Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 35/2016-5 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmily Gajdošíkovej o skutočnostiach odôvodňujúcich možné spochybnenie jej nepredpojatosti pri výkone sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. Rvp 7952/2015 a takto rozhodol: Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková vylúčená
je
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 7952/2015. Odôvodnenie: I. 1. Predsedníčke Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10.
decembra
2015 doručené
oznámenie
sudkyne
Ľudmily Gajdošíkovej
o skutočnostiach odôvodňujúcich možné spochybnenie jej nepredpojatosti pri výkone sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. Rvp 7952/2015. 2. Sudkyňa
Ľudmila Gajdošíková v oznámení uviedla: „... sudcovi Lajosovi
Mészárosovi bola pridelená vec sp. zn. Rvp 7952/2015. Po predložení tejto veci
na predbežné prerokovanie v senáte som zistila, že ide o sťažnosť JUDr. Juraja Babjaka, bývalého sudcu Ústavného sudcu Slovenskej republiky súdu, môjho bývalého kolegu, s ktorým som naďalej, aj s jeho manželkou JUDr. Ľudmilou Babjakovou, aj keď nie v každodennom, kontakte. Tieto skutočnosti môžu vyvolávať objektívne zdanie mojej predpojatosti. Na základe uvedených skutočností Vám predkladám toto oznámenie podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov za účelom zabezpečenia postupu podľa § 28 ods. 3 označeného zákona.“ 3. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 19. decembra 2015 bol návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) do senátu III. ÚS ústavného súdu. II. 4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde. 5. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. 6. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu. 7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
2
8. Vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 7952/2015 sa preskúmavajú rozhodnutia všeobecných súdov vo veci ochrany osobnosti a navrhovateľom pred týmito súdmi a zároveň sťažovateľom je JUDr. Juraj Babjak. 9. Z obsahu podania sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej vyplýva, že so sťažovateľom a jeho manželkou udržiava osobné kontakty, pričom ona sama v zmysle § 28 ods. 4 zákona o ústavnom súde výslovne nevyhlásila svoju predpojatosť v predmetnej veci. 10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu je potrebné posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (napr. III. ÚS 16/00). 11. Objektívna nestrannosť sa aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010). 12. Ústavný súd posúdil subjektívne, ale najmä objektívne aspekty ne/predpojatosti sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej v predmetnej veci a napokon rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 19. januára 2016
3