Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 13Sas/10/2023 4023200020 05. 01. 2026 JUDr. Zuzana Korčeková ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200020.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: KOM Polster s. r. o., so sídlom Hlavná 78, Komárno, IČO: 36 356 816, zastúpeného spoločnosťou Rödl & Partner Advokáti, s. r. o., so sídlom Landererova 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „ústredie“ alebo „prvostupňový orgán“) vydalo dňa 11.10.2022 rozhodnutie č. k. UPS/US1/OPČSP/ZAM/2022/2062, č. z. 2022/179922 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 10 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 10 ods. 3 zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej neposkytlo žalobcovi podporu v čase skrátenej práce za kalendárny mesiac jún 2022. Prvostupňový orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že mu bola dňa 09.08.2022 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa (ďalej len „podpora“). Žalobca definoval vonkajší faktor ako nečakaný a prudký pokles objednávok od jeho odberateľov, a to hlavne od jeho hlavného odberateľa - spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH, ktorý bol náhle spôsobený nepredvídanou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine. Ďalej prvostupňový orgán zhrnul obsah podaní žalobcu a dospel k záveru, že pokles objednávok ako ekonomické správanie odberateľov žalobcu nepredstavuje vonkajší faktor a tým nespĺňa definíciu vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Z predložených dokladov preukazujúcich vonkajší faktor a príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa nie je možné vyvodiť priamy vplyv vonkajšieho faktora na obmedzenie činnosti žalobcu. Prudký pokles objednávok spôsobený neočakávanou zmenou v správaní spotrebiteľov, ktorá nastala v dôsledku zhoršenia hospodárskej situácie v Európe a v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine predstavuje výlučne dôsledok pôsobenia vonkajších faktorov, ale nie vonkajší faktor samotný. Prudký pokles objednávok ako taký nepredstavuje takú udalosť, ktorá sama o sebe sa môže považovať za vonkajší
faktor – nejde o takú udalosť alebo situáciu, ktorá sama o sebe vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený správaním obyvateľov. Správanie obyvateľov (v tomto prípade spotrebiteľov) ako sociálny jav predstavuje neovplyvniteľnú skutočnosť, ktorá ale rovnako nepredstavuje zo svojej podstaty vonkajší faktor. Správanie obyvateľov, obzvlášť ich ekonomické správanie predstavuje bremeno rizika podnikania, ktoré vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Tak, ako štát nelimituje zisk podnikateľských subjektov, nemôže limitovať ich straty v dôsledku ekonomického správania obyvateľov. Javy ako inflácia, zvyšovanie cien tovarov a energií sú neoddeliteľnou súčasťou ekonomických cyklov a nepredstavujú nové javy a udalosti, ktoré sú absolútne nepredvídateľné, ako napríklad pandémia a následné okamžité utlmenie ekonomiky. Pokles objednávok spôsobený neočakávanou zmenou v správaní spotrebiteľov, ktorá nastala v dôsledku zhoršenia hospodárskej situácie v Európe a v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine nepredstavuje vonkajší faktor nakoľko predstavuje dôsledok vonkajšieho faktora, ktorý vzniká v príčinnej súvislosti s vonkajším faktorom. Pokles objednávok predstavuje dôsledok správania obyvateľov v súčasnom ekonomickom cykle a situácie v Európe. Nakoľko ide o správanie obyvateľstva, nie je možné jednoznačne preukázať, že k poklesu záujmu o produkty žalobcu dochádza z dôvodu rastu cien ako javu ekonomického cyklu alebo v dôsledku všeobecne neistej situácie na európskom kontinente. Uvedené jednoznačne preukazuje, že pokles objednávok v dôsledku zmeny správania obyvateľov je len následok vonkajšieho faktora, ktorý v tomto prípade môže kvalifikovane tvoriť len vojnový konflikt na Ukrajine. Z predložených dokladov v rámci konania o podpore nebolo preukázané, že pokles objednávok zo strany odberateľov nastal v dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá ako jediná situácia uvedená žalobcom predstavuje vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c). Prvostupňový orgán mal za to, že obmedzenie činnosti žalobcu nastalo výlučne v dôsledku poklesu objednávok ako ekonomického správania jeho odberateľov. Pokles objednávok ako ekonomické správanie odberateľov žalobcu nepredstavuje vonkajší faktor a tým nespĺňa definíciu vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Z predložených dokladov preukazujúcich vonkajší faktor a príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti zamestnávateľa nie je možné vyvodiť priamy vplyv vonkajšieho faktora na obmedzenie činnosti žalobcu. Na základe uvedeného prvostupňový orgán dospel k záveru, že pokles tržieb v dôsledku ekonomického správania obyvateľstva, a tým spôsobený menší dopyt a následný pokles tržieb nie je možné subsumovať pod vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a tým nie je splnená hmotnoprávna podmienka poskytnutia podpory v čase skrátenej práce v zmysle § 3 ods. 1 zákona o podpore v čase skrátenej práce. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca mal za to, že tvrdenie správneho orgánu o tom, že ekonomické správanie obyvateľstva nemožno považovať za vonkajší faktor, nie je právne podložené. Z definície vonkajšieho faktora v zákone č. 215/2021 Z. z. nemožno nijako logicky vyvodiť, že správanie obyvateľstva, či ekonomické vplyvy, ako prudké zhoršenie hospodárskej situácie a infláciu, nemožno považovať za vonkajší faktor na účely podpory v čase skrátenej práce, preto takýto výklad zo strany správneho orgánu považuje za svojvoľný, resp. nepodložený. Žalobca poukázal na zásadu legality, ktorá vylučuje samovôľu správneho orgánu, nakoľko správny orgán má podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Ďalej poukázal na to, že v Nemecku alebo Rakúsku sa nedostatok objednávok, či výpadok objednávok považuje za vonkajší faktor, pričom je všeobecne známe, že inšpiráciou pre systém podpory v čase skrátenej práce v našom právnom poriadku je jeho fungovanie v iných európskych krajinách, ako v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku, kde dlhodobo existuje a funguje už niekoľko rokov. Vzorom pre podporu v čase skrátenej práce u nás je predovšetkým Nemecko, čo je uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu. Pokles množstva objednávok zo strany odberateľov žalobcu bol vysoko nadštandardný a veľmi výrazný a nemožno ho preto považovať za bežné ekonomické správanie. Zo strany hlavného odberateľa, od ktorého závisí prevádzka žalobcu - spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH (ďalej len „hlavný odberateľ“), predstavoval tento pokles v mesiaci máj 2022 v porovnaní s aprílom 2022 viac ako 47 %. Tieto skutočnosti - prudkosť poklesu objednávok žalobca vydokladoval v doposiaľ predložených podkladoch, predovšetkým prostredníctvom podrobných záznamov o fakturácii. Na základe skutočností, ktoré žalobca uviedol vo svojich predošlých podaniach k žiadosti, bol prudký prepad objednávok dôsledkom náhlej zmeny v správaní konečných spotrebiteľov výrobkov žalobcu, ktorými sú spotrebitelia na nemeckom trhu, pričom predložené štatistiky a prieskumy nemeckého trhu nepochybne dokazujú, že výrazný pokles dopytu po nábytku na nemeckom trhu nastal v dôsledku nepriaznivej hospodárskej situácie spôsobenej vojnovým konfliktom na Ukrajine. Nešlo teda o bežné ekonomické správanie odberateľov, ale o mimoriadnu, prudkú, nadštandardnú zmenu v množstve
objednávok spôsobenú náhlou zmenou správania spotrebiteľov v dôsledku neočakávanej situácie v Európe. Žalobca nemal možnosť plynule týmto okolnostiam prispôsobiť prevádzku, ako by to bolo v prípade pomaly stúpajúcej inflácie, alebo v prípade bežných zmien v trendoch na trhu, kedy by postupný pokles objednávok vedel dopredu očakávať a vedel by sa na neho dopredu pripraviť, resp. by s poklesom objednávok vedel postupne zosúladiť svoju prevádzku. Ďalej žalobca uviedol, že prudký pokles objednávok tak, ako ho popísal v žiadosti, je vonkajším faktorom sám o sebe, a nejde o dôsledok vonkajšieho faktora, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že sám osebe spĺňa všetky definičné znaky vonkajšieho faktora v zmysle zákona a zároveň nespadá pod negatívne vymedzenie vonkajšieho faktora uvedené v zákone. Žalobca považoval za jednoznačne preukázanú tiež príčinnú súvislosť medzi vonkajším faktorom a obmedzením jeho činnosti. Nastavenie výrobných kapacít žalobcu, teda aj množstva pridelenej práce závisí od množstva objednávok, a teda vonkajší faktor, ktorým je prudký pokles objednávok, priamo súvisí s obmedzením činnosti žalobcu. 3. Napadnutým rozhodnutím č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, odôvodenie prvostupňového rozhodnutia a obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že s cieľom zabezpečenia účelového poskytovania podpory v čase skrátenej práce sa podpora poskytuje zamestnávateľovi ako nároková po splnení zákonom stanovených podmienok. S prihliadnutím na tvrdenia účastníka konania je predmetom (voľnej) správnej úvahy v rámci rozhodovacieho procesu zisťovať postupom upraveným v zákone o správnom konaní skutočnosti potrebné na posúdenie toho, či daná okolnosť je alebo nie je vonkajším faktorom, ktorý spadá do pôsobnosti prvostupňového orgánu, a to okolnosť vyššej moci resp. iný vonkajší faktor; má dočasný charakter; zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť; a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. S prihliadnutím na popis vonkajšieho faktora a na doklady preukazujúce vonkajší faktor, odvolací orgán konštatoval, že uvedené skutočnosti nemožno považovať za vonkajší faktor, vplyvom ktorého malo dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Poukázal na to, že žalobca uzavrel „Dohodu o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce“ s jednotlivými zamestnancami už 28.03.2022. Predmetom tejto dohody bol súhlas zamestnancov s podaním žiadosti zamestnávateľa o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce „s cieľom preklenúť nepriaznivé obdobie a predísť tak iným, najmä krajným riešeniam vzniknutej situácie“. Z obsahu dohody mal žalovaný za to, že žalobca už ku dňu podpisu tejto dohody pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie činnosti, o čom svedčí znenie čl. II dohody: „zamestnávateľ je nútený obmedziť prevádzkovú činnosť. Dôvody obmedzenia činnosti sú nasledovné: nepriaznivý vývoj trhu v spojitosti s aktuálnou politickou situáciou v Európe a vo svete ako aj s násobným nárastom cien energií, následkom čoho má dopyt po výrobkoch zamestnávateľa výrazne klesajúcu tendenciu a tiež sú vo veľkej miere obmedzené možnosti dovozu potrebných surovín nevyhnutných pre fungovanie prevádzky.“ Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal problémy s vývojom trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami dlhodobo (čo potvrdzuje aj dokument „Vývoj fakturácie v rokoch 2021 a 2022“), a očakával, resp. mohol očakávať ďalšie zníženie záujmu o jeho výrobky pri očakávanej vysokej inflácií na vnútornom trhu Európskej únie. Inflácia a ceny energií sa preukázateľne zvyšovali už v 4. štvrťroku 2021 a zvýšenú infláciu, ktorá má vysoký podiel na zmenu správania spotrebiteľov predpovedali centrálne banky v rámci eurozóny ešte pred vojenským konfliktom na Ukrajine. Avšak žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu o neposkytnutí podpory v čase skrátenej práce za mesiac jún 2022 za vonkajší faktor považuje iba prudký pokles tržieb, už nie vojenský konflikt na Ukrajine. Ak záujem o produkty žalobcu sa na jednom trhu výrazne znížili, mal by sa snažiť nájsť pre svoje výrobky aj iné trhy. Avšak snahu o presadenie sa na iných trhoch a snahu o zabezpečenie nových zákazníkov žalobca nepreukázal. Naopak ak žalobca považuje prudký pokles tržieb iba za dočasný jav, mohol ďalej vyrábať do skladových zásob a takéto skladové miesta si zabezpečiť. Odvolací orgán považoval viac ako dva kalendárne mesiace za dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu. 4. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa prikláňa k tvrdeniu prvostupňového orgánu, že prudký pokles objednávok (a následný pokles tržieb) tak, ako ho opísal žalobca, nepredstavuje takú udalosť, ktorú možno považovať za vonkajší faktor – nejde o udalosť alebo situáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou v správaní sa spotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (napr. zvýšenie/pokles cien, príjmov a pod.). Správanie spotrebiteľov v tomto prípade nepredstavuje zo svojej podstaty vonkajší faktor. Obzvlášť ekonomické správanie spotrebiteľov predstavuje bremeno rizika podnikania, ktoré vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Rovnako zvyšovanie cien energií a závislosti na dovoze energetických surovín a zdrojov je trhový jav, ktorý je ovplyvnený prevažne trhovými mechanizmami. Ceny elektriny na trhu skokovo narastajú v reakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výrobne elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu. Zvyšovanie cien energií nenapĺňa znaky vonkajšieho faktora. Zamestnávateľ by bol oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej práce vo vzťahu k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine napr. z dôvodu zničenia výrobnej haly dodávateľa v dôsledku ozbrojeného konfliktu, zničenia koľajníc a ciest, výpadku dodávok/nedostatku surovín (bez iných alternatívnych zdrojov resp. vlastných zásob), zrušenia objednávok v rámci zdokladovanej straty obchodných vzťahov s Ruskom alebo Ukrajinou (preukázanie zmluvného vzťahu, odstúpenie od zmluvy, zrušenie objednávok, etc.). Žalobca je v zmysle zákona povinný uviesť a preukázať existenciu vonkajšieho faktora a všetky jeho jednotlivé definičné znaky, ako aj príčinnú súvislosť medzi existenciou vonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. musí preukázať, akým spôsobom mal vonkajší faktor negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. 5. Ďalej žalovaný uviedol, že systém poskytovania podpory v čase skrátenej práce je zavedený ako stály, stabilný nástroj pasívnej politiky trhu práce s cieľom udržania pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov počas dočasného obmedzenia činnosti zamestnávateľa, kde je možné očakávať opätovné zavedenie pôvodného pracovného času po odpadnutí vplyvu vonkajšieho faktora. Vo vzťahu k „dočasnosti“ vonkajšieho faktora bral odvolací orgán do úvahy aj podstatnú skutočnosť, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, a to dlhodobé čerpanie príspevkov zo strany žalobcu v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období od mesiaca máj 2020 v celkovej výške 978 826,03 eur. Na základe týchto skutočností sa odvolací orgán nemohol stotožniť s tvrdeniami účastníka konania, že „výpadok vo výrobe by musel byť opakovane sa vyskytujúcim javom, u účastníka konania však takýto výpadok predtým nikdy nenastal“, jednalo sa o „nečakaný a prudký pokles objednávok“, „žalobca nemal možnosť plynule týmto okolnostiam prispôsobiť prevádzku, ako by to bolo v prípade pomaly stúpajúcej inflácie, alebo v prípade bežných zmien v trendoch na trhu, kedy by postupný pokles objednávok vedel dopredu očakávať a vedel by sa na neho dopredu pripraviť, resp. by s poklesom objednávok vedel postupne zosúladiť svoju prevádzku“, a teda odvolací orgán mal za to, že nebola naplnená „dočasnosť“ vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden zo zákonných definičných znakov vonkajšieho faktora. Splnenie podmienok nevyhnutných k poskytnutiu podpory sa posudzuje kumulatívne, z čoho vyplýva, že nesplnenie čo len jednej z nich vylučuje možnosť poskytnutia podpory v čase skrátenej práce. K tvrdeniam týkajúcim sa zahraničných právnych poriadkov, z ktorých inštitút podpory v čase skrátenej práce pochádza, odvolací orgán uviedol, že v správnom konaní z hľadiska hierarchie právnych predpisov okrem zásad upravených v zákone o správnom konaní môžu byť aplikované aj zásady, resp. princípy, ktorým to postavenie priznáva Ústava Slovenskej republiky, právo Európskej únie, medzinárodné dohody, ktorými je SR viazaná a judikatúra, ktorá však nie je prameňom práva de iure, ale iba de facto, hoci získava čoraz väčšiu faktickú autoritu. Schéma skráteného času je v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vo všeobecnosti považovaná za efektívny nástroj zmiernenia negatívnych vplyvov v krízovom období, no k zavedeniu a aplikácii režimov „skrátenej práce“ do právnych poriadkov sa členské štáty postavili individuálne. Z tohto pohľadu „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na pracovnom trhu v Nemecku alebo v Rakúsku má odlišný mechanizmus fungovania ako v Slovenskej republike. Na záver žalovaný uviedol, že po opätovnom dôkladnom preskúmaní žiadosti o poskytnutie podpory podanej žalobcom, vrátane všetkých priložených vyjadrení, odvolania žalobcu, odvolací orgán v predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných znakov vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce t. j. „faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom“ a zároveň ani akúkoľvek príčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s neprideľovaním práce zamestnancom zamestnávateľa. file_0.jpg file_1.wmf
II. Žaloba 6. Správnou žalobou zo dňa 14.01.2023, doručenou súdu dňa 14.01.2023, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca poukázal na nesprávne právne a skutkové posúdenie veci. Poukázal na zákonnú definíciu vonkajšieho faktora s tým, že prudký pokles objednávok, od odberateľov žalobcu, ktorý bol náhle spôsobený nepredvídanou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine, ktorý žalobca v žiadosti označil za vonkajší faktor v zmysle zákona, teda za dôvod obmedzenia svojej činnosti, spĺňa všetky tri definičné znaky vonkajšieho faktora. Prudký pokles objednávok priamo zapríčinil nemožnosť prideľovanie práce najmä v dôsledku skutočnosti, že nastavenie výrobných kapacít závisí od množstva objednávok. V slovenskom právnom poriadku absentuje zákonná definícia pojmu vyššia moc a ani zákon o podpore v čase skrátenej práce ju na jeho účely nevymedzuje. Z toho logicky vyplýva, že nikde nie je uvedené, že pokles objednávok, či ekonomické správanie odberateľov nepredstavuje okolnosť vyššej moci. Zároveň zákon klasifikáciu tejto okolnosti ako vonkajšieho faktora nevylučuje. Podľa názoru žalobcu prudký pokles objednávok s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých k nemu došlo jednoznačne napĺňa zákonné vymedzenie vonkajšieho faktora v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a to jednak vo vzťahu k jeho pozitívnemu i negatívnemu vymedzeniu, ako aj vo vzťahu k zákonnému demonštratívnemu výpočtu príkladov vonkajšieho faktora, a napokon aj vo vzťahu k jeho kvalitatívnemu vymedzeniu. Prudký pokles objednávok napĺňa znaky vonkajšieho faktora sám osebe, a nie je iba dôsledkom vonkajšieho faktora. Pokles množstva objednávok zo strany odberateľov žalobcu bol vysoko nadštandardný a veľmi výrazný a nemožno ho preto považovať za bežné ekonomické správanie. Žalobca tvrdil, že prudký pokles objednávok súvisí so situáciou na Ukrajine a nenastal výlučne v dôsledku bežného ekonomického správania odberateľov žalobcu, ale o mimoriadnu, prudkú, nadštandardnú zmenu v množstve objednávok spôsobenú neočakávanou situácie v Európe, pričom poukázal na nemecké internetové zdroje - články a správy pochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré nezávisle od seba pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti. Žalobca mal za to, že výklad správneho orgánu o tom, že ekonomické správanie obyvateľstva nemožno považovať za vonkajší faktor, nie je právne podložený. Vonkajším faktorom je pokles objednávok, ktorý priamo zapríčinil nemožnosť prideľovania práce, a teda, že vonkajší faktor priamo zapríčinil nemožnosť prideľovania práce. 7. Žalobca ďalej poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí nie je odôvodnené a vysvetlené, na základe čoho je rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi, t. j. z akých konkrétnych právnych predpisov rozhodnutie vychádza, a najmä, na základe akých konkrétnych právnych predpisov a zákonných definícií žalovaný usudzuje, že prudký pokles objednávok v dôsledku neočakávaného ekonomického správania obyvateľov nemožno subsumovať pod pojem vonkajší faktor v zmysle zákona. Žalovaný v rozhodnutí neoznačil, t. j. konkrétne nepomenoval právne predpisy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, a teda na základe ktorých je rozhodnutie zákonným rozhodnutím v hmotnoprávnom zmysle. Žalobca potvrdil, že čerpal podporu z projektu „Prvá pomoc“ za mesiace marec 2020 až február 2022 (s výnimkou augusta 2021), nakoľko splnil všetky podmienky na poskytnutie príspevku. Napriek tomu, že dôvodom čerpania príspevku v uvedenom období bol takisto pokles objednávok, ktorý teda nastal aj v uvedenom období, žalobca trval na tom, že neskorší pokles objednávok na prelome mája a apríla 2022, bol prudký a neočakávaný, a že predtým takýto pokles nikdy nenastal. Čerpanie príspevkov v predchádzajúcom období, t. j. príspevkov z projektu „Prvá pomoc“ sa síce takisto odvíjalo od poklesu tržieb, avšak tento pokles bol meraný v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, teda v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nešlo teda o pokles, ktorý nastal z mesiaca na mesiac a najmä v takej miere, ako to bolo pri poklese na prelome apríla a mája 2022, kedy predstavoval až 47 %. Pokles v prvom mesiaci čerpania podpory z projektu „Prvá pomoc“, t. j. v marci 2020 v porovnaní s februárom 2020 predstavoval iba približne 20 %. Projekt „Prvá pomoc“ bol zavedený za účelom zmiernenia nepriaznivých hospodárskych následkov koronapandémie, pričom pokles tržieb žalobcu nastal v dôsledku zatvorenia obchodov počas pandémie a zákazu vychádzania. Nákup výrobkov žalobcu teda v uvedenom období ovplyvňovali protipandemické opatrenia. Začiatkom februára 2022 bolo v Nemecku ohlásené postupné uvoľňovanie protipandemických opatrení, na základe čoho žalobca odôvodnene očakával obnovenie množstva objednávok ku ktorému aj skutočne došlo, čo dokazuje ďalší vývoj fakturácie v mesiaci marec 2022, kedy boli uskutočnené a vyfakturované objednávky za mesiac február 2022. Žalobca v marci 2022 už nečerpal žiadnu podporu z projektu „Prvá pomoc“, čo znamená že jeho prevádzka v tomto období riadne fungovala, a to bez akýchkoľvek finančných stimulov, nakoľko v marci 2022 boli realizované objednávky uskutočnené v priebehu februára 2022. Vo februári 2022 teda nastal stav,
kedy sa obnovili objednávky, a neboli v blízkej dobe očakávané ďalšie protipandemické opatrenia, a vzhľadom na zaočkovanosť populácie sa očakával koniec pandémie. Žalobca v dobrej viere očakával ďalší pozitívny vývoj. Avšak už koncom februára došlo k ďalšej, úplne inej nepredvídanej udalosti - vypuknutiu vojny na Ukrajine, v dôsledku ktorého žalobca postupne opäť začal pociťovať pokles objednávok, a to vzhľadom na vývoj nemeckého trhu. Pokles objednávok v marci 2022 sa prvýkrát prejavil na poklese tržieb v apríli 2022, kedy tržby poklesli, avšak nešlo ešte o taký prudký pokles ako neskôr v máji 2022, čo potvrdzuje aj záznam o fakturácii. Nepriaznivá hospodárska situácia sa naplno prejavila v máji 2022, kedy došlo k prudkému poklesu tržieb a žalobca bol tak nútený prvýkrát požiadať o podporu v čase skrátenej práce. Nepredvídanosť poklesu objednávok teda nemožno popierať na základe skutočnosti, že žalobca predtým čerpal prostriedky z projektu „Prvá pomoc“, nakoľko vo februári 2022 došlo k priaznivému hospodárskemu vývinu a žalobca nemal dôvod očakávať ďalší negatívny vývoj. Navyše, už v apríli roku 2020 žalobca vo svojej prevádzke prijal niekoľko opatrení na zmiernenie dopadu pandémie, v rámci ktorých došlo k optimalizácii výrobných procesov - redukcii z dvojzmennej prevádzky na jednozmennú, pričom došlo aj k redukcii počtu zamestnancov. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že prvý pokles objednávok žalobca pocítil už v marci, avšak situácia nabrala likvidačné rozmery až v máji 2022, a v júni 2022 pokračovala, je teda logická a pochopiteľná aj časová následnosť ďalších krokov žalobcu, a to prezieravé uzatvorenie dohôd o podpore v čase skrátenej práce so zamestnancami už v marci 2022, a následné požiadanie o podporu až v máji 2022 a následne tiež v júni 2022, kedy už vôbec nebolo možné riadne prideľovanie práce. 8. Žalobca sa ďalej podrobne vyjadril k otázke, prečo nebolo možné sa na vzniknutú situáciu v máji 2022 pripraviť, a či od vypuknutia vojny, prípadne od prvého poklesu objednávok bol dostatok času na prispôsobenie prevádzky. Žalobca tiež poukázal na to, že ohraničovať prispôsobenie sa vonkajšiemu faktoru dvoma mesiacmi odporuje samotnému nastaveniu systému podpory v čase skrátenej práce, nakoľko túto je možné poskytnúť na obdobie šiestich, aj po sebe nasledujúcich mesiacov. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že v prípade poklesu objednávok tak, ako ho v žiadosti popísal žalobca, nebola naplnená podmienka dočasnosti, žalobca upriamil pozornosť na skutočnosti uvedené v konaní o žiadosti, a to na úmysel hlavného odberateľa obnoviť množstvo objednávok potom, čo sa situácia zlepší a tiež na nadviazanie spolupráce s novými obchodnými partnermi - Amazonom a Wayfair, od ktorého očakáva zlepšenie situácie. Ďalej žalobca poukázal na to, že v Nemecku alebo Rakúsku sa nedostatok objednávok, či výpadok objednávok považuje za vonkajší faktor, pričom je všeobecne známe, že inšpiráciou pre systém podpory v čase skrátenej práce v našom právnom poriadku je jeho fungovanie v iných európskych krajinách, ako v Nemecku, Rakúsku, či Švajčiarsku, kde dlhodobo existuje a funguje už niekoľko rokov. Vzorom pre podporu v čase skrátenej práce u nás je predovšetkým Nemecko, čo je uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu a vyplýva to aj z dokumentu s názvom Koncepcia zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku, ktorej vypracovanie predchádzalo návrhu zákona a ktorá predstavuje legislatívny zámer zákonodarcu. Tento dokument vyslovene uvádza, že za vonkajší faktor je potrebné považovať aj výraznú stratu zákaziek. Na záver žalobca uviedol, že v mesiaci jún 2022 neexistovalo okrem podania žiadosti o podporu v čase skrátenej práce žiadne iné riešenie vzniknutej situácie, ktoré by odvrátilo následok nedostatku objednávok - nemožnosť prideľovania práce v pôvodnom rozsahu. Jediným ďalším riešením by bolo hromadné prepúšťanie zamestnancov v mesiaci jún 2022. Nakoľko účelom zákona o podpore v čase skrátenej práce je predídenie nutnosti prepúšťania z organizačných dôvodov, nastala teda presne tá situácia, na ktorú bol zákon stavaný. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2023 zhrnul priebeh administratívneho konania, vrátene odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že podpora v čase skrátenej práce je poskytovaná ako nároková len v prípade, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky, pričom každý jeden prípad sa posudzuje individuálne. V danom prípade žalobca ako žiadateľ zákonom stanovené podmienky ani po doplnení svojej žiadosti a následne ani v rámci odvolacieho konania, nepreukázal. Žalobca bol ako žiadateľ podpory v čase skrátenej práce povinný uviesť a preukázať existenciu vonkajšieho faktora a zároveň všetky jeho definičné znaky a rovnako tak kauzálny nexus medzi jeho existenciou a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. akým spôsobom mal vonkajší faktor vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Dohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce, ktoré žalobca ako účastník konania priložil k svojej žiadosti, uzatvorené medzi ním ako zamestnávateľom a jednotlivými zamestnancami, ktorých predmetom bol súhlas zamestnancov s podaním predmetnej žiadosti „s cieľom preklenúť nepriaznivé obdobie a predísť tak iným, najmä krajným
riešeniam vzniknutej situácie“, jednoznačne preukazujú, že žalobca ako účastník konania už ku dňu podania svojej žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie svojej činnosti, čo potvrdzuje aj samotné znenie čl. II predmetnej dohody, resp. dohôd. Pri predpoklade viacerých (potenciálnych) príčin – nepriaznivý vývoj trhu, nárast cien energií, obmedzené možnosti dovozu potrebných surovín nevyhnutných pre fungovanie prevádzky, ako uviedol sám žalobca v rámci znenia predmetných dohôd – je na potvrdenie existencie príčinnej súvislosti zároveň nevyhnutné jednoznačne ustáliť, ktorá konkrétna skutočnosť, resp. dôvod bol príčinou následku. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému prudkému poklesu objednávok ako „vonkajšiemu faktoru samému o sebe, pričom sa nejedná o jeho dôsledok“ žalovaný poukazuje na to, že uvedená skutočnosť tak, ako ju opísal žalobca (a to nielen v žalobe, ale v priebehu celého správneho konania), nie je udalosťou, ktorú možno považovať za vonkajší faktor. Nejedná sa o udalosť alebo situáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska žalobcom opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou správania sa spotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (pokles/zvýšenie cien, príjmov a pod.). V danom prípade tak správanie spotrebiteľov zo svojej podstaty vonkajší faktor nepredstavuje. Obzvlášť, ekonomické správanie spotrebiteľov je bremenom rizika podnikania, realizovaného zo strany zamestnávateľa vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Na margo žalobcom uvádzaného zvyšovania cien energií a závislosti na dovoze energetických surovín a zdrojov žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa jedná o trhový jav, ktorý je ovplyvnený prevažne trhovými mechanizmami, pričom sa dotkol celej Európskej únie, a to nielen na úrovni zamestnávateľov, ale aj domácností. Ceny elektrickej energie skokovo narastajú v reakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektrickej energie naviazaná, a to v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov práve tejto najdrahšej výrobne elektriny, t. j. výroba zo zemného plynu. Ani táto skutočnosť nenapĺňa žiadne zákonné znaky vonkajšieho faktora. V súvislosti so žalobcom tvrdenou nepredvídanou situáciou na trhu vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine, mal žalovaný za to, že nie je možné bez pochýb konštatovať, že ak by konflikt na Ukrajine nevypukol, došlo by u žalobcu k nárastu objednávok. Žalobca dlhodobo čerpal príspevky v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období máj 2020 - marec 2022 v celkovej sume 978.826,03 eur, pričom predmetný projekt bol projektom na udržanie zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov, prostredníctvom ktorého žalobca čerpal príspevky práve za účelom udržania pracovných miest v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb. 10. Žalovaný ďalej konštatoval, že nebola naplnená „dočasnosť“ vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden z jeho zákonných definičných znakov a nebolo objektívne a jasne preukázané, či k poklesu objednávok/tržieb došlo v dôsledku externých javov alebo v dôsledku vlastných hospodárskych rozhodnutí (...napr. tvrdenie, že „žalobca sa taktiež nevie dostatočne predzásobiť, nakoľko je obmedzený svojimi skladovými kapacitami...“). K námietke žalobcu týkajúcej sa poukázania na skúsenosti a prax právnych poriadkov, z ktorých inštitút skrátenej práce pochádza, a od ktorých bol tento systém prevzatý, žalovaný uviedol, že každý z členských štátov EÚ sa postavil k problematike skrátenej práce individuálne, a teda má odlišný, špecifický mechanizmus fungovania, spočívajúci v splnení iných hmotnoprávnych podmienok, sume príspevku, dobe vyplácania a pod. Preto argument žalobcu týkajúci sa podmienok inštitútu „Kurzarbeitu“ v Nemecku alebo Rakúsku, na ktoré sa v žalobe odvoláva, v kontexte úpravy skrátenej práce v Slovenskej republike neobstojí. Žalovaný dodal, že (nielen) v prípade žalobcu ako žiadateľa o podporu v čase skrátenej práce sledoval účel a zmysel zákona č. 215/2021 Z. z. tak, ako to vyžaduje aj konštantná judikatúra. Žalovaný akcentoval, že ani po opätovnom dôkladnom preskúmaní spisovej dokumentácie a odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, žalovaný ako odvolací orgán v predmetnej veci nedokázal identifikovať naplnenie definičných znakov vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. a zároveň ani akúkoľvek príčinnú súvislosť vonkajšieho faktora s neprideľovaním práce zamestnancom zamestnávateľa. Na záver žalovaný uviedol, že keďže žalobca ako účastník správneho konania ani v rámci ním podaného odvolania proti rozhodnutiu vydanému prvostupňovým správnym orgánom nepredložil žiadne nové, jednoznačné, úplné a preukázateľne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia a nedoložil žiadne relevantné dôkazy (doklady), pričom žalovaný po opätovnom a dôkladnom preskúmaní žiadosti žalobcu vrátane všetkých ním predložených vyjadrení a obsahu jeho odvolania s prílohami dospel k legitímnemu záveru, že zákonné podmienky na poskytnutie podpory v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. splnené neboli,
následkom čoho bolo odvolanie žalobcu potrebné zamietnuť a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 11. Vo vyjadrení zo dňa 04.05.2024 žalobca uviedol, že žalovaný sa k niektorým argumentom žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril vôbec, t. j. v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalobcovu argumentáciu a dôkazy vôbec nespomenul. Zvyšné argumenty a príslušné dôkazy v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný síce spomenul, avšak iba formou konštatovania, že žalobca uviedol určité tvrdenia a doložil k nim dôkazy, prípadne formou citácie celých častí textu odvolania žalobcu. Následne však takto vymenovanú a/alebo odcitovanú žalobcovu argumentáciu a dôkazy vôbec neskúmal a nevysvetlil spôsob, akým ich hodnotil, ale iba sa obmedzil na konštatovanie, že dôkazy považuje za nedostatočné. Ďalej žalobca podrobne uviedol, s ktorou konkrétnou argumentáciou a dôkazmi sa žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) nevyporiadal v napadnutom rozhodnutí. Z tohto dôvodu mal za to, že rozhodnutie o odvolaní je nezákonné, nakoľko odignorovaním uvedených dôkazov a argumentácie došlo k procesnému pochybeniu a nebola naplnená zásada legality, pričom poukázal na ust. § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že došlo tiež aj k inému závažnému procesnému pochybeniu. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní poukázal na čerpanie štátnej podpory z Projektu prvá pomoc, ako aj na to, že žalobca uzatvoril so svojimi zamestnancami dohody o podpore v čase skrátenej práce už v marci 2022. Na základe týchto skutočností žalovaný dospel k záveru, že žalobca už niekoľko mesiacov pred podaním žiadosti o podporu v čase skrátenej práce pociťoval dlhodobý výpadok vo výrobe a taktiež, že nie je pravda, že takýto výpadok u žalobcu predtým nikdy nenastal. Uvedené skutočnosti teda boli podkladom pre jeho rozhodnutie, avšak napriek tomu žalobca nemal možnosť sa ku nim vyjadriť a objasniť ich, nakoľko v priebehu celého správneho konania boli tieto argumenty prvýkrát uvedené až v záverečnom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na § 33 ods. 2. Správneho poriadku. 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 trval na vyjadrení k žalobe. Uviedol, že vykonávanie dôkazov prináleží správnemu orgánu - jedná sa o zákonné bremeno, ktoré je kladené na správny orgán, nakoľko on zodpovedá za objektívne zistenie skutočného stavu veci. Žiadny právny predpis neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, pretože k ich posudzovaniu dochádza vždy v kontexte konkrétneho prípadu a toho-ktorého dôkazného prostriedku. Správny orgán je povinný hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a samozrejme relevantnosti pre daný prípad, pričom záleží len na správnom orgáne, akú váhu predmetnému dôkazu pripíše. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán a následne aj odvolací správny orgán vo svojich rozhodnutiach postupovali ex lege, pričom svoje skutkové a právne závery zároveň dôveryhodným a postačujúcim spôsobom odôvodnili. Skutočnosť, že žalobca s prijatými závermi nesúhlasí, nezakladá ich nesprávnosť. V predmetnej právnej veci žalobca ako žiadateľ splnenie podmienok nevyhnutných pre získanie podpory v čase skrátenej práce nepreukázal, a to ani v odvolacom konaní. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu a dospel k záveru, že v predmetnom správnom konaní boli rešpektované predpisy hmotného aj procesného práva, prvostupňový orgán konal v súlade s platným právnym poriadkom, pričom samotnému (odvolaním napadnutému) rozhodnutiu taktiež predchádzal zo strany prvostupňového správneho orgánu ex lege postup, preto žalovaný dané rozhodnutie potvrdil. Žalobca nielen, že nepreukázal existenciu vonkajšieho faktora (vrátane jeho definičných znakov), zároveň taktiež neosvedčil kumulatívne splnenie podmienky kauzálneho nexu medzi neprideľovaním práce zo strany žalobcu ako zamestnávateľa a samotným vonkajším faktorom (existenciu ktorého taktiež nepreukázal). Na základe predmetných skutočností tak nebolo legitímne možné žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vyhovieť, nakoľko táto podmienky na poskytnutie podpory v súlade so zákonom č. 215/2021 Z. z. (a to ani následne v rámci odvolacieho konania) nespĺňala. V. Konanie na správnom súde 13. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Nitre vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP)
v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 14. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 05.01.2026, nakoľko ani jeden z účastníkov nenavrhol, aby súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. VI. Právne posúdenie 15. Podľa § 199 ods. 1 písm. b) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 1 zák. č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce, tento zákon upravuje poskytovanie podpory v čase skrátenej práce (ďalej len "podpora") na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. 18. Podľa § 2 zák. č. 215/2021 Z. z., na účely tohto zákona je a) časom skrátenej práce čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa, b) obmedzením činnosti zamestnávateľa prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času, c) vonkajším faktorom faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav) mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci; za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia, d) mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenej informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body, e) zamestnancom fyzická osoba, ktorá je 1. v pracovnom pomere, 2. v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, f) pracovným vzťahom pracovný pomer alebo právny vzťah na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, g) zamestnávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom na účely sociálneho poistenia, h) časťou zamestnávateľa organizačná zložka alebo prevádzkareň. 19. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2021 Z. z., podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý a) je v čase skrátenej práce, b) odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie,6) ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, c) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
d) má 1. uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo 2. súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a e) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. 20. Podľa § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok), správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. sp. 24332/2022-M_OPTP, č. z. 98446/2022 zo dňa 15.11.2022, ktorým sa v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi neposkytla podpora v čase skrátenej práce za kalendárny mesiac jún 2022. Žalobca v žalobe namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie. Zároveň však namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie je dostatočne vysvetlené a odôvodnené, na základe čoho žalovaný usudzuje, že prudký pokles objednávok v dôsledku neočakávaného ekonomického správania obyvateľov nemožno subsumovať pod pojem vonkajší faktor v zmysle zákona. Následne žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe, doručenom súdu 04.05.2024, podrobnejšie uviedol, s ktorou argumentáciou a dôkazmi sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Výnimku zo zásady koncentrácie tvoria prípady, keď správny súd je povinný prihliadať na určité námietky z úradnej povinnosti. Tieto námietky spravidla zodpovedajú takým vadám konania pred orgánom verejnej správy alebo jeho rozhodnutia (opatrenia), ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť aj bez ich výslovného uplatnenia v správnej žalobe. Ide napríklad o ničotnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, preklúziu, absolútnu neplatnosť, v obmedzenej miere jeho nepreskúmateľnosť či námietky podané v dôsledku zmeny doterajšej judikatúry. Takéto námietky môže žalobca uplatniť pred správnym súdom aj po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, pričom pokiaľ namieta nepreskúmateľnosť administratívneho rozhodnutia či opatrenia, táto námietka musí súvisieť s niektorou inou včas uplatnenou námietkou a brániť správnemu súdu v jej prieskume (viď Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 922 s.). 23. Naviac súd poukazuje na to, že hranica medzi nezákonnosťou rozhodnutia z dôvodu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) a nesprávneho právneho posúdenia môže byť v praxi nejasná. Preto posudzovanie týchto momentov nemôže byť striktné zo strany správneho súdu. Ak teda aj žalobca namieta nesprávne právne posúdenie, ale správny súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia zo strany správneho orgánu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti žalobcom pod iný dôvod žaloby (viď obdobne rozhodnutie NSS SR sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024). 24. Keďže správny orgán nekonštatoval, že by žalobca nesplnil niektorú z podmienok uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) až e) zákona o podpore v čase skrátenej práce, medzi účastníkmi konania bolo predovšetkým sporné, či žalobcom tvrdený faktor, ktorý mal mať negatívny vplyv na prideľovanie práce jeho zamestnancom napĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora, ktorý by spĺňal zákonné podmienky uvedené v § 2 písm. c) zákona č. 215/2021 Z. z. Zákonné vymedzenie vonkajšieho faktora v zákone o podpore v čase skrátenej práce je kombináciou pozitívneho i negatívneho vymedzenia, ktoré je doplnené demonštratívnym výpočtom príkladov vonkajšieho faktora a so súčasným použitím kvalitatívnych kritérií vzťahujúcich sa k subjektívnemu vnútornému postoju zamestnávateľa s objektívnym kritériom dočasnosti (prechodnosť jeho trvania). Vonkajší faktor musí spĺňať nasledujúce znaky: mať dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom. Dočasným faktorom je v zmysle zákona najmä
mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Za vonkajší faktor sa naopak nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia. 25. Z administratívneho spisu vyplýva, že v žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce žalobca vymedzil ako dôvod obmedzenia činnosti zamestnávateľa (vonkajší faktor) nečakaný a prudký pokles objednávok od jeho odberateľov, a to hlavne od jeho hlavného odberateľa, ktorý bol náhle spôsobený nepredvídateľnou situáciou v súvislosti s dianím na Ukrajine. K žiadosti žalobca pripojil dohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce uzatvorené s jednotlivými zamestnancami, prehľad fakturácie, výpis z e-mailovej komunikácie, potvrdenie spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH zo dňa 20.06.2022, potvrdenie spoločnosti JOB - Jockenhöfer Order Börse GmbH zo dňa 02.08.2022 o obnovení objednávok, Zmluvu o rámcových dodávkach zo dňa 29.05.2006 uzatvorenú s touto spoločnosťou, Dodatok k zmluve zo dňa 15.12.2005 o nákupnom spoločenstve Jockenhöfer, JOB, BK, Jobon a prehľad tržieb za roky 2021 a 2022. Dňa 24.08.2022 prvostupňový orgán vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom pred vydaním rozhodnutia. Spolu s vyjadrením žalobca predložil články a správy (z nemeckých internetových zdrojov) pochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré nezávisle od seba pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti. V rámci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca predložil rozhodnutie Krajinského sociálneho súdu Dolné Sasko – Brémy z 21.10.2014, Spolkovú smernicu Kurzarbeiterbeihilfe č. AMF/7-2022, GZ: BGS/ AMF/0702/9983/2022 a výňatok zo Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch, SGB), §§ 95-96, Tretia kniha (III) Podpora zamestnania - článok 1 zákona z 24.03.1997, BGBl. I S. 594. 26. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby účastníkov presvedčilo, že výrok rozhodnutia vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné. Odôvodnenie má byť dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán opíše skutkový stav veci, uvedie všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia, vymedzí dôkazy a všetky ostatné podklady, ktoré slúžili pri rozhodovaní a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia má byť jednoznačne zrejmé, prečo správny orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má poukázať na to, že na základe získaných a vyhodnotených podkladov správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným záverom ako tým, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť aj stručné, avšak musí byť presvedčivé a musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nedostatok v odôvodnení správneho rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov. Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad doplnením či spresnením odôvodnenia vo vyjadrení k žalobe, či na pojednávaní. 27. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nie je možné považovať za súladné s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ako uviedol aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje ako nároková po splnení zákonom stanovených podmienok. Ust. § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce obsahuje iba demonštratívny výpočet príkladov vonkajšieho faktora, pričom k obmedzeniu zamestnávateľa môže dôjsť aj v dôsledku iného, zákonom nepomenovaného vonkajšieho faktora, ktorý napĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Úlohou správneho orgánu bolo teda posúdiť, či žalobca splnil zákonom stanovené podmienky, a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami žalobcu. 28. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že s prihliadnutím na popis vonkajšieho faktora a na doklady preukazujúce vonkajší faktor, uvedené skutočnosti nemožno považovať za vonkajší faktor, vplyvom ktorého malo dôjsť k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce. Následne odcitoval popis vonkajšieho faktora v žiadosti žalobcu o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. V ďalšom žalovaný
citoval pasáž z Dohody o podaní žiadosti o podporu v čase skrátenej práce, ktorú žalobca uzatvoril s jednotlivými zamestnancami dňa 28.03.2022 a uviedol, že z obsahu dohody mal za to, že žalobca už ku dňu podpisu tejto dohody pociťoval trvalejší výpadok a obmedzenie činnosti. Na základe toho dospel k záveru, že žalobca mal problémy s vývojom trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami dlhodobo (čo potvrdzuje aj dokument „Vývoj fakturácie v rokoch 2021 a 2022“), a očakával, resp. mohol očakávať ďalšie zníženie záujmu o jeho výrobky pri očakávanej vysokej inflácií na vnútornom trhu Európskej únie, keď inflácia a ceny energií sa preukázateľne zvyšovali už v 4. štvrťroku 2021 a zvýšenú infláciu, ktorá má vysoký podiel na zmenu správania spotrebiteľov predpovedali centrálne banky v rámci eurozóny ešte pred vojenským konfliktom na Ukrajine. Súdu však nie je zrejmé, ako vyvodil žalovaný takéto závery z vývoja tržieb žalobcu, keď z nich vyplýva, že napr. v žalovaným spomínanom 4. štvrťroku 2021 mal tržby (od všetkých odberateľov) za mesiac október vo výške 1.392.669,08 eur, za mesiac november vo výške 2.235.929,03 eur a za mesiac december vo výške 2.739.787,14 eur. V mesiacoch január až apríl 2022 mal žalobca tržby v rozmedzí od 1.128.075,37 eur do 1.580.044,32 eur mesačne (teda obdobné, ako v rovnakom období roku 2021), pričom v období, za ktoré si uplatnil podporu v čase skrátenej práce mal v máji 2022 tržbu vo výške 751.149,70 eur (v máji 2021 to bolo 1.617.500,89 eur) a v mesiaci jún 2022 vo výške 703.184,07 eur (v júni 2021 to bolo 2.596.735,55 eur). Rovnaký trend je možné vidieť aj vo vývoji tržieb od hlavného odberateľa žalobcu. Aj keď to nebolo výslovne uvedené, vyššie uvedenými konštatovaniami mienil žalovaný zrejme spochybniť dočasný charakter vonkajšieho faktora tvrdeného žalobcom. Tento záver žalovaný oprel v podstate o vyhodnotenie jediného dôkazu, pričom sa vôbec nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré prezentoval v administratívnom konaní na preukázanie dočasnosti vonkajšieho faktora, napr. potvrdením od hlavného odberateľa, či výpisom z e-mailovej komunikácie. Prehľadom tržieb žalobcu za obdobie od januára 2021 do júna 2022 sa síce žalovaný zaoberal, avšak záver, ktorý z neho vyvodil, že žalobca mal dlhodobo problémy s vývojom na trhu nábytku a z neho plynúcimi tržbami, podľa názoru súdu z neho nevyplýva. 29. Ďalej žalovaný uviedol, že ak záujem o produkty žalobcu sa na jednom trhu výrazne znížili, mal by sa snažiť nájsť pre svoje výrobky aj iné trhy. Avšak snahu o presadenie sa na iných trhoch a snahu o zabezpečenie nových zákazníkov žalobca nepreukázal. Naopak ak žalobca považuje prudký pokles tržieb iba za dočasný jav, mohol ďalej vyrábať do skladových zásob a takéto skladové miesta si zabezpečiť. Žalovaný považoval viac ako dva kalendárne mesiace za dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, ako konkrétne mali tieto tvrdenia dopadať na posúdenie žiadosti žalobcu, splnenie ktorého z definičných znakov vonkajšieho faktora by mali spochybňovať, ani to, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že práve dva kalendárne mesiace predstavujú dostatočný čas na adekvátnu reakciu žalobcu. Žalovaný sa tiež nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi (potvrdenie od hlavného odberateľa, výpis z e-mailovej komunikácie), ktoré prezentoval v administratívnom konaní na preukázanie toho, že hlavný odberateľ žalobcu hľadá riešenie vzniknutej situácie, zabezpečuje nové a efektívnejšie spôsoby predaja a oslovuje nových zákazníkova, a možno teda očakávať obnovenie množstva objednávok. 30. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa priklonil k tvrdeniu prvostupňového orgánu že prudký pokles objednávok (a následný pokles tržieb) tak, ako ho opísal žalobca, nepredstavuje takú udalosť, ktorú možno považovať za vonkajší faktor – nejde o udalosť alebo situáciu, ktorá sama vykazuje definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce a vyvoláva dôsledky, nakoľko je dôsledkom samotným. Z hľadiska opísaných ekonomických javov je pokles objednávok preukázateľne zapríčinený zmenou v správaní sa spotrebiteľov pri určitej zmene v trhovom mechanizme, ktorá je kombináciou viacerých faktorov (napr. zvýšenie/pokles cien, príjmov a pod.). Správanie spotrebiteľov v tomto prípade nepredstavuje zo svojej podstaty vonkajší faktor. Tieto konštatovania žalovaný opäť riadne nezdôvodnil. Hoci uviedol, že vonkajší faktor tak, ako ho opísal žalobca, nespĺňa definičné znaky vonkajšieho faktora v súlade s § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, nevysvetlil ako konkrétne aplikoval jednotlivé zákonné definičné znaky vonkajšieho faktora na situáciu žalobcu. Pokiaľ ide o dočasný charakter vonkajšieho faktora, tomu sa žalovaný venoval v iných častiach odôvodnenia (viď ods. 28. a 32. odôvodnenia rozsudku). Skutočnosti, či žalobcom tvrdený vonkajší faktor, žalobca mohol/nemohol ovplyvniť alebo mu mohol/nemohol predísť, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí v zásade vôbec nevenoval. A pokiaľ ide o negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, žalovaný ničím nespochybnil, že u žalobcu došlo v príslušnom mesiaci k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa v zmysle § 2 písm. b) zákona o podpore v čase skrátenej práce. V tejto súvislosti žalovaný v inej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal na to, že žalobca je povinný uviesť a preukázať príčinnú súvislosť medzi existenciou vonkajšieho faktora a neprideľovaním práce zamestnancom, t. j. musí preukázať, akým spôsobom mal vonkajší faktor negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom. Následne žalovaný
uviedol iba všeobecné úvahy ohľadom príčinnej súvislosti, ktoré však nijako neaplikoval na situáciu žalobcu. Príčinnej súvislosti medzi vonkajším faktorom a obmedzením činnosti žalobcu sa viac venoval prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí (aj keď nie celkom zrozumiteľne), keď skonštatoval, že má za to, že obmedzenie žalobcu nastalo výlučne v dôsledku poklesu objednávok (čo tvrdil aj žalobca). Ďalej konštatoval, že nebolo preukázané, že pokles objednávok zo strany odberateľov nastal v dôsledku situácie na Ukrajine, ktorá ako jediná situácia uvedená žalobcom predstavuje vonkajší faktor v zmysle § 2 písm. c) zák. č 215/2021 Z. z. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca za vonkajší faktor neoznačil ozbrojený konflikt na Ukrajine ako taký, prvostupňový orgán vôbec neuviedol, ako vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom na preukázanie skutočnosti, že nečakaný a prudký pokles objednávok bol vyvolaný dianím na Ukrajine (napr. potvrdenia od hlavného odberateľ žalobcu, články a správy pochádzajúce zo štatistík a prieskumov, ktoré pripravili rôzne nemecké inštitúcie a spoločnosti). Neurobil tak ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti súd pripomína, že príčinná súvislosť je objektívna kategória, ktorá vyjadruje vzájomnú súvislosť medzi javom a jeho účinkami. Ak je viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku („konečného“) následku natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom konečného následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza len za situácie, že nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik následku bez ohľadu na pôvodnú príčinu. Z uvedeného vyplýva, že následok (v tomto prípade obmedzenie činnosti zamestnávateľa) môže mať viac príčin, ktoré pôsobia súbežne alebo následne, pričom je potrebné skúmať, či už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom konečného následku. Zároveň nie je vylúčené, že dôjde k prerušeniu príčinnej súvislosti v prípade, že nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila vznik následku bez ohľadu na pôvodnú príčinu. S prihliadnutím na uvedené je záver správnych orgánov (prvého aj druhého stupňa) o tom, že žalobcom tvrdený vonkajší faktor nespĺňa definičné znaky podľa § 2 písm. c) zák. č. 215/2021 Z. z. keďže nevyvoláva dôsledky, nakoľko je sám dôsledkom vonkajšieho faktora (vojnový konflikt na Ukrajine), ktorý vzniká v príčinnej súvislosti s vonkajším faktorom, nezrozumiteľný a riadne nezdôvodnený. 31. V súvislosti s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že zvyšovanie cien energií nenapĺňa znaky vonkajšieho faktora súd uvádza, že žalobca takto vonkajší faktor ani nedefinoval. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný príkladmo uviedol, v akých prípadoch, vo vzťahu k ozbrojenému konfliktu na Ukrajine, by zamestnávateľ bol oprávnený požiadať o podporu v čase skrátenej práce. Tento demonštratívny výpočet situácií (ktoré však u žalobcu nenastali), nijako neobjasňuje, prečo by situácia (faktor) opísaný žalobcom, nemohol napĺňať definičné znaky vonkajšieho faktora. 32. Vo vzťahu k dočasnosti vonkajšieho faktora žalovaný uviedol, že bral do úvahy aj podstatnú skutočnosť, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, a to dlhodobé čerpanie príspevkov zo strany žalobcu v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ v období od mesiaca máj 2020 v celkovej výške 978 826,03 eur. Na základe toho mal žalovaný za to, že nebola naplnená „dočasnosť“ vonkajšieho faktora, ktorá predstavuje jeden zo zákonných definičných znakov vonkajšieho faktora. K tomu súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že pokiaľ žalobca čerpal príspevky v rámci realizovaného opatrenia č. 3A a 3B projektu „Prvá pomoc“ (ktoré boli poskytované počas pandémie COVID-19), má to za následok že vonkajší faktor tak, ako ho opísal žalobca, nespĺňa kritérium dočasnosti. Tento záver žalovaný oprel iba o vyhodnotenie jedinej skutočnosti, ktorá je mu známa z úradnej činnosti, avšak vôbec sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a dôkazmi, ktoré prezentoval v administratívnom konaní na preukázanie dočasnosti vonkajšieho faktora, najmä potvrdením od hlavného odberateľa, výpisom z emailovej komunikácie, prehľadom fakturácie a tržieb (z ktorého vyplýva napr. to, že v mesiaci máj a jún 2022 mal žalobca výrazne nižšiu tržbu, ako vo všetkých mesiacoch roku 2021 /s výnimkou júla 2021/ a tiež v mesiacoch január až apríl 2022 – teda aj počas pandémie COVID-19). 33. V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa fungovania systému podpory v čase skrátenej práce v iných krajinách (najmä Nemecko a Rakúsko), žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že k zavedeniu a aplikácii režimov „skrátenej práce“ do právnych poriadkov sa členské štáty EÚ postavili individuálne. Uviedol, že „Kurzarbeit“ ako pracovnoprávny inštitút aplikovaný na pracovnom trhu v Nemecku alebo v Rakúsku má odlišný mechanizmus fungovania ako v Slovenskej republike, avšak opäť bez konkretizácie v čom spočíva odlišnosť mechanizmu fungovania tohto inštitútu v Slovenskej republike, oproti mechanizmu fungovania v Nemecku, či Rakúsku, ktorá má za následok, že mechanizmus fungovania tohto inštitútu v Slovenskej republike neumožňuje považovať nečakaný a prudký pokles objednávok, ktorý má svoje príčiny mimo sféry zamestnávateľa, za vonkajší faktor.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a nevyhodnotil dôkazy, ktoré žalobca produkoval v administratívnom konaní (neurobil tak ani prvostupňový orgán). Aj v dôsledku toho potom v napadnutom rozhodnutí nie je dostatočne a presvedčivo zdôvodnený záver správneho orgánu, že žalobcom tvrdený vonkajší faktor, nemôže byť považovaný za vonkajší faktor, teda že nespĺňa definičné znaky v zmysle § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, a to najmä s prihliadnutím na to, že a) nespadá pod negatívne vymedzenie uvedené v § 2 písm. c) zákona o podpore v čase skrátenej práce, veta za bodkočiarkou (čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka, rekonštrukcia); b) podľa Koncepcie zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku vypracovanej žalovaným v septembri 2020 „K obmedzeniu prevádzkovej činnosti musí dôjsť na základe vonkajších faktorov, musí ísť o dočasné dôvody, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Medzi dôvody budú patriť napríklad strata zákaziek v dôsledku nepriaznivej situácie na trhu s tovarom, ktorý je predmetom podnikania zamestnávateľa ...“ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že každá právna norma má svoj zmysel a účel, ktorý možno vyvodiť predovšetkým z autentických dokumentov, hovoriacich o vôli a zámeroch zákonodarcu (napr. dôvodová správa k zákonu, priebeh rozpravy v parlamente pri prijímaní návrhu zákona, prípadne vyššie uvedená koncepcia). Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie. Výklad právneho predpisu možno chápať aj ako logický postup smerujúci k poznaniu skutočnej vôle zákonodarcu. Teleologický výklad je výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Teleologický výklad skúma, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. Teleologický výklad nachádza svoje uplatnenie v prípadoch, kde sa jedná o výklad do istej miery nekonkrétnych a rôzne interpretovaných právnych predpisov, čo je podľa názoru súdu aj prípad zák. č. 215/2021 Z. z., resp. niektorých jeho ustanovení; c) v nemeckom systéme podpory v čase skrátenej práce (ktorý bol tak podľa dôvodovej správy k zákonu č. 215/2021 Z. z., ako aj podľa Koncepcie zavedenia režimu skrátenej práce „Kurzarbeit“ do slovenského právneho poriadku inšpiráciou pre právnu úpravu na Slovensku) je možné považovať nedostatok objednávok, ktorý má príčiny mimo podnikovej sféry, teda vyplýva zo zmenenej hospodárskej situácie, za dôvod na poskytnutie podpory; d) účelom zákona č. 215/2021 Z. z. (uvedeným v dôvodovej správe k nemu) je aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. 35. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne nezdôvodnil, nevysporiadal sa so všetkými podstatnými vyjadreniami a námietkami žalobcu a nevyhodnotil všetky žalobcom predložené dôkazy, nemožno považovať jeho právne posúdenie veci za dostatočné a presvedčivo zdôvodnené. Napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 36. Nie je pritom úlohou správneho súdu zisťovať z administratívneho spisu skutkové podklady pre rozhodnutie správnych orgánov, a následne dopĺňať odôvodnenie administratívnych rozhodnutí, pretože správny súd nemôže nahrádzať ich činnosť, a to ani pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a ani pokiaľ ide o následné náležité odôvodňovanie rozhodnutí. Aj podľa judikatúry „úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe správnej žaloby nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať“ [viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.08.2006, sp. zn. 4So 106/2005 (R 14/2007)]. 37. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.10.2024 argumentoval tým, že vykonávanie dôkazov prináleží správnemu orgánu, nakoľko on zodpovedá za objektívne zistenie skutočného stavu veci. Žiadny právny predpis neurčuje konkrétnu hierarchiu dôkazných prostriedkov, pretože k ich posudzovaniu dochádza vždy v kontexte konkrétneho prípadu a toho-ktorého dôkazného prostriedku. Správny orgán je povinný hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a samozrejme relevantnosti pre daný prípad, pričom záleží len na správnom orgáne, akú váhu predmetnému dôkazu pripíše. Vadou napadnutého rozhodnutia je však to, že žalobca vôbec nevyhodnotil množstvo listinných dôkazov, ktoré žalobca založil do spisu počas administratívneho konania, neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení týchto dôkazov, ako tieto vyhodnotil, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Tiež nezdôvodnil, prečo prípadne na niektoré dôkazy neprihliadol. Súd pritom pripomína, že samotné hodnotenie dôkazných prostriedkov, aj keď ide o vnútorný proces správneho orgánu, musí byť dôveryhodným a postačujúcim spôsobom vyjadriteľné aj navonok, a to teda najmä v odôvodnení jeho rozhodnutia. 38. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (v spojení s § 199 ods. 3 SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S prihliadnutím na kompetencie žalovaného pri náprave
pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. V ďalšom konaní bude teda úlohou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť vo vyššie naznačenom smere. 39. Ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo skôr vydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie, t. j. ak k ich zrušeniu nedôjde, no žalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (či opatrenia), tento „dielčí“ neúspech nemá vplyv na náhradu trov konania (viď. J. Baricová, M. Fečík, M. Števček, A. Filová a kol.: Správny súdny priadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2018, str. 816). Vzhľadom na uvedené, o náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).