Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky I. ÚS 611/2017-24 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2018 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť
a
, obaja
, zastúpených advokátkou JUDr. Editou Gavorovou, Lombardiniho 22/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 42/2006 a takto rozhodol: 1. Základné právo
a
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 42/2006 p o r u š e n é b o l i . 2. Okresnému súdu Bratislava V
p r ikazuj e
sp. zn. 23 Cb 42/2006 konať bez zbytočných prieťahov.
v konaní vedenom pod
3.
a
p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4.
a
p r i z n á v a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 550,63 € (slovom päťstopäťdesiat eur a šesťdesiattri centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava V
p ovin n ý
vyplatiť na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. Edity Gavorovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Odôvodnenie: 1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra 2017 doručená sťažnosť
a
(ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie v záhlaví označených práv postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 42/2006, ktorý vo veci zaplatenia sumy 21 722,30 € s prísl. nerozhodol do podania sťažnosti. 2. Sťažovatelia žiadali vysloviť porušenie označených práv v konaní pred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať im primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 500 € a náhradu trov konania v sume 959,48 €. 3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu, ktorý v liste zo 14. februára 2018 uviedol chronológiu procesných úkonov od 22. marca 2006 až do 23. januára 2018 a dodal, že k predĺženiu konania došlo z objektívnych dôvodov pre zložitosť veci (znalecké dokazovanie), ale aj tak ju uznal za dôvodnú za obdobie od roku 2009 do roku 2015, keď už vo veci koná plynulo; netrval na ústnom pojednávaní. 4. Sťažovatelia v replike z 19. januára 2018 zotrvali na sťažnosti a súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.
2
5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím vo veci (I. ÚS 543/2017). 6. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere (aj objektívneho charakteru) nešli na ťarchu účastníka, ale súdu. 7. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom) zaručené základné práva a slobody sťažovateľov. 8. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná. 9. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je nedeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 6/2017). 10. Prieťahy v konaní či neefektívna činnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či
3
viacrázový, protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu. 11. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to, čo je pre sťažovateľov v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko). 12. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu, a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. 13. V posudzovanej veci však už nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o zaplatenie finančnej náhrady sťažovateľov pred okresným súdom trvá už od roku 2006 doteraz, teda vyše 12 rokov a stále nie je právoplatne meritórne rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť ani zložitosťou veci či potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, pretože v uvedenej dobe musí byť každá vec
4
právoplatne skončená. Vzhľadom na túto extrémnu dĺžku konania ústavný súd nepovažoval vôbec za významné podrobnejšie skúmať príčiny týchto prieťahov, pretože ani právne či skutkovo náročnejší spor nesmie trvať v právnom štáte takú dlhú dobu; to naostatok uznal aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k podanej sťažnosti. 14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky svojho zásahu do prieťahov v doterajšom konaní okresného súdu, vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných práv a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (čl. 127 ods. 2 ústavy). 15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a predmet konania za primeranú k celkovej dĺžke konania. 16. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol priznať sťažovateľom úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 550,63 €, pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet ich právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. Išlo o odmenu za dva úkony právnej služby v prospech sťažovateľov po 147,33 € zvýšenú o 50 %, plus 2-krát 8,44 € režijný paušál, plus 20 % DPH v sume 91,76 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 18. apríla 2018
5
6