Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 359/2018-6 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra Mamojku prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Laššákovej o možných dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 12036/2016 a takto rozhodol: Sudkyňa II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková j e v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 12036/2016. Odôvodnenie: I. 1. Vo veci sťažnosti Mgr. Renáty Kaščákovej, Hodžova 1478/11, Trenčín, a skupiny ďalších 29 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), ktorá je Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) vedená pod sp. zn. Rvp 12036/2016 a jej predmetom je namietané porušenie základných práv na slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na dobrú správu vecí verejných podľa čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením č. 148 národnej rady zo 6. júla 2016, sudkyňa II. senátu ústavného súdu Jana Laššáková oznámila v súlade s § 27 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu dôvody svojho prípadného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie. 2. Sudkyňa vo svojom oznámení z 20. júna 2018 okrem iného uviedla: „... Do 14. decembra 2017 som bola poslankyňou národnej rady a o namietanom uznesení som hlasovala za jeho prijatie. Keďže som členkou II. senátu a vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorý je predsedom II. senátu, z možného dôvodu vzniku pochybnosti o mojej nezaujatosti a nestrannosti ako sudkyne ústavného súdu si Vám dovoľujem oznámiť, že hoci sa subjektívne necítim predpojatá, uvedené okolnosti by mohli vyvolať z hľadiska objektívneho posúdenia pochybnosti o mojom rozhodovaní v danej veci... ... podľa môjho názoru oznámené skutočnosti môžu predstavovať relevantný dôvod, ktorý môže vniesť pochybnosti o mojej nepredpojatosti v danej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby vec bola podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde predložená v súlade s platným rozvrhom práce na rozhodnutie príslušnému senátu ústavného súdu a aby som bola vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 12036/2016.“ II. 3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28, ktoré v relevantnom znení ustanovujú: Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti (§ 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu (§ 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Podľa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
2
4. Podľa čl. IV bodu 1. písm. c) Rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde o vylúčení sudcu II. senátu rozhoduje III. senát. 5. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z toho hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). 6. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudkyne II. senátu ústavného súdu Jany Laššákovej dospel k záveru, že priama účasť – hlasovanie za napadnuté uznesenie národnej rady – je v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde dostatočným dôvodom na vznik pochybností o nepredpojatosti namietanej sudkyne vo vzťahu k danej veci. Ústavný súd takto rozhodol najmä z dôvodu, že v danej veci sa posudzuje sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. 7. Z uvedených dôvodov príslušný senát ústavného súdu rozhodol podľa § 27 ods. 1 v spojení s § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 11. septembra 2018
3