Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 110/2016-33 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť
,
zastúpeného advokátkou
,
, ,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pn 236/14/1101, Krajskej prokuratúry v Bratislave pod sp. zn. 3 Kn 1/14/1100, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/3 Gn 1044/14/1000 a Ústavu na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Bratislave pod sp. zn. 1750340-1/21-2014-DT a takto rozhodol: Sťažnosť
odmieta.
Odôvodnenie: I. 1. Ústavnému
(ďalej len „sťažovateľ“) sa sťažnosťou, ktorá bola súdu
Slovenskej
republiky
(ďalej
len
„ústavný
súd“)
doručená
28. decembra 2015, domáha preskúmania postupu uvedených orgánov verejnej moci, ktoré voči nemu porušujú v záhlaví označené základné práva a slobody. 2. V obsahu sťažnosti sťažovateľ vyjadruje svoje názory a požiadavky na to, ako by mali uvedené orgány činné v trestnom konaní postupovať v jeho trestnej veci pri využívaní svojich kompetencií, tak aby neporušovali jeho ústavné práva. Doterajší postup týchto orgánov považuje za rozporný s ich postavením v sústave štátnych orgánov. 3. Ústavný súd preskúmal napadnuté postupy označených orgánov verejnej moci z hľadiska tvrdeného porušenia práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a dospel
k záveru,
že
sťažnosť
sťažovateľa
je
zjavne
neprípustná
a neopodstatnená. 4. Ústavnoprávna argumentácia sťažovateľa, hoci opretá o konkrétne články ústavy a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), sa zúžila iba do polemiky so skutkovými zisteniami a právnymi závermi príslušných orgánov činných v trestnom konaní vzťahujúcimi sa na situáciu a okolnosti, za ktorých sťažovateľ v predmetnej trestnej veci vystupoval. 5. V tomto smere treba sťažovateľovi odkázať a pripomenúť, že jeho odlišný názor na hodnotenie posudzovanej trestnej veci nezakladá sám osebe opodstatnenosť ním predloženého tvrdenia o dôvodnosti ústavnoprávnej argumentácie upínajúcej sa na právo na súdnu či inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru.
2
6. Rovnako ústavný súd nie je prieskumným súdom, či nadriadeným súdom orgánom činným v trestnom konaní a nie je ani ich alternatívou, ako sa toho domáha sťažovateľ. 7. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov sťažnosť odmietol, a to bez ústneho pojednávania a bez prítomnosti účastníkov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 17. februára 2016
3