016 záväzné stanovisko a dňa 30. 03. 2016 vydala súhlas podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona; viď odsek 15 odôvodnenia tohto rozsudku) bolo v priebehu stavebného konania predložené a správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmito stanoviskami viazaný a pri svojom rozhodovaní z nich vychádzal. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny. Podporne odkazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci. Územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Súd tu poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrený už v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 zo dňa 17.02.2023 (odseky 39,40) k totožnej žalobnej námietke žalobcu. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že ide o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o investíciách“). V predmetnej veci je nepochybné, že povoľovacie konanie riešené v rámci kolaudačného konania sa týkalo užívania stavieb, ktorými boli cesty, mosty atď. ( presne uvedené v odseku 3 odôvodnenia tohto rozsudku). Účelom celej tejto investície je výstavba objektov, ktoré majú slúžiť pre výrobu automobilov spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., ktorá bude umiestnená pri existujúcom priemyselnom parku Nitra - Sever. Ide o výstavbu objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa zákona o investíciách. Týmto bola jednoznačne splnená podmienka stanovená v § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park“ a termín „strategický
park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z.. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v rozhodnutiach Najvyššieho správneho súdu SR vrátane rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo 16.02.2022 (odsek 50), ktorý prešiel aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 416/2022-21 zo 17.08.2022. Totožný právny záver Najvyššieho správneho súdu SR i keď k iným stavbám je obsiahnutý aj v rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.02.2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.11.2021 (odsek 34 odôvodnenia). K oznámeniu zo dňa 25. novembra 2015, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, správny súd uviedol, že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy k výkladu § 32 ods. 2 stavebného zákona a je v ňom výslovne uvedené „pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania. V predmetnej veci správny súd poukázal na § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady, kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a bol toho názoru, že o takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre priestorovo funkčný celok posudzovaný v tejto konkrétnej veci obstarať a vypracovať územný plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy zo dňa 25. novembra 2015. Taktiež správny súd považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením „vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, je umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t. j. Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu. Námietku žalobcu ( bod III. 3 žaloby), že stavba strategického parku a ani žiadna príprava strategického parku nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, súd vyhodnotil ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Správny súd opakovane poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím bolo stavebníkovi vydané rozhodnutie o časovo obmedzenom predčasnom užívaní časti stavby aj pred odovzdaním všetkých dodávok do 15.10.2019, ktorá bola realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia.“ 45. „Otázka, či malo alebo nemalo prebehnúť zisťovacie konanie v rámci strategického parku je preto na účel preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v danom prípade (rozhodovanie o vydaní súhlasu na dočasné užívanie stavby) právne irelevantná. Predmetom tohto súdneho konania nemôže byť posudzovanie priebehu stavebného konania a vydanie stavebného povolenia. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8. októbra 2015 rozhodnutie č. OU- NROSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 1. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. Správnemu súdu sú z vlastnej činnosti známe viaceré rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vydané v obdobných veciach, v
ktorých žalobca uplatňoval totožný žalobný bod, pričom zo strany kasačného súdu bol konštatovaný rovnaký právny záver, pr.: rozsudok sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo 16.02.2022 (odseky 46,47), rozsudok sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.02.2022 ( odsek 50), rozsudok sp. zn. 1Sžk/38/2020 z 24.09.2021 (odsek 53). Námietky, ktoré sa týkali územného konania, stavebného konania či konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nemajú v kolaudačnom konaní, s prihliadnutím na predmet kolaudačného konania, právnu relevanciu. Jedná sa o samostatné druhy konaní, ukončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 ods. 1 SSP. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a odkazy na závery z rozhodnutí NSS SR, ktoré sa plne vzťahujú aj na prejednávanú vec, súd je toho názoru, že námietky žalobcu sa rovnako netýkali zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia v konaní o vydaní súhlasu na predčasné užívanie stavieb. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.5 podanej žaloby ohľadom dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A. Žalobné námietky žalobcu boli v tejto časti len všeobecné, z ktorých nebolo možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia. Dodatočne súd odkazuje na § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. K námietke žalobcu (bod III. 6 žaloby), že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a tým nebol dodržaný § 33 ods. 2 správneho poriadku súd uvádza, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v povoľovacom konaní len k navrhovanej činnosť, ktorá je presne definovaná v § 3 písm. f) zákona o EIA ako „realizácia stavieb alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality“. Kolaudačným konaním a povolením nie je realizácia stavieb, ktorá by menila fyzické aspekty lokality, a teda žalobca nemôže mať postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní, pokiaľ ho odvodzuje od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Odkazujúc už na skoršiu argumentáciu (odseky 89 až 91 odôvodnenia tohto rozsudku) súd uvádza, že v povoľovacom konaní nebol žalobca účastníkom konania, preto nebol dôvod zo strany správneho orgánu zasielať žalobcovi poklady na vyjadrenie. Správne orgány postupovali správne, neporušili podmienky dané § 33 ods. 2 správneho poriadku a preto súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd rovnako vyhodnotil aj žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia Aarhuského dohovoru (časť III.7 žaloby) za nedôvodnú, keď po preštudovaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov bol rešpektovaný zmysel a cieľ Aarhuského dohovoru. Žalovaný postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania ako aj so žalobcom, ktorému dal možnosť realizovať svoje práva ako dotknutej verejnosti a uplatňovať svoje nároky, čo bolo naplnené samotným prejednaním odvolania žalobcu. Pri tejto námietke ide u žalobcu len o všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dospieť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutie vydané v kolaudačnom konaní k cestnej stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného povolenia na predčasné užívanie časti stavby porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v § 61 písm. c) SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v
intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.“ 46. NSS SR v rozsudku sp. zn. 1Svk/15/2024 z 26.06.2025, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku správneho súdu, uviedol (bod 18. a nasl.): „Podobne ako Správny súd aj kasačný senát musí úvodom konštatovať, že vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát rozhodoval o kasačných sťažnostiach proti rozhodnutiam krajského súdu vydaným na podklade všeobecných správnych žalôb sťažovateľa, pričom sťažnostné body uplatnené sťažovateľom v posudzovanej kasačnej sťažnosti už boli aj predmetom rozhodovania zo strany kasačného súdu. Z uvedeného dôvodu preto kasačný senát rešpektujúc svoju judikatúru bude v zmysle § 464 ods. 1 SSP v určitom rozsahu odkazovať na svoje predchádzajúce rozhodnutia majúce povahu ustálenej praxe kasačného súdu. Otázka účastníctva zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní bola judikatórne riešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2021 z 30.11.2022 (Zb. NSS č. 71/2024). Kasačný senát sa so závermi tohto rozsudku stotožňuje a poukazuje na ne...V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona, ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú, keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s § 78 ods. 2 stavebného zákona). Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP). Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel kasačný senát k záveru, že sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti nesvedčalo postavenie účastníka kolaudačného konania, resp. konania o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby podľa § 83 stavebného zákona. Keďže Správny súd a žalovaný posúdili vec obdobne, nebola zistená opodstatnenosť tohto sťažnostného bodu. Otázka určenia stavebného úradu bola judikatórne riešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/13/2022 z 21.11.2023, s ktorého závermi dopadajúcimi aj na súdenú vec sa kasačný senát stotožňuje a odkazuje na ne: „27. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa a zároveň žalovaného kasačný súd uvádza, že túto námietku sťažovateľa nepovažoval za dôvodnú. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona účinného v čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí stavebným úradom je obec. Podľa § 117b Stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo
uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 Stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných povoľujú stavbu aj pozemných komunikácií, ktorá je predmetom konania v prejednávanom prípade. Ustanovenie § 117 a nasl. Stavebného zákona (aj ustanovenie § 117b) upravujú všeobecnú vecnú príslušnosť úradov na rozhodovanie v stavebnom konaní, pričom ustanovenie § 117b Stavebného zákona je potrebné považovať za špeciálnu úpravu k všeobecnému ustanoveniu § 117 Stavebného zákona z dôvodu verejného významu takéhoto druhu stavieb. Naopak, ustanovenie § 120 Stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 Stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b Stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovení cestného zákona. V súlade so záverom správneho súdu kasačný súd konštatuje, že ustanovenie § 3a ods. 4 cestného zákona taxatívne upravuje, že pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu obec. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať v prvom stupni bolo mesto Nitra a o odvolaní potom rozhodoval žalovaný.“ Obdobne nakoniec posúdil danú otázku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28.4.2024. To znamená, že mesto Nitra bolo oprávnené vydať kolaudačné rozhodnutie a o odvolaní žalobcu proti nemu bol oprávnený rozhodnúť žalovaný. Aj tento sťažnostný bod bol preto nedôvodný. Otázka porušenia § 32 ods. 2 stavebného konania bola už v judikatúre kasačného súdu riešená mnohokrát a to priamo vo vzťahu k sťažovateľovi a v obdobných veciach. Kasačný senát si preto „vyberá“ rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024, v zmysle ktorého: „19. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi krajského súdu a tiež v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28.9.2022, týkajúci sa vo svojej podstate rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „...Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“ Pre úplnosť kasačný súd uvádza aj právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 10Sžk/20/2021 z 17.2.2023 „(39)... V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného
plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.“ V uvedenej právnej veci je teda zrejmé, že stavby, ktoré sa realizujú v rámci stavebného povolenia, sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Na zdôraznenie správnosti vyslovených záverov kasačný súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 416/2022-21 z 17.8.2022 ako aj č.k. II. ÚS 201/2022-19 z 10.5.2022 a č.k. I. ÚS 333/2022-14 z 9.6.2022, v ktorých sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou (totožného) sťažovateľa, namietajúceho porušenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydanými v podobných veciach. Rovnako ako aj v prejednávanom prípade, kasačný súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa stavieb v rámci strategického parku a to na podklade sťažovateľom vznesených sťažnostných bodov, ktoré sú obdobné s tými, ktoré sťažovateľ uplatnil aj v prejednávanej veci. Ústavný súd Slovenskej republiky bol toho názoru, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky neporušil jeho práva, keď postupoval v medziach svojej právomoci a nedopustil sa takého výkladu a aplikácie príslušných právnych predpisov, ktorými by poprel ich účel a význam.“ Pokiaľ sťažovateľ v tomto sťažnostnom bode namietal to, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o EIA, kasačný senát poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/41/2021 z 21.7.2023, podľa ktorého: „29. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 8.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 z 14.12.2015. Následne dňa 1.7.2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre (správne) súdy. Z uvedeného je zrejmé, že stavený úrad a ani žalovaný nemohli len na základe začatého posudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ dôjsť k záveru o sťažovateľom namietanej neaktuálnosti rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní a keďže boli viazaní týmito rozhodnutiami, neboli oprávnení stavebné konanie prerušiť z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že správne súdy nemohli už v rámci správneho súdneho konania v tejto veci preskúmavať zákonnosť skôr vydaných rozhodnutí správnych orgánov vydaných v zisťovacom konaní, pretože tieto predstavovali samostatný predmet prieskumu, pričom predmetom prieskumu v tomto prípade bolo výlučne (vyššie označené) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.“ Na základe uvedeného vyhodnotil kasačný senát aj tento sťažnostný bod ako nedôvodný. Pri posúdení sťažnostného bodu týkajúceho sa napojenia cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A kasačný senát poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/13/2021 z 27.7.2023, body 49 a 50, riešiaci identické námietky toho istého sťažovateľa, podľa ktorého: „49. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej dokončením nešlo o napojenie na pozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach
i zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil aj správny súd.“ K uvedenému kasačný senát dodáva, že predmetom posúdenia boli stavby špecifikované v stavebnom povolení. Každá stavba pritom môže potenciálne zvýšiť intenzitu dopravy v danej oblasti. To však automaticky neznamená, že uvedené vedie nutne k rozporu s verejným záujmom podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona. Navyše v zmysle § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov účinného v rozhodnej dobe, resp. de lege lata účinného § 3 ods. 2 písm. e) zákona č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách, je každá investícia podľa daných normatívnych ustanovení investíciou vo verejnom záujme (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/16/2022 z 28.3.2024). Potreba dopravného riešenia aj vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré odkazuje sťažovateľ, sa ale týka celého areálu strategického parku a nevzťahuje sa priamo na v súdenej veci preskúmané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Aj tento sťažnostný bod preto je podľa kasačného senátu neopodstatnený...K sťažnostnému bodu, podľa ktorého sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a tým nebol dodržaný § 33 ods. 2 správneho poriadku, kasačný senát zhodne so Správnym súdom uvádza, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v povoľovacom konaní len k navrhovanej činnosti, ktorá je presne definovaná v § 3 písm. f) zákona o EIA ako „realizácia stavieb alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality“. Kolaudačným konaním a povolením nie je realizácia stavieb, ktorá by menila fyzické aspekty lokality, a teda sťažovateľ nemal postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní, pokiaľ ho odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona o EIA. Keďže právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia patrí podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku len účastníkovi konania a zúčastnenej osobe, pričom sťažovateľovi takéto procesné postavenie nesvedčalo, nemohol byť v namietanom rozsahu dotknutý na svojich procesných právach. Dôvodnosť tohto sťažnostného bodu preto kasačný súd nezistil. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ako i v žalobe namietal nevysporiadanie sa s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru. Tento sťažnostný bod však sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil, nekonkretizoval a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Všeobecná námietka, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je potrebné vykladať v materiálnej a nie formálnej rovine ako samostatný sťažnostný bod nemôže obstáť. Aarhuský dohovor predstavuje interpretačný princíp pre aplikáciu vnútroštátneho práva, pričom podľa názoru kasačného senátu tento bol v napadnutom rozsudku zo strany Správneho súdu dodržaný. Na základe vyššie uvedeného kasačný senát dospel k záveru, že neboli naplnené sťažnostné dôvody spočívajúce porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces a v nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“ S uvedenou argumentáciou sa s správny súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ňu poukazuje. 47. Vzhľadom na uvedené súd rezultuje, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil vecnú správnosť a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v zmysle ním uplatnených žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP. Správne orgány nepochybili, ak v danej veci dospeli k záveru, že sú splnené podmienky na postup podľa § 83 stavebného zákona, teda na vydanie povolenia na časovo obmedzené predčasné užívanie časti stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 31.01.2020 vo vzťahu k stavbe „Príprava strategického parku Nitra“, v rozsahu SO 128 Obratisko a odstavná plocha pre BUS pri križovatke „I“, SO 129 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá I. fáza, časť P3, a stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“, v rozsahu SO 130 Parkovisko a komunikácie pre nákladné autá, SO 131 Parkovisko a komunikácie pre osobné autá II. fáza, časť P3. 48. V kontexte uvedeného správny súd nezistil existenciu žalobcom uplatnených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda existenciu vady nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, nedostatky skutkového stavu, ani iných podstatných vád, ktoré by odôvodňovali nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a potrebu ich zrušenia. 49. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) v spojení s § 467 ods. 3 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať.
51. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 4/ správny súd rozhodol podľa § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania im nepriznal, keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by im vznikli trovy v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti. 52. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.