Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/25/2022 4022200399 28. 01. 2026 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200399.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., so sídlom A. XXX, XXX XX A., B.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom C. XX, XXXXX D. D., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom A. XX, XXX XX D. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101903539/2022 zo dňa 06.07.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad E. (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, okrem iného za obdobie júl 2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100433559/2022 zo dňa 07.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2016 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške X.XXX,XX eura. 2. Žalobca si v zdaňovacom období júl 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 1.460,80 eura z nákupu tovaru pohonných látok (ďalej len „PHL“) na základe výdavkových pokladničných dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) spoločnosťou DAJAX Group s.r.o., F. XXX/XX, XXX XX G., B. XX XXX XXX (ďalej len „DAJAX Group“). Správca dane zistil, že spoločnosť DAJAX Group nemala v roku 2016 zaregistrovanú žiadnu ERP, hoci údaje na predložených dokladoch indikovali, že predávajúci by mal používať 136 ERP, ku kontrole predložené doklady naviac obsahovali nezrovnalosti, na základe ktorých správca dane ustálil, že nemohli byť originálnymi výstupmi z fiškálnej tlačiarne, boli iba napodobeninami originálnych dokladov, ktoré neodrážali skutočnosť. Spoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., H. I. XX, XXX XX D. D., B. XXX XXX XXX (ďalej len „VAROS TRADE“) uvedená na dokladoch ako servisná organizácia nemala spoločnosť DAJAX Group v databáze priamych odberateľov, DAJAX Group rovnako nikdy nežiadala príslušný colný úrad o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja, a teda neprevádzkovala čerpaciu stanicu. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že predložené pokladničné doklady neodrážajú skutočnosť, údaje na nich sú nepravdivé a žalobcovi z deklarovaného nadobudnutia PHL právo na odpočítanie dane nepriznal pre
porušenie podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o DPH“). 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 101903539/2022 zo dňa 06.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Správna žaloba 4. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23.09.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v nedostatočnom zistení skutkového stavu. Ku kontrole bolo žalobcom podané: vysvetlenie k priebehom obchodov, daňové priznanie, doklady o úhrade, kontrolný výkaz, z čoho bolo potvrdené uskutočnenie deklarovaných obchodov. Tieto skutočnosti správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Žalovaný síce podrobne popísal spôsob účtovania o údajoch z ERP, avšak neuviedol aké zistenia vyplynuli z kontrolného výkazu dodávateľa; správca dane nevyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z kontrolných výkazov vo vzájomnej súvislosti a nezahrnul ich do dokazovania. Správca dane spochybnil dodanie na základe rozporov v dokladoch z ERP, zo záznamov predložených dodávateľom však vyplynulo, že k dodaniu došlo tak ako bolo deklarované. 6. Žalobca riadne preukázal ako po formálnej tak aj materiálnej stránke naplnenie podmienok vyžadovaných pre odpočítanie dane, žalovaný na skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu neprihliadal a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav, následkom čoho nesprávne právne posúdil vec. 7. Žalobca namietal, že pri prenose dôkazného bremena nestačí, aby správca dane pochybnosti len konštatoval, ale tieto musí aj náležíte preukázať, v danom prípade sa tak nestalo. Správca dane nespochybnil existenciu tovarov, avšak nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu deklarovaným dodávateľom. Žalobca zdôraznil, že záväzkovo právny vzťah existoval, dodávateľ bol identifikovaný, plnenie bolo preukázané, platba za tovar bola uhradená a uvedené obchody boli zaúčtované. 8. Žalovaný dokazovaním zistil nezrovnalosti v pokladničných dokladoch, o ktorej skutočnosti nemohol mať žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení vedomosť, a to aj napriek vynaloženiu náležitej obozretnosti pri obchodovaní a napriek prevereniu si obchodného partnera. Ani nepreukázanie poskytnutia fakturovaného plnenia práve dodávateľom uvedeným na faktúre nie je samo osebe dostatočným dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z takejto faktúry odberateľovi. Právny názor žalovaného o tzv. osobnom charaktere plnenia pri dani z pridanej hodnoty, pri ktorom za účelom úspešného uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty identifikácia osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľný obchod v prospech iného platiteľa, musí bez ďalšieho zodpovedať skutočnému stavu, t. j. že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre, je v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zamietnuť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v prejednávanej veci mohol správca dane len ak by preukázal, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že s plneniami nie je niečo v poriadku. V danom prípade však bolo preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt nemohol nadobudnúť ani najmenšiu pochybnosť, lebo obchodný partner nebol vedený v zozname dlžníkov finančnej správy a tovar dodal v potrebnom množstve a kvalite. 9. Žalovaný neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zák. o DPH. Správca dane sa nezaoberal momentom nadobudnutia predmetných plnení s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných na odpočet dane, nevyhodnotil ani prevzatie ani platby za dodaný tovar. V napadnutom rozhodnutí žalovaný tiež neozrejmil príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona, ani ktorý zo subjektov obchodného reťazca porušil princíp neutrality dane z pridanej hodnoty. III.
Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukázal na odôvodnenie prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, s tým, že mal za to, že skutkový stav bol zistený náležite a finančné orgány sa dostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu a postupovali v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EU. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 11. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: NR-15S/25/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 12. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú a to postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 13. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§137 ods. 4 SSP). 14. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 16. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 17. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) zák. o DPH: (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a. 18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
19. Správny súd vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok pre odpočet dane za nákup PHL dospel k záveru, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj správne vyhodnotil, a preto túto námietku považoval za nedôvodnú. Naviac žalobca nijako nekonkretizoval aké ďalšie dôkazy by bolo potrebné vykonať, pre preukázanie ním uvádzaného nároku na odpočet DPH, žalobca v tejto súvislosti neuviedol ani neoznačil žiaden dôkazný prostriedok. Pokiaľ boli v žalobe uvádzané všeobecné tvrdenia o potrebe brať na zreteľ „všetko“ čo vyšlo pri správe daní najavo, a to aj v prospech žalobcu ako daňového subjektu, s týmto tvrdením sa síce správny súd stotožňuje, avšak pre jeho nekonkrétnosť s uvedením konkrétnych žalobcovi prospešných skutkových okolností danej veci, ktoré by bolo treba brať na zreteľ, nemohol k uvedenému vecne zaujať žiadne bližšie stanovisko. Žalobca v tejto súvislosti síce poukázal na ním podané daňové priznanie, kontrolné výkazy a vyjadrenie konateľa v priebehu daňového konania (ako aj „ďalšie predložené doklady“), avšak tieto písomnosti sú len prvotnými formálnymi dokladmi, ktoré bol žalobca povinný predložiť správcovi dane, keď chcel uplatňovať právo na odpočítanie dane. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane, čo v prejednávanej veci splnené bolo, keď tvrdenia žalobcu, či už v predloženom daňovom priznaní alebo kontrolných výkazoch, alebo vo vyjadreniach konateľa žalobcu o priebehu dodania PHL, neboli vykonaným dokazovaním preukázané. 20. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia predložených dokladov o nákupe PHL vyhotovených ERP, ktorou mala disponovať spoločnosť DAJAX Group, ktorá však nemala na miestne príslušnom daňovom úrade zaregistrovanú ERP, pričom na dokladoch bolo uvedené falošné DKP číslo - 16 miestne číslo, ktoré pozostávalo z prvého trojčíslia, ktoré znamenalo číslo daňového úradu, ďalšie čísla predstavovali DIČ daňového subjektu (10 miestne číslo) a posledné trojčíslie bolo poradové číslo ERP. Na pokladničných dokladoch predložených daňovým subjektom bolo číslo J. XXXXXXXXXXXXXXXX, kde číslo XXXXXXXXXXXXX malo byť DIČ spoločnosti DAJAX Group, avšak uvedená spoločnosť mala DIČ XXXXXXXXXX a číslo 136 predstavuje, že uvedená spoločnosť by mala mať v roku 2016 zaregistrovaných, resp. používať 136 ERP. 21. Dopytom na spoločnosť VAROS TRADE, s.r.o., ktorá bola servisnou organizáciou uvedenou na predmetných dokladoch bolo zistené, že doklady nie sú originálnymi výstupmi z fiškálnej pokladne, ale jedná sa o napodobeniny, keďže číslo dokladu má zlý formát, čísla predstavujúce údaj o počte vykonaných uzávierok prevyšovalo počet možných denných uzávierok (maximálne 1 denná uzávierka za deň, t. j. 365 príp. 366 denných uzávierok, nie napr. 2016, ako to vyplývalo z napodobneného dokladu), jedinečné číslo dokladu v pomlčkách bolo štandardne štvormiestne a boli okolo neho medzery (na napodobenom doklade bolo uvedené trojmiestne číslo splývajúce s pomlčkami), označenie rekapitulácie daňových hladín bolo na napodobnenom doklade uvedené bez hranatých zátvoriek (na rozdiel od originálneho zobrazenia), na originálnom doklade bol copyright v zátvorkách a nie v krúžku, pomlčky boli vyobrazené s medzerou okolo názvu a nie uvádzané spolu ako na napodobených dokladoch, čísla dokladov boli vzhľadom na čas vystavenia veľmi vysoké (napr. doklad č. 646 z času 09:07, prípadne doklad č. 634 z času 10:59), keďže podľa skúseností servisnej organizácie sa na benzínových pumpách pri 24 hodinovej prevádzke vystaví na jednej ERP cca 600 až 1000 dokladov. 22. Z informačného systému správca dane taktiež zistil, že deklarovaný dodávateľ nikdy nežiadal o vydanie povolenia na predaj minerálneho oleja, a teda spoločnosť DAJAX Group nikdy nemala zriadenú čerpaciu stanicu; pričom pri výkone daňovej kontroly DAJAX Group so správcom dane nekomunikovala, bola nekontaktná, posledné daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie júl 2017, od 30.04.2018 jej bola zrušená registrácia na DPH. U dodávateľa sa tak nepodarilo overiť priebeh zdaniteľného obchodu. Žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že zo záznamov predložených dodávateľom vyplynulo, že k dodaniu došlo tak ako bolo deklarované, nebolo správnemu súdu zrejmé, z akých dokladov resp. záznamov mal tento záver vyplývať, keďže žalobca toto svoje tvrdenie v podanej žalobe nijako nekonkretizoval a v priebehu daňovej kontroly dodávateľ so správcom dane nekomunikoval.
23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že si náležite preveril dodávateľa, správny súd poukazuje, že už jednoduchým porovnaním čísla DKP (súčasťou ktorého je aj DIČ dodávateľa) mohlo byť žalobcovi zrejmé, že na doklade z ERP je uvádzané DPK, ktoré nezodpovedalo DIČ spoločnosti DAJAX Group, a preto výlučne žalobcom tvrdené jednoduché overenie dodávateľa na portáli finančnej správy nemožno v žiadnom prípade považovať za dostačujúce. Overovanie si obchodných partnerov síce nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. 24. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný neuviedol aké zistenia vyplynuli z kontrolného výkazu dodávateľa, správny súd poukazuje na obsah napadnutého rozhodnutia (s. 7 a nasl.), kde žalovaný podrobne objasnil jednotlivé obsahové náležitosti kontrolného výkazu reagujúc tak na odvolaciu námietku žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s kontrolným výkazom daňového subjektu ani jeho obchodného partnera. Žalovaný poukázal, že dodávateľ v časti D.1 neuvádza jednotlivé vydané pokladničné doklady ERP, ale tieto uvedie v úhrnnej sume a rovnako odberateľ uvádza doklad z ERP v časti B.3 kontrolného výkazu v úhrnnej sume s prijatými dokladmi vyhotovenými ERP neobsahujúcimi všetky náležitosti faktúry, a teda žalovaný mal za to, že správca dane sa materiálne vysporiadal s kontrolnými výkazmi, hoci konkrétne neuviedol výraz „kontrolný výkaz“. Správnemu súdu tak nebolo zrejmé, akým ďalším spôsobom sa mal žalovaný kontrolným výkazom „zaoberať“, keďže je zrejmé, že len uvedenie úhrnnej sumy všetkých prijatých/poskytnutých plnení za konkrétne zdaňovacie obdobie nie je preukázaním dodania resp. nadobudnutia PHL na základe predložených (neautentických) dokladov z ERP. Je tiež potrebné zdôrazniť, že kontrolný výkaz má deklaratórnu funkciu a prednosť má skutočný stav pred formálnym. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovaru tak, ako deklarovali listinné doklady. Žalobcovi boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaroval. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil, ani neoznačil. 25. Žalobca na výzvu správcu dane zo dňa 28.01.2021 na predloženie dôkazov v súvislosti s nákupom PHL reagoval vyjadrením, že PHL mu boli dovezené priamo do sídla spoločnosťou dodávateľom DAJAX Group, kde boli následne prečerpané. Následne bol žalobca dňa 01.03.2021 oboznámený so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly týkajúcimi sa nezrovnalostí predložených dokladov z ERP ako aj vyjadrením servisnej spoločnosti VAROS TRADE s.r.o., s tým, že samotná skutočnosť, že žalobca disponoval pokladničnými dokladmi neznamená, že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo deklarovanou spoločnosťou; žalobca mal možnosť v stanovenej lehote sa vyjadriť a predložiť listinné dôkazy. Na uvedené žalobca reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie, avšak ani v predĺženej lehote vyjadrenie ani ďalšie listinné dôkazy nepredložil. Nemožno sa tak stotožniť s námietkou žalobcu, že by pochybnosti správcu dane vychádzali len z jednoduchého konštatovania. Dôvodné pochybnosti správca dane nadobudol na základe vlastných skutkových zistení (žiadna ERP registrovaná u deklarovaného dodávateľa, falošné číslo DKP na predložených pokladničných blokoch) a z vyjadrenia servisnej spoločnosti, z ktorého vyplynulo, že medzi originálnymi výstupmi z ERP a dokladmi predloženými žalobcom sú už vyššie popísané nezrovnalosti. 26. Správny súd dáva do pozornosti aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, týkajúce sa rovnakých účastníkov konania a obdobných skutkových okolností, kedy bolo rovnako uplatňované právo na odpočet DPH za nákup PHL na základe neautentických dokladov vydaných z ERP, a to sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21.02.2024, sp. zn. 3Sfk/16/2022 zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 1Sfk/7/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 3Sfk/84/2022 zo dňa 27.04.2024, na ktorých závery správny súd podporne odkazuje. 27. Pokiaľ žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prejednávanej veci nebolo odpočítanie dane zamietnuté pre nezrovnalosti v dodávateľskom či subdodávateľskom reťazci alebo pre nedostatok ľudských či materiálnych zdrojov, či pochybnosti o jeho ekonomickej opodstatnenosti, ani sa nejednalo o nedodržanie vnútroštátnych predpisov v oblasti účtovníctva (vec Vikingo), keď predložené doklady z ERP boli neautentické; rovnako nemožno aplikovať závery plynúce z veci Mahagében a David, pretože sa jedná o skutkovo odlišný prípad, z dôvodu, že žalobcovi nebolo zamietnuté právo na odpočet dane z dôvodu, že by sa nebol ubezpečil, či jeho dodávateľ spĺňal podmienky zdaniteľnej osoby, disponoval predmetným tovarom, bol schopný ho dodať a splnil povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň
z pridanej hodnoty, keďže vec Mahagében vychádza z predpokladu, vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené a súčasne správca dane nezamietol odpočítanie dane z dôvodu vedomosti žalobcu o nezákonnosti či daňovom podvode na strane vystaviteľa faktúry. Nemožno použiť ani rozsudok vo veci PPUH Stehcemp, ktorý skutkovo taktiež na tu prejednávanú vec neprilieha, keďže doklady z ERP nevystavil subjekt, ktorý je či bolo potrebné považovať za neexistujúci (podľa kritérií vnútroštátnej úpravy), ale samotný doklad z ERP nie je autentický. Rovnako žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli PHL v skutočnosti dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený na predložených dokladoch z ERP, ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať predmetné PHL žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa DAJAX Group nevyplynula, preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných daňových dokladov bránia tomu, aby boli na prejednávanú vec aplikované právne závery vyplývajúce z judikatúry týkajúcej sa totožnosti skutočného dodávateľa a jeho statusu zdaniteľnej osoby (vec Kemwater ProChemie). 28. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol. 29. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009). Rovnako sa správny súd bližšie nezaoberal žalobnými námietkami majúcimi povahu všeobecných vyjadrení bez ich spojitosti s konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).