Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoE/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411208712 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411208712.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej B. M., bytom O. XX, O., o vymoženie 1.931,14 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er 1307/2011-40 zo dňa 14.08.2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje jeho voľbu dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná. Spotrebiteľ nemal možnosť si ju osobitne vyjednať vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Z uvedeného mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Oprávnený v odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom prvostupňového súdu a uznesenie navrhol zrušiť z dôvodu prekročenia preskúmavacej činnosti exekučného súdu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47, dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a na to, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §52 až §54 Občianskeho zákonníka. Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len (O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa správne citoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmať návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak zistí nesúlad týchto listín, je súd povinný žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011. Ani odvolací súd preto nemá dôvod odkloniť sa od názoru, že vo veci ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. Nebráni tomu nič ani to, že zmluvu povinný s predchodcom oprávneného uzatvoril ešte pred vstupom SR do EÚ a teda pred nadobudnutím účinnosti ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), v znení novely Občianskeho zákonníka realizovanej zák. č. 150/2004 Z. z. účinnej od 01.04.2004. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, najmä s jeho Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Interpretačné pravidlá, ktoré z tejto Smernice vyplývajú, sú výkladovými pravidlami, ktoré je potrebné použiť aj na aplikáciu vnútroštátneho práva. Z Nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009 vyplýva okrem iného aj záver poukazujúci na to, že všeobecné súdy by mali nachádzať taký výklad ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľa s poskytovateľom služby spotrebiteľovi, ktorý by reflektoval tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných Smerniciach, hoci by v okamžiku vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v českom právnom poriadku výslovná úprava implementujúca tieto Smernice a Česká republika nebola členom EÚ. Odvolací súd je toho názoru, že aj vzhľadom na blízkosť právnych úprav v Slovenskej republike a v Českej republike nie je vylúčené, ba skôr opak, je potrebné takýto názor akceptovať aj na právne vzťahy, ktoré boli založené v Slovenskej republike pred vstupom SR do EÚ. Napokon slovenský právny poriadok v novele Občianskeho zákonníka realizovanej zákonom č. 150/2004 Z. z. v ust. § 879f ods. 3, 4 určil podmienky, za ktorých sa spotrebiteľské zmluvy uzavreté do 01.04.2004 mali dať do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Za tým účelom zákonodarca stanovil trojmesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 , podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (§ 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka). Toto je potrebné zdôrazniť v súvislosti s odvolacou námietkou domáhajúcou sa len aplikácie Obchodného zákonníka v predmetnej veci. Pri výklade vnútroštátneho práva v súlade so Smernicou 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je treba zdôrazniť v súvislosti s odvolacími námietkami to, že podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, ak bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky z geografických dôvodov. V zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/08 - C-241/98 Oceano grupo editorial sú závery prvostupňového súdu správne. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok. V rámci kontraktácie nebolo preukázateľne umožnené spotrebiteľke finančnej služby zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Práva oprávneného nie sú týmto rozhodnutím v súvislosti s prelomením zásady res iudicatae nijako dotknuté. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.