Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 3Sf/32/2023 0823106295 23. 07. 2025 JUDr. Andrea Soukupová ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106295.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Sweet Harmony s.r.o., so sídlom Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 694 591, právne zastúpený: Highgate Law & Tax s.r.o., so sídlom Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 51 477 262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101991689/2023 zo dňa 07.08.2023, takto rozhodol: I. Súd správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 101100161/2023 zo dňa 21.04.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „predbežné opatrenie“) uložil žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu 1 122 285,75 Eur na účet správcu dane v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to z dôvodu existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. 2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že správca dane na základe vyhľadávacej činnosti v zmysle § 36 ods. 1 Daňového poriadku vykonal dňa 16.03.2023 miestne zisťovanie za účelom preverenia finančných tokov a vykonávanej ekonomickej činnosti v tuzemsku. Žalobca deklaroval správcovi dane pri registrácii vykonávanie stavebnej činnosti, čo nebolo pri miestnom zisťovaní potvrdené, avšak bolo zistené, že žalobca v zmysle predložených dokladov a evidencií vykonával veľkoobchod v poľnohospodárstve, konkrétne nakupuje a predáva jačmeň, slnečnicu a sójové bôby na území tretích krajín (pôvod dokladu deklaruje z Ukrajiny pre odberateľa Spojené arabské emiráty), celá podnikateľská činnosť bola vykonávaná mimo územia Slovenska. Podľa predložených dokladov a účtovných zostáv žalobca v období roku 2022 prijal faktúry v celkovej sume 1 405 213,74 Eur a v tomto období vystavil faktúry v celkovej sume 6 749 431,62 Eur, pričom doklady boli predložené v cudzom jazyku. Správca dane po predložení dokladov predpokladal, že výška daňovej povinnosti na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2022 bude v sume 1 122 285,75 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca nevykonáva podnikateľskú činnosť na území SR nemá povinnosť
registrácie DPH, správca dane tak nemal žiadne čiastkové podklady a zistenia o jeho podnikateľskej činnosti a nemal možnosť preveriť reálnosť tokov tovaru ani jeho zaúčtovanie, pričom ku dňu miestneho zisťovania daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nebolo podané. Po vykonaní miestneho zisťovania správca dane zistil, že žalobca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby v lehote do 31.03.2023, ale v zmysle § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa mu predĺžila lehota na podanie daňového priznania o tri mesiace do 30.06.2023. 3. Na základe preverovania bolo správcom dane ďalej zistené, že finančné transakcie žalobcu sú charakteristické tým, že hneď po založení účtu IBAN A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli v jeho prospech pripísané kreditné platby vo vysokom objeme v krátkom časovom úseku z účtov vedených v Spojených arabských emirátoch a následne bol tento účet debetovaný v takmer rovnakom objeme finančných prostriedkov v prospech dánskeho účtu a pri bankovom účte IBAN A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli v jeho prospech pripísané kreditné platby vo vysokom objeme v krátkom časovom úseku z účtov vedených v Bulharsku a následne bol tento účet debetovaný v takmer rovnakom objeme finančných prostriedkov v prospech účtu v Spojených štátoch amerických. Predmetné transakcie boli zo strany žalobcu doložené faktúrami, ktoré bez ich preverenia nie sú dôkazom o reálnom dodaní tovaru, pričom správcovi dane vznikli pochybnosti o reálnosti uskutočnenia jednotlivých obchodov, na základe ktorých mali byť zrealizované platby. Uvedené umocňuje aj skutočnosť, že konateľom a spoločníkom sú zahraniční občania, ktorí sú pre správcu dane nekontaktní, daňový subjekt nevykonáva žiadnu činnosť na území Slovenska napriek tomu, že si tu zriadil sídlo. Správca dane následne konštatoval, že konateľom a spoločníkom žalobcu sú zahraniční občania, ktorí sú pre správcu dane nekontaktní, žalobca nevykonáva žiadnu činnosť na území Slovenska napriek tomu, že si tu zriadil sídlo, pričom však ide o virtuálne sídlo, čo bolo potvrdené miestnym zisťovaním dňa 14.03.2023. Vzhľadom na uvedené správcovi dane vznikla odôvodnená obava z obchádzania daňových povinností a možnej stálej nekontaktnosti žalobcu, a to aj z nepodania daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby ani v predĺženej lehote ako aj obava z nezaplatenia dane v sume 1 122 285,75 Eur. Žalobca vznikol dňa 07.07.2022 a za relatívne krátke časové obdobie dosiahol relatívne vysoké obraty s vysokou mierou zisku (380%). V období roku 2022 v zmysle predloženého účtovníctva žalobca deklaroval vykonanie veľkoobchodu v poľnohospodárstve, ale o nákupe poľnohospodárskych komodít z tretích krajín a ich dodaní nemá za posudzované obdobie evidované žiadne dovozné ani vývozné colné vyhlásenia. Správca dane taktiež preveroval účty žalobcu, pričom k 21.04.2023 evidoval na účtoch žalobcu zostatky vo výške 103,41 Eur a 28,65 USD na účtoch vedených v B. C. a k 19.04.2023 zostatky 912,81 Eur a 769.382,62 USD na účtoch vedených v D.. Podľa správcu dane k prírastkom a úbytkom peňažných prostriedkov dochádza obratom, v krátkom časovom slede (tzn. peňažné prostriedky cez účet len „pretekajú“) a vzhľadom na výšku ešte nevyrubeného rozdielu dane existuje reálnosť hrozby, že peňažná suma nebude v určenej lehote zložená na účet správcu dane. Správca dane takisto zistil, že okrem bankových účtov žalobca nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Vzhľadom na to, že majetok žalobcu je vysoko likvidný a scudziteľný, dospel správca dane k záveru, že zistené skutočnosti zakladajú zároveň aj hrozbu podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku, t.j. že peňažná suma uložená týmto rozhodnutím nebude v lehote určenej správcom dane žalobcom uhradená, resp. bude nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, a preto rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia je vykonateľné dňom jeho vydania. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1019911689/2023 zo dňa 07.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol obsah podaného odvolania a zhrnul dôvody prvostupňového rozhodnutia, pričom bol toho názoru, že správca dane pred vydaním prvostupňového rozhodnutia skúmal rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k pochybnostiam o reálnosti tokov tovaru a finančných transakcií žalobcu a správca dane posúdil i dodatočne predložené dodávateľské faktúry. Odôvodnená obava zo strany správcu dane v čase podania odvolania naďalej trvala, nakoľko predložené doklady, ktoré mali dokazovať reálnosť tokov tovaru a služieb sú nejasné a neurčité. Žalobca počas konania uviedol, že sa venuje medzinárodnému obchodu s poľnohospodárskymi komoditami, ktorý prebieha v relatívne vysokých objemoch, pričom jeho marža je nízka. Žalovaný uviedol, že s týmto tvrdením správca dane nesúhlasil, nakoľko v schválenej účtovnej závierke k 31.12.2022 žalobca vykazuje tržby z predaja tovaru vo výške 4 567 658,- Eur, náklady na nákup tovaru vo výške 177 581,- Eur a takto deklarovaná marža je významná a mala by sa odzrkadliť pri zachovaní zásad podvojného účtovníctva na dani z príjmov právnickej osoby, avšak v podanom
daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie žalobca neuviedol žiadne účtovné a daňové odpisy hmotného majetku. Analýzou predložených prijatých zálohových faktúr správca dane nemohol správne určiť, či sa jedná o prijaté alebo vydané zálohové faktúry. K uvedenému žalovaný uviedol, že účtovná jednotka je povinná zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne, nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva. K tvrdeniu žalobcu uvedenému v podanom odvolaní, že nikde nedeklaroval vykonávanie stavebnej činnosti ako hlavný predmet podnikania žalovaný uviedol, že ako je zrejmé z analýzy správcu dane a vykonaného miestneho zisťovania žalobca nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca podľa § 4 zákona o dani z pridanej hodnoty nedosiahol obrat 49 790,- Eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov z dodaných tovarov a služieb v tuzemsku. Na dani z príjmu právnických osôb je registrovaný od 11.07.2022. V podanom daňovom priznaní zo dňa 04.05.2023 žalobca uviedol, ako hlavný predmet činnosti SK NACE - Veľkoobchod s kvetmi a rastlinami a podľa žalobcu živnosť „dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov“ je vo výpise z obchodného registra spoločnosti uvedená ako prvá v poradí, nakoľko je to jedna z možných zamýšľaných aktivít, kde by spoločnosť mohla byť aktívna. Žalobca má podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky pridelené SK NACE dokončovacie práce a kompletizácia stavebných prác, o čom má vedomosť a taktiež bol o uvedenej skutočnosti oboznámený. Proti uvedenej skutočnosti žalobca nepodal opravný prostriedok. Správca dane v predmetnom konaní vychádzal i z údajov zo Štatistického úradu Slovenskej republiky, klasifikácie daňového subjektu. Žalovaný uviedol, že predbežné opatrenie nie je založené na domnienke, ale na reálnej obave správcu dane, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami vzhľadom na to, že žalobca prestal byť súčinný a prestal komunikovať so správcom dane. Cieľom uloženia predbežného opatrenia nebolo brániť žalobcovi v podnikaní, ani mu spôsobiť insolventnosť, avšak vzhľadom na skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí mal správca dane dôvodné obavy z nesplnenia zákonných povinností, a to že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Žalobca nevykonáva na území Slovenskej republiky podľa predložených dokladov žiadnu ekonomickú činnosť a ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu uvedenom v Zápisnici č. 100799022/2023, žalobca nemá žiadnych zamestnancov a ani neplánoval zamestnávať slovenských občanov - nevytvára pracovné miesta pre slovenských občanov, za ktorých by žalobca odvádzal odvody, daň z príjmov zo závislej činnosti a znižoval by úroveň nezamestnanosti. Na záver žalovaný uviedol, že správca dane pri vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia postupoval podľa všetkých zásad správy daní uvedených v § 3 Daňového poriadku, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, pritom neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu. Správna žaloba – žalobné body 5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a zároveň si uplatnil náhradu trov konania podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) 6. Žalobca v úvode správnej žaloby zhrnul priebeh administratívneho konania, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo a uviedol, že v deň vydania predbežného opatrenia správca dane vydal aj rozhodnutie č. 101100296/2023 zo dňa 21.04.2023, ktorým začal daňové exekučné konanie na vymoženie zaplatenia sumy zábezpeky a následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101133418/2023 zo dňa 25.04.2023 (ďalej len „daňová exekučná výzva“), ktorým vyzval žalobcu na to, aby zaplatil daňový nedoplatok vo výške 1 122 285,75 Eur. Dňa 04.05.2023 podal žalobca daňové priznanie na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2022, z ktorého pre žalobcu vyplynula splatná daň vo výške 16 137,40 Eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 11.05.2023. Následne žalobca uviedol, že správca dane dňa 17.05.2023 vydal daňový exekučný príkaz č. 101296398/2023 (ďalej len „exekučný príkaz“), v ktorom nariadil vykonať daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu a na základe ktorého došlo dňa 19.05.2023 k stiahnutiu peňažných prostriedkov z bankových účtov žalobcu v celkovej výške 306 504,42 Eur na účet správcu dane (ďalej len „zadržaná časť zábezpeky“). Rozhodnutím správcu dane č. 102014307/2023 zo dňa 08.08.2023 bola daňová exekúcia v časti zadržanej časti zábezpeky zastavená a ďalej pokračuje na zvyšnú časť zábezpeky vo výške 815 781,33 Eur. Žalobca namietal,
že žalovaný sa pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia vôbec nezaoberal a neposudzoval, či odôvodnená obava, na základe ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie vydané, stále trvá aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu odôvodnená obava, ktorú správca dane v čase vydania prvostupňového rozhodnutia mohol mať, odpadla ako dôsledok skutočností, ktorými sú: riadne podanie daňového priznania, ktorým bola daň z príjmu za rok 2022 riadne vyrubená; zaplatenie príslušnej dane z príjmu za rok 2022 a predloženie dokladov v rámci odvolania proti predbežnému opatreniu. 7. Podľa žalobcu podaním daňového priznania došlo k riadnemu vyrubeniu dane z príjmu za rok 2022 a nesplatná daň z príjmu za rok 2022 sa stala splatnou daňou, pričom žalobca riadne vyrubenú daň z príjmu za rok 2022 dňa 11.05.2023 riadne a včas zaplatil. Žalobca uviedol, že v dôsledku týchto skutočností došlo k zániku nesplatnej dane z príjmu za rok 2022, ktorá sa predbežným opatrením mala zabezpečiť. Podľa žalobcu v prípade, ak správca dane potrebuje zabezpečiť účel aktuálne prebiehajúcej daňovej kontroly, nemôže sa spoliehať na účinky sporného predbežného opatrenia, ktorého zákonný dôvod na vydanie už zanikol, ale na tento účel musí správca dane vydať v súlade s ustanoveniami § 50 Daňového poriadku nové rozhodnutie, ktoré bude vychádzať z aktuálne existujúceho skutkového stavu, zohľadňujúc podané daňové priznanie, zaplatenie dane z príjmov za rok 2022 a ostatné skutočnosti, ktoré v ďalšom konaní vyšli najavo. Žalobca tiež namietal, že v rámci prieskumu predbežného opatrenia sa žalovaný vôbec nezaoberal dôvodom odvolania, v ktorom žalobca poukazoval na skutočnosť, že predbežné opatrenie je vydané v rozpore s ďalšou materiálnou podmienkou, a to rozsahom predbežného opatrenia, ktorý musí byť nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jeho účelu, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje posúdenie primeranosti rozsahu predbežného opatrenia, ktorý musí byť preskúmateľný a voči ktorému musí mať žalobca možnosť sa brániť. Vzhľadom na výšku zábezpeky, ktorú správca dane nariadil zložiť žalobcovi na základe čiastkovej a absolútne nereprezentatívnej skladby účtovných dokumentov, správca dane podľa žalobcu postupoval pri ukladaní predbežného opatrenia v rozpore s materiálnou podmienkou nevyhnutne potrebného rozsahu, čo potvrdzuje aj samotná výška riadne zaplatenej dane z príjmu za rok 2022, ktorá bola mnohonásobne nižšia ako zábezpeka, ako aj zostatky na bankových účtoch žalobcu v druhej polovici roka 2022. 8. Žalobca následne poukázal na to, že správca dane ani žalovaný v odvolacom konaní správne neposudzovali, či predbežné opatrenie nestratilo účinnosť v súlade s ustanoveniami § 50 ods. 6 a 7 Daňového poriadku, hoci sú na takéto konanie povinní z úradnej povinnosti. Žalobca mal za to, že zaplatením dane z príjmu za rok 2022 došlo k strate účinnosti predbežného opatrenia a správca dane je povinný vrátiť žalobcovi zadržanú časť zábezpeky v plnej výške, ktorú zadržiava neoprávnene. 9. Žalobca následne uviedol, že žalovaný pri prieskume predbežného opatrenia a správca dane pri nariadení predbežného opatrenia sa dopustili zjavného porušenia zásady zákonnosti, čo spočíva najmä v absencii povinnosti žalovaného a správcu dane dbať pri správe daní na zachovávanie práv žalobcu. Vzhľadom na výšku zábezpeky a zadržanej časti zábezpeky a uplatňovanie predbežného opatrenia po odpadnutí zákonného dôvodu dochádza k obmedzovaniu práv žalobcu na nakladanie s majetkom a práva podnikať v rozsahu, ktorý je vo výraznej vzájomnej nerovnováhe voči záujmu štátu na zaplatení príslušnej dane z príjmu. Žalobca uviedol, že v dôsledku pretrvávajúcej platnosti predbežného opatrenia boli žalobcovi v daňovej exekúcii odňaté peňažné prostriedky, ktoré predstavujú viac ako 18-násobok riadne zaplatenej dane z príjmov za rok 2022. Podľa žalobcu neprimerane vysoká suma zabezpečenia dane uvedená v predbežnom opatrení a následné daňové exekučné konanie fakticky znemožnili možnosť finančných prevodov prostredníctvom bankových účtov, a teda podnikanie žalobcu je úplne zastavené, pričom pretrvávanie tohto stavu počas dlhšieho obdobia výrazne ohrozuje úspešné obnovenie jeho podnikateľskej činnosti. 10. Žalobca v závere správnej žaloby uviedol, že žalovaný pri prieskume predbežného opatrenia v rámci odvolacieho konania opomenul právne posúdiť, či sú splnené základné materiálne podmienky na trvanie platnosti a účinnosti predbežného opatrenia a keďže napadnuté rozhodnutie vychádza z nezákonného postupu žalovaného, ktorý predbežné opatrenie nepreskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní a taktiež pri preskúmavaní predbežného opatrenia neprihliadal na nové skutkové a právne skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, je potrebné napadnuté rozhodnutie spoločne s predbežným opatrením zrušiť. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca deklaroval správcovi dane pri registrácii vykonávanie stavebnej činnosti, čo nebolo pri miestnom zisťovaní dňa 16.03.2023 potvrdené, avšak bolo zistené, že žalobca v zmysle predložených dokladov a evidencií vykonával veľkoobchod v poľnohospodárstve, konkrétne nakupoval a predával jačmeň, slnečnicu a sójové bôby na území tretích krajín (pôvod tovaru deklaruje z Ukrajiny pre odberateľa Spojené arabské emiráty), celá podnikateľská činnosť bola vykonávaná mimo územia SR. Podľa predložených dokladov a účtovných zostáv žalobca v období roku 2022 prijal faktúry v celkovej sume 1 405 213,74 Eur a v tomto období vystavil faktúry v celkovej sume 6 749 431,62 Eur. Podľa predložených dokladov správca dane predpokladal, že výška daňovej povinnosti na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2022 bude v sume 1 122 285,75 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca nevykonáva podnikateľskú činnosť na území SR nemá povinnosť registrácie na daň z pridanej hodnoty, správca dane nemal žiadne čiastkové podklady a zistenia o jeho podnikateľskej činnosti, nemal možnosť preveriť reálnosť tokov tovaru ani jeho zaúčtovanie, ku dňu výkonu miestneho zisťovania daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022 nebolo podané, a preto správca dane vydal predbežné opatrenie z odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie ich účelu. K odôvodnenej obave správca dane dospel aj na základe skutočností ako to, že žalobca vznikol dňa 07.07.2022, nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nakoľko daňový subjekt podľa § 4 zákona o dani z pridanej hodnoty nedosiahol obrat 49 790,- Eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov z dodaných tovarov a služieb v tuzemsku, obchody žalobcu sa uskutočňujú na území tretích krajín a v reálnom čase nebolo možné overiť skutočné dodanie tovaru a služieb, pričom k preukázaniu prepravy tovaru predložil žalobca len časť prepravných dokladov (neboli predložené colné doklady týkajúce sa vývozu a dovozu). Následne žalovaný uviedol, že konateľ žalobcu je ukrajinskej národnosti, často nekontaktný, pričom podľa vyjadrenia žalobcu dňa 16.03.2023, bola dôvodom založenia spoločnosti žalobcu na území SR vojna na Ukrajine (pôvodne vykonával žalobca činnosť na Ukrajine), z čoho vznikla odôvodnená obava z náhleho odchodu zo SR v prípade ukončenia vojnového konfliktu, resp. nesplnenia si daňovej povinnosti. Žalovaný vo vyjadrení taktiež poukázal na to, že žalobca podľa účtovnej závierky za rok 2022 okrem pohľadávok nevykazoval žiaden majetok, nemal žiadnych zamestnancov, uvádzaný hlavný predmet činnosti nekorešpondoval s doloženými dokladmi a s jeho skutočnými ekonomickými aktivitami. Účet žalobcu bol správcom dane vyhodnotený ako prietokový, keďže peniaze prichádzali a ihneď aj odchádzali v niekoľko tisícových až miliónových sumách. Odôvodnená obava zo strany správcu dane v čase podania odvolania stále trvala, nakoľko predložené doklady, ktoré majú dokazovať reálnosť tokov tovaru a služieb sú nejasné a neurčité (hrubá a netto hmotnosť tovaru sú totožné, faktúry majú veľmi všeobecný popis fakturácie, takmer na každej faktúre ten istý popis, menia sa len sumy). 12. Žalovaný takisto uviedol, že podaním daňového priznania na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2022 dňa 04.05.2023 a uhradením ním vyčíslenej daňovej povinnosti, žalobca neodstránil odôvodnenú obavu správcu dane. Žalobca nepredložil všetky relevantné dokumenty, ktoré by jednoznačne vyvrátili obavu správcu dane. Tie skutočnosti, ktoré mal správca dne k dispozícii jednoznačne vytvárali pochybnosť správcu dane a následne jeho obavu, že daňová povinnosť bude vyčíslená správne a v správnej výške uhradená. Uvedené znamená, že u správcu dane nepominul dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené. Žalovaný na záver uviedol, že argumenty žalobcu uvedené v podanej správnej žalobe nie sú takými argumentami, ktoré by mali mať za následok zmenu názoru žalovaného, keďže žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, tak aby neuprel na právach žalobcu a pritom zachoval záujmy štátu a teda žalovaný je toho názoru, že neporušil žiadne ústavné právo. 13. Žalobca nevyužil právo podať repliku. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom 14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
15. Správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dňa 23.07.2025, keďže nevzhliadol dôvody na nariadenie pojednávania vo veci a žalobca v správnej žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu taktiež nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 25.06.2025 do 27.07.2025. 16. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane. 21. Podľa § 50 ods. 2 Daňového poriadku, ak hrozí, že peňažná suma podľa odseku 1 písm. a) nebude v lehote určenej správcom dane zložená, je rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania. Správca dane súčasne vhodným spôsobom vyrozumie daňový subjekt o vydaní rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. 22. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. 23. Podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval. 24. Podľa § 89 ods. 4 Daňového poriadku, ak v daňovom exekučnom konaní začatom na základe exekučného titulu, ktorým je predbežné opatrenie, ktoré bolo vydané v období, keď daň ešte nebola vyrubená, nebola suma uložená predbežným opatrením vymožená, vykonateľné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stáva exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia, o čom správca dane vydá oznámenie, v ktorom uvedie výšku nedoplatku, ktorý má byť naďalej vymáhaný. Účinky vykonaných exekučných úkonov zostávajú zachované v rozsahu vymedzenom novým exekučným titulom. 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie Daňového úradu Banská Bystrica vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku na účely zabezpečenia nesplatnej a nevyrubenej dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2022, a to z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Správny súd uvádza, že hoci ide o rozhodnutie predbežnej povahy vydané podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, ktoré má dočasný charakter, jeho súdny prieskum je prípustný v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa 23.04.2013: „Pri overovaní podmienok na vylúčenie rozhodnutia predbežnej povahy zo súdneho prieskumu nie je možné vychádzať len z previerky jeho materiálneho a procesného znaku, nakoľko samotná dočasnosť pôsobenia účinkov rozhodnutia a možnosť využitia riadneho opravného prostriedku proti nemu, nie sú jediným a maximálnym kritériom. Základným výkladovým pravidlom pri aplikácii zákonmi stanovenej negatívnej enumerácie rozhodnutí orgánov verejnej správy vylúčených zo súdneho prieskumu tvorí sama ústavná zásada vyplývajúca z druhej vety článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ústavný text ďalej nerozlišuje medzi druhmi rozhodnutí, napr. z pohľadu ich predbežného alebo dočasného charakteru k právam dotknutých v konečných rozhodnutiach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov správneho konania alebo iných osôb nimi dotknutých. Uvedené možno odvodiť aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky reprezentovanej napr. nálezmi ústavného súdu PL. ÚS 26/01, II. ÚS 50/01-50, III. ÚS 138/03. Za všetky možno citovať právny názor vyplývajúci z nálezu ústavného súdu č.k. II. ÚS50/01-50“. Rovnaký právny názor je prezentovaný aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/132/2013, sp. zn. 3Sžf/49/2015, sp. zn. 3Sžf/50/2015, sp. zn. 2Sžf/56/2016. 26. Inštitútom predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správca dane obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom, tak aby zložil peňažnú sumu na účet správcu dane. Podnet na uloženie predbežného opatrenia môže vychádzať len od správcu dane. Vydaniu rozhodnutia o predbežnom opatrení nepredchádza dokazovanie, stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali použitie predbežného opatrenia. Musí teda existovať odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie možno uložiť v ktoromkoľvek štádiu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, alebo v procese určovania dane podľa pomôcok, spravidla však vtedy, keď správca dane zistí porušenie povinností daňovým subjektom a predpokladá sa, že správca dane rozhodnutím vyrubí daň alebo rozdiel dane. Predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predbežné opatrenie môže byť vydané, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že v dobe jej vymáhateľnosti bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Tieto skutočnosti musia byť v odôvodnení rozhodnutia uvedené. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím o daňovej povinnosti daňového subjektu za príslušné zdaňovacie obdobie, nepredchádza mu dokazovanie. Pre vydanie predbežného opatrenia nie je na mieste požadovať obšírne a detailné skutočnosti, ktoré z povahy veci súvisia so samotným vyrubením dane a musia byť zisťované počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. Podrobné zisťovanie plnenia daňových povinností, zisťovanie skutkového stavu a právne závery z toho vyplývajúce budú predmetom skúmania v daňovej kontrole, v ktorej na základe vykonaných dôkazov a intenzity dôkazných prostriedkov môže správca dane dospieť aj k inému záveru, než je prezentovaný v rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia. 27. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správcu dane o predbežnom opatrení bolo vydané pri miestnom zisťovaní správcu dane, pričom je potrebné zdôrazniť, že v čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení nemuselo byť jednoznačne preukázané, že žalobcovi ako daňovému subjektu vznikne povinnosť uhradiť daň a túto povinnosť si dobrovoľne nesplní. Pri vydaní rozhodnutia o predbežnom opatrení sa vychádza z istej miery pravdepodobnosti zistených skutočností s tým, že na zistený skutkový stav sa kladú omnoho menšie nároky, ako je to pri meritórnom rozhodnutí v daňovej veci. Miera dokazovania a zistení pred vydaním predbežného opatrenia má osvedčiť iba dôvodnú obavu správcu dane a nie závery vedúce k vyrubeniu samotnej dane z príjmov právnickej osoby. 28. Správny súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že vychádzajú zo zistených skutočností, ktoré predstavovali reálnu hrozbu neuhradenia vyrubenej dane v čase splatnosti, čo správca dane aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach podrobne odôvodnili.
29. Žalobca v správnej žalobe namietal, že podaním daňového priznania na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2022, z ktorého žalobcovi ako daňovému subjektu vyplynula splatná daň vo výške 16 137,40 Eur, ktorú dňa 11.05.2023 aj uhradil, došlo k zániku nesplatnej dane z príjmu právnickej osoby za rok 2022, ktorá sa mala predbežným opatrením, resp. napadnutým rozhodnutím žalovaného zabezpečiť. Správny súd poukazuje na citované ustanovenie § 50 ods. 8 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ex lege stráca predbežné opatrenie účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie alebo dňom vzniku záložného práva. V prípade, že predbežné opatrenie stráca účinnosť ex lege, správca dane o tom nevydáva rozhodnutie (bolo by nadbytočným), avšak o strate jeho účinnosti musí písomne upovedomiť daňový subjekt. Táto situácia môže nastať vtedy, ak správca dane v rámci daňovej kontroly zistí rozdiel na dani, následne tento vo vyrubovacom konaní rozhodnutím daňovému subjektu vyrubí (§ 68 ods. 4 a 5 Daňového poriadku) a vzniknutý daňový nedoplatok bude zaplatený. Takéto časové vymedzenie trvania účinnosti predbežných opatrení teda prekračuje rámec daňovej kontroly a zasahuje až do fázy platenia daní po uskutočnení vyrubovacieho konania. Nepostačuje teda, že žalobca dodatočne podal daňové priznanie a následne zaplatil z neho vyplývajúcu daň, keďže podstatné pre účinky predbežného opatrenia je až úplné zaplatenie daňového nedoplatku zisteného správcom dane v rámci daňového, resp. následného vyrubovacieho konania. V danom prípade nemal správny súd preukázanú dôvodnosť žalobnej námietky žalobcu týkajúcu sa straty účinnosti predbežného opatrenia správcu dane, resp. nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko správca dane v zmysle § 50 ods. 8 Daňového poriadku písomne neupovedomil žalobcu o strate účinnosti predbežného opatrenia. 30. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku žalobcu o absencii posúdenia primeranosti rozsahu predbežného opatrenia správcu dane. Správny súd uvádza, že žalobca v správnej žalobe nenamietal neprimeranosť výšky zábezpeky v sume 1 122 285,75 Eur v súvislosti s výškou následne vyrubeného rozdielu dane v sume 584 283,44 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022 zisteného správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ktorú uviedol vo vyrubovacom rozhodnutí č. 102195165/2024 zo dňa 06.08.2024. Neprimeranosť žalobca opätovne odvodzoval od dane vo výške 16 137,40 Eur, ktorú zaplatil dňa 11.05.2023 na základe dodatočne podaného daňového priznania na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2022. Primeranosť použitého zabezpečovacieho prostriedku vo forme predbežného opatrenia podľa § 50 Daňového poriadku sa posudzuje vo vzťahu k zabezpečeniu nesplatnej dane, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočne jasne odôvodnili použitie tohto inštitútu a uviedli svoje dôvody, ktoré ich viedli k tomuto rozhodnutiu (napr. žalobca nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, prírastok a úbytok peňažných prostriedkov na bankovom účte nastával obratom, nejasné a neurčité dodávateľské, resp. zálohové faktúry predložené žalobcom a pod.), čo žalobca v rámci správnej žaloby ani nerozporoval. 31. Správny súd nad rámec uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane preskúmal napriek tomu, že predbežné opatrenie stratilo účinnosť dňom vyrubenia dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2022. Vychádzal pritom z nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 274/2018 zo dňa 13.11.2018, v ktorom uviedol právny názor týkajúci sa § 99 písm. g) SSP: „Zákon v § 99 písm. g) upravil zastavenie konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia na základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe. O stratu účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie vydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby“. Rovnaký názor je prezentovaný aj v publikácii autorov Baricová, J.; Fečík, M.; Števček, M.; Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018. s. 553.
32. Správny súd na záver uvádza, že ani následné zistenie nižšieho rozdielu dane (po vydaní vyrubovacieho rozhodnutia, resp. následného rozhodnutia žalovaného o odvolaní daňového subjektu) nemožno stotožňovať s nezákonnosťou vydaného rozhodnutia správcu dane o uložení predbežného opatrenia ani napadnutého rozhodnutia žalovaného. V preskúmavaných rozhodnutiach orgány verejnej správy dôvody, na základe ktorých dospeli k predpokladu, že daň bude v budúcnosti vyrubená, uviedli a tieto správny súd na základe podanej správnej žaloby preskúmal. Predbežná povaha rozhodnutia podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku a dočasný charakter úpravy pomerov daňového subjektu je zákonodarcom predpokladaný stav a vyplýva aj z podstaty tohto inštitútu, ktorý môže byť uplatnený len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Pominutie dôvodov v časti zadržiavanej sumy po vydaní protokolu, ktorým sa predmetná daňová kontrola končí, prípadne následného vyrubovacieho konania a vydania vyrubovacieho rozhodnutia, vyplýva práve z dočasnej a predbežnej povahy tohto inštitútu. (pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp .zn. 1Sfk/67/2023 zo dňa 21.02.2025) 33. Správny súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 35. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 36. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom od 1. júla 2023). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contrario), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.