Zákon č. 282/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019. Reaguje aj na požiadavky vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Spravodlivosť, súdnictvo týkajúce sa efektívneho fungovania súdnictva.
Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v nadväznosti na odporúčania zo Správy k stavu justície na Slovensku vypracovanej Európskou komisiou pre efektívnu justíciu (CEPEJ), ktorá je dostupná na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu, a to s cieľom vytvoriť predpoklady pre riešenie situácií, ktoré dočasne negatívne ovplyvňujú fungovanie súdov tým, že spôsobujú dočasnú absenciu zákonného sudcu (napríklad materská alebo rodičovská dovolenka, prerušenie výkonu funkcie sudcu, stáž sudcu a pod.). V praxi sú súdy konfrontované so situáciami, kedy dočasný výpadok zákonného sudcu dlhodobejšieho charakteru spôsobuje nutnosť prerozdelenia vecí medzi ostatných kolegov tohto sudcu. Zároveň je potrebné riešiť i situáciu dočasnej preťaženosti súdov. Riešenie vzniknutej situácie pridelením nového voľného miesta sudcu pre dotknutý súd nie je účelné, pretože je jasné, že absencia sudcu je dočasná, a preto sa vytvorené nové miesto sudcu stane v predvídateľnom čase nadbytočné a nie je možné ho rušiť, pretože sudca je menovaný do funkcie bez časového obmedzenia. Rovnako nie je žiaduce riešiť túto situáciu dočasným pridelením sudcu z iného súdu, pretože tým dochádza len k presunu problému na iný súd, ktorému bude absentovať sudca, ktorý je dočasne preložený na iný súd. V európskom priestore je daný problém riešený rôznymi spôsobmi, ale najčastejšie sa možno stretnúť s inštitútom tzv. lietajúceho sudcu. Lietajúci sudca je sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie, a to podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter. Tu treba mať na zreteli, že postavenie sudcov má svoje špecifiká vo všetkých ústavných poriadkoch, pričom spoločnou črtou sú osobitné podmienky pre zmenu miesta výkonu funkcie sudcu spravidla riešené priamo ústavnými normami rešpektujúc pri tom medzinárodne uznávané štandardy sudcovskej nezávislosti. Miera mobility sudcu sa vždy odvíja od ústavných noriem s tým, že od štátu k štátu sa táto miera mení. Nie je tomu inak ani v prípade Slovenskej republiky, ktorej ústavný poriadok pristupuje k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Návrh zákona tieto ústavné štandardy rešpektuje a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu.
Od navrhovanej právnej úpravy predkladateľ očakáva pozitívny prínos pre zabezpečenie riadneho chodu súdov s ohľadom na plynulosť súdneho rozhodovania tak, aby nedošlo k zníženiu miery vybavovania nápadu došlého na súd. Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv – v tomto prípade práva na súdnu ochranu. Je preto namieste prijímanie takých opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva doznali naplnenia svojho zmyslu. Predkladateľ má za to, že inštitút hosťujúceho sudcu – ako nazýva predkladaný návrh zákona „lietajúceho sudcu“ – je normatívnym opatrením, ktoré spĺňa túto požiadavku.
Samotné zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje systémové zmeny v zákonnej úprave aj iných existujúcich inštitútov, a to napríklad určovanie voľných miest sudcov, obsadzovania týchto miest výberovým konaním, hodnotenie sudcu alebo prideľovanie vecí sudcom. Okrem toho zavedenie hosťujúcich sudcov vyvoláva potrebu upraviť obdobné inštitúty ako dočasné pridelenie sudcu a stáž sudcu tak, aby právna úprava upravila jednoznačnú prioritu ich využívania po zavedení hosťujúcich sudcov pri riešení mimoriadnych situácií na súdoch týkajúcich sa najmä personálneho obsadenia súdov pri dočasnej absencii zákonného sudcu.
Na účely zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné vykonať novelizáciu niekoľkých zákonov. Základným a nosným zákonom je zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa navrhujú zmeny a doplnenia týkajúce sa statusu hosťujúceho sudcu a súvisiacich inštitútov. V čl. II sa navrhuje vykonanie súvisiacej novely zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o obsadení voľného miesta hosťujúceho sudcu. V čl. III sa navrhuje zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je upraviť organizačné otázky súvisiace s inštitútom hosťujúceho sudcu. Všetky navrhované zmeny a doplnenia sú detailne popísané v osobitnej časti dôvodovej správy.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2019, pričom sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj potrebná legisvakancia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. Identifikované vplyvy sú bližšie popísané v doložke vybraných vplyvov a pripojených analýzach.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 15. apríla 2019. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky prerokovala materiál dňa 16. apríla 2019. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 17. apríla 2019.

čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.) Všeobecne k hosťujúcim sudcom Primárnym dôvodom pre zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu je zabezpečiť riadny chod súdnictva, a to v prípade dočasnej absencie sudcu. V prípade dočasnej absencie sudcu ide o situácie kedy sudca nemôže vykonávať funkciu sudcu, pričom jeho miesto nemožno obsadiť, pretože nie je voľným miestom sudcu a pridelenie nového voľného miesta sudcu na dotknutý súd nie je účelné, keďže absencia sudcu je dočasného charakteru (typicky materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, práceneschopnosť presahujúca šesť týždňov, stáž sudcu, prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 1 až 3 a poverenie plnením úloh v orgáne Európskej únie). Eventuálne sa inštitút hosťujúceho sudcu zavádza na riešenie dočasnej preťaženosti súdov, pričom sa jedná o mimoriadne využitie tohto inštitútu v prípade, kedy ho nie je možné využiť na zastupovanie absentujúceho sudcu. V súčasnosti zákonná úprava umožňuje riešiť popísané situácie buď pridelením nového voľného miesta sudcu, preložením sudcu na dotknutý súd alebo dočasným pridelením sudcu na dotknutý súd. Tieto …

čl. I bod 1 a 2 (§ 5 ods. 1 a § 11 ods. 1)
Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, návrh zákona vychádza pri úprave hosťujúceho sudcu z ústavnej úpravy pridelenia sudcov. Cieľom navrhovanej zmeny § 5 ods. 1 písm. i) a § 11 ods. 1 je zaviesť rozlišovanie medzi pridelením sudcu na výkon funkcie na okresný súd (doterajší stav) a pridelením na výkon funkcie hosťujúceho sudcu (dopĺňaný stav). V jednom aj v druhom prípade bude platiť, že voľné miesto sudcu na okresnom súde a voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať na základe hromadného výberového konania, t.j. z databázy kandidátov na funkciu sudcu; na tento účel sa novelizuje § 28 zákona o sudcoch a prísediacich. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že kandidát na funkciu sudcu musí splniť rovnaké podmienky pre vznik funkcie sudcu, bez ohľadu na to, či sa obsadzuje voľné miesto sudcu alebo voľné miesto hosťujúceho sudcu. Doterajšie znenie § 5 ods. 1 písm. a) upravovalo súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na vopred určený súd. Po novom bude obsahovať …

čl. I bod 3 (§ 11 ods. 4)
Vzhľadom na rozlišovanie medzi pridelením na konkrétny súd a pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu je potrebné primerane upraviť § 11 ods. 4, a to doplnením právnej úpravy rovnakým spôsobom ako v bode 1. Z praktickej stránky veci bude teda platiť, že pridelenie hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu Súdna rada Slovenskej republiky oznámi ministerstvu spravodlivosti. Súdna rada Slovenskej republiky bude zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam hosťujúcich sudcov podľa navrhovaného § 11a ods. 6.

čl. I bod 4 (§ 11a)
Navrhovaný § 11a zavádza inštitút hosťujúceho sudcu. Z hľadiska systematiky je tak potrebné spraviť v zákone o sudcoch a prísediacich, t.j. v statusovej úprave sudcov. Vzhľadom na charakter tohto inštitútu je potrebné ho ukotviť v druhom diele, ktorý doteraz upravoval pridelenie sudcu, dočasné pridelenie a preloženie sudcu. Vzhľadom na zmeny v charaktere prideľovania sudcov sa javí ako účelné ustanovenie zaradiť za § 11, ktorý upravuje pridelenie sudcu. Zvýrazňuje sa tak účel tohto inštitútu opísaný vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Ako už vyplýva z predchádzajúceho textu, inštitút hosťujúceho sudcu je špecifickým inštitútom, ktorého zavedenie do právnej úpravy si vyžaduje niektoré systémové zmeny. Po novom bude zákonná úprava rozlišovať voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu. S voľným miestom sudcu je spojená určitá miera stability sudcu na konkrétnom súde, pričom zmena tohto statusu je možná len na základe preloženia sudcu (na súd toho istého stupňa, vyššieho stupňa alebo nižšieho stupňa, t.j. vo vertikálnej rovine) alebo jeho dočasného pridelenia (len v horizontálnej …

čl. I bod 5 (§ 12 ods. 1)
Cieľom navrhovanej zmeny v rámci dočasného pridelenia je dosiahnuť stav, kedy sa dočasné pridelenie bude na okresných súdoch využívať len vtedy, ak personálne nedostatky na okresných súdoch nemožno riešiť pridelením, preložením alebo využitím hosťujúceho sudcu. Na súdoch vyššieho stupňa sa nebude využívať inštitút hosťujúceho sudcu, preto zostáva zachovaná možnosť využívať aj naďalej dočasné pridelenie na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva na týchto súdoch. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca vykonáva funkciu len na okresnom súde, nemôže byť inštitút hosťujúceho sudcu využitý na súdoch vyššieho stupňa. Preto pre riešenie dočasných zmien v personálnom obsadení súdov vyššieho stupňa (krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky) sa bude využívať inštitút dočasného pridelenia sudcu,. Nedostatky v personálnom obsadení okresných súdov, ktoré majú dočasný charakter sa však budú prioritne riešiť využitím hosťujúceho sudcu, a iba ak tento inštitút nie je možné využiť, bude nasledovať možnosť dočasného pridelenia sudcu z jedného okresného súdu na iný okresný súd.

čl. I bod 6 (§ 12 ods. 3)
Vzhľadom na to, že v rámci dočasného pridelenia niet inej úpravy dĺžky jeho trvania ako tej, ktorá je upravená v § 12 ods. 3, tak sa navrhuje vypustenie časti ustanovenia, ktoré je bezpredmetné.

čl. I bod 7 (§ 12 ods. 4)
Navrhovaná úprava predstavuje zjednotenie právnej terminológie v danom odseku; po správnosti má ísť o slovné spojenie „dočasne pridelený“.

čl. I bod 8 (§ 13 ods. 1)
S cieľom zabezpečiť v čo najširšej miere riadny výkon súdnictva sa navrhuje obmedziť výkon stáže mimo rezortu spravodlivosti, resp. súdnej moci. Na tento účel sa vypúšťa možnosť vykonávať stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky a Úrade vlády Slovenskej republiky. Predkladateľ má za to, že sudcovia majú v prvom rade vykonávať ich základné poslanie, a to vykonávať súdnictvo, t.j. konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

čl. I bod 9 a 10 (§ 13 ods. 2 a 3)
Ide o legislatívno-technické zmeny dotknutých ustanovení v nadväznosti na zmeny v štruktúre odseku 1 (prečíslovanie vnútorných odkazov).

čl. I bod 11 (§ 13a ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú zmenu zohľadňujúcu správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona.

čl. I bod 12 (§ 15 ods. 3)
Navrhovaná úprava má zabezpečiť, aby sa po neúspešnej voľbe predsedu kolégia jeho voľba opakovala v pravidelnom intervale (každých 30 dní) až do zvolenia predsedu kolégia.

čl. I bod 13, 14, 15, 16 (§ 22 ods. 1, 2, 6 a § 22a ods. 4)
V nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 sa niektoré ustanovenia právneho poriadku stali obsolentnými. Cieľom navrhovanej úpravy je vypustiť takéto ustanovenia zo zákona o sudcoch a prísediacich. V danom prípade ide o ustanovenia, ktorých aplikácia prichádzala do úvahy na základe čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že čl. 154d ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky boli vyhlásené za protiústavné a Ústavný súd Slovenskej republiky sa nevysporiadal vo výrokovej časti so všetkými zákonnými ustanoveniami s tým súvisiacimi, tak predkladateľ zvolil v záujme čistoty právneho poriadku riešenie, že tento nedostatok v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyrieši priamou novelizáciou. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že časť zákonných ustanovení je súčasťou výrokovej časti cit. nálezu. A teda vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratili účinnosť. Vzhľadom na to, že po šiestich mesiacoch stratia aj platnosť predkladateľ nepovažuje za nevyhnutné tieto ustanovenia formálne vypúšťať v rámci novelizácie. …

čl. I bod 17 [§ 24 ods. 1 písm. a)]
Doterajšia právna úprava umožňuje, aby mohol sudca prerušiť výkon funkcie sudcu z dôvodu začatia vykonávania funkcie vedúceho služobného úradu (pozn. po novom generálneho tajomníka služobného úradu). Z pohľadu potrieb aplikačnej praxe sa nejaví ako žiaduce, aby sudcovia pôsobili v takýchto funkciách prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu funkcie sudcu a je namieste, aby vykonávali funkciu sudcu a ich kapacita bola naplno využitá pre výkon súdnictva. Navrhuje sa preto zamedziť tomu, aby zákon umožňoval prerušenie výkonu funkcie sudcu z dôvodu výkonu funkcie generálneho tajomníka služobného úradu. Ak teda sudca bude chcieť vykonávať funkciu generálneho tajomníka služobného úradu, bude sa musieť vzdať funkcie sudcu.

čl. I bod 18 (§ 24 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu zohľadňujúcu správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona a tiež zmenu nadväzujúcu na predchádzajúce ustanovenie, podľa ktorého nebude sudcovi umožnené vykonávať funkciu vedúceho služobného úradu.

čl. I bod 19 (§ 24 ods. 8)
Platná právna úprava § 24 ods. 8 sa sústreďuje na tzv. emeritných sudcov, t.j. sudcov, ktorí majú prerušený výkon funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4, t.j. z dôvodu vzniku nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Zákon umožňuje týmto sudcom ujať sa znovu výkonu funkcie sudcu, ale len na vopred určený čas na súde, na ktorom pôsobili pred prerušením výkonu funkcie sudcu alebo na súde, na ktorý boli preložený za predpokladu, že na takomto súde je k dispozícii voľné miesto sudcu. Podmienka voľného miesta sudcu sa však z pohľadu aplikačnej praxe javí ako problematická, keďže súdy majú tendenciu obsadzovať voľné miesta sudcov trvalým spôsobom, a to novým sudcom. Pre zlepšenie možnosti využitia odbornej kapacity emeritných sudcov sa navrhuje, aby minister spravodlivosti mohol určiť dočasne voľné miesto sudcu, čo koreluje s dočasným ujatím sa funkcie emeritným sudcom. V praxi to bude znamenať, že ak to limity výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva umožnia, minister bude môcť vytvoriť …

čl. I bod 20 (§ 25 ods. 4)
Navrhované doplnenie § 25 ods. 4 rieši úpravu osobného úradu hosťujúceho sudcu. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca nie je pridelený na konkrétny súd, tak nie je možné aplikovať § 25 ods. 4 v platnom znení a určiť tak osobný úrad hosťujúceho sudcu. Táto situácia si preto vyžaduje doplnenie právnej úpravy o výslovnú úpravu osobného úradu hosťujúceho sudcu. Pretože hosťujúci sudca je určený pre obvod krajského súdu a miesto výkonu funkcie mu určuje predseda krajského súdu, javí sa ako najúčelnejšie, aby osobným úradom hosťujúceho sudcu bol krajský súd. Riešenie, ktoré by za hosťujúci súd určilo ten súd, na ktorom hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu nie je vhodným riešením, keďže by zakladalo požiadavku na pomerne častú zmenu osobného úradu a spôsobovalo by zbytočné komplikácie ako z pohľadu dotknutého sudcu, tak aj dotknutých súdov.

čl. I bod 21 (§ 27b ods. 2)
S poukazom na skutočnosť, že hodnotenie sudcov najvyššieho súdu je upravené v § 27b ods. 4, ktorý zohľadňuje osobitosti činnosti najvyššieho súdu, a podľa ktorého hodnotenie týchto sudcov vykonáva predseda príslušného kolégia (resp. vo vzťahu k predsedovi kolégia iný člen kolégia), javí sa platné znenie ustanovenia § 27b ods. 2 ako nadbytočné.

čl. I bod 22 až 24 (§ 27c a § 27d)
Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca môže v hodnotenom období vykonávať funkciu sudcu na viacerých súdoch, navrhuje sa, aby sa vychádzalo pri jeho hodnotení z poznatkov o úrovni jeho práce zo všetkých súdov, na ktorých v rámci hodnoteného obdobia pôsobil.

čl. I bod 25 a 26 (§ 28 ods. 1 a 2)
Zmena právnej úpravy výberových konaní má za cieľ zaviesť princíp, podľa ktorého sa voľné miesto hosťujúceho sudcu bude obsadzovať vždy na základe výsledkov hromadného výberového konania, pričom obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu nebude možné preložením sudcu. Predkladateľ analyzoval aj možnosť otvorenia systému hosťujúcich sudcov pre sudcov pridelených na konkrétne súdy, ale pripustenie tejto možnosti by popieralo zmysel inštitútu hosťujúceho sudcu, keďže by obsadenie voľného miesta hosťujúceho sudcu sudcom iného súdu automaticky spôsobovalo výpadok sudcu na materskom súde a potrebu riešiť tento stav využitím inštitútu hosťujúceho sudcu. To znamená, že z dôvodu zamedzenia týchto výpadkov v systéme súdov sa navrhuje v § 28 ods. 1 výslovne zakotviť požiadavku, že voľné miesto hosťujúceho sudcu sa obsadzuje výlučne hromadným výberovým konaním. V § 28 ods. 2 sa vykonáva súvisiaca zmena, ktorá predznamenáva rovnaké zásady hromadného výberového konania na obsadzovanie postov hosťujúcich sudcov, t.j. hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na vopred neurčený počet miest hosťujúcich sudcov. Samotné voľné miesto hosťujúceho sudcu sa bude obsadzovať …

čl. I bod 27 (§ 28a ods. 1)
Jednou zo základných ideí, na ktorých stojí predkladaná právna úprava je snaha docieliť stav, kedy sú voľné miesta sudcov obsadzované výberovým konaním a absencia sudcov na dotknutom súde je tak riešená systémovo žiaducim riešením, a nie dočasným „vykrývaním“ chýbajúceho sudcu. Na tento účel sa navrhuje zavedenie povinnosti, ktorej nositeľom je predseda súdu, aby výberové konanie na voľné miesto sudcu bolo vyhlásené do 60 dní od určenia voľného miesta sudcu. Sankciou za nesplnenie danej povinnosti je to, že súd príde o voľné miesto sudcu. Uvedené nebude platiť v prípade ak sa bude voľné miesto sudcu obsadzovať preložením. Tu treba uviesť, že ide o právnu úpravu, ktorá sa týka obsadzovania voľných miest sudcov na súde vyššieho stupňa, keďže len na týchto súdoch sa vyhlasuje výberové konanie na konkrétne voľné miesto sudcu. V prípade hromadných výberových konaní sa tieto vyhlasujú pre vopred neurčený počet voľných miest sudcov.

čl. I bod 28 (§ 28b ods. 1)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je rýchlejšie obsadzovanie voľných miest sudcov. Podľa súčasne nastavených podmienok systému hromadných výberových konaní, nie je pre uchádzačov týchto výberových konaní explicitne stanovený vek. Iba v § 5 sú upravené predpoklady na vymenovanie za sudcu, zahŕňajúce okrem iného dosiahnutie veku aspoň 30 rokov v deň vymenovania. Za účelom zabrániť situácii, kedy by, v prípade úspešnosti kandidáta, ktorý vo výberovom konaní síce splnil všetky podmienky vrátane udelenia súhlasu s vymenovaním a s pridelením na vopred určený súd, avšak ešte nedosiahol požadovaný vek na jeho vymenovanie do funkcie sudcu, došlo k zablokovaniu daného voľného miesta na niekoľko mesiacov alebo rokov, sa javí ako vhodné presné stanovenie veku, ktorý musí uchádzač dosiahnuť už v čase jeho účasti vo výberovom konaní.

čl. I bod 29 (§ 28d ods. 2)
Aj v tomto prípade ide o zmenu vyvolanú zavedením hosťujúcich sudcov. Doterajšia právna úprava predpokladá, že voľné miesta sudcov sa obsadzujú z databázy kandidátov na funkciu sudcu určenej pre príslušný obvod krajského súdu. Toto pravidlo má jednu výnimku, ktorou sa rieši situácia, keď v databáze nie je dostatočný počet kandidátov na funkciu sudcu. V takom prípade sa umožňuje využitie databázy kandidátov pre obvod iných krajských súdov. Niet dôvodu, ktorý by vyžadoval, aby tieto pravidlá neplatili aj pre obsadzovanie voľných miest kandidátov na funkciu hosťujúceho sudcu. Preto sa navrhuje rovnaká právna úprava aj pre obsadzovanie voľných miest hosťujúcich sudcov. V praxi to bude znamenať to, že ak budú pre obvod konkrétneho krajského súdu určené tri miesta hosťujúcich sudcov, tieto budú ponúknuté kandidátom na funkciu sudcu. Ak v databáze nebude dostatočný počet kandidátov pre obsadenie voľných miest hosťujúcich sudcov, tieto miesta bude možné ponúknuť kandidátom na funkciu z databáz ostatných krajských súdov. Tu treba upriamiť pozornosť na súvisiacu právnu úpravu v čl. …

čl. I bod 30 (§ 28d ods. 3)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zohľadniť existenciu nového typu voľného miesta sudcu v právnej úprave obsadzovania voľných miest. To znamená, že pravidlá obsiahnuté v § 28d ods. 3 sa budú uplatňovať aj v prípade voľných miest hosťujúcich sudcov.

čl. I bod 31 (§ 33 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečiť správne používanie vnútorných odkazov.

čl. I bod 32 (§ 44a)
Vzhľadom k tomu, že hosťujúcemu sudcovi vzniknú pri výkone funkcie sudcu zvýšené výdavky, a to najmä v súvislosti s cestovaním a ubytovaním, je potrebné upraviť náhradu týchto výdavkov. Náhrada zvýšených výdavkov hosťujúceho sudcu bude upravená v samostatnom vykonávacom predpise vydaným ministerstvom. Predkladateľ nevidí ako účelné spájať právnu úpravu náhrad hosťujúceho sudcu s aktuálnou úpravou v § 44 zákona o sudcoch a prísediacich, pretože by to viedlo k nutnosti vydávať už existujúcu vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 570/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a rozsah náhrady zvýšených výdavkov sudcu pri dočasnom pridelení, pri výkone stáže a pri preložení na súd vyššieho stupňa nanovo. Ako schodnejšie riešenie sa javí vydanie novej autonómnej právnej úpravy. Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného materiálu.

čl. I bod 33 [§ 65 ods. 1 písm. b)]
Vzhľadom na zavedenie nového typu príplatku – príplatku za výkon funkcie hosťujúceho sudcu – je potrebné zohľadniť jeho existenciu v § 65 ods. 1 písm. b). K tomu pozri odôvodnenie k § 71a.

čl. I bod 34 (§ 66 ods. 3)
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vyriešenie otázky platu hosťujúceho sudcu. Hosťujúci sudca je sudcom, ktorý nie je pridelený na konkrétny súd, ale je pridelený na voľné miesto hosťujúceho sudcu určené pre potreby obvodu krajského súdu. Z tohto dôvodu je potrebné zasiahnuť do právnej úpravy v § 66 tak, aby sa táto úprava doplnila aj výslovne o hosťujúceho sudcu, pretože doterajšia úprava pri určovaní platu sudcu tento plat odvíja od toho, či ide o sudcu okresného súdu, krajského súdu, Špecializovaného trestného súdu alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Inak povedané, doterajšia úprava platových pomerov sudcu nepozná sudcu, ktorý nie je „ukotvený“ na konkrétnom súde. Z tohto dôvodu sa preto navrhuje výslovná úprava platu hosťujúceho sudcu a to tak, že plat hosťujúceho sudcu bude kopírovať plat sudcu okresného súdu. Tento koncept je ďalej podporený aj tou skutočnosťou, že hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu na okresnom súde. Osobným úradom hosťujúceho sudcu, a teda súdom, ktorý bude hosťujúcemu sudcovi vyplácať jeho plat a ďalšie náležitosti …

čl. I bod 35 (§ 69 ods. 5)
Ustanovenie berie do úvahy skutočnosť zastupovania predsedu kolégia na Najvyššom súde Slovenskej republiky a krajskom súde povereným predsedom senátu, v čase keď tento nie je riadne zvolený, s tým, že tomuto predsedovi poverenému vykonávaním úloh kolégia bude za výkon danej funkcie prináležať i príplatok v rovnakej výške aká prináleží predsedovi kolégia.

čl. I bod 36 (§ 71a)
Predkladateľ berie do úvahy pri koncipovaní inštitútu hosťujúceho sudcu tú skutočnosť, že s výkonom funkcie hosťujúceho sudcu je spojená značná miera mobility sudcu v rámci obvodu krajského súdu, resp. tento sudca nemá stabilné miesto výkonu funkcie, ale funkciu vykonáva na tom súde, na ktorom je potrebné dočasne zabezpečiť personálnu kapacitu súdu. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje zaviesť nový typ príplatku, ktorý ma plniť motivačnú funkciu, a to príplatok za výkon funkcie hosťujúceho sudcu, ktorý bude tomuto sudcovi patriť mesačne. Nárok na tento príplatok bude vznikať momentom pridelenia sudcu na voľné miesto hosťujúceho sudcu a ujatia sa funkcie hosťujúceho sudcu. Nárok na tento príplatok zaniká v momente kedy hosťujúci sudca prestane vykonávať funkciu hosťujúceho sudcu, napríklad z dôvodu preloženia na voľné miesto sudcu na konkrétnom súde. V nadväznosti na zavedenie predmetného príplatku predkladateľ zvažoval rôznu výšku tohto príplatku a celkovo koncept náhrad výdavkov spojených s výkonom funkcie hosťujúceho sudcu. Výsledné znenie je výsledkom odbornej diskusie v rámci pracovnej skupiny. Príplatok za …

čl. I bod 37 (§ 119a ods. 4)
Zámerom navrhovaného ustanovenia je urýchliť proces doplnenia databáz predsedov a členov disciplinárnych senátov. S poukazom na skutočnosť, že súdna rada zasadá spravidla raz za mesiac sa javí účelnejším, aby voľby predsedov a členov disciplinárnych senátov vyhlasoval predseda súdnej rady, ktorý zároveň vyhlasuje i ostatné voľby podľa zákona o súdnej rade (voľby do medzinárodných súdnych orgánov, voľby predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu, voľby členov súdnej rady).

čl. I bod 38 a 39 (§ 120 ods. 2)
Cieľom navrhovaného ustanovenia je ukotviť disciplinárnu právomoc voči hosťujúcemu sudcovi, s tým, že táto bude (okrem ďalších subjektov uvedených v § 120 ods. 2) prináležať tým predsedom okresných súdov a sudcovským radám súdov, na ktorých hosťujúci sudca vykonával funkciu sudcu v čase vzniku dôvodu na disciplinárne stíhanie. Disciplinárna právomoc tak bude týmto subjektom prináležať aj v čase kedy už hosťujúci sudca nebude vykonávať funkciu sudcu na uvedených súdoch, rozhodujúci bude v danom prípade vznik skutočnosti zakladajúcej disciplinárnu zodpovednosť na konkrétnom súde. Disciplinárna právomoc bude zároveň náležať i predsedovi toho krajského súdu, v obvode ktorého hosťujúci sudca vykonáva funkciu sudcu.

čl. I bod 40 (§ 130)
Navrhuje sa do zákona o sudcoch a prísediacich doplniť povinnosť disciplinárnych senátov vždy doručovať rozhodnutie o disciplinárnom návrhu podanom akýmkoľvek oprávneným subjektom aj ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. V súčasnosti sú totiž ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky doručované návrhy na začatie disciplinárneho konania podané ostatnými subjektmi oprávnenými podať návrh na začatie disciplinárneho konania (§ 120 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich), avšak ministerstvu spravodlivosti nie sú známe výsledky týchto disciplinárnych konaní, o týchto sa toto s odstupom času dozvedá len z internetovej stránky Súdnej rady Slovenskej republiky, aj to iba v anonymizovanej podobe. Obdobná povinnosť disciplinárneho senátu – doručovať rozhodnutie vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom – je zakotvená aj v § 228d ods. 7 Exekučného poriadku, čiže sa nejedná o výnimočnú právnu úpravu.

čl. I bod 41 (§ 151zc § 151zd)
Vzhľadom na systémové zmeny stáží sudcu sa navrhuje, aby stáže sudcov, ktoré podľa novej právnej úpravy už nie sú prípustné na určených štátnych orgánoch zanikli ku dňu účinnosti zákona.

čl. II
(zákon č. 185/2002 Z. z.)

čl. II bod 1 (§ 5 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu zohľadňujúcu spôsob kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorého volia členovia súdnej rady nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov. Doterajšie znenie používa pojem „vymenovanie“, čo nie je správne znenie.

čl. II bod 2 (§ 6 ods. 5)
Navrhovaná zmena reflektuje skutočnosť, že došlo k presťahovaniu sídla Súdnej rady Slovenskej republiky z priestorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do samostatných priestorov, kde má súdna rada vytvorené podmienky na svoje zasadnutia.

čl. II bod 3 (nadpis)
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v zmene nadpisu ustanovenia v nadväznosti na vecné zmeny § 27fa, ktorý bude okrem obsadzovania voľných miest na okresných súdoch po novom upravovať aj obsadzovanie voľných miest hosťujúcich sudcov.

čl. II bod 4 (§ 27fa ods. 1)
Z predchádzajúceho textu dôvodovej správy k čl. I vyplýva, že voľné miesta hosťujúcich sudcov sa budú obsadzovať na základe výsledkov hromadného výberového konania. V tejto v súvislosti je potrebná zmena § 27fa, v ktorej sa táto požiadavka zohľadní. V prvom rade sa navrhuje, aby sa oznamovacia povinnosť ministra spravodlivosti podľa § 27fa ods. 1 týkala nielen voľných miest sudcov, ale aj voľných miest hosťujúcich sudcov. To znamená, že minister oznámi predsedovi Súdnej rady Slovenskej republiky nielen určenie voľných miest sudcov, ale aj voľných miest hosťujúcich sudcov. Zákon v tejto súvislosti neukladá ministrovi spravodlivosti určovať voľné miesta sudcov spolu s voľnými miestami hosťujúcich sudcov, a teda v praxi môže nastať situácia, že dôjde k súčasnému určeniu voľných miest sudcov a voľných miest hosťujúcich sudcov, alebo k určeniu len jedného typu z uvedených voľných miest sudcov. Z kontextu § 27fa ods. 2 však vyplýva, že ak sa v obvode krajského súdu obsadzujú oba typy voľných miest sudcov, tak sa tak deje v …

čl. II bod 5 (§ 27fa ods. 2)
Platné znenie § 27fa ods. 2 upravuje procedúru „ponukového“ konania voľného miesta sudcu. V súčasnosti zákonná úprava reguluje konkrétnymi pravidlami obsadzovanie jedného voľného miesta sudcu na okresnom súde a dvoch a viacerých voľných miest sudcov v rámci toho istého obvodu krajského súdu. Podstata zmeny v § 27fa ods. 2 spočíva v tom, že sa zohľadňuje situácia, kedy sa v obvode krajského súdu obsadzuje voľné miesto sudcu a zároveň voľné miesto hosťujúceho sudcu. Tejto situácii sa teda prispôsobujú právne normy obsiahnuté v § 27fa ods. 2. Ustanovenie tak bude pokrývať situácie, kedy sa v obvode krajského súdu obsadzuje (i) voľné miesto sudcu na okresnom súde a zároveň ľubovoľný počet miest hosťujúcich sudcov alebo (ii) dve a viac voľných miest sudcov na okresnom súde (alebo okresných súdoch) a zároveň ľubovoľný počet miest hosťujúcich sudcov. Platné znenie zákona predpokladá, že predseda Súdnej rady Slovenskej republiky po určení voľného miesta sudcu vyzýva kandidáta na funkciu sudcu na vyslovenie súhlasu s vymenovaním do funkcie a …

čl. II bod 6 (§ 27fa ods. 3)
Novodopĺňaný odsek 3 má za cieľ v nadväznosti na zmeny v odseku 2 upraviť modifikácie pravidiel podľa odseku 2 podľa toho, či sa obsadzujú len voľné miesta hosťujúcich sudcov bez súčasného obsadzovania voľných miest sudcov (prvá veta) alebo či sa obsadzujú len voľné miesta na okresných súdoch bez súčasného obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov (druhá veta). Predkladateľ má za to, že je žiaduce, aby zákonná úprava pokryla všetky do úvahy prichádzajúce situácie spojené s obsadzovaním voľných miest sudcov na okresných súdoch a voľných miest hosťujúcich sudcov. Takéto exaktné uchopenie matérie má svoj význam pre úpravu dôsledkov neudelenia súhlasu zo strany kandidáta na funkciu sudcu s pridelením.

čl. II bod 7 a 8 (§ 27fa ods. 4 a 5)
Vzhľadom na to, že pravidlá vyzývania kandidátov (resp. ponukového konania) budú upravené nielen v odseku 2, ale aj v odseku 3, je potrebné rozšírenie vnútorného odkazu v § 27fa ods. 4 (pôvodne § 27fa ods. 3). Dosiahne sa stav, kedy sa pravidlo podľa odseku 4 bude používať aj pri postupe podľa odseku 2 aj pri postupe podľa odseku 3. Obdobná zmena sa vykonáva aj v § 27fa ods. 5 (pôvodne § 27fa ods. 4), pretože existuje aj súhlas podľa odseku 3, nielen podľa odseku 2.

čl. II bod 9 (§ 27fa ods. 6)
Platné znenie § 27fa ods. 6 (pôvodne § 27fa ods. 5) upravuje pravidlá vyraďovania kandidátov na funkciu sudcu z databázy kandidátov na funkciu sudcu. Podľa platnej právnej úpravy platí, že kandidát na funkciu sudcu je z databázy vyradený aj vtedy, ak neudelí súhlas s pridelením na voľné miesto sudcu na okresnom súde, ak sa obsadzuje jedno voľné miesto, alebo na ktorékoľvek z obsadzovaných voľných miest sudcov, ak sa obsadzujú dve alebo viac voľných miest sudcov. Keďže dochádza k systémovej zmene v procedúre obsadzovania miest sudcov doplnením mechanizmu obsadzovania voľných miest hosťujúcich sudcov, je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj pri úprave vyraďovania kandidátov na funkciu sudcu z databáz z dôvodu neudelenia súhlasu s pridelením. Navrhuje sa právna úprava, podľa ktorej ak sa budú obsadzovať výlučne voľné miesta hosťujúcich sudcov bez súčasného obsadzovania voľných miest sudcov na okresnom súde, tak neudelenie súhlasu s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu pre obvod krajského súdu nebude mať za následok vyradenie kandidáta z databázy kandidátov …

čl. II bod 10 (§ 27h)
Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť predsedovi súdnej rady, ktorý je jedným zo subjektov oprávnených podať návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, disponovať za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich na podanie takéhoto návrhu so súdnym spisom dotknutého sudcu.

čl. II bod 11 (§ 32)
Cieľom prechodného ustanovenia je vyriešiť konflikt doterajšej právnej úpravy a novej právnej úpravy v otázke neudelenia súhlasu podľa § 27fa ods. 6 (pôvodne odsek 5). Navrhované prechodné ustanovenie dáva kandidátom na funkciu sudcu zaradeným do príslušnej databázy možnosť opakovane neudeliť súhlas s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu, pretože toto riešenie sa javí ako jediné, ktoré rešpektuje právnu istotu týchto kandidátov na funkciu sudcu.

čl. III
(zákon č. 757/2004 Z. z.)

čl. III bod 1 a 2 (§ 17 ods. 2 a § 21 ods. 2)
Navrhovaná úprava súvisí s úpravou v čl. I týkajúcou sa § 69 zákona o sudcoch. Reaguje na medzeru v zákone v prípade neobsadenej funkcie predsedu kolégia na krajskom súde a najvyššom súde, napríklad v prípade nezvolenia predsedu kolégia podľa § 15 ods. 3 zákona o sudcoch. Predstavuje obdobu úpravy § 38 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z.

čl. III bod 3 (§ 21 ods. 3)
Cieľom navrhovanej úpravy je zjednocovanie výkladu zákonov v rámci toho ktorého kolégia najvyššieho súdu. Zjednocovanie výkladu medzi kolégiami spadá do pôsobnosti pléna najvyššieho súdu. Dopĺňa sa možné zjednocovanie nielen v prípade rozdielnosti výkladov veľkým senátom daného kolégia, ako je to dané súčasnou právnou úpravou, ale aj v prípade, ak sú rozdiely medzi bežnými trojčlennými či päťčlennými senátmi kolégia. Podľa predpisov civilného a správneho súdneho procesu zriadený veľký senát nie je vždy rovnako obsadený vzhľadom na zákonom ustanovený spôsob jeho kreovania. Preto nemožno vylúčiť ani rozdielny výklad v rozhodnutiach veľkého senátu. Stanovisko kolégia zjednotí rozdielne výklady veľkého senátu a senátov kolégia a bude pre sudcov kolégia záväzné. Navrhovaná úprava záväznosti stanoviska kolégia sa odvodzuje zo všeobecnej požiadavky jednotnosti rozhodovania a právnej istoty a je inšpirovaná aj znením § 13 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

čl. III bod 4 (§ 21 ods. 4)
Ide o úpravu, ktorej cieľom je, aby bolo jednoznačné, že predseda kolégia môže navrhovať prijatie stanovísk len kolégiu, ktorému predsedá.

čl. III bod 5 (§ 24a ods. 3)
Navrhovaná úprava rozširuje pôsobnosť Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci správy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o oblasť riadenia a metodického usmerňovania vývoja, nasadzovania a využívania informačných systémov a technológií z dôvodu autonómneho postavenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v systéme súdov.

čl. III bod 6 (§ 45 ods. 7)
Navrhovaná zmena upravuje kompetenciu sudcovských rád podávať návrh na začatie disciplinárneho konania aj v prípadoch, ktoré nie sú špecifikované v tomto zákone. Problematika disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárnych konaní sudcov je komplexne upravená v zákone č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

čl. III bod 7 [§ 50 ods. 2 písm. d)]
Vzhľadom na to, že problematika hosťujúcich sudcov úzko súvisí s otázkou zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákon o súdoch), je potrebné, aby sa v rozvrhu práce určil spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce. V praxi to bude znamenať to, že ak predseda krajského súdu určí hosťujúcemu sudcovi miesto výkonu funkcie sudcu na konkrétnom okresnom súde, predseda okresného súdu bude musieť zmeniť rozvrh práce a zaradiť hosťujúceho sudcu na vybavovanie konkrétnej agendy, resp. určiť súdne oddelenie zastupovaného sudcu, ktoré hosťujúci sudca preberá namiesto pôvodného zákonného sudcu. Prostredníctvom rozvrhu práce dôjde k zaradeniu hosťujúceho sudcu aj do príslušného grémia, táto požiadavka vyplýva z § 50 ods. 2 písm. j) v spojitosti s § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona o súdoch. Keďže je hosťujúci sudca členom grémia má právo sa podieľať na činnosti tohto grémia napríklad aktívnym a pasívnym volebným právom v prípade voľby predsedu grémia. Vzhľadom na to, že hosťujúci sudca bude vykonávať funkciu …

čl. III bod 8 (§ 51 ods. 1)
Účelom doplnenia § 51 ods. 1 je zohľadnenie špecifík trestnoprávnej agendy vyplývajúcich z § 277 ods. 5 Trestného poriadku. Podľa cit. úpravy platí, že ak došlo k zmene samosudcu alebo sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí, ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí. Toto pravidlo trestného konania limituje využitie inštitútu hosťujúceho sudcu v trestnoprávnej agende, pretože podstata inštitútu hosťujúceho sudcu spočíva práve v zmene v obsadení osoby samosudcu alebo v zmene v zložení senátu. Predkladateľ zvažoval v tejto súvislosti alternatívne mechanizmus, podľa ktorého by hosťujúci sudca dokončil rozpojednávané trestné veci, hoci by už pôsobil na inom súde. Od tohto konceptu však upustil, pretože by znamenal prílišnú komplikovanosť systému hosťujúcich sudcov. Nateraz sa preto javí ako najvhodnejšie riešenie zamedziť prideľovaniu trestných veci hosťujúcim sudcom. Predkladateľ nevylučuje zmenu tejto právnej úpravy, ak sa pre ňu vytvoria vhodné podmienky v Trestnom poriadku.

čl. III bod 9 a 10 (§ 51 ods. 4 a 5)
V nadväznosti na zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu sa navrhuje zmena právnej úpravy prideľovania a prerozdeľovania vecí. Platná právna úprava rozlišuje medzi pridelením veci a prerozdeľovaním už pridelených vecí. V oboch prípadoch platí, že pridelenie veci alebo prerozdelenie vecí sa vykonáva náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Platná právna úprava prikazuje prerozdelenie vecí zo štyroch dôvodov uvedených v § 51 ods. 4. Jedným z týchto dôvodov je aj dlhodobá šesť týždňov presahujúca neprítomnosť zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená [písmeno a)]. Do momentu kým dôjde k prerozdeleniu vecí v prípade absencie zákonného sudcu sa využíva inštitút zastúpenia iným sudcom toho istého súdu, a to v súlade s rozvrhom práce. Potom, čo neprítomnosť zákonného sudcu presiahne šesť týždňov dochádza k prerozdeleniu vecí tohto sudcu medzi ostatných sudcov tohto istého súdu. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy je zabezpečiť konanie a rozhodovanie vo veciach, pretože absencia zákonného sudcu nie je a ani nemôže byť dôvodom pre to, aby sa vo …

čl. III bod 11 (§ 51a ods. 3)
Podľa platného znenia § 51a sa sudcovi garantuje určitá miera špecializácie na konkrétnu agendu tým, že zmena jeho zaradenia na inú agendu je podmienená buď súhlasom sudcu alebo prerokovaním so sudcovskou radou; v oboch prípadoch sa vyžaduje, aby predseda súdu po zmene funkčného zaradenia sudcu zohľadňoval to, že sudca vybavuje – z jeho pohľadu – novú agendu po dobu troch mesiacov od zmeny agendy. Tieto pravidlá je však potrebné podrobiť bližšej analýze po zavedení inštitútu hosťujúceho sudcu. V prípade hosťujúceho sudcu musí tento sudca zastupovať iného zákonného sudcu, t.j. od okamihu určenia miesta výkonu funkcie na konkrétnom okresnom súde zastupuje zákonného sudcu. Ak by sa v prípade hosťujúcich sudcov mala rešpektovať garancia špecializácie podľa § 51a, tak ich využitie pri zabezpečovaní riadneho chodu súdov by sa stalo problematickým, pretože ich zaradenie do rozvrhu práce okresného súdu na iný typ agendy akú vykonávali predtým na inom okresnom súde by mohlo viesť k situácii, že hosťujúceho sudcu nebude možné využiť, lebo nemusí …

čl. III bod 12 a 13 [§ 71 ods. 1 písm. a) prvý bod a ods. 2]
Zavedením inštitútu hosťujúceho sudcu a s tým spojeného nového typu sudcovského miesta – voľného miesta hosťujúceho sudcu – sa navrhuje primerane upraviť mechanizmus určovania miest sudcov. Podľa platnej právnej úpravy sa určujú celkové miesta sudcov a voľné miesta sudcov. Túto právnu úpravu je potrebné rozšíriť aj o voľné miesta hosťujúcich sudcov, pričom aktéri tohto procesu budú tí istí ako podľa doterajšej právnej úpravy, t.j. ministerstvo spravodlivosti, predsedovia súdov a Súdna rada Slovenskej republiky. Procedúra určenia týchto miest vyplýva z § 71 ods. 2, pričom na určovaní voľných miest hosťujúcich sudcov sa budú podieľať predsedovia súdov a Súdna rada Slovenskej republiky formou prerokovania návrhu ministerstva spravodlivosti. Rovnako sa v tomto novelizačnom bode zohľadňuje zavedenie nového typu miesta sudcu, ktorým je dočasné voľné miesto sudcu; k tomu pozri zmenu navrhovanú v čl. I bod 8. Pre efektívne využitie inštitútu hosťujúceho sudcu je dôležité, aby nenastala situácia, že kapacita hosťujúceho sudcu zostane nevyužitá. Táto situácia nastane vtedy, ak je určený väčší počet miest …

čl. III bod 14 a 15 (§ 82a ods. 4 a § 82b ods. 3)
Zavedenie predmetnej úpravy predstavuje ďalší krok k rozvoju správy najvyššieho súdu prostredníctvom Kancelárie Najvyššieho súdu SR zriadenej zákonom č. 307/2016 Z. z. Rozsah a periodicitu zverejňovania štatistických údajov o činnosti najvyššieho súdu, jeho kolégií, senátov a sudcov bude určovať predseda najvyššieho súdu.

čl. III bod 16 (§ 82ba)
Navrhovaná úprava rieši zákonnosť poskytovania a zverejňovania osobných údajov (na webovom sídle alebo stránke súdu, úradnej tabuli súdu a pri pojednávacích miestnostiach súdu) týkajúcich sa konaní pred súdmi v Slovenskej republike. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov totižto ustanovuje, že každé spracúvanie osobných údajov musí mať svoj právny základ. Právne základy spracúvania osobných údajov ustanovuje § 13 zákona č. 18/2018 Z. z. Uvedené ustanovenie predmetného zákona vo svojom odseku 2 upravuje, že právny základ na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 písm. c) a e) (v tomto prípade) musí byť ustanovený v osobitnom zákone. Odsek 2 uvedeného ustanovenia tiež upravuje, že spracúvané osobné údaje na základe osobitného zákona možno z informačného systému poskytnúť, preniesť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania alebo účel zverejňovania, zoznam spracúvaných osobných údajov alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré možno poskytnúť alebo zverejniť, prípadne príjemcov, ktorým sa osobné údaje poskytnú.

čl. III bod 17 (§ 82l ods. 3)
Ide o zosúladenie právnej úpravy so smernicou 77/249/EHS, s tým, že hosťujúcim euroadvokátom bude umožnené komunikovať pri elektronickom doručovaní so súdmi priamo a nie prostredníctvom spolupracujúcich domácich advokátov.

čl. IV
(Účinnosť) Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. augusta 2019, pričom sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj potrebná legisvakancia. V Bratislave, 17. apríla 2019 Peter Pellegrini, v.r. predseda vlády Slovenskej republiky Gábor Gál, v.r. minister spravodlivosti Slovenskej republiky