Zákon č. 150/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Občiansky zákonník vymedzuje právne skutočnosti ako skutočnosti vonkajšieho sveta, s ktorými občianske právo spája vznik, zmenu alebo zánik právnych účinkov, ktorými sú vznik, zmena a zánik občiansko-právnych vzťahov. Jedným z takýchto občiansko-právnych vzťahov je aj vzťah, ktorý vzniká na základe spotrebiteľskej zmluvy ako osobitného typu zmluvy, ktorá sa týmto zákonom zapracúva do Občianskeho zákonníka. Doteraz bol takýto typ zmluvy čiastočne upravený v zákone o ochrane spotrebiteľa prostredníctvom tzv. typovej zmluvy, ktorá sa z uvedeného zákona vypúšťa a zapracúva sa do Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Je to charakteris-tické najmä pri predaji tovaru v obchode. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Novelizáciou Občianskeho zákonníka sa súčasne upravuje tzv. “timesharing” – zmluva o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. Vzhľadom na požiadavku zvyšovania kvality tovaru a orientácie spotreby na predmety dlhodobej spotreby sa v súlade s právom Európskej únie doteraz uzákonená šesťmesačná záručná doba pri predaji vecí a osobitne pri predaji tovaru v obchode predlžuje zo šiestich mesiacov na dva roky.
Súčasná občiansko-právna úprava v podobe súkromného práva nepozná ustanovenia o spotrebiteľskej zmluve ani o timesharingu, preto aj z toho dôvodu, že Slovenská republika sa 1. májom 2004 stane krajinou európskeho hospodárskeho a právneho priestoru, je potrebné túto problematiku do súkromno-právnej normy zapracovať.
Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov a na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií. Práve naopak, predkladaný návrh zákona môže mať pozitívny vplyv na správanie sa podnikateľských subjektov (predávajúcich) a na širokú spotrebiteľskú verejnosť. Zvýši sa dôvera občanov k právnemu poriadku Slovenskej republiky, lebo ich ochrana ako spotrebiteľov sa týmto zákonom posilní. Aj napriek tomu, že sa zvyšuje ochrana spotrebiteľa, návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože práva predávajúcich a spotrebiteľov zostávajú naďalej vzájomne vyvážené.
Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – ochrana spotrebiteľa. V čl. 92 ods. 1 tzv. Asociačnej dohody SR prevzala na seba záväzok spolupracovať za účelom dosiahnutia plného prispôsobenia sa Slovenskej republiky systému ochrany spotrebiteľa v Spoločenstve
-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA
-problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala na seba záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy a vybudovať orgány trhového dohľadu a na presadzovanie legislatívy
-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv. Bielej knihy, kapitola 23 - Ochrana spotrebiteľov a kapitola 6 – Doprava (smernica 93/13/EHS)
-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu, kapitola 23 – Ochrana spotrebiteľov a zdravia
-návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003
-návrh zákona je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády SR na rok 2003
-návrh zákona je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002
V negociačnej pozícii ku kapitole 23 - Ochrana spotrebiteľov a zdravia prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1.januára 2004.
4. Problematika návrhu zákona:
- je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v : čl. 2, čl. 3 a v čl. 153 Zmluvy o založení ES v jej amsterdamskom znení.
V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v :
-smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
-smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES týkajúcej sa ochrany kupujúcich v súvislosti s niektorými prvkami zmlúv o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností
-smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar
- nie je upravená v práve Európskej únie
Preklad vyššie uvedených smerníc existuje a nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR. Preklad prešiel revíziou CPJ ÚV SR.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:
- úplná
Gestor( spolupracujúce rezorty ) : bezpredmetné
Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:
Na príprave návrhu zákona sa zúčastnili ako experti:
Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc. dekan PF UPJŠ, Košice a predseda rekodifikačnej komisie pre občianske právo
JUDr. Marek Števček, katedra občianskeho práva PF UK Bratislava

bod 1
(§ 40a) V ustanovení § 40a sú uvedené dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník sa dopĺňa o ustanovenie § 53, ktoré vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Tieto podmienky sú dôvodom neplatnosti právneho úkonu, ak sa spotrebiteľ bude neplatnosti právneho úkonu domáhať. Vzhľadom na to je nevyhnutné doplniť § 40a o odkaz na § 53 ods. 4.

bod 2
(§ 52) Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú pre právnu úpravu obsahovo najdôležitejšie. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohoto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov tejto zmluvy - o spotrebiteľovi. Spotrebiteľom môže byť podľa smernice 93/13/EEC o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ. Pôvodne ako dodávatelia tovaru a služieb vystupovali výlučne verejnoprávne subjekty - štátne podniky. V súčasnosti však vystupujú ako dodávatelia aj súkromné fyzické a právnické osoby, niektoré aj s účasťou štátu. Vzťah dodávateľ – spotrebiteľ, ktorý je založený na zmluvnom základe, nemôže byť v rozpore s podmien…

bod 3
(§ 496) Ustanovenie § 496 upravuje akosť plnenia v záväzkových vzťahoch. Ustanovenie sa dopĺňa o dohodu o vlastnostiach, účele a akosti plnenia pri spotrebiteľských zmluvách. Vychádza sa pritom zo záujmu spotrebiteľa a ponuky výrobcu alebo dodávateľa v popise, ktorý verejne prístupnou formou poskytne o tovare.

bod 4
(§ 502) Doterajšie ustanovenie neobsahovalo náležitosti záručného listu, čo pri uplatňovaní záruky spôsobovalo problémy, lebo často sa nedali identifikovať obsah záruky, jej rozsah a podmienky, dĺžka záručnej doby, prípadne ďalšie potrebné údaje na uplatnenie záruky. Preto sa ustanovenie dopĺňa o podstatné náležitosti záručného listu. Ak však záručný list tieto náležitosti nemá, nespôsobuje to neplatnosť záruky, lebo takýto dôsledok by bol výrazne v neprospech spotrebiteľa.

bod 5
(§ 505) V súlade so smernicou Európskej únie 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk sa doterajšie ustanovenie, ktoré umožňovalo vadu vytknúť najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby, dopĺňa vzhľadom na predĺženú záručnú dobu o poriadkovú lehotu vytknúť vadu do šiestich mesiacov od zistenia vady s cieľom včas informovať predávajúceho, aby bol tento schopný vadu odstrániť.

bod 6
(§ 507) V súlade so smernicou Európskej únie má kupujúci pri predaji vadného tovaru v obchode právo okrem iného požadovať aj výmenu veci. V súlade s týmto ustanovením je vhodné doplniť o túto možnosť aj všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vady v záväzkovom práve.

bod 7
(§ 508) Právo vytvára domnienku, že aj keď nejde o vadu zjavnú už pri prevzatí plnenia, ale takú, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia, považuje sa za vadu, ktorá existovala už v deň prevzatia plnenia. Táto domnienka platí však len relatívne, ak to neodporuje povahe veci, alebo ak sa nepreukáže opak. Takáto právna domnienka má význam pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady na súde.

bod 8
(§ 599) V súlade s predĺžením záručnej doby sa doterajšie doby 6 mesiacov, 3 týždne pri vadách krmív a 6 týždňov pri vadách zvierat zjednocujú na dobu 24 mesiacov aj pri záručnej dobe vo všeobecných ustanoveniach o kúpnej zmluve.

bod 9
(§ 612) Keďže novelizáciou Občianskeho zákonníka sa dopĺňajú aj ustanovenia § 52 až 54, je potrebné túto zmenu uviesť aj v tomto ustanovení, aby bolo zjavné, že okrem osobitných ustanovení § 613 až 627 o predaji tovaru v obchode na tento predaj platia aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve, aj ustanovenia upravujúce osobitný typ kúpnej zmluvy – spotrebiteľskú zmluvu.

bod 10
(§ 620) Doteraz zákonom ustanovená záručná doba v trvaní 6 mesiacov sa týmto zákonom predlžuje na obdobie 2 rokov (24 mesiacov). Požiadavka predĺžiť záručnú lehotu vyplýva zo smernice ES 99/44 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich záruk. Dĺžku záručnej doby určuje priamo zákon alebo osobitný predpis alebo vyhlásenie na záručnom liste. Zákonná dĺžka záručných dôb je minimálnou dĺžkou. Aj pri použitých veciach sa predlžuje záručná doba zo 6 mesiacov na 12 mesiacov. V súčasnosti je obvyklé, že výrobcovia poskytujú na tovar dlhodobej spotreby aj záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Preto zákon pripúšťa, že ak osobitný predpis ustanovuje dlhšie ako 24 mesačné záruky, platia tieto dlhšie záručné doby.

bod 11
(§ 622) Práva, ktoré má spotrebiteľ zo zodpovednosti za vady sa diferencujú podľa toho, či ide o odstrániteľnú vadu alebo neodstrániteľnú vadu veci. Okrem práva na bezplatné, včasné a riadne odstránenie vady, ktorú možno odstrániť má spotrebiteľ právo vždy na výmenu veci, ak tým nevzniknú predávajúcemu neprimerané náklady vzhľadom na cenu veci alebo závažnosť vady. Doteraz mal spotrebiteľ právo na výmenu veci len vtedy, ak vec nebola ešte použitá. Z vlastnej vôle môže predávajúci vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec za bezvadnú.

bod 12
(§ 626) V dôsledku predĺženia záručnej doby zo 6 mesiacov na 24 mesiacov, ktorá sa vzťahuje aj na použité veci, je nevyhnutné predĺžiť aj lehotu na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady takejto veci. Podľa ustanovenia § 620 ods. 2 sa kupujúci a predávajúci môžu dohodnúť aj na kratšej záručnej dobe ako 24 mesiacov, najmenej však 12 mesiacov, preto na zánik práva zo zodpovednosti za vady platí lehota, na ktorej sa dohodli.

bod 13 a 14
(§ 646 ods. 1 a 2) Ustanovenia § 644 až 651 upravuje osobitný typ zmluvného vzťahu o zhotovení veci na zákazku. Pre veci zhotovené na zákazku platila doteraz záručná doba 6 mesiacov. Keďže aj zmluva o zhotovení veci na zákazku patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, pre ktoré sa záručná doba predlžuje na 24 mesiacov, je potrebné upraviť záručnú dobu zo 6 mesiacov na 24 mesiacov aj pre tento typ zmluvy.

bod 15
(§ 879e a 879f) Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. 4. 2004. Ustanovenie § 879f rieši dôsledky zmeny dĺžky záručnej doby v nadväznosti na okamih, kedy začala plynúť záručná doba. Ak záručná doba začala plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, bude platiť doterajšia záručná doba, t. j. 6 mesačná, pri predaji krmív 3 týždňová a pri predaji zvierat 6 týždňová. Okamih, kedy bol tovar vyrobený, nebude z hľadiska plynutia záručnej doby relevantný. Aj pri použitých veciach sa záručná doba bude posudzovať podľa doterajšej úpravy, tu sa však dopĺňa ďalšia podmienka, že k prevzatiu veci došlo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona. Vychádza sa z predpokladu, že začiatok plynutia záručnej doby nemusí byť vždy zhodný s okamihom prevzatia veci. Podľa práva Európskej únie a legislatívnych pravidiel musí právna norma obsahovať odkaz na príslušný prameň práva Európskej únie. Preto sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o odkaz na príslušné smernice Európskej únie.

čl. II
Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku ďalšieho legislatívneho procesu, ako aj na potrebu splnenia záväzkov SR vo vzťahu k Európskej únii. Ustanovenie § 60 sa týka občanov členských štátov Európskej únie a súčasťou nášho právneho poriadku sa teda môže stať až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Predpokladá sa, že Národná rada Slovenskej republiky by ukončila legislatívny proces tohto zákona ešte v roku 2003 s tým, že by bol uverejnený v Zbierke zákonov v januári 2004. Účinnosť od 1. apríla 2004 sa navrhuje tiež preto, aby zmena záručnej doby zo šiestich mesiacov na dva roky nespôsobila pri úprave záručných podmienok neprimerané ťažkosti. Bratislava 22. októbra 2003. Mikuláš D z u r i n d a, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Daniel Lipšic, v. r. podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Pavol Rusko, v. r. podpredseda vlády a minister hospodárstva Slovenskej republiky