Zákon č. 71/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon, sa predkladá na základe úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 491/2019 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.
Cieľom navrhovaného právneho predpisu je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky dve nové smernice Európskej únie.
Prvou z nich je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica o autorskom práve“). Smernica o autorskom práve pristúpila k harmonizácii rôznych oblastí autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, u ktorých si to vyžiadal rýchly rozvoj digitálneho prostredia v EÚ, a preto je rozčlenená do niekoľkých samostatných častí, v ktorých sa postupne dotýka rôznych tém - výnimiek a obmedzení z autorského práva, opatrení na zlepšenie licenčných praktík a prístupu k obsahu a opatrení na dosiahnutie dobre fungujúceho trhu autorských práv.
Novelizáciou Autorského zákona sa v zmysle smernice o autorskom práve stanovujú nové povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Zároveň je potrebné rozšíriť a doplniť ustanovenia k existujúcej úprave obchodne nedostupných diel a na to nadväzujúcej problematike uzatvárania rozšírených hromadných licenčných zmlúv. Ďalej je potrebné vytvoriť nové právo súvisiace s autorským právom pre vydavateľov periodík, na základe čoho sa do časti Autorského zákona o právach súvisiacich s autorským právom pridáva nová – piata hlava s vymedzením náležitostí predmetného práva. Návrh zákona súčasne zavádza nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu a upravuje tiež otázku zodpovednosti týchto subjektov za konkrétne spôsoby použitia autorskoprávne chráneného obsahu. V menšej miere sa vyžadujú zásahy do problematiky zmlúv, ako aj do vzťahov medzi nositeľmi práv a používateľmi, vrátane vzťahov s organizáciami kolektívnej správy. Celkovo by transpozícia smernice o autorskom práve do Autorského zákona mala prispieť k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí, ktorá na jednej strane niektorým subjektom pridá práva či povinnosti, avšak na druhej strane otvorí nové možnosti použitia predmetov ochrany a udeľovania licencií. Celému digitálnemu trhu by mali pomôcť aj nové nástroje transparentnosti (napr. dodatočné vyrovnanie alebo niekoľko doplňujúcich informačných či oznamovacích povinností) a väčší dôraz sa kladie aj na využívanie alternatívnych metód riešenia sporov ako je mediácia alebo arbitrážne konanie.
Druhou smernicou preberanou do Autorského zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii“). Smernica o on-line prenosoch vysielateľov a o retransmisii reguluje predovšetkým časť on-line služieb spojených s vysielaním, reaguje na nové metódy retransmisie a zavádza prenos programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu. Jej cieľom je uľahčiť cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti. Vo vzťahu k niektorým častiam on-line vysielania televíznych a rozhlasových vysielateľov (k tzv. doplnkovým on-line službám) preto uvedená smernica zavádza zásadu krajiny pôvodu, podľa ktorej sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa.
Predkladaná novela Autorského zákona sa snaží inkorporovať zásadu krajiny pôvodu pri doplnkových on-line službách do už existujúcich inštitútov a zmlúv (konkrétne do ustanovení o rozšírených hromadných licenčných zmluvách) v Autorskom zákone tak, aby sa jednak predišlo nadmernej administratívnej záťaži vysielateľov i používateľov, a jednak aby nedochádzalo k vytváraniu nových špecifických postupov vysporiadania práv. Vďaka rozšíreniu územného rozsahu licencie v Autorskom zákone tak nebude nutné vysporiadať práva aj v iných členských štátoch, kde sú doplnkové on-line služby tiež dostupné. V oblasti retransmisie návrh zákona rozširuje povinnú kolektívnu správu práv aj na ďalšie spôsoby retransmisie, vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí, avšak okrem káblovej retransmisie, ktorej režim ostáva nezmenený, keďže je už upravená smernicou 93/83/EHS. Novela Autorského zákona tiež upravuje vysporiadanie práv v prípade prenosu programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu. V zmysle zachovania konzistentnosti Autorského zákona sa novela venuje najmä úprave relevantných autorskoprávnych spôsobov použitia (napr. verejný prenos, retransmisia) a ich definícií (kým nové pojmy z oblasti vysielania a retransmisie, ktoré uvedená smernica zavádza, sa dopĺňajú do obsahovo príbuzného návrhu zákona o mediálnych službách). Z toho dôvodu sú novelizované prevažne ustanovenia o spôsoboch použitia, ku ktorým možno uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ako aj ustanovenia o povinne kolektívne spravovaných právach. Vzhľadom na cezhraničné aspekty by malo prebratie danej smernice do Autorského zákona pozitívne ovplyvniť kreatívny priemysel, zlepšiť investície do nového obsahu a predovšetkým podporiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom vysielania a retransmisie programov.
Predkladaný návrh taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Na základe rozsiahlych konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných subjektov, ktoré predchádzali príprave návrhu zákona, sa predovšetkým spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia piatej časti Autorského zákona o správe práv.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, rozpočet verejnej správy, environmentálny vplyv, sociálne vplyvy, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Vplyvy sú podrobnejšie vymedzené v doložke.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom EÚ.
Doložka vybraných vplyvov
Základné údaje
Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
1. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES
2. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: ...august 2021 Ukončenie: ...august 2021
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
September 2021
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Zmena zákonnej úpravy sa vyžaduje z dôvodu, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť v transpozičnej lehote prebrať ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS do národnej legislatívy.
Rýchly technologický rozvoj naďalej mení spôsob, akým sa diela a iné predmety ochrany vyrábajú, produkujú, distribuujú a využívajú. Stále sa objavujú nové obchodné modely a nové subjekty. Príslušné právne predpisy musia obstáť aj v budúcnosti, aby neobmedzovali technologický rozvoj. Ciele a zásady stanovené rámcom Európskej únie pre autorské práva sú naďalej platné. Pretrváva však právna neistota nositeľov práv, ako aj používateľov, pokiaľ ide o niektoré spôsoby použitia vrátane cezhraničných používaní diel a iných predmetov ochrany v digitálnom prostredí. Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 9. decembra 2015 s názvom „Kroky smerom k modernému, európskejšiemu rámcu autorských práv“, v niektorých oblastiach je potrebné prispôsobiť a doplniť existujúci rámec Európskej únie, ktorým sa upravujú autorské práva, pri súčasnom zachovaní vysokej miery ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.
Smernicou 2019/790/EÚ sa stanovujú pravidlá na prispôsobenie niektorých výnimiek a obmedzení autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom digitálnemu a cezhraničnému prostrediu, ako aj opatrenia na uľahčenie niektorých postupov udeľovania licencií, okrem iného predovšetkým pokiaľ ide o šírenie obchodne nedostupných diel a iných predmetov ochrany a on-line dostupnosť audiovizuálnych diel na platformách videa na požiadanie s cieľom zabezpečiť širší prístup k obsahu. Obsahuje aj pravidlá na uľahčenie využívania voľných diel. V záujme dosiahnutia dobre fungujúceho a spravodlivého trhu autorských práv by sa mali zaviesť aj pravidlá týkajúce sa práv na publikácie používania diel alebo iných predmetov ochrany poskytovateľmi online služieb, ktorí uchovávajú a sprístupňujú obsah nahratý používateľmi, transparentnosti zmlúv autorov a výkonných umelcov, odmeňovania autorov a výkonných umelcov, ako aj mechanizmu odvolania práv, ktoré autori a výkonní umelci previedli na výhradnom základe.
Smernica 2019/789/EÚ reaguje na vývoj v oblasti digitálnych technológií a internetu, ktorý zmenil rozširovanie televíznych a rozhlasových programov a prístup k nim. Používatelia čoraz viac očakávajú, že budú mať prístup k televíznym a rozhlasovým programom naživo i na požiadanie prostredníctvom tradičných kanálov, napríklad prostredníctvom satelitu alebo kábla, ale aj prostredníctvom on-line služieb. Vysielatelia preto čoraz častejšie ponúkajú okrem vlastného vysielania televíznych a rozhlasových programov aj on-line služby, ktoré sú doplnkom k takémuto vysielaniu, ako napríklad služby súbežného vysielania a služby spätného sledovania. Prevádzkovatelia retransmisie, ktorí spájajú vysielanie televíznych a rozhlasových programov do balíkov a poskytujú ich používateľom súbežne s pôvodným prenosom vysielania v nezmenenej a neskrátenej podobe, používajú rôzne spôsoby retransmisie, ako napríklad cez káblové, satelitné, digitálne pozemské a mobilné siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, ako aj cez otvorený internet. Okrem toho prevádzkovatelia, ktorí distribuujú televízne a rozhlasové programy používateľom, získavajú signál vysielateľov rôznymi spôsobmi vrátane priameho vstupu. Na strane používateľov rastie dopyt po prístupe k vysielaniu televíznych a rozhlasových programov, nielen s pôvodom v ich členských štátoch, ale aj v iných členských štátoch. Preto by sa malo uľahčiť cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch, a to prispôsobením právneho rámca týkajúceho sa výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom relevantných pre tieto činnosti.
Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Cieľom smernice 2019/790/EÚ je prispieť k správnemu fungovaniu vnútorného trhu a stimulovať inovácie, tvorivosť, investície a výrobu nového obsahu, a to aj v digitálnom prostredí, ako aj zabrániť roztrieštenosti vnútorného trhu. Ochrana, ktorú poskytuje smernica, tiež prispieva k cieľu Európskej únie rešpektovať a podporovať kultúrnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať význam spoločného európskeho kultúrneho dedičstva.
Smernica 2019/789/EÚ si kladie za cieľ prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že umožní v členských štátoch rozsiahlejšie šírenie televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch v prospech používateľov v celej Európskej únii uľahčením licencovania autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom k dielam a iným predmetom ochrany, ktoré sú súčasťou vysielania určitých typov televíznych a rozhlasových programov. Televízne a rozhlasové programy sú dôležitými prostriedkami podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti a širšieho prístupu k informáciám.
Cieľom návrhu zákona je predpisu je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky dve nové smernice Európskej únie (2019/790/EÚ, 2019/789/EÚ), ktorými sa do slovenského právneho poriadku:
- zavedú nové povinné výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom
- doplnia ustanovenia k existujúcej úprave obchodne nedostupných diel a rozšírených hromadných licencií
- vytvorí nové právo súvisiace s autorským právom špeciálne pre vydavateľov novín (tlače)
- zavedú nové povinnosti pre poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu
- uľahčí sa cezhraničné poskytovanie on-line služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu, a retransmisií televíznych a rozhlasových programov
- prispeje k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí
- otvoria sa nové možnosti používania a licencovania kreatívneho obsahu
- zavedú sa nové nástroje transparentnosti
- posilní sa dialóg naprieč sektormi
Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
- autori a iní nositelia práv,
- vydavatelia,
- používatelia kreatívneho obsahu,
- pamäťové a fondové inštitúcie,
- organizácie kolektívnej správy,
- nezávislé subjekty správy
Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Alternatívne riešenie neprichádza do úvahy, nakoľko ide o povinnú transpozíciu a želateľným výsledkom je plná harmonizácia naprieč EÚ.
Smernice obsahujú spolu len jednu dobrovoľnú transpozíciu – čl. 16 smernice o autorskom práve týkajúci sa možného delenia náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov. Ministerstvo do konzultácií vstupovalo s pôvodným zámerom toto ustanovenie netransponovať. Zainteresované subjekty (autori zastupovaní Lita, autorská spoločnosť a vydavatelia zastupovaní ATDM a ZVKS) sa zhodli na potrebe transpozície tohto ustanovenia do slovenského právneho poriadku.
Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
 Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
V § 142 ods. 3 sa stanovuje povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť ministerstvu kultúry informáciu o výkone správy práv na území Slovenskej republiky najneskôr do konca 3 mesiaca od začiatku svojej činnosti. Ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu nezávislých subjektov správy.
Ide o ľahšiu povinnosť oproti organizáciám kolektívnej správy, ktoré musia požiadať o udelenie oprávnenia na činnosť. Ministerstvo nemôže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad, ak si nie je vedomé ich pôsobenia na trhu. Ide aj o zvýšenie transparentnosti subjektov voči verejnosti v tom ohľade, aby sa zamedzilo pôsobeniu podvodných spoločností. Verejnosť si bude môcť na webovom sídle overiť relevantnosť tohto subjektu. Ministerstvo je navyše povinné Európskej komisii reportovať údaje o pôsobení týchto subjektov, o ktorých pôsobení doposiaľ nemá vedomosť.
Uvedená povinnosť nezávislého subjektu správy informovať ministerstvo nepriamo vyplýva aj z čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na on-line využívanie na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2014/26/EÚ“). Smernica 2014/26/EÚ totiž v ustanovení čl. 2 ods. 4 vymedzuje, ktoré jej ustanovenia sa majú uplatňovať aj na nezávislé subjekty správy, pričom jedným z uvedených ustanovení je čl. 36 smernice 2014/26/EÚ.
Čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby súlad organizácií kolektívnej správy, ktoré majú sídlo na ich území, s ustanoveniami vnútroštátneho práva prijatého podľa požiadaviek stanovených v tejto smernici, bol monitorovaný príslušnými orgánmi určenými na tento účel. Ustanovenie čl. 36 ods. 1 sa má aplikovať aj na nezávislé subjekty správy, a teda SR musí zaistiť súlad nezávislých subjektov správy so sídlom na území SR s ustanoveniami vnútroštátneho práva, najmä s Autorským zákonom, do ktorého bola daná smernica transponovaná. Gestorom Autorského zákona je Ministerstvo kultúry SR, ktoré vykonáva dohľad nad organizáciami kolektívnej správy, ako aj nad nezávislými subjektmi správy. Z toho dôvodu ministerstvo musí vedieť o existencii nezávislých subjektov správy, keďže tieto subjekty môžu na území SR poskytovať licencie a súčasne by mali v určitom rozsahu poskytovať informácie nositeľom práv alebo verejnosti. Predmetná oznamovacia povinnosť zo strany nezávislého subjektu správy voči ministerstvu doplnená do § 142 nového ods. 3 tak zabezpečí jednak lepší výkon dohľadu nad nezávislými subjektmi správy i transparentnejšie vystupovanie a právnu istotu voči používateľom a verejnosti.
Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Preskúmanie účelnosti vykoná Európska komisia na základe čl. 30 smernice 2019/790/EÚ. Najskôr 7. júna 2026 Európska komisia preskúma túto smernicu a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Európska komisia do 7. júna 2024 posúdi vplyv osobitného režimu zodpovednosti stanovenom v článku 17 uplatniteľného na poskytovateľov on-line služieb zdieľania obsahu, ktorých ročný obrat nepresahuje 10 miliónov EUR a ktorých služby boli v Európskej únii dostupné menej ako tri roky podľa článku 17 ods. 6, a v prípade potreby prijme opatrenia v súlade so závermi svojho posúdenia.
Taktiež v zmysle čl. 10 smernice 2019/789/EÚ do 7. júna 2025 Európska komisia vykoná preskúmanie tejto smernice a Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru predloží správu o hlavných zisteniach.
Členské štáty poskytnú Európskej komisii informácie potrebné na prípravu správ. SR sa zapojí do preskúmania účelnosti poskytnutím požadovaných podkladov.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne
☐
Žiadne

Negatívne
z toho vplyvy na MSP

Pozitívne
☐
Žiadne

Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:

Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne

Žiadne
☐
Negatívne
Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Popri Slovenskej národnej knižnici sa zavádzajú ďalší národní registrátori na zabezpečenie procesu zisťovania statusu obchodne nedostupného diela a na zasielanie informácií do jednotného portálu EUIPO - Hudobné centrum pre hudobné diela a zvukové záznamy, Slovenský filmový ústav pre audiovizuálne, dramatické, divadelné, choreografické diela a audiovizuálne záznamy a Slovenské centrum dizajnu pre architektonické diela a diela úžitkového umenia. Frekvencia plnenia povinnosti sa však predpokladá minimálna u hudobných a audiovizuálnych diel a vôbec sa nepredpokladá u architektonických diel a diel úžitkového umenia. Národní registrátori využijú paneurópsky portál EUIPO (https://euipo.europa.eu/out-of-commerce/#/).
Takisto sa v § 142 zavádza povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť MK SR informáciu o výkone správy práv na území SR. MK SR bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle, môže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad a je povinné Európskej komisii reportovať údaje o pôsobení týchto subjektov. Predpokladá sa minimálny počet takýchto subjektov. Samotná evidencia si vyžiada iba minimálne úpravy webu MK SR bez ďalších nákladov.
Z dôvodu zvýšenia počtu národných registrátorov a zavedenia nových povinností pre MK SR nevzniknú zvýšené požiadavky na rozpočet verejnej správy a realizácia novely zákona bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MK SR na príslušný rozpočtový rok.
Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Lenka Topľanská, sekcia kreatívneho priemyslu, [email protected]
Jakub Slovák, sekcia kreatívneho priemyslu, jakub.slová[email protected]
Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Štátne štatistické zisťovanie KULT:
KULT 7-01 o vysielaní rozhlasovej programovej služby
KULT 8-01 o vysielaní televíznej programovej služby
Výročné správy SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS, SAPA (2019)
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 158/2021
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
 Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Bratislava: 27.08.2021
Číslo: 158/2021
Vybavuje: Mgr. Hromádková
stanovisko komisie
(predbežné pripomienkové konanie)
k materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov
I. Úvod: Ministerstvo kultúry SR dňa 18. augusta 2021 predložilo na PPK materiál „Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na MSP.
II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K doložke vybraných vplyvov
V Doložke vybraných vplyvov žiada Komisia vyznačiť v bode 9. Vybrané vplyvy materiálu, že na materiál sa vzťahuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.
Vyhodnotenie: Akceptované – vyznačený mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Podľa doložky vybraných vplyvov nemá predložený návrh vplyv na rozpočet verejnej správy. V bode 10. Poznámky je uvedené, že vplyv na rozpočet verejnej správy je neutrálny.
Predloženým návrhom sa v § 12 zákona ustanovujú ďalší národní koordinátori (Hudobné centrum, Slovenský filmový ústav, Slovenské centrum dizajnu), okrem Slovenskej národnej knižnice, na zabezpečenie procesu zisťovania statusu obchodne nedostupného diela a na zasielanie informácií do portálu EUIPO. Predkladateľ v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov uvádza, že uvedené si nevyžiada navýšenie kapacít a vplyv na rozpočet verejnej správy bude neutrálny.
Takisto sa v § 142 zavádza povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť MK SR informáciu o výkone správy práv na území SR. MK SR bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle, môže vykonávať nad týmito subjektmi účinný dohľad a je povinné Európskej komisii reportovať údaje o pôsobení týchto subjektov.
Vzhľadom na uvedené, Komisia zásadne žiada do bodu 10. Poznámky Doložky vybraných vplyvov uviesť, že z dôvodu zvýšenia počtu národných koordinátorov a zavedenia nových povinností pre MK SR nevzniknú zvýšené požiadavky na rozpočet verejnej správy a realizácia novely zákona bude zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly MK SR na príslušný rozpočtový rok. Vetu „Vplyv na rozpočet verejnej správy sa preto pokladá za neutrálny.“ žiadame Komisia vypustiť.
Komisia upozorňuje, že vo vlastnom materiáli je uvedená účinnosť od 1. januára 2021.
Vyhodnotenie: Akceptované – preformulované podľa požiadaviek Komisie. Účinnosť stanovená na 1. januára 2022.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, žiada Komisia vyčíslenie vplyvov na základe použitia kalkulačky nákladov regulácie zverejnenej na stránke MH SR. V prípade, že vyčíslenie nákladov nie je možné, žiada Komisia vyčíslenie nákladov na modelové prípady.
Odôvodnenie : Na časť predkladaného návrhu zákona sa nevzťahuje transpozícia práva EU, preto je potrebné v Doložke vybraných vplyvov vyznačiť , že na materiál sa vzťahuje mechanizmus znižovania byrokracie. Z uvedeného dôvodu je potrebné uvedené náklady vyčísliť v analýze vplyvov a vyplniť v súhrnnej tabuľke nákladov regulácie IN / OUT , kde v bode F je uvedená úplná harmonizácia, ktorá sa nezapočíta do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná, a tiež o následné dopracovanie a vyplnenie tabuľky v časti 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie
Vyhodnotenie: Akceptované – kalkulačka nákladov regulácie bola doplnená aj s vysvetľujúcim komentárom.
Doplnené nové ustanovenie OUT - § 70 ods. 3.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Návrh zákona zavádza inštitút Národného registrátora, z čoho vyplýva povinnosť vytvárania registra. Predkladateľ upravuje - zavádza aj elektronické služby /za elektronickú službu sa považuje aj zverejňovanie informácií - údajov na webovom sídle/. Je preto nutné, aby predkladateľ jasne definoval v predloženom materiáli, či sa budú vytvárať nové systémy alebo upravovať existujúce a či sa bude jednať o informačné systémy verejnej správy v zmysle zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS a kto bude ich správcom. Zároveň je nutné vplyvy premietnuť aj do doložky a analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.
Vyhodnotenie: Čiastočne akceptované – Rola národného registrátora sa neviaže k tvorbe národného registra. Národný registrátor údaje vkladá do paneurópskeho portálu EUIPO (https://euipo.europa.eu/out-of-commerce/#/). Evidencia nezávislých subjektov správy si tiež nevyžiada vznik nového registra. Nezávislé subjekty správy sa budú dopĺňať do už existujúceho zoznamu na webovom sídle MK SR v časti „kolektívna správa práv“ (https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo/autorske-pravo/kolektivna-sprava-prav/) bez nutnosti ďalších nákladov.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
PhDr. Ján Oravec, CSc.
predseda Komisie
Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov
Predkladateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na webovom sídle MH SR, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0,00
0,00
B. Iné poplatky
0,00
0,00
C. Nepriame finančné náklady
233 620,00
0,00
D. Administratívne náklady
263,28
6 222,94
Spolu = A+B+C+D
233 883,28
6 222,94
Z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.
233 883,28
6 222,94
F. Úplná harmonizácia práva EÚ (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
233 620,00
0,00
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
263,28
6 222,94
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)
Číslo normy (zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods.)
Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov spolu
Počet subjektov MSP
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvu In (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)
1
Povinnosť zabezpečiť personálne alebo technologicky proces odstraňovania neleitímneho obsahu ako aj prevenciu nahratia ohláseného nelegitímneho obsahu
185/2015 Z. z.
§ 12 ods. 5
EÚ úplná harmonizácia
1.3.2022
Poskytovatelia služby zdieľania obsahu online - tzv. platformy na ukladanie a sprístupňovanie chráneného obsahu
10
10
20 312,00
203 120,00
In (zvyšuje náklady)
2
Povinnosť zaviesť účinný a rýchly spôsob na riešenie sťažností, napr. v podobe formuláru
185/2015 Z. z.
§ 64 e
EÚ úplná harmonizácia
1.3.2022
Poskytovatelia služby zdieľania obsahu online - tzv. platformy na ukladanie a sprístupňovanie chráneného obsahu
10
10
2 000,00
20 000,00
In (zvyšuje náklady)
3
Rozšírenie povinnosti predkladať autorovi informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie paušálne na všetky tzv. "výnosové licencie"
185/2015 Z. z.
§ 69 ods. 2
EÚ úplná harmonizácia
1.3.2022
Nadobúdatelia licencií
3
3
3 500,00
10 500,00
In (zvyšuje náklady)
4
Autor je povinný nadobúdateľa licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe.
185/2015 Z. z.
§ 70 ods. 5
SK
1.3.2022
Nositelia práv
100
100
2,39
239,34
In (zvyšuje náklady)
5
Možnosť poveriť zabezpečením prevodu odmeny za káblovú retransmisiu organizáciu kolektívnej správy, z čoho plynie administratívna aj finančná úspora.
185/2015 Z. z.
§ 86 ods. 7
SK
1.3.2022
Výrobcovia originálu audiovizuálneho diela (producenti, autori)
60
60
103,72
6 222,94
Out (znižuje náklady)
6
Povinnosť ohlásiť ministerstvu kultúry informáciu o výkone správy autorských práv na území SR
185/2015 Z. z.
§ 142 ods. 3
SK
1.3.2022
Nezávislý subjekt správy autorských práv
10
10
2,39
23,93
In (zvyšuje náklady)
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
1. Povinnosť zabezpečiť personálne alebo technologicky proces odstraňovania nelegitímneho obsahu ako aj prevenciu nahratia ohláseného nelegitímneho obsahu. Náklady na plnenie povinnosti sa odvíjajú od veľkosti platformy. V SR však v súčasnosti neevidujeme žiadnu domácu platformu pre sprístupňovanie obsahu. Vplyv je modelovo vyčíslený na počet 10 subjektov. Za predpokladu, že každý subjekt zamestnáva na odstraňovanie a prevenciu nelegitímneho obsahu 1 zamestnanca na plný úväzok, ročné náklady na tohto zamestnanca možno odhadnúť vo výške 1,252 eur * 1,352 * 12 (predikcia priemernej mesačnej mzdy v roku 2022 podľa makroekonomickej prognózy MF SR, jún 2021 + povinné odvody prepočítané bežným koeficientom 0,352), teda 20,312 eur ročne pre 1 subjekt.
2. Povinnosť zaviesť účinný a rýchly postup na riešenie sťažností, napr. v podobe formuláru. Náklady na plnenie povinnosti sa odvíjajú od veľkosti platformy, v SR však v súčasnosti neevidujeme žiadnu domácu platformu pre sprístupňovanie obsahu. Vplyv je modelovo vyčíslený na počet 10 subjektov. Náklady na naprogramovanie formuláru sú vyčíslené ako 5 osobodní pri sadzbe 400 eur za osobodeň; táto suma vychádza z hodnôt odporúčaných jednotkových cien IT prác podľa analýzy Inštitútu digitálnych a rozvojových politík MIRRI.
5. Rozšírenie povinnosti predkladať autorovi informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie paušálne na všetky tzv. "výnosové licencie". Podľa vyjadrenia zástupcov vydavateľov/výrobcov v Dozornej rade SOZA reporting výnosových licencií umelcom štandardne praktizujú už niekoľko rokov a navrhovaná zmena AZ nebude mať na ich fungovanie žiadny finančný ani administratívny dopad. Na druhej strane vysielatelia v zmluvných vzťahoch nepreferujú uzatváranie licenčných zmlúv s individuálnymi nositeľmi práv, pri ktorých by bola odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie (pri televíznom a rozhlasovom vysielaní je všeobecne problematické určiť, čo je príjem/výnos z využitia konkrétnej licencie). Výnosová odmena je dojednávaná skôr v zmluvách uzatváraných s organizáciami kolektívnej správy práv a týka sa predaja programov iným vysielateľom. V prípade, že poskytovanie informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie bude viazané výlučne na prípady dojednania odmeny za licenciu v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie a nebude sa vzťahovať na zmluvy uzatvárané s organizáciami kolektívnej správy práv, tak RTVS odhaduje zvýšené náklady na cca 3,500 eur ročne. Ak predpokladáme, že tento vplyv sa v najväčšej miere dotkne najväčších TV vysielateľov, je možné odhadnúť celkový vplyv ako 3,500 eur * 3.
6. Autor je povinný nadobúdateľa licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe. Povinnosť je vyčíslená ako jednoduché oznámenie v nepravidelnej frekvencii. Počet nositeľov práv je možné indikatívne odhadnúť na cca 18,000 podľa počtu nositeľov práv zastupovaných piatimi organizáciami kolektívnej správy (fyzické aj právnické osoby). Údaje vychádzajú z výročných správ organizácií kolektívnej správy (za rok 2019) a z údajov zverejnených na ich webstránkach:
LITA – 3 730 autorov
SOZA – 3 099 autorov + 464 dedičov
SLOVGRAM – cca 6 000 výkonných umelcov + 500 telies + 800 výrobcov nosičov
OZIS – 2 647 výkonných umelcov + 280 telies + 176 dedičov
SAPA – cca 60 producentov (spoločností)
SPOLU - 17,756 nositeľov práv
Počet nezastupovaných autorov nie je podľa dostupných dát možné odhadnúť. Počet autorov, ktorí sú v situácii, že poskytli v minulosti nevýhradnú licenciu a následne udelia výhradnú licenciu, sa však predpokladá rádovo nižší, je indikatívne vyčíslený na 100 osôb.
7. Ak producent poverí zabezpečením prevodu odmeny za káblovú retransmisiu organizáciu kolektívnej správy, ušetrí si časovo náročný administratívny úkon vyhľadania autorov, ich oslovenia a vyplatenia odmien.
8. Povinnosť zaplatiť nositeľom práv primeraný podiel z odmien za použitie periodickej publikácie poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti sa teoreticky týka cca tisícky vydavateľov periodickej tlače (podľa Evidencie periodickej tlače na webe MK SR). Vzhľadom na to, že väčšina sú malí a občasní vydavatelia (napr. obce), reálne sa môže dotýkať cca 20 veľkých vydavateľov (Asociácia tlačených a digitálnych médií, kam patria najväčšie mediálne domy, má 16 členov). Dáta o použití ich obsahu poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti však nie sú dostupné.
9. Povinnosť ohlásiť ministerstvu kultúry informáciu o výkone správy autorských práv na území SR je jednorazovou administratívnou povinnosťou. Počet takýchto subjektov sa predpokladá minimálny, modelovo sú vyčíslené na počte 10.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Konzultácie k novele prebiehali od 6. 12. 2019 formou prezenčných zasadnutí, neskôr formou dotazníkov a písomného pripomienkovania čiastkových návrhov po jednotlivých témach a on-line videohovorov, a to s viac ako 70-timi subjektmi v rámci platformy neformálnej dočasnej pracovnej skupiny (autori a iní nositelia práv, organizácie kolektívnej správy, používatelia – asociácie hotelov a reštaurácií, retransmitorov, vysielateľov, vydavateľov kníh a tlače, dovozcov a výrobcov elektrotechniky, miest a obcí, on-line platformy, pamäťové a fondové inštitúcie, odborná verejnosť, ÚOŠS - Ministerstvo hospodárstva SR – podrobne v priloženej tabuľke).
Konzultácie prebiehali podľa čiastkových tém vyplývajúcich z transpozície – výnimky a obmedzenia z autorského práva, odmeňovanie nositeľov práv, práva k publikáciám, obchodne nedostupné diela a rozšírené hromadné licencie, on-line prenosy a retransmisia, zodpovednosť platforiem, výkon práv k audiovizuálnemu dielu (6.12.2019, 11.2.2020, 3.3.2020, 10.6.2020, 8.7.2020, 13.7.2020, 5.8.2020, 11.12.2020, 17.12.2020, 18.2.2021, 26.4.2021, 24.5.2021, 26.5.2021, 22.6.2021, 1.7.2021).
Nakoľko ide o transpozíciu smerníc s maximálnou mierou harmonizácie, je minimálny priestor na výber riešení. Smernice obsahujú spolu len jednu dobrovoľnú transpozíciu – čl. 16 smernice o autorskom práve týkajúci sa možného delenia náhrady odmeny medzi autorov a vydavateľov. Ministerstvo do konzultácií vstupovalo s pôvodným zámerom toto ustanovenie netransponovať. Zainteresované subjekty (autori zastupovaní Lita, autorská spoločnosť a vydavatelia zastupovaní ATDM a ZVKS) sa zhodli na potrebe transpozície tohto ustanovenia do slovenského právneho poriadku.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Nie.
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Áno – špeciálne dva ľahšie režimy zodpovednosti pre nové on-line služby zdieľania obsahu (§ 64b) – Na poskytovateľa služby zdieľania obsahu on-line, ktorého služby pôsobia na trhu na území Slovenskej republiky, členského štátu alebo zmluvného kratšie ako 3 roky, a ktorého ročný obrat nepresiahne 10 miliónov eur, sa vzťahuje najľahší režim – len ex post opatrenia. Poskytovateľ služby zdieľania obsahu on-line podľa, u ktorého navyše priemerný mesačný počet jedinečných návštevníkov služieb vypočítaný na základe predchádzajúceho kalendárneho roka prekročí 5 miliónov, má aj povinnosť preukázať, že vynaložil všetko úsilie, ktoré je možné spravodlivo požadovať, na zamedzenie budúcemu nahratiu diela, o ktorom mu autor vopred poskytol relevantné a nevyhnutné informácie.
V reáliách SR sa predpokladá, že všetky subjekty sú MSP.
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Nie. Harmonizácia na úrovni EÚ by mala zabezpečiť rovnaké podmienky v EÚ27.
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Nie.
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Áno. Zavádzajú sa výnimky z autorského práva na použitie diela pri čerpaní údajov (tzv. text and data mining) v oblasti výskumu, ale aj v iných oblastiach, ktoré umožnia vykonávanie automatizovaných analytických techník zameraných na analýzu údajov v digitálnej forme s cieľom získať vzory, trendy, korelácie a podobné výsledky, a to bez súhlasu autora. Umožní to tak napr. tvorbu nových mobilných aplikácií, ktoré využívajú verejne dostupné údaje (napr. formou webharvestingu). Školy budú pri použití digitálnych pomôcok pri vyučovaní a e-learningu môcť použiť výnimku z autorského zákona. Rozšírenie definície obchodne nedostupného diela, ako aj nová výnimka z autorského práva na účel zachovania kultúrneho dedičstva, uľahčia sprístupňovanie zdigitalizovaného kultúrneho dedičstva.
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Harmonizácia na úrovni EÚ by mala zabezpečiť rovnaké podmienky v EÚ27, konkurenčné rozdiely v právnej úprave (slovenskej alebo zahraničnej v rámci EÚ) sú v rovine goldplatingu.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje  nemení ☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje  nemení ☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;
vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.
Materiál prináša niektoré nové pravidlá pre zmluvné vzťahy medzi podnikateľmi - autormi diel a držiteľmi licencií na jednej strane a nadobúdateľmi/používateľmi licencií na druhej strane. Cieľom sú transparentnejšie licenčné vzťahy, zvýšená ochrana práv a spravodlivejšie rozdelenie príjmov z odmien. To môže znamenať zvýšené náklady jednej zo strán v prospech zvýšených príjmov druhej (s nulovým súčtom vplyvov na podnikateľské prostredie ako také). Tieto vplyvy nie je možné vyčísliť pre nedostatok relevantných dát. Ide o nasledovné zmeny:
§ 36 ods. 4: Smernica zavádza právo na podiel z náhrady odmeny patriacej nositeľom práv v prospech vydavateľov. O tento podiel sa zníži príjem nositeľov práv a zvýši sa vydavateľom.
§ 64 ods. 3: Ak sa licenčná zmluva uzatvára na území SR na použitie diel obsiahnutých v doplnkovej online službe, považuje sa za rozsah územnej licencie územie všetkých zmluvných štátov, z čoho plynie administratívna aj finančná úspora. Dopytované dotknuté subjekty nevedeli odhadnúť finančný dopad tohto ustanovenia, poukázali však na riziko, že rozšírenie územného rozsahu licencie na všetky zmluvné štáty by mohlo byť spojené s požiadavkami organizácii kolektívnej správy práv na úpravu (zvýšenie) odmeny za licenciu, čo by náklady naopak zvýšilo.
§ 69 ods. 1: Smernica kladie požiadavku, že odmena nositeľa práv má zodpovedať očakávanému ekonomickému zhodnoteniu diela a byť proporcionálna k tvorivému podielu autora na zhodnocovanom diele.
§ 69 ods. 8: Zavádza sa právo na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak pôvodne správne proporcionálne dojednaná odmena v neskoršom období celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela.
§ 70 ods. 30: Vypustenie povinnosti nadobúdateľa výhradnej licencie takúto licenciu využiť odstraňuje obmedzenie nadobúdateľa, ktorý bude mať možnosťou učiniť aj obchodné rozhodnutie, že výhradnú licenciu nevyužije (napr. aby zabránil jej využitiu konkurenciou).
§ 73: Zavádza sa širšia možnosť odstúpenia od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie.
§ 129a – 129h: Zavádza sa nový predmet ochrany – periodikum a nový nositeľ práv - vydavateľ periodika.
§ 129h - Povinnosť zaplatiť nositeľom práv primeraný podiel z odmien za použitie periodika poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti
Materiál prináša v záujme ochrany autorov aj dve nové povinnosti organizáciám kolektívnej správy práv, ktoré však nie sú podnikateľskými subjektmi.
Zoznam subjektov pri konzultáciách
1. CEC Government Relations
2. Google
3. Advokátska kancelária AllenOvery
Motion Pictures
4. Právnická fakulta Trnavskej Univerzity (PFTU)
5. IT Asociácia Slovenska (ITAS)
6. Slovenský filmový ústav (SFÚ)
7. TV Markíza
8. Slovak Telekom
9.Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (IFPI)
10. Business Software Alliance (BSA)
11. Creative Industry Forum (CIF)
12. TV Joj
13.Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií (APKT)
14. Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie (SAKT)
15. Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE)
16. Institute of Economic and Social Studies (INESS)
17. Asociácia tlačených a digitálnych médií (predtým Asociácia vydavateľov tlače)
18. Axel Ringier Springer
19. Rozhlas a Televízia Slovenska (RTVS)
20. Asociácia rádií
21. Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS)
22. LITA
23. SOZA
24. SLOVGRAM
25. OZIS
26. SAPA
27. Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR)
28. Advokátska kancelária JUDr. Hedrlín
HBO GO
29. Advokátska kancelária Brichta & Partners
30. Advokátska kancelária Vojčík & Partners
31. Advokátska kancelária Štaidl Leška
32. Audiovizuálny fond (AVF)
33. Slovenská národná knižnica (SNK)
34. Slovenská knižnica MH pre nevidiacich v Levoči
35. Univerzitná knižnica v Bratislave
36. Mestská knižnica v Bratislave
37. Štátna vedecká knižnica v Prešove
38. Ústredná knižnica SAV
39. Slovenská národná galéria (SNG)
40. Slovenská komora architektov
41. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (Právnická fakulta)
42. Žilinská univerzita (Fakulta humanitných vied)
43. Univerzita Komenského v BA (Fakulta sociálnych a ekonomických vied)
44. Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHR SR)
45. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS)
46. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ)
47. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ)
48. Klub 500
49. Národné osvetové centrum (NOC)
50. Slovenská výtvarná únia (SVU)
51. Ministerstvo hospodárstva SR
Doc. Ing. Alena Longauerová, CSc.
52. Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR
53. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI)
54. Pedagogické vydavateľstvo Didaktis
55. Vydavateľstvo Slovart
56. Vydavateľstvo Tatran
57. Spoločnosť PEX
58. Slovenský syndikát novinárov (SSN)
59. Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry
60. IAB Slovakia (združenie pre internetovú reklamu)
61. Asociácia ilustrátorov
62. Literárne centrum
63. Fakulta dramatických umení Akadémia umení v Banskej Bystrici
64.
režisér, herec, dabingový herec
65.
dramaturgička, scenáristka
66.
prekladateľka, tlmočníčka
67.
scenárista, dramaturg, režisér
68.
režisérka
69. Storin s.r.o.
70.
autor
71. Facebook
72. Netflix
73. Spolok slovenských knihovníkov a knižníc
74. Giese and Partner
Zhrnutie z hľadiska zastúpenia:
- Vysielatelia,
- Vydavatelia,
- Advokátske kancelárie,
- Združenia autorov a umelcov,
- Asociácie používateľov, podnikateľov,
- Organizácie kolektívnej správy,
- Kultúrne inštitúcie (galérie, knižnice, SFÚ),
- Odborové zväzy,
- Súkromné spoločnosti (Telekom, Google, Facebook),
- Prekladatelia,
- Akademici,
- Fondy (AVF),
- Verejnoprávne inštitúcie (RTVS, RVR)
- Orgány štátnej správy (MH SR)
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie
a) primárnom
čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b) sekundárnom
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva, vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012). Gestor – Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006). Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení. Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15) v platnom znení. Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení. Gestor – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. novembra 2015 vo veci Hewlett‑Packard Belgium SPRL proti Reprobel SCRL za účasti Epson Europe BV (C‑572/13).
- „Článok 5 ods. 2 písm. a) smernice 2001/29 a článok 5 ods. 2 písm. b) tejto smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá oprávňuje členský štát prideliť časť primeranej kompenzácie, ktorá patrí nositeľom práv, vydavateľom diel vytvorených autormi bez toho, aby mali títo vydavatelia povinnosť čo i len nepriamo zabezpečiť, aby títo autori dostali časť kompenzácie, ktorej sú zbavení.“
(Na základe predmetného výroku rozsudku sa prijal čl. 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES, ktorý je transponovaný predkladaným návrhom zákona.)
Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 19. novembra 2015 vo veci SBS Belgium NV proti Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers (SABAM) (C-325/14).
- „Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že vysielacia organizácia nevykonáva verejný prenos v zmysle tohto ustanovenia, ak vysiela svoje signály prenášajúce programy výlučne pre distribútorov signálov, pričom signály počas prenosu alebo v súvislosti s ním nie sú prístupné verejnosti, a títo distribútori následne poskytujú uvedené signály svojim predplatiteľom, aby si mohli pozrieť relácie, ibaže by zásah dotknutých distribútorov predstavoval iba technický prostriedok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“
(Na základe predmetného výroku rozsudku sa prijal čl. 2 bod 4 a čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS, ktorý je transponovaný predkladaným návrhom zákona.)
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. októbra 2011 v spojenej veci Airfield NV a Canal Digitaal BV proti Belgische Vereniging van Auteurs, Componisten en Uitgevers CVBA (Sabam) (C-431/09) a Airfield NV proti Agicoa Belgium BVBA (C-432/09).
- „Článok 2 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovateľ satelitného balíčka je povinný získať súhlas nositeľov dotknutých práv s jeho zásahom do priameho a nepriameho prenosu televíznych programov, ako sú tie, o ktoré ide v konaniach vo veci samej, ibaže sa títo nositelia dohodli s dotknutou vysielacou organizáciou, že chránené diela sa budú verejnosti vysielať aj prostredníctvom tohto poskytovateľa, pod podmienkou, že v tom prípade zásah tohto poskytovateľa nesprístupní uvedené diela novému okruhu divákov.“
(Na základe predmetného výroku rozsudku sa prijal čl. 2 bod 4 a čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS, ktorý je transponovaný predkladaným návrhom zákona.)
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) lehota na prebratie (transpozičná lehota) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS
do 7. júna 2021
b) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
INF 2021/0361 – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS.
INF 2021/0362 – smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES.
c) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný
- Zákon č. .../2021 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) - úplný
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019).
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný
- Zákon č. .../2021 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) - úplný
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014).
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009).
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006).
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení.
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15) v platnom znení.
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný
Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6.10.1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1) v platnom znení.
- Zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov - úplný
- Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov – úplný
- Zákon .../2021, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov - úplný
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
- úplne
Dôvodová správa

čl. I

čl. I bod 1
Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/790“) sa zavádza nový nositeľ práv - vydavateľ periodika.

čl. I bod 2
V súvislosti so zavedením nového nositeľa práv - vydavateľa periodika sa rozširuje pôsobnosť zákona.

čl. I bod 3
Ide o transpozíciu čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790. Nová právna úprava sa snaží v čo najväčšej miere zachovať doterajšie princípy a štruktúru ustanovenia. Smernicou (EÚ) 2019/790 sa rozširuje definícia obchodne nedostupného diela bez ohľadu na typ predmetu ochrany. Zahŕňa teda celý diapazón predmetov ochrany chránených Autorským zákonom bez ohľadu na formu vyjadrenia (či už hmotnú alebo nehmotnú, resp. digitálnu). Naďalej platí, že takéto dielo musí byť trvalo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo u zákonného depozitára podľa osobitného predpisu (Slovenský filmový ústav a Rozhlas a televízia Slovenska). Zároveň k tomuto dielu nie je možné ani po vynaložení primeraného úsilia získať prístup prostredníctvom bežných obchodných kanálov na primárnom trhu. Z toho dôvodu to neplatí v prípade kúpy použitej veci (napr. antikvariát) alebo v prípade teoretickej možnosti získať licenciu. Transparentnosť statusu diela ako obchodne nedostupného zabezpečuje publikácia vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel na portáli vedenom Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“). Až po uplynutí šiestich mesiacov od …

čl. I bod 4
Pridáva sa nový odsek 3, ktorý predstavuje transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/789“). Uvedený článok smernice (EÚ) 2019/789 sa týka tzv. techniky priameho vstupu. Definícia, ako aj spôsob – technický proces priameho vstupu je z hľadiska konzistentnosti problematiky a napojenia na otázku vysielania, šírenia programových služieb i retransmisie zahrnutý v zákone o mediálnych službách. V predmetnom ustanovení Autorského zákona sa deklaruje, že priamy vstup predstavuje z hľadiska autorskoprávneho spôsobu použitia jeden (jediný) verejný prenos, na ktorom sa však podieľajú dva subjekty – vysielateľ (ktorý neverejne prenáša predmety ochrany obsiahnuté v programovej službe inej osobe) a iná osoba, v zmysle skratky zavedenej v zákone o mediálnych službách nazvaná ako sprostredkovateľ obsahu, ktorá následne prenáša predmety ochrany …

čl. I bod 5
Navrhované doplnenie je transpozíciou čl. 2 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789. Technicky neutrálna definícia retransmisie bola zavedená už pri tvorbe Autorského zákona v roku 2015 a v súčasnosti sa uvedená definícia adaptuje tak, aby spĺňala všetky podmienky novej definície podľa smernice (EÚ) 2019/789. Keďže sa však najmä pri vysporiadaní práv v časti Autorského zákona o správe práv rozlišujú pojmy „retransmisia“ a „káblová retransmisia“, na účel Autorského zákona sa pojem „retransmisia“ chápe ako všeobecný pojem zahŕňajúci aj káblovú retransmisiu, pokiaľ zákon vyslovene nehovorí o káblovej retransmisii. Na odlíšenie pojmu „iná osoba“ používaného aj v § 28 sa dopĺňa legislatívna skratka „prevádzkovateľ retransmisie“. V rámci definície retransmisie sa zdôrazňuje, že elektronická komunikačná sieť vymedzená v § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zahŕňa aj verejnú sieť. Verejná sieť je v § 2 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách definovaná ako sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, …

čl. I bod 6
Ide o transpozíciu čl. 2 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/789. Zavádza sa pojem spravované prostredie. S cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu proti neoprávnenému použitiu diel a iných predmetov ochrany, čo je osobitne dôležité v prípade platených služieb, sa služby retransmisie ponúkané prostredníctvom verejnej siete (najmä internetu) zahrnú do rozsahu zákonnej definície retransmisie len v prípade, keď sa tieto služby retransmisie poskytujú v prostredí, v ktorom môžu mať k retransmisii prístup iba oprávnení užívatelia, a keď je úroveň poskytovanej bezpečnosti obsahu porovnateľná s úrovňou bezpečnosti obsahu prenášaného prostredníctvom spravovaných sietí, ako sú káblové siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, v ktorých je retransmitovaný obsah šifrovaný. Bez potreby rozsiahlejších technických vymedzení sa najvhodnejšie javí určiť spravované prostredie prostredníctvom odkazu na technologické opatrenia na ochranu práv. Pod spravovaným prostredím sa tak rozumie prostredie, v ktorom prevádzkovateľ retransmisie vykonáva retransmisiu zabezpečenú technologickými opatreniami akými sú šifrovanie, kódovanie alebo iná úprava diela alebo uplatnenie iného kontrolného mechanizmu použitia diela.

čl. I bod 7
Ustanovenie reaguje na praktické problémy pri nakladaní s originálmi diel umiestnenými na verejnom priestranstve.

čl. I bod 8
Článok 5 ods. 1 písm. b), ako aj článok 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 vyžaduje, aby sa pri využití výnimky na obchodne nedostupné diela a výnimky na používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vyučujúcich činnostiach uvádzalo meno autora, iného identifikovateľného nositeľa práv alebo zdroja, pokiaľ sa neukáže, že je to nemožné. Uvedené neplatí iba pri nových výnimkách na použitie diela pri čerpaní údajov, ktoré nie sú v rozsahu paragrafov uvedených v § 35 ods. 2 obsiahnuté.

čl. I bod 9
Transponuje sa čl. 7 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 vo vzťahu k výnimke stanovenej v čl. 4 smernice o (EÚ) 2019/790 (ako aj k v čl. 5 ods. 3 písm. n) smernice 2001/29/ES) o možnosti odlišných zmluvných dojednaní. Uvedené sa zavádza ako všeobecné pravidlo vo vzťahu k všetkým výnimkám a obmedzeniam okrem tých, ktoré sú výslovne uvedené. To nemá vplyv na možnosť vykonať jednostrannú výhradu podľa § 39 ods. 1 (čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29/ES).

čl. I bod 10
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 11
Transponuje sa dobrovoľné ustanovenie čl. 16 smernice (EÚ) 2019/790. Vydavatelia vrátane vydavateľov periodík a neperiodických publikácií - kníh vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im boli odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo viacerých členských štátoch sa náhrada odmeny za používanie na základe takýchto výnimiek alebo obmedzení už rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. Uvedený prístup bol však spochybnený rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C‑572/13 (Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. novembra 2015 vo veci Hewlett‑Packard Belgium SPRL proti Reprobel SCRL za účasti Epson Europe BV). S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany umožňuje smernica (EÚ) 2019/790 v čl. 16 členským štátom takýto systém zaviesť. O výške podielu z náhrady odmeny za reprografiu rozhodne valné zhromaždenie príslušnej organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 12 a 13
Transponuje sa čl. 5 smernice (EÚ) 2019/790, ktorým sa zavádza nová výnimka vo vzťahu k digitálnemu vyučovaniu a vyučovaniu na diaľku (e-learningu). Výnimka sa vzťahuje na digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby, vrátane vzdelávacích činností. Distribúcia softvéru, ktorú umožňuje uvedená výnimka alebo obmedzenie, by sa mala obmedziť na digitálny prenos softvéru. Vo väčšine prípadov pojem „názorná ukážka“ znamená len použitie častí alebo pasáží diel, čo by nemalo nahrádzať nákup materiálov primárne určených pre vzdelávací trh (učebníc). Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali používať iba v súvislosti s vyučovacími a vzdelávacími činnosťami vykonávanými pod vedením školy, a to aj počas skúšok alebo vyučovacích činností mimo priestorov školy, napríklad v múzeách, knižniciach či v iných inštitúciách, pričom by sa mali používať iba v rozsahu nevyhnutnom na účely takýchto činností. Výnimka by sa mala vzťahovať jednak na použitie diel alebo iných predmetov ochrany v triedach alebo na iných miestach prostredníctvom digitálnych prostriedkov, napríklad elektronických …

čl. I bod 14
V zmysle čl. 6 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza nová výnimka na použitie diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva. Na základe takejto výnimky by malo byť možné vyhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania. Inštitúcie nevyhnutne nedisponujú technickými prostriedkami alebo odbornými znalosťami na to, aby samy vykonávali úkony potrebné na zachovanie svojich zbierok, najmä v digitálnom prostredí, a preto by mohli na tento účel využiť pomoc iných inštitúcií a iných tretích strán konajúcich v ich mene a na ich zodpovednosť vrátane tých, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch. Diela a iné predmety ochrany sa považujú za trvalo uložené v inštitúcii, ak táto inštitúcia vlastní alebo trvalo uchováva rozmnoženiny takýchto diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva, licenčnej zmluvy, zákonných povinností odovzdať povinný výtlačok alebo dohôd o trvalej …

čl. I bod 15
Legislatívno-technická úprava odkazu.

čl. I bod 16
Legislatívno-technická úprava odkazu.

čl. I bod 17
V zmysle čl. 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza výnimka z autorského práva na použitie obchodne nedostupného diela pre prípady, keď ku konkrétnemu typu diel nevykonáva kolektívnu správu práv žiadna organizácia kolektívnej správy spĺňajúca podmienky podľa § 79 ods. 1. Používanie obchodne nedostupných diel je v prvom rade založené na licenčnom mechanizme rozšírených hromadných licenčných zmlúv, ale vo výnimočnom prípade sa môže stať, že neexistuje subjekt oprávnený udeliť licenciu na niektoré typy diel a iných predmetov ochrany, a tieto by boli úplne vylúčené z použitia. Výnimka je tak komplementárna k licencii, kde chýba jedna zo zmluvných strán. Na účely vyjasnenia územnej pôsobnosti sa stanovuje fikcia, podľa ktorej k použitiu dochádza na území zmluvného štátu, kde je inštitúcia usadená. Nekomerčný účel použitia v sebe zahŕňa aj zákaz použitia prostredníctvom komerčnej webovej stránky. Smernica (EÚ) 2019/790 zavádza dve výnimky na použitie diela pri čerpaní údajov (tzv. text and data mining). Výnimka v oblasti výskumu obsahuje obmedzený výpočet oprávnených osôb - …

čl. I bod 18
Doplnenie novozavedených výnimiek do ustanovenia o technologických opatreniach (vrátane nového ustanovenia § 44 ods. 2).

čl. I bod 19
Ide o transpozíciu čl. 17 smernice (EÚ) 2019/790. Definícia poskytovateľa služby zdieľania obsahu on-line vrátane pozitívneho a negatívneho výpočtu je obsiahnutá v zákone o mediálnych službách (ktorý pre účely zosúladenia pojmov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu pracuje s pojmom poskytovateľ platformy). Európska komisia vydala v zmysle článku 17 ods. 10 k tejto problematike usmernenia vo forme oznámenia (oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade - Usmernenia k článku 17 smernice (EÚ) 2019/790 o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, COM (2021) 288 final). Cieľom týchto usmernení je podľa Európskej komisie podporiť správnu a koherentnú transpozíciu článku 17 v jednotlivých členských štátoch s osobitným prihliadnutím na potrebu vyváženia základných práv a využívania výnimiek a obmedzení a …

čl. I bod 20
Precizuje sa ustanovenie o odmene.

čl. I bod 21
Ustanovenie preberá časť čl. 3 smernice (EÚ) 2019/789. Predovšetkým treba uviesť, že zásada krajiny pôvodu stanovená v smernici by nemala viesť k akejkoľvek povinnosti vysielateľov verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti programy v rámci svojich doplnkových on-line služieb, ani poskytovať doplnkové on-line služby v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú svoje hlavné sídlo. Z toho vyplýva, že smernica (EÚ) 2019/789 neukladá vysielateľom žiadnu povinnosť doplnkové on-line služby poskytovať cezhranične. Doplnkové on-line služby sú definované v zákone o mediálnych službách. Použitie predmetov ochrany (programov) obsiahnutých v doplnkovej on-line službe sa viaže na dva autorskoprávne spôsoby použitia, ktorými sú vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos, vrátane sprístupňovania verejnosti. Tomu zodpovedá aj znenie § 80 ods. 1 písm. k) o udeľovaní súhlasu rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou, ktorú môže uzatvoriť organizácia kolektívnej správy s vysielateľom na použitie diel obsiahnutých v doplnkovej on-line službe vyhotovením rozmnoženiny a verejným prenosom. Nič však nebráni organizácii kolektívnej správy uzavrieť aj iný typ licenčnej zmluvy bez rozšíreného efektu. …

čl. I bod 22
Transponuje sa čl. 18 smernice (EÚ) 2019/790 o náležitostiach odmeny. Odmena autorov a výkonných umelcov by mala byť náležitá a proporcionálna vzhľadom na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu práv vychádzajúcich z licenčnej zmluvy, pričom by sa mal zohľadniť prínos autora alebo výkonného umelca k celkovému dielu alebo inému predmetu ochrany a všetky ostatné okolnosti prípadu, ako sú napríklad trhové postupy alebo skutočné využívanie diela. Jednorazová paušálna platba môže takisto predstavovať primeranú odmenu, nemala by však byť pravidlom. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie bezodplatných licencií a verejných licencií podľa § 76.

čl. I bod 23
Transponuje sa čl. 19 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 o transparentnosti v licenčných vzťahoch. Poskytnuté informácie by mali byť aktuálne na umožnenie prístupu k najnovším údajom, relevantné pre využívanie diela alebo umeleckého výkonu a komplexné spôsobom, ktorý pokrýva všetky zdroje príjmov súvisiace s daným prípadom vrátane prípadných príjmov z reklamy. Kým pokračuje využívanie licencie, zmluvné protistrany autorov a výkonných umelcov by mali poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, o všetkých spôsoboch využívania a všetkých relevantných príjmoch na celom svete s pravidelnosťou, najmenej raz ročne. Informácie by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je pre autora alebo výkonného umelca zrozumiteľný, a mali by umožniť účinné posúdenie hospodárskej hodnoty daných práv. Informačná povinnosť sa vzťahuje na tzv. výnosové licencie tak ako tomu bolo doteraz, avšak s vypustením možnosti dohodnúť sa inak. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie bezodplatných licencií, verejných licencií podľa § 76 a licencií udeľovaných organizáciami kolektívnej správy.

čl. I bod 24
V zmysle rec. 73 smernice o (EÚ) 2019/790 môže jednorazová paušálna platba takisto predstavovať primeranú odmenu (nemala by však byť pravidlom) a členské štáty môžu vymedziť konkrétne prípady uplatňovania jednorazových paušálnych platieb s ohľadom na osobitosti každého sektora.

čl. I bod 25
Transponuje sa čl. 19 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 o transparentnosti v licenčných vzťahoch vo vzťahu k získavaniu informácií od následných zmluvných partnerov (držiteľov sublicencie).

čl. I bod 26
Ide o transpozíciu čl. 20 smernice (EÚ) 2019/790, ktorý zavádza právo na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak pôvodne správne proporcionálne dojednaná odmena v neskoršom období celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela. Na tento účel má autor právo využiť prostriedky na zabezpečenie transparentnosti v licenčných vzťahoch (právo na informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny s primeraným uplatnením § 69 ods. 2 a 5) . Pri posúdení toho, či je odmena neúmerne nízka, by sa mali zohľadniť všetky príjmy relevantné pre daný prípad vrátane prípadných príjmov z reklamy. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu vrátane prínosu autora alebo výkonného umelca, ako aj na osobitosti a postupy odmeňovania v rozličných sektoroch obsahu. Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeny, autor alebo výkonný umelec má právo v tejto veci podať návrh na začatie konania pred súdom. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie licencií organizáciami kolektívnej správy, verejné …

čl. I bod 27
Ide o zrušenie možnosti dohodnúť sa na nevyužití výhradnej licencie v nadväznosti na čl. 22 smernice (EÚ) 2019/790.

čl. I bod 28
Ustanovenie rieši informačnú povinnosť autora v prípade súbehu výhradnej licencie a skôr udelenej nevýhradnej licencie. Táto skôr udelená nevýhradná licencia totiž zostáva zachovaná a neskorší nadobúdateľ výhradnej licencie by ju mal rešpektovať. To je však v praxi len ťažko možné, ak o nej nemá vedomosť.

čl. I bod 29
Ide o modifikáciu existujúceho inštitútu odstúpenia od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie v nadväznosti na čl. 22 smernice (EÚ) 2019/790.

čl. I bod 30
Ustanovenie reaguje na prax využívania tohto inštitútu predĺžením stanovených lehôt.

čl. I bod 31
Ustanovenie odstraňuje nejasnosti vo vzťahu k realizácii tohto práva v prípade diel s kolektívnym prvkom na strane nositeľov práv.

čl. I bod 32
Ustanovenie v súlade s čl. 23 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 vyníma autora počítačového programu.

čl. I bod 33
Dopĺňa sa pravidelná náležitosť licenčnej zmluvy na vydanie diela – odhad hrubých príjmov, ktorý slúži na lepšie definovanie rozsahu udelenej licencie ako aj posúdenie primeranosti dohodnutej licenčnej odmeny.

čl. I bod 34
Transponuje sa čl. 12 ods. 3 písm. d) smernice (EÚ) 2019/790 o primeraných propagačných opatreniach. Povinnosť organizácie kolektívnej správy informovať nositeľov práv o podmienkach udeľovania licencie a uzatvorenia rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy (vrátane možnosti tzv. opt-outu) prispieva aj k väčšej transparentnosti vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí tak budú vedieť ľahšie zistiť, na základe čoho sa ich diela a predmety ochrany používajú.

čl. I bod 35
Ustanovenie o rozšírenej hromadnej licenčnej zmluve sa prispôsobuje podmienkam stanoveným v čl. 12 smernice (EÚ) 2019/790 a presnejšie stanovuje odbory, v ktorých je udelenie takejto licencie možné. Ide tak len o jasne vymedzené oblasti použitia, kde je získanie súhlasov od nositeľov práv na individuálnom základe zvyčajne náročné a nepraktické do tej miery, že požadovaná licenčná transakcia je nepravdepodobná vzhľadom na charakter použitia alebo na druhy dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany s prihliadnutím na ochranu oprávnených záujmov nositeľov práv. Z úvodnej vety § 80 ods. 1 v znení „organizácia kolektívnej správy môže...“ však aj naďalej vyplýva, že rozšírené hromadné licenčné zmluvy majú dobrovoľný charakter a ostáva na dohode medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, či si rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu zvolia alebo využijú iný, vhodnejší typ licenčnej zmluvy. Odsek 1 obsahuje spôsoby použitia, na ktoré je možné rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzavrieť, vrátane viacerých spôsobov použitia transponovaných do Autorského zákona na základe oboch nových smerníc. Špecifickým prípadom je napr. v …

čl. I bod 36 a 37
Doplnenie slova „preukázateľne“ vecne právnu úpravu nemení, len pre prax precizuje. Ustanovenie reaguje na praktické problémy pri výkone práv k audiovizuálnemu dielu a s faktickou distribúciou odmeny za káblovú retransmisiu v prospech autorov audiovizuálneho diela, ktorú výrobcovi originálu audiovizuálneho diela vypláca spoločne aj pre autorov príslušná organizácia kolektívnej správy v zmysle čl. 3 ods. 5 a 6 v spojení s čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve ako jedinú odmenu. Výslovne sa tak umožňuje, aby výrobca originálu audiovizuálneho diela na zabezpečenie prevodu odmeny za káblovú retransmisiu v prospech autorov audiovizuálneho diela poveril príslušnú organizáciu kolektívnej správy, ktorá túto jedinú odmenu dokáže účinne distribuovať obom skupinám nositeľov práv.

čl. I bod 38
Ustanovenie transponuje čl. 4 a 5 smernice (EÚ) 2019/790, pričom zohľadňuje odkazovacie ustanovenia na spôsoby použitia počítačového programu vo vzťahu k smernici 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov. Smernica (EÚ) 2019/790 totiž uvádza, že výnimka na použitie na vyučovacie účely, resp. jej nová časť o použití na účel názornej ukážky pri výučbe, sa týka aj všetkých práv podľa článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov – t.j. práva na vyhotovenie rozmnoženiny, práva na spracovanie a práva na verejné rozširovanie. Tomu je prispôsobený aj § 89 nový ods. 5. Pri výnimke na použitie diela pri čerpaní údajov stanovuje smernica (EÚ) 2019/790 odlišný rozsah práv k počítačovému programu, z ktorých sa uplatňuje predmetná výnimka. Ide o právo na vyhotovenie rozmnoženiny a o právo na spracovanie (článok 4 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2009/24/ES). Tomu zodpovedá § 89 nový ods. 6.

čl. I bod 39
Legislatívno-technická zmena, ktorá nadväzuje na doplnenie nových výnimiek z práv k počítačovému programu.

čl. I bod 40
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Nositelia práv by za retransmisiu svojich diel a iných predmetov ochrany mali dostať odmenu. Na základe toho sa zakotvuje pre nositeľov niektorých práv súvisiacich s autorským právom výhradné právo na retransmisiu. V danom bode sa stanovuje výhradné právo na retransmisiu záznamu umeleckého výkonu, pričom keď naň výkonný umelec udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia má osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu sú povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 41
V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výkonnému umelcovi primeraná odmena. Z práva na primeranú odmenu výkonného umelca za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom sa okrem sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. To znamená, že právom na primeranú odmenu zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 42
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 43
Ide o transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Stanovuje sa výhradné právo na retransmisiu zvukového záznamu, pričom keď naň výrobca zvukového záznamu udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia má osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu sú povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 44
V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výrobcovi zvukového záznamu primeraná odmena. Z práva výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu verejným prenosom sa okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. Právom na primeranú odmenu teda zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 45
V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

čl. I bod 46
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 47
Ide o transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Stanovuje sa výhradné právo na retransmisiu audiovizuálneho záznamu, pričom keď naň výrobca audiovizuálneho záznamu udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia má osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu sú povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 48
V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výrobcovi audiovizuálneho záznamu primeraná odmena. Z práva výrobcu audiovizuálneho záznamu na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom sa okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. Právom na primeranú odmenu teda zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 49
V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

čl. I bod 50
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 51
Ide o transpozíciu čl. 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789 v spojení s čl. 5 tejto smernice. Vysielanie ako špecifický predmet ochrany, na použitie ktorého udeľujú súhlas predovšetkým samotní vysielatelia, sa osobitne reguluje aj pri technike priameho vstupu. Keďže vysielatelia dobre poznajú subjekty – sprostredkovateľov obsahu, s ktorými vstupujú do licenčných vzťahov pri udeľovaní súhlasu na verejný prenos vysielania pomocou priameho vstupu, práva k vysielaniu si dokážu vysporiadať navzájom bez potreby interakcie s organizáciou kolektívnej správy.

čl. I bod 52
Ide o transpozíciu čl. 5 ods. 2 a čl. 6 smernice (EÚ) 2019/789. Ustanovenie rieši vzťah medzi vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ktorý chce použiť vysielanie. Predovšetkým sa stanovuje princíp vedenia rokovaní o uzavretí licenčnej zmluvy v dobrej viere, z čoho môže napríklad vyplývať, že obe strany rokovaní by si mali poskytnúť potrebné informácie, resp. nezatajovať dôležité skutočnosti schopné ovplyvniť licenčné dojednania alebo náležitosti zmluvy. Tento princíp sa aplikuje, keď rokovania už začali, resp. prebiehajú. Pri stanovovaní licenčných podmienok vrátane licenčného poplatku za retransmisiu by sa mala napríklad okrem iného zohľadniť ekonomická hodnota používania práv v obchode vrátane hodnoty prisudzovanej konkrétnemu spôsobu retransmisie. Na to nadväzuje aj určitá miera transparentnosti, že ak vysielateľ poverí určitú osobu zastupovaním a uzatvorením licenčnej zmluvy v jeho mene (napr. určitý nezávislý subjekt správy, organizáciu kolektívnej správy, advokátsku kanceláriu a pod.), je povinný vysielateľ alebo táto tretia osoba preukázať skutočnosť, že je ozaj oprávnená konať za vysielateľa prevádzkovateľovi retransmisie, napr. predložením kópie plnej moci alebo zmluvy …

čl. I bod 53
V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov. Rozšírená hromadná licenčná zmluva na použitie diel obsiahnutých v doplnkových on-line službách nepokrýva vysielanie ako predmet ochrany, keďže doplnkové on-line služby sa viažu k dielam, umeleckým výkonom, zvukovým záznamom a audiovizuálnym záznamom a sú v podriadenom vzťahu voči vysielaniu. Navyše, v oblasti samotného vysielania je bežnou praxou individuálne udeľovanie licencií.

čl. I bod 54
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 55
Transponuje sa čl. 15 smernice (EÚ) 2019/790. Zavádza sa nový predmet ochrany – periodikum a nový nositeľ práv - vydavateľ periodika. K periodikám, na ktoré by sa toto vymedzenie malo vzťahovať, patria napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného zamerania vrátane časopisov založených na predplatnom a spravodajské webové sídla, ale aj napríklad ročenky vychádzajúce raz ročne. Periodické publikácie vydané na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú periodikám. Uvedená ochrana by sa nemala vzťahovať ani na webové sídla, ako sú blogy, ktoré poskytujú informácie v rámci činnosti, ktorá sa nevykonáva z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb, ako je napríklad vydavateľ spravodajstva. Periodiká obsahujú prevažne literárne diela, ale čoraz viac zahŕňajú aj iné druhy diel a iných predmetov ochrany, najmä fotografie a videá, ktoré sú určené na poskytovanie informácií verejnosti najmä formou spravodajstva a publicistiky. Ustanovenie kopíruje systematiku ostatných častí zákona týkajúcich sa práv súvisiacich s autorským právom. V zmysle …

čl. I bod 56
Ustanovenie obsahuje transpozíciu čl. 5 smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s odkazovacími ustanoveniami na spôsoby použitia autorskoprávne chránenej databázy podľa smernice 96/6/ES o právnej ochrane databáz, konkrétne vo vzťahu k výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel názornej ukážky pri výučbe.

čl. I bod 57
Legislatívno-technická zmena, ktorá vyplýva z rozšírenia zoznamu výnimiek z práv k autorskoprávne chránenej databáze.

čl. I bod 58
Do ustanovenia sa transponuje čl. 3 až 6 smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s odkazovacími ustanoveniami na spôsoby použitia databáz chránených osobitným právom (právom sui generis) podľa smernice 96/6/ES o právnej ochrane databáz, konkrétne vo vzťahu k viacerým ustanoveniam o výnimkám - výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel názornej ukážky pri výučbe, výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva a výnimkám súvisiacim s použitím diela pri čerpaní údajov.

čl. I bod 59
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany. V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

čl. I bod 60
Vzhľadom na nový predmet ochrany sa dopĺňa periodikum medzi predmety ochrany, ku ktorým práva sú spôsobilé zastupovania v rámci správy práv.

čl. I bod 61
Zavádza sa povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) informáciu o výkone správy práv na území Slovenskej republiky najneskôr do konca tretieho mesiaca od začiatku svojej činnosti. Ministerstvo bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle. Ide o ľahšiu povinnosť oproti organizáciám kolektívnej správy, ktoré musia požiadať o udelenie oprávnenia na činnosť. Uvedená povinnosť nezávislého subjektu správy informovať ministerstvo nepriamo vyplýva aj z čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na on-line využívanie na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2014/26/EÚ“). Smernica 2014/26/EÚ totiž v ustanovení čl. 2 ods. 4 vymedzuje, ktoré jej ustanovenia sa majú uplatňovať aj na nezávislé subjekty správy, pričom jedným z uvedených ustanovení je čl. 36 smernice 2014/26/EÚ. Čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby súlad organizácií kolektívnej správy, ktoré majú sídlo na ich území, s …

čl. I bod 62 a 63
V zmysle čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 sa medzi povinne kolektívne spravované práva zaraďuje použitie vymedzených predmetov ochrany (t.j. diel, umeleckých výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov – nie však vysielania) retransmisiou. Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Na zabezpečenie právnej istoty pre prevádzkovateľov retransmisie a na prekonanie rozdielov v oblasti služieb retransmisie vo vnútroštátnom práve by sa mali uplatňovať podobné pravidlá, aké sa uplatňujú na káblovú retransmisiu podľa smernice 93/83/EHS. Pravidlá podľa smernice 93/83/EHS zahŕňajú povinnosť vykonávať právo udeliť alebo odmietnuť súhlas prevádzkovateľovi retransmisie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy (t.j. povinná kolektívna správa). Podľa týchto pravidiel zostáva právo udeliť alebo odmietnuť súhlas ako také nedotknuté a len spôsob výkonu tohto práva je do určitej miery regulovaný. Pri väčšine práv súvisiacich s autorským právom je však zachovaný osobitný režim primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany káblovou retransmisiou. Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej …

čl. I bod 64
V ustanovení ide o prispôsobenie doplnených povinne kolektívne spravovaných práv tak, že sa rozsah nositeľov práv rozširuje aj o nezastupovaných nositeľov práv. Takýto efekt priznáva doplneným povinne kolektívne spravovaným právam v čl. 4 ods. 2 smernica (EÚ) 2019/789. Ustanovením sa umožňuje, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o povinne kolektívne spravované práva na retransmisiu (vrátane káblovej retransmisie), rozšírili aj na nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv. Identicky sa to aplikuje aj na dohody medzi organizáciami kolektívnej správy a sprostredkovateľmi obsahu alebo vysielateľmi, ktorí vysporiadavajú práva na verejný prenos diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 65
Ustanovenie sa s ohľadom na rozlišovanie pojmov „retransmisia“ a „káblová retransmisia“ len terminologicky spresňuje. Ako už bolo uvedené, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa používa všeobecný pojem „retransmisia“ platí, že tento pojem zahŕňa aj káblovú retransmisiu. Osobitný režim pre káblovú retransmisiu sa uplatní iba tam, kde to zákon výslovne uvádza. Z toho vyplýva, že možnosť výberu organizácie kolektívnej správy vykonávajúcej správu práva na retransmisiu sa rozširuje z káblovej retransmisie na celú oblasť retransmisie (napr. vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí). Zároveň sa spresňuje forma, konkrétne na písomnú formu, akou si môže nezastupovaný nositeľ práv vybrať, resp. určiť, ktorá organizácia kolektívnej správy sa bude považovať za vykonávajúcu správu jeho práva na retransmisiu.

čl. I bod 66
Dopĺňajú sa nové odseky 4 a 5. Odsek 4 reguluje postup výberu, prerozdelenia a úhrady príjmu z výkonu kolektívnej správy práv nezastupovaným nositeľom práv za použitie predmetov ochrany retransmisiou v prípade, keď správu práv v tomto odbore vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy. Uvedené ustanovenia je potrebné zohľadniť v súlade § 175 ods. 1 písm. c), ktorým sa zavádza povinnosť organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe na použitie predmetov ochrany retransmisiou (vrátane káblovej retransmisie). Z toho vyplýva, že primárne vyberie celý objem prostriedkov za použitie predmetov ochrany retransmisiou organizácia kolektívnej správy poverená v zmysle dohody o spoločnej správe. Keďže v odboroch povinne kolektívne spravovaných práv na retransmisiu existuje k určitému druhu predmetu ochrany viacero organizácií kolektívnej správy, určuje sa, že organizácia kolektívnej správy poverená podľa dohody o spoločnej správe vyplatí príjem z výkonu kolektívnej správy aj za nezastupovaných nositeľov práv tzv. reprezentatívnej organizácii kolektívnej správy, ktorú na tento účel uvedie ministerstvo v evidencii organizácií kolektívnej správy. Nezastupovaný nositeľ práv …

čl. I bod 67
Do ustanovenia o evidencii organizácií kolektívnej správy sa dopĺňa nový bod, ktorý zabezpečí, že nezastupovaní nositelia práv budú vedieť, ktorá organizácia kolektívnej správy prerozdelí príjem z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu. Príjem z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu nezastupovaným nositeľom práv však vždy vyplatí tá organizácia kolektívnej správy, ktorú o to písomne požiadali; ak tak neurobia, tak im to vyplatí reprezentatívna organizácia kolektívnej správy práv.

čl. I bod 68
Dopĺňajú sa nové právomoci Valného zhromaždenia organizácie kolektívnej správy vo vzťahu k výške podielu na náhradách odmien a vo vzťahu k vytvoreniu rezervného fondu.

čl. I bod 69
Ustanovenie odstraňuje praktický problém premlčania lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia počas vedenia sporu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy. Počas trvania sporu používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom spornej zmluvy, ak zaplatí peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej zmluvy alebo najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške najmenej 80% odmeny podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy na účet vedený organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy môže s týmito finančnými prostriedkami nakladať, prerozdeliť a vyplatiť ich nositeľom práv. Ak by však súd právoplatne určil odmenu menšiu ako vo výške 80%, používateľ si môže (uhradený) rozdiel uplatniť ako bezdôvodné obohatenie. V prípade dlhšieho sporu však hrozí premlčanie tohto práva. Z toho dôvodu ustanovenie určuje, že počas trvania sporu premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia neplynie.

čl. I bod 70
Ustanovenie rozširuje možnosti využitia odsekov 8 až 11 aj na vzťahy medzi vydavateľom periodika a poskytovateľom služby zdieľania obsahu on-line.

čl. I bod 71 a 72
Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789. Zavádzajú sa ďalšie kritériá, ktoré by mali organizácie kolektívnej správy zohľadniť pri určení výšky odmien v sadzobníku odmien a v uzatváraných zmluvách, pričom sa viažu na licencovanie doplnkových on-line služieb s vysielateľmi. Doplnková on-line služba sa totiž môže poskytovať cezhranične aj do iných zmluvných štátov, a preto je potrebné, aby organizácia kolektívnej správy pri určení výšky odmien zohľadnila všetky aspekty doplnkovej on-line služby ako sú vlastnosti služby vrátane trvania on-line dostupnosti programov zahrnutých v službe, publikum vrátane divákov v štáte, v ktorom má vysielateľ hlavné sídlo, a v iných zmluvných štátoch, v ktorých sa poskytuje prístup k doplnkovej on-line službe a v ktorých sa táto služba používa, a poskytované jazykové verzie. Zároveň sa však v prípade udeľovania licencií na príslušné spôsoby použitia diel a iných predmetov ochrany obsiahnutých v doplnkových on-line službách nevylučuje výpočet výšky odmien na základe príjmov vysielateľa, čo sa môže uplatniť predovšetkým v prípadoch, ak vyššie uvedené …

čl. I bod 73
Obnovuje sa povinnosť organizácie kolektívnej správy vytvárať rezervný fond na uspokojenie nárokov tzv. nezastupovaných nositeľov práv.

čl. I bod 74
Spresňuje sa proces výplaty náhrady odmeny v prípade režimu zamestnaneckého diela vo vzťahu k právu vyhotovenia rozmnoženiny.

čl. I bod 75
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 76
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 77
Povinnosť organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe sa rozširuje aj o použitie predmetov ochrany retransmisiou, čo zahŕňa aj káblovú retransmisiu, teda aj použitie diel káblovou retransmisiou a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu. Postup výberu, prerozdelenia a výplaty príjmu z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu sa riadi § 147 nový ods. 4 a 5.

čl. I bod 78
Ustanovenie upravuje, že pokiaľ je to možné, má sa pri využití dohody o spoločnej správe uprednostňovať voliteľný režim rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy v prípade udeľovania súhlasu na použitie predmetov ochrany technickým predvedením predmetu ochrany alebo verejným prenosom v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia.

čl. I bod 79
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 80
Ustanovenie apeluje na využívanie procesu mediácie v rôznych sporoch. Týmto ustanovením je súčasne zabezpečená transpozícia čl. 6 smernice (EÚ) 2019/789, pretože mediáciu možno využiť aj na spory medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľom retransmisie, ak nedôjde k uzavretiu dohody o udelení súhlasu na retransmisiu. Ministerstvo aj v rámci plnenia požiadaviek čl. 11 smernice (EÚ) 2019/790 koordinuje kultúrny dialóg zainteresovaných strán, a to prostredníctvom Platformy pre kreatívny priemysel.

čl. I bod 81
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia. Odsek 2 zabezpečí, aby na účely splnenia 6-mesačnej lehoty, po ktorú musí byť obchodne nedostupné dielo zverejnené na portáli EUIPO, započítala aj doba jeho zverejnenia pred účinnosťou tohto zákona (t.j. potencionálne od spustenia portálu 7.6.2021). V odseku 3 je potrebné stanoviť prechodné obdobie s cieľom umožniť vysielateľom a sprostredkovateľom obsahu realizujúcim jediný verejný prenos predmetov ochrany pomocou priameho vstupu, ako aj nositeľom práv prispôsobiť sa novým pravidlám o použití diel a iných predmetov ochrany pomocou priameho vstupu stanoveným v Autorskom zákone. Organizácie kolektívnej správy by mali v zmysle predmetného odseku na verejný prenos diel pomocou priameho vstupu, ktorý sa realizoval pred 7. júnom 2021, udeľovať súhlas až od 7. júna 2025. Súčasne platí, že aj v prípade primeranej odmeny za verejný prenos pomocou priameho vstupu k určeným súvisiacim právam sa bude výber realizovať tiež až od 7. júna 2025. Odsek 4 stanovuje, vo vzťahu k náhradám odmien za ktorý rok, sa mechanizmus rozdeľovania podielu uplatní prvýkrát. …

čl. I bod 82
Právne záväzné akty EÚ preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3. Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňajú smernica (EÚ) 2019/790 a smernica (EÚ) 2019/789.

čl. II
Účinnosť právnej úpravy sa navrhuje na 1. marca 2022. Bratislava 3. novembra 2021 Eduard Heger, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky Natália Milanová, v. r. ministerka kultúry Slovenskej republiky