Autorský zákon (185/2015 Z. z.)

čl. I

čl. I bod 1 §
Ide o legislatívno-technickú úpravu, keďže legislatívna skratka „používateľ“ je zavedená až v § 165 Autorského zákona.

čl. I bod 2 §
Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť samostatného použitia zvukovej zložky audiovizuálneho diela pre potreby osôb so zdravotným postihnutím. Do výnimky sa pridáva možnosť odčleniť zvukovú zložku z audiovizuálneho diela bez súhlasu autora, avšak za predpokladu, že uvedené konanie sa uskutoční výhradne pre potreby osôb so zdravotným postihnutím a v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím. Odčlenenú pôvodnú zvukovú zložku audiovizuálneho diela, celé audiovizuálne dielo s doplnenou zvukovou zložkou o slovné vyjadrenie obrazovej zložky (napr. doplnenie popisu deja a scén do zvukovej zložky), ale aj takto doplnenú samostatnú zvukovú zložku možno následne použiť bez súhlasu autora vyhotovením rozmnoženiny, verejným vykonaním, verejným prenosom (napr. sprístupňovaním na internete), verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho práva alebo vypožičaním. Osobám s niektorými zdravotnými postihnutiami totiž postačuje aj samostatná doplnená zvuková zložka, pretože nemôžu vnímať obrazovú zložku audiovizuálneho diela. S doplnenou zvukovou zložkou však potrebujú mať možnosť tieto osoby so zdravotným postihnutím alebo napr. právnické osoby poskytujúce služby pre osoby so zdravotným postihnutím nakladať. Pri všetkých použitiach sa musia súčasne …

čl. I bod 3 §
Ustanovením sa zavádza nová zákonná výnimka pre potreby osôb s poruchou čítania. Transponujú sa čl. 2 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica 2017/1564/EÚ“) a v právnej úprave je zohľadnené aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1563/EÚ o cezhraničnej výmene rozmnoženín určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prístupných formátoch v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, medzi Úniou a tretími krajinami (ďalej len „nariadenie“). Odsek 1 obsahuje výnimku rozdelenú podľa osôb a spôsobov použitia diela. Na účel lepšej zrozumiteľnosti ustanovenia sa zavádza skratka „osoba s poruchou …

čl. I bod 4 §
Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 4 smernice 2017/1564/EÚ, ktorý sa týka aplikácie niektorých ustanovení zo smernice 2001/29/ES súvisiacich s technologickými opatreniami. V prípade taxatívneho výpočtu určitých autorskoprávnych výnimiek a obmedzení sa obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv nepovažuje za neoprávnený zásah do autorských práv. Rozsah takéhoto obchádzania technologických opatrení na ochranu práv však musí byť nevyhnutný na využitie danej výnimky alebo obmedzenia. Medzi výpočet ustanovení, pri ktorých je obchádzanie technologických opatrení na ochranu práv povolené, sa preto v zmysle smernice 2017/1564/EÚ v spojení s čl. 6 ods. 4 smernice 2001/29/ES pridáva aj nová výnimka pre osoby s poruchami čítania podľa § 46a.

čl. I bod 5 §
V ustanovení § 13 ods. 4 je zavedená legislatívna skratka „nositeľ práv“. Pod tento pojem patrí autor, jeho dedičia, osoba, ktorá je nadobúdateľom výhradnej licencie podľa § 70 ods. 2 v rozsahu nadobudnutej výhradnej licencie a osoba, ktorá vykonáva majetkové práva autora na základe tohto zákona. Z takéhoto širokého vymedzenia pojmu „nositeľ práv“ je autor výslovne vylúčený v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) týkajúcom sa možnosti iných osôb domáhať sa nárokov zo svojich práv, do ktorých sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorým hrozí neoprávnený zásah. Z dôvodu, že v tomto prípade je pojem „nositeľ práv“ používaný v užšom zmysle (nezahŕňa osobu autora), sa spresňuje, že ide o iného nositeľa práv ako je autor.

čl. I bod 6 §
Dopĺňa sa ďalší spôsob použitia, konkrétne vyhotovenie rozmnoženiny literárneho diela, na ktorý môže organizácia kolektívnej správy udeliť súhlas prostredníctvom uzavretia rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy. Uvedené ustanovenie bolo upravené v prospech knižníc, archívov alebo iných inštitúcií, ktoré disponujú rozsiahlym fondom literárnych diel v tlačenej podobe a radi by digitálne rozmnoženiny literárnych diel napr. vypožičiavali alebo sprístupňovali verejnosti. Na tento účel však potrebujú mať možnosť, okrem získania súhlasu od organizácie kolektívnej správy na nájom, vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti, získať súhlas aj na primárne vyhotovenie digitálnej rozmnoženiny, ktorá bude následne iným autorskoprávnym spôsobom použitá. Rovnako to však platí aj v obrátenej forme, ak by napr. literárne dielo bolo pôvodne v digitálnej forme a autorskoprávne by sa používal jeho výtlačok, čomu opäť predchádza vyhotovenie rozmnoženiny, avšak z digitálnej do tlačenej formy.

čl. I bod 7 §
Vypustenie slova „rozmnoženina“ umožní organizáciám kolektívnej správy uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy aj napr. na sprístupňovanie diel prostredníctvom streamingu, pri ktorom nedochádza k vyhotovovaniu rozmnoženiny. Hoci je týmto ustanovenie obmedzené na dielo, zahŕňa to nielen originál diela, ale aj jeho rozmnoženiny, aby tak bol pokrytý celý katalóg práv.

čl. I bod 8 až 11 §
V rámci odkazovacích ustanovení o primeranom vzťahovaní niektorých ustanovení na umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa pridáva ustanovenie § 85 o audiovizuálne použitom diele. Umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam a vysielanie sa tak môžu dostať do režimu audiovizuálne použitého diela (resp. iného predmetu ochrany). Tým nie je dotknuté odkazovacie ustanovenie § 86 ods. 6 o primeranom použití ustanovení o výkone práv k audiovizuálnemu dielu na umelecký výkon, zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. Práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu audiovizuálneho záznamu na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.

čl. I bod 12 §
Zmenou sa spresňuje, že postačuje, ak organizácia kolektívnej správy má udelené oprávnenie len na jeden z vymedzených odborov povinnej kolektívnej správy, teda buď na výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela alebo na použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, a vtedy vykonáva správu týchto práv aj vo vzťahu k nezastupovaným nositeľom práv. Nevyžaduje sa, aby organizácia kolektívnej správy musela vykonávať správu oboch týchto majetkových práv kumulatívne.

čl. I bod 13 §
Vzhľadom na možnosť organizácie kolektívnej správy viesť rokovania a uzatvárať kolektívnu licenčnú zmluvu, ako aj na samotnú povahu kolektívnej licenčnej zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi organizáciou kolektívnej správy a právnickou osobou združujúcou používateľov, sa javí ako potrebné vyjasniť, že sa väčšia časť ustanovení o vzťahoch s používateľmi aplikuje aj na právnické osoby združujúce používateľov. Právnická osoba združujúca používateľov je najmä aktívne legitimovaná podať návrh na začatie konania o určení obsahu zmluvy. Ak tak urobí v mene jej členov - združených používateľov, ďalšie povinnosti už vznikajú jej jednotlivým členom. Jednotliví členovia môžu používať predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom zmluvy, o ktorej určení obsahu sa vedie konanie, ak ukladajú peňažné prostriedky za ich použitie na osobitný účet vedený organizáciou kolektívnej správy alebo využijú a preukážu organizácii kolektívnej správy vznik niektorého z ďalších inštitútov. Jednotliví členovia právnickej osoby združujúcej používateľov sú potom povinní odvádzať peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej licenčnej zmluvy a ak taká nie je, najmenej …

čl. I bod 14 až 16 §
K náležitostiam dohody o spoločnej správe sa dopĺňajú záruky, a to najmä v spojení s tzv. povinnou dohodou o spoločnej správe, ktorá sa stáva automaticky zo zákona záväzná aj pre organizácie kolektívnej správy, ktoré sa priamo nepodieľali na jej uzavretí. Metóda a kritériá rozdelenia príjmu z kolektívnej správy práv musia zohľadňovať rozsah všetkých predmetov ochrany, ku ktorým účastníci dohody vykonávajú kolektívnu správu práv, vrátane tých predmetov ochrany, ktoré pri povinnej dohode o spoločnej správe spravujú organizácie kolektívnej správy zaviazané automaticky zo zákona. Metóda a kritériá rozdelenia príjmu musia byť nastavené tak, aby počítali aj s rozdelením príjmu pre automaticky zákonom zaviazané organizácie kolektívnej správy, a to podľa rozsahu nimi spravovaných predmetov ochrany. Súčasne, keďže zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy nie je priamym účastníkom povinnej dohody o spoločnej správe, organizácie kolektívnej správy, ktoré medzi sebou dohodu priamo uzatvárajú, sa musia dohodnúť na nediskriminačných pravidlách pristúpenia. Zo zákona zaviazaná organizácia kolektívnej správy by teda nemala byť žiadnym spôsobom v nevýhodnejšej pozícii …

čl. I bod 17 §
Organizácii kolektívnej správy sa umožňuje riešiť spory mediáciou a rozhodcovským konaním aj s právnickou osobou združujúcou používateľov. Rovnako aj pri spore s právnickou osobou združujúcou používateľov sa organizácia kolektívnej správy musí pokúsiť prednostne urovnať spor dohodou.

čl. I bod 18 §
Ide o terminologické zosúladenie pojmov s reálne používanými finančnými pojmami v praxi, ako aj s pojmami podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

čl. I bod 19
Právne záväzné akty EÚ preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3. Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2017/1564 z 13. septembra 2017 o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania, a o zmene smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.

čl. I

čl. I bod 1 §
Ustanovenie dopĺňa popri zákaze vyhotovenia rozmnoženiny architektonického diela stavbou v zmysle tejto výnimky aj situáciu, kedy by došlo k verejnému rozširovaniu odplatným prevodom vlastníckeho práva trojrozmernej hmotnej rozmnoženiny diela výtvarného umenia (napr. predaj zmenšeniny sochy v podobe prívesku alebo iného suveníru, nie však zmenšeniny rytiny alebo reliéfu). V takom prípade ide o zásah do oprávnených záujmov autora a tým aj o rozpor s trojkrokovým testom.

čl. I bod 2 §
Ustanovenie výslovne potvrdzuje voľnosť používateľa vo výbere typu zmluvy, ktorú chce uzavrieť s organizáciou kolektívnej správy v závislosti od plánovaného rozsahu použitia. Môže pritom ísť o hromadnú licenčnú zmluvu na viaceré predmety ochrany, ku ktorým práva spravuje konkrétna organizácia kolektívnej správy (t. j. niekoľko diel alebo repertoáre niekoľkých autorov), alebo o hromadnú licenčnú zmluvu na celý zastupovaný repertoár organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 3 §
Legislatívno-technická zmena použitím odkazu na kritériá.

čl. I bod 4 §
Ide o zjednodušenie procesu ukladania peňažných prostriedkov počas trvania sporu v prospech organizácie kolektívnej správy a ponechanie len jednej možnosti, ktorá nezakladá žiadne dodatočné náklady (na rozdiel od notárskej úschovy a iných, ktoré sú spoplatnené). V doterajšej právnej úprave bol používateľ v spore povinný skladať prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej zmluvy alebo, ak taká nebola, podľa sadzobníka odmien, a to v oboch prípadoch vo výške 100 %. Pretože sa ale uvedený spor medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom vedie vo väčšine prípadov práve kvôli výške odmeny, javí sa vhodnejšie znížiť túto povinnosť na 50 %. Po vynesení rozsudku je používateľ povinný doplatiť zvyšnú časť prisúdenej odmeny.

čl. I bod 5 §
Vzhľadom na dlhé trvanie sporov si prax vyžiadala uvoľnenie ukladaných prostriedkov na účely prerozdelenia nositeľom práv, a to aj s ohľadom na zníženie percenta ukladaných prostriedkov na 50 %.

čl. I bod 6 §
Ustanovenie rieši praktický problém využitia inštitútu žaloby v špeciálnom prípade tzv. spoločného výberu, keď vznikali výkladové problémy, voči ktorej organizácii kolektívnej správy má žaloba smerovať a na účet ktorej organizácie kolektívnej správy sa majú peňažné prostriedky skladať. Odkaz na § 174 ods. 2 písm. a) objasňuje, že ide o tú organizáciu kolektívnej správy, ktorá je na základe tohto ustanovenia poverená konať.

čl. I bod 7 §
Ustanovenie zabezpečí väčšie informovanie používateľov o tvorbe sadzobníkov odmien organizácií kolektívnej správy práv a to v primeranom čase pred ich zmenou a zainteresovanie právnických osôb združujúcich používateľov do tohto procesu.

čl. I bod 8 §
Legislatívno-technická zmena použitím odkazu na kritériá.

čl. I bod 9 §
Ustanovenie spresňuje kritériá na určovanie výšky odmien v sadzobníkoch odmien a zmluvách s používateľmi stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. Ubytovacie zariadenia upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried. Konkrétne aplikovanie parametra vyťaženosti týchto zariadení už bude na dohode zmluvných strán podobne, ako je tomu pri uplatňovaní iných kritérií (napr. vysielanosť, počet výpožičiek apod.).

čl. I bod 10 §
Vzhľadom na možnosť nakladať s ukladanými prostriedkami počas sporu podľa § 165 odpadol dôvod na zriadenie osobitného účtu na tieto účely.

čl. I bod 11 §
Stanovuje sa povinnosť organizácií kolektívnej správy vytvoriť v prípade dohody o spoločnej správe podľa § 175 jednotný sadzobník odmien so spoločnou odmenou, ktorá nesmie presiahnuť súčet výšky odmien jednotlivých organizácií pri samostatnom výkone kolektívnej správy práv v týchto odboroch v danom roku.

čl. I bod 12 §
Posilňuje sa využitie alternatívnych metód riešenia sporov prostredníctvom mediácie v prípade sporov s právnickou osobou združujúcou používateľov v transpozičnom ustanovení k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. V týchto situáciách je organizácia kolektívnej správy povinná iniciovať postupy podľa zákona o mediácii. V súlade so zákonom o mediácii však musí aj druhá strana s týmto postupom súhlasiť.

čl. I bod 13 §
Prechodné ustanovenie vo vzťahu k súdnym sporom začatým na základe podania na súd podľa § 165 ods. 8 postupov podľa nasledujúcich odsekov. Účelom ustanovenia je deklarovať, že konania o návrhu začaté do 31.12.2018, sa dokončia v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 8 až 13 v znení účinnom do 31.12.2018. Na nové konania začaté od 1.1.2019 sa bude aplikovať úprava odsekov 8 až 13 v znení účinnom od 1.1.2019.

čl. I

čl. I bod 1 §
Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/790“) sa zavádza nový nositeľ práv - vydavateľ periodika.

čl. I bod 2 §
V súvislosti so zavedením nového nositeľa práv - vydavateľa periodika sa rozširuje pôsobnosť zákona.

čl. I bod 3 §
Ide o transpozíciu čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790. Nová právna úprava sa snaží v čo najväčšej miere zachovať doterajšie princípy a štruktúru ustanovenia. Smernicou (EÚ) 2019/790 sa rozširuje definícia obchodne nedostupného diela bez ohľadu na typ predmetu ochrany. Zahŕňa teda celý diapazón predmetov ochrany chránených Autorským zákonom bez ohľadu na formu vyjadrenia (či už hmotnú alebo nehmotnú, resp. digitálnu). Naďalej platí, že takéto dielo musí byť trvalo uložené v knižnici, archíve, múzeu alebo u zákonného depozitára podľa osobitného predpisu (Slovenský filmový ústav a Rozhlas a televízia Slovenska). Zároveň k tomuto dielu nie je možné ani po vynaložení primeraného úsilia získať prístup prostredníctvom bežných obchodných kanálov na primárnom trhu. Z toho dôvodu to neplatí v prípade kúpy použitej veci (napr. antikvariát) alebo v prípade teoretickej možnosti získať licenciu. Transparentnosť statusu diela ako obchodne nedostupného zabezpečuje publikácia vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel na portáli vedenom Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“). Až po uplynutí šiestich mesiacov od …

čl. I bod 4 §
Pridáva sa nový odsek 3, ktorý predstavuje transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré on-line vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/789“). Uvedený článok smernice (EÚ) 2019/789 sa týka tzv. techniky priameho vstupu. Definícia, ako aj spôsob – technický proces priameho vstupu je z hľadiska konzistentnosti problematiky a napojenia na otázku vysielania, šírenia programových služieb i retransmisie zahrnutý v zákone o mediálnych službách. V predmetnom ustanovení Autorského zákona sa deklaruje, že priamy vstup predstavuje z hľadiska autorskoprávneho spôsobu použitia jeden (jediný) verejný prenos, na ktorom sa však podieľajú dva subjekty – vysielateľ (ktorý neverejne prenáša predmety ochrany obsiahnuté v programovej službe inej osobe) a iná osoba, v zmysle skratky zavedenej v zákone o mediálnych službách nazvaná ako sprostredkovateľ obsahu, ktorá následne prenáša predmety ochrany …

čl. I bod 5 §
Navrhované doplnenie je transpozíciou čl. 2 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789. Technicky neutrálna definícia retransmisie bola zavedená už pri tvorbe Autorského zákona v roku 2015 a v súčasnosti sa uvedená definícia adaptuje tak, aby spĺňala všetky podmienky novej definície podľa smernice (EÚ) 2019/789. Keďže sa však najmä pri vysporiadaní práv v časti Autorského zákona o správe práv rozlišujú pojmy „retransmisia“ a „káblová retransmisia“, na účel Autorského zákona sa pojem „retransmisia“ chápe ako všeobecný pojem zahŕňajúci aj káblovú retransmisiu, pokiaľ zákon vyslovene nehovorí o káblovej retransmisii. Na odlíšenie pojmu „iná osoba“ používaného aj v § 28 sa dopĺňa legislatívna skratka „prevádzkovateľ retransmisie“. V rámci definície retransmisie sa zdôrazňuje, že elektronická komunikačná sieť vymedzená v § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zahŕňa aj verejnú sieť. Verejná sieť je v § 2 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách definovaná ako sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, …

čl. I bod 6 §
Ide o transpozíciu čl. 2 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/789. Zavádza sa pojem spravované prostredie. S cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu proti neoprávnenému použitiu diel a iných predmetov ochrany, čo je osobitne dôležité v prípade platených služieb, sa služby retransmisie ponúkané prostredníctvom verejnej siete (najmä internetu) zahrnú do rozsahu zákonnej definície retransmisie len v prípade, keď sa tieto služby retransmisie poskytujú v prostredí, v ktorom môžu mať k retransmisii prístup iba oprávnení užívatelia, a keď je úroveň poskytovanej bezpečnosti obsahu porovnateľná s úrovňou bezpečnosti obsahu prenášaného prostredníctvom spravovaných sietí, ako sú káblové siete alebo siete s uzavretým okruhom založené na internetovom protokole, v ktorých je retransmitovaný obsah šifrovaný. Bez potreby rozsiahlejších technických vymedzení sa najvhodnejšie javí určiť spravované prostredie prostredníctvom odkazu na technologické opatrenia na ochranu práv. Pod spravovaným prostredím sa tak rozumie prostredie, v ktorom prevádzkovateľ retransmisie vykonáva retransmisiu zabezpečenú technologickými opatreniami akými sú šifrovanie, kódovanie alebo iná úprava diela alebo uplatnenie iného kontrolného mechanizmu použitia diela.

čl. I bod 7 §
Ustanovenie reaguje na praktické problémy pri nakladaní s originálmi diel umiestnenými na verejnom priestranstve.

čl. I bod 8 §
Článok 5 ods. 1 písm. b), ako aj článok 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 vyžaduje, aby sa pri využití výnimky na obchodne nedostupné diela a výnimky na používanie diel a iných predmetov ochrany pri digitálnych a cezhraničných vyučujúcich činnostiach uvádzalo meno autora, iného identifikovateľného nositeľa práv alebo zdroja, pokiaľ sa neukáže, že je to nemožné. Uvedené neplatí iba pri nových výnimkách na použitie diela pri čerpaní údajov, ktoré nie sú v rozsahu paragrafov uvedených v § 35 ods. 2 obsiahnuté.

čl. I bod 9 §
Transponuje sa čl. 7 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 vo vzťahu k výnimke stanovenej v čl. 4 smernice o (EÚ) 2019/790 (ako aj k v čl. 5 ods. 3 písm. n) smernice 2001/29/ES) o možnosti odlišných zmluvných dojednaní. Uvedené sa zavádza ako všeobecné pravidlo vo vzťahu k všetkým výnimkám a obmedzeniam okrem tých, ktoré sú výslovne uvedené. To nemá vplyv na možnosť vykonať jednostrannú výhradu podľa § 39 ods. 1 (čl. 5 ods. 3 písm. c) smernice 2001/29/ES).

čl. I bod 10 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 11 §
Transponuje sa dobrovoľné ustanovenie čl. 16 smernice (EÚ) 2019/790. Vydavatelia vrátane vydavateľov periodík a neperiodických publikácií - kníh vynakladajú investície s cieľom využívania diel uvedených vo svojich publikáciách a v niektorých prípadoch im boli odopreté príjmy, ak sa takéto diela používajú na základe výnimiek alebo obmedzení, ako napríklad pri rozmnožovaní prostredníctvom reprografického zariadenia. Vo viacerých členských štátoch sa náhrada odmeny za používanie na základe takýchto výnimiek alebo obmedzení už rozdeľuje medzi autorov a vydavateľov. Uvedený prístup bol však spochybnený rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C‑572/13 (Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 12. novembra 2015 vo veci Hewlett‑Packard Belgium SPRL proti Reprobel SCRL za účasti Epson Europe BV). S cieľom zohľadniť túto situáciu a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany umožňuje smernica (EÚ) 2019/790 v čl. 16 členským štátom takýto systém zaviesť. O výške podielu z náhrady odmeny za reprografiu rozhodne valné zhromaždenie príslušnej organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 12 a 13 §
Transponuje sa čl. 5 smernice (EÚ) 2019/790, ktorým sa zavádza nová výnimka vo vzťahu k digitálnemu vyučovaniu a vyučovaniu na diaľku (e-learningu). Výnimka sa vzťahuje na digitálne použitie diel alebo iných predmetov ochrany na podporu, obohatenie alebo doplnenie výučby, vrátane vzdelávacích činností. Distribúcia softvéru, ktorú umožňuje uvedená výnimka alebo obmedzenie, by sa mala obmedziť na digitálny prenos softvéru. Vo väčšine prípadov pojem „názorná ukážka“ znamená len použitie častí alebo pasáží diel, čo by nemalo nahrádzať nákup materiálov primárne určených pre vzdelávací trh (učebníc). Diela alebo iné predmety ochrany by sa mali používať iba v súvislosti s vyučovacími a vzdelávacími činnosťami vykonávanými pod vedením školy, a to aj počas skúšok alebo vyučovacích činností mimo priestorov školy, napríklad v múzeách, knižniciach či v iných inštitúciách, pričom by sa mali používať iba v rozsahu nevyhnutnom na účely takýchto činností. Výnimka by sa mala vzťahovať jednak na použitie diel alebo iných predmetov ochrany v triedach alebo na iných miestach prostredníctvom digitálnych prostriedkov, napríklad elektronických …

čl. I bod 14 §
V zmysle čl. 6 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza nová výnimka na použitie diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva. Na základe takejto výnimky by malo byť možné vyhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti diela alebo iného predmetu ochrany a v rozsahu potrebnom na účely zachovávania. Inštitúcie nevyhnutne nedisponujú technickými prostriedkami alebo odbornými znalosťami na to, aby samy vykonávali úkony potrebné na zachovanie svojich zbierok, najmä v digitálnom prostredí, a preto by mohli na tento účel využiť pomoc iných inštitúcií a iných tretích strán konajúcich v ich mene a na ich zodpovednosť vrátane tých, ktoré majú sídlo v iných členských štátoch. Diela a iné predmety ochrany sa považujú za trvalo uložené v inštitúcii, ak táto inštitúcia vlastní alebo trvalo uchováva rozmnoženiny takýchto diel alebo iných predmetov ochrany, napríklad v dôsledku prevodu vlastníctva, licenčnej zmluvy, zákonných povinností odovzdať povinný výtlačok alebo dohôd o trvalej …

čl. I bod 15 §
Legislatívno-technická úprava odkazu.

čl. I bod 16 §
Legislatívno-technická úprava odkazu.

čl. I bod 17 §
V zmysle čl. 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 sa zavádza výnimka z autorského práva na použitie obchodne nedostupného diela pre prípady, keď ku konkrétnemu typu diel nevykonáva kolektívnu správu práv žiadna organizácia kolektívnej správy spĺňajúca podmienky podľa § 79 ods. 1. Používanie obchodne nedostupných diel je v prvom rade založené na licenčnom mechanizme rozšírených hromadných licenčných zmlúv, ale vo výnimočnom prípade sa môže stať, že neexistuje subjekt oprávnený udeliť licenciu na niektoré typy diel a iných predmetov ochrany, a tieto by boli úplne vylúčené z použitia. Výnimka je tak komplementárna k licencii, kde chýba jedna zo zmluvných strán. Na účely vyjasnenia územnej pôsobnosti sa stanovuje fikcia, podľa ktorej k použitiu dochádza na území zmluvného štátu, kde je inštitúcia usadená. Nekomerčný účel použitia v sebe zahŕňa aj zákaz použitia prostredníctvom komerčnej webovej stránky. Smernica (EÚ) 2019/790 zavádza dve výnimky na použitie diela pri čerpaní údajov (tzv. text and data mining). Výnimka v oblasti výskumu obsahuje obmedzený výpočet oprávnených osôb - …

čl. I bod 18 §
Doplnenie novozavedených výnimiek do ustanovenia o technologických opatreniach (vrátane nového ustanovenia § 44 ods. 2).

čl. I bod 19 §
Ide o transpozíciu čl. 17 smernice (EÚ) 2019/790. Definícia poskytovateľa služby zdieľania obsahu on-line vrátane pozitívneho a negatívneho výpočtu je obsiahnutá v zákone o mediálnych službách (ktorý pre účely zosúladenia pojmov so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu pracuje s pojmom poskytovateľ platformy). Európska komisia vydala v zmysle článku 17 ods. 10 k tejto problematike usmernenia vo forme oznámenia (oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade - Usmernenia k článku 17 smernice (EÚ) 2019/790 o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu, COM (2021) 288 final). Cieľom týchto usmernení je podľa Európskej komisie podporiť správnu a koherentnú transpozíciu článku 17 v jednotlivých členských štátoch s osobitným prihliadnutím na potrebu vyváženia základných práv a využívania výnimiek a obmedzení a …

čl. I bod 20 §
Precizuje sa ustanovenie o odmene.

čl. I bod 21 §
Ustanovenie preberá časť čl. 3 smernice (EÚ) 2019/789. Predovšetkým treba uviesť, že zásada krajiny pôvodu stanovená v smernici by nemala viesť k akejkoľvek povinnosti vysielateľov verejne prenášať alebo sprístupňovať verejnosti programy v rámci svojich doplnkových on-line služieb, ani poskytovať doplnkové on-line služby v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom majú svoje hlavné sídlo. Z toho vyplýva, že smernica (EÚ) 2019/789 neukladá vysielateľom žiadnu povinnosť doplnkové on-line služby poskytovať cezhranične. Doplnkové on-line služby sú definované v zákone o mediálnych službách. Použitie predmetov ochrany (programov) obsiahnutých v doplnkovej on-line službe sa viaže na dva autorskoprávne spôsoby použitia, ktorými sú vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos, vrátane sprístupňovania verejnosti. Tomu zodpovedá aj znenie § 80 ods. 1 písm. k) o udeľovaní súhlasu rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou, ktorú môže uzatvoriť organizácia kolektívnej správy s vysielateľom na použitie diel obsiahnutých v doplnkovej on-line službe vyhotovením rozmnoženiny a verejným prenosom. Nič však nebráni organizácii kolektívnej správy uzavrieť aj iný typ licenčnej zmluvy bez rozšíreného efektu. …

čl. I bod 22 §
Transponuje sa čl. 18 smernice (EÚ) 2019/790 o náležitostiach odmeny. Odmena autorov a výkonných umelcov by mala byť náležitá a proporcionálna vzhľadom na skutočnú alebo potenciálnu hospodársku hodnotu práv vychádzajúcich z licenčnej zmluvy, pričom by sa mal zohľadniť prínos autora alebo výkonného umelca k celkovému dielu alebo inému predmetu ochrany a všetky ostatné okolnosti prípadu, ako sú napríklad trhové postupy alebo skutočné využívanie diela. Jednorazová paušálna platba môže takisto predstavovať primeranú odmenu, nemala by však byť pravidlom. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie bezodplatných licencií a verejných licencií podľa § 76.

čl. I bod 23 §
Transponuje sa čl. 19 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/790 o transparentnosti v licenčných vzťahoch. Poskytnuté informácie by mali byť aktuálne na umožnenie prístupu k najnovším údajom, relevantné pre využívanie diela alebo umeleckého výkonu a komplexné spôsobom, ktorý pokrýva všetky zdroje príjmov súvisiace s daným prípadom vrátane prípadných príjmov z reklamy. Kým pokračuje využívanie licencie, zmluvné protistrany autorov a výkonných umelcov by mali poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, o všetkých spôsoboch využívania a všetkých relevantných príjmoch na celom svete s pravidelnosťou, najmenej raz ročne. Informácie by sa mali poskytovať spôsobom, ktorý je pre autora alebo výkonného umelca zrozumiteľný, a mali by umožniť účinné posúdenie hospodárskej hodnoty daných práv. Informačná povinnosť sa vzťahuje na tzv. výnosové licencie tak ako tomu bolo doteraz, avšak s vypustením možnosti dohodnúť sa inak. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie bezodplatných licencií, verejných licencií podľa § 76 a licencií udeľovaných organizáciami kolektívnej správy.

čl. I bod 24 §
V zmysle rec. 73 smernice o (EÚ) 2019/790 môže jednorazová paušálna platba takisto predstavovať primeranú odmenu (nemala by však byť pravidlom) a členské štáty môžu vymedziť konkrétne prípady uplatňovania jednorazových paušálnych platieb s ohľadom na osobitosti každého sektora.

čl. I bod 25 §
Transponuje sa čl. 19 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 o transparentnosti v licenčných vzťahoch vo vzťahu k získavaniu informácií od následných zmluvných partnerov (držiteľov sublicencie).

čl. I bod 26 §
Ide o transpozíciu čl. 20 smernice (EÚ) 2019/790, ktorý zavádza právo na dodatočné vyrovnanie v prípade, ak pôvodne správne proporcionálne dojednaná odmena v neskoršom období celkom zjavne nezodpovedá výnosu dosiahnutému neskorším využitím diela. Na tento účel má autor právo využiť prostriedky na zabezpečenie transparentnosti v licenčných vzťahoch (právo na informácie o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia a vyúčtovanie odmeny s primeraným uplatnením § 69 ods. 2 a 5) . Pri posúdení toho, či je odmena neúmerne nízka, by sa mali zohľadniť všetky príjmy relevantné pre daný prípad vrátane prípadných príjmov z reklamy. Pri posúdení situácie by sa malo prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu vrátane prínosu autora alebo výkonného umelca, ako aj na osobitosti a postupy odmeňovania v rozličných sektoroch obsahu. Ak sa strany nedohodnú na úprave odmeny, autor alebo výkonný umelec má právo v tejto veci podať návrh na začatie konania pred súdom. Ustanovenie nemá vplyv na udeľovanie licencií organizáciami kolektívnej správy, verejné …

čl. I bod 27 §
Ide o zrušenie možnosti dohodnúť sa na nevyužití výhradnej licencie v nadväznosti na čl. 22 smernice (EÚ) 2019/790.

čl. I bod 28 §
Ustanovenie rieši informačnú povinnosť autora v prípade súbehu výhradnej licencie a skôr udelenej nevýhradnej licencie. Táto skôr udelená nevýhradná licencia totiž zostáva zachovaná a neskorší nadobúdateľ výhradnej licencie by ju mal rešpektovať. To je však v praxi len ťažko možné, ak o nej nemá vedomosť.

čl. I bod 29 §
Ide o modifikáciu existujúceho inštitútu odstúpenia od licenčnej zmluvy z dôvodu nevyužívania výhradnej licencie v nadväznosti na čl. 22 smernice (EÚ) 2019/790.

čl. I bod 30 §
Ustanovenie reaguje na prax využívania tohto inštitútu predĺžením stanovených lehôt.

čl. I bod 31 §
Ustanovenie odstraňuje nejasnosti vo vzťahu k realizácii tohto práva v prípade diel s kolektívnym prvkom na strane nositeľov práv.

čl. I bod 32 §
Ustanovenie v súlade s čl. 23 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/790 vyníma autora počítačového programu.

čl. I bod 33 §
Dopĺňa sa pravidelná náležitosť licenčnej zmluvy na vydanie diela – odhad hrubých príjmov, ktorý slúži na lepšie definovanie rozsahu udelenej licencie ako aj posúdenie primeranosti dohodnutej licenčnej odmeny.

čl. I bod 34 §
Transponuje sa čl. 12 ods. 3 písm. d) smernice (EÚ) 2019/790 o primeraných propagačných opatreniach. Povinnosť organizácie kolektívnej správy informovať nositeľov práv o podmienkach udeľovania licencie a uzatvorenia rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy (vrátane možnosti tzv. opt-outu) prispieva aj k väčšej transparentnosti vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí tak budú vedieť ľahšie zistiť, na základe čoho sa ich diela a predmety ochrany používajú.

čl. I bod 35 §
Ustanovenie o rozšírenej hromadnej licenčnej zmluve sa prispôsobuje podmienkam stanoveným v čl. 12 smernice (EÚ) 2019/790 a presnejšie stanovuje odbory, v ktorých je udelenie takejto licencie možné. Ide tak len o jasne vymedzené oblasti použitia, kde je získanie súhlasov od nositeľov práv na individuálnom základe zvyčajne náročné a nepraktické do tej miery, že požadovaná licenčná transakcia je nepravdepodobná vzhľadom na charakter použitia alebo na druhy dotknutých diel alebo iných predmetov ochrany s prihliadnutím na ochranu oprávnených záujmov nositeľov práv. Z úvodnej vety § 80 ods. 1 v znení „organizácia kolektívnej správy môže...“ však aj naďalej vyplýva, že rozšírené hromadné licenčné zmluvy majú dobrovoľný charakter a ostáva na dohode medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, či si rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu zvolia alebo využijú iný, vhodnejší typ licenčnej zmluvy. Odsek 1 obsahuje spôsoby použitia, na ktoré je možné rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu uzavrieť, vrátane viacerých spôsobov použitia transponovaných do Autorského zákona na základe oboch nových smerníc. Špecifickým prípadom je napr. v …

čl. I bod 36 a 37 §
Doplnenie slova „preukázateľne“ vecne právnu úpravu nemení, len pre prax precizuje. Ustanovenie reaguje na praktické problémy pri výkone práv k audiovizuálnemu dielu a s faktickou distribúciou odmeny za káblovú retransmisiu v prospech autorov audiovizuálneho diela, ktorú výrobcovi originálu audiovizuálneho diela vypláca spoločne aj pre autorov príslušná organizácia kolektívnej správy v zmysle čl. 3 ods. 5 a 6 v spojení s čl. 8 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve ako jedinú odmenu. Výslovne sa tak umožňuje, aby výrobca originálu audiovizuálneho diela na zabezpečenie prevodu odmeny za káblovú retransmisiu v prospech autorov audiovizuálneho diela poveril príslušnú organizáciu kolektívnej správy, ktorá túto jedinú odmenu dokáže účinne distribuovať obom skupinám nositeľov práv.

čl. I bod 38 §
Ustanovenie transponuje čl. 4 a 5 smernice (EÚ) 2019/790, pričom zohľadňuje odkazovacie ustanovenia na spôsoby použitia počítačového programu vo vzťahu k smernici 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov. Smernica (EÚ) 2019/790 totiž uvádza, že výnimka na použitie na vyučovacie účely, resp. jej nová časť o použití na účel názornej ukážky pri výučbe, sa týka aj všetkých práv podľa článku 4 ods. 1 smernice 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov – t.j. práva na vyhotovenie rozmnoženiny, práva na spracovanie a práva na verejné rozširovanie. Tomu je prispôsobený aj § 89 nový ods. 5. Pri výnimke na použitie diela pri čerpaní údajov stanovuje smernica (EÚ) 2019/790 odlišný rozsah práv k počítačovému programu, z ktorých sa uplatňuje predmetná výnimka. Ide o právo na vyhotovenie rozmnoženiny a o právo na spracovanie (článok 4 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2009/24/ES). Tomu zodpovedá § 89 nový ods. 6.

čl. I bod 39 §
Legislatívno-technická zmena, ktorá nadväzuje na doplnenie nových výnimiek z práv k počítačovému programu.

čl. I bod 40 §
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Nositelia práv by za retransmisiu svojich diel a iných predmetov ochrany mali dostať odmenu. Na základe toho sa zakotvuje pre nositeľov niektorých práv súvisiacich s autorským právom výhradné právo na retransmisiu. V danom bode sa stanovuje výhradné právo na retransmisiu záznamu umeleckého výkonu, pričom keď naň výkonný umelec udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia má osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu sú povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 41 §
V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výkonnému umelcovi primeraná odmena. Z práva na primeranú odmenu výkonného umelca za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom sa okrem sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. To znamená, že právom na primeranú odmenu zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 42 §
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 43 §
Ide o transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Stanovuje sa výhradné právo na retransmisiu zvukového záznamu, pričom keď naň výrobca zvukového záznamu udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia má osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu sú povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 44 §
V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výrobcovi zvukového záznamu primeraná odmena. Z práva výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu verejným prenosom sa okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. Právom na primeranú odmenu teda zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 45 §
V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

čl. I bod 46 §
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 47 §
Ide o transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789. Stanovuje sa výhradné právo na retransmisiu audiovizuálneho záznamu, pričom keď naň výrobca audiovizuálneho záznamu udelí súhlas, prislúcha mu odmena. Na druhej strane však ostáva zachované právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu, keďže káblová retransmisia má osobitný režim v zmysle smernice 93/83/EHS, hoci sa chápe ako jedna z foriem všeobecne definovanej retransmisie. Výhradné právo na retransmisiu, ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu sú povinne kolektívne spravované práva prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

čl. I bod 48 §
V nadväznosti na transpozíciu čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 i vzhľadom na zavedenie výhradného práva na retransmisiu sa upravujú použitia, za ktoré patrí výrobcovi audiovizuálneho záznamu primeraná odmena. Z práva výrobcu audiovizuálneho záznamu na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom sa okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti vylučujú aj všetky formy (spôsoby) retransmisie s výnimkou káblovej retransmisie. Právom na primeranú odmenu teda zostáva v rámci spomínaného verejného prenosu pokrytá káblová retransmisia a verejný prenos pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 49 §
V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

čl. I bod 50 §
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 51 §
Ide o transpozíciu čl. 8 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789 v spojení s čl. 5 tejto smernice. Vysielanie ako špecifický predmet ochrany, na použitie ktorého udeľujú súhlas predovšetkým samotní vysielatelia, sa osobitne reguluje aj pri technike priameho vstupu. Keďže vysielatelia dobre poznajú subjekty – sprostredkovateľov obsahu, s ktorými vstupujú do licenčných vzťahov pri udeľovaní súhlasu na verejný prenos vysielania pomocou priameho vstupu, práva k vysielaniu si dokážu vysporiadať navzájom bez potreby interakcie s organizáciou kolektívnej správy.

čl. I bod 52 §
Ide o transpozíciu čl. 5 ods. 2 a čl. 6 smernice (EÚ) 2019/789. Ustanovenie rieši vzťah medzi vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, ktorý chce použiť vysielanie. Predovšetkým sa stanovuje princíp vedenia rokovaní o uzavretí licenčnej zmluvy v dobrej viere, z čoho môže napríklad vyplývať, že obe strany rokovaní by si mali poskytnúť potrebné informácie, resp. nezatajovať dôležité skutočnosti schopné ovplyvniť licenčné dojednania alebo náležitosti zmluvy. Tento princíp sa aplikuje, keď rokovania už začali, resp. prebiehajú. Pri stanovovaní licenčných podmienok vrátane licenčného poplatku za retransmisiu by sa mala napríklad okrem iného zohľadniť ekonomická hodnota používania práv v obchode vrátane hodnoty prisudzovanej konkrétnemu spôsobu retransmisie. Na to nadväzuje aj určitá miera transparentnosti, že ak vysielateľ poverí určitú osobu zastupovaním a uzatvorením licenčnej zmluvy v jeho mene (napr. určitý nezávislý subjekt správy, organizáciu kolektívnej správy, advokátsku kanceláriu a pod.), je povinný vysielateľ alebo táto tretia osoba preukázať skutočnosť, že je ozaj oprávnená konať za vysielateľa prevádzkovateľovi retransmisie, napr. predložením kópie plnej moci alebo zmluvy …

čl. I bod 53 §
V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov. Rozšírená hromadná licenčná zmluva na použitie diel obsiahnutých v doplnkových on-line službách nepokrýva vysielanie ako predmet ochrany, keďže doplnkové on-line služby sa viažu k dielam, umeleckým výkonom, zvukovým záznamom a audiovizuálnym záznamom a sú v podriadenom vzťahu voči vysielaniu. Navyše, v oblasti samotného vysielania je bežnou praxou individuálne udeľovanie licencií.

čl. I bod 54 §
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany.

čl. I bod 55 §
Transponuje sa čl. 15 smernice (EÚ) 2019/790. Zavádza sa nový predmet ochrany – periodikum a nový nositeľ práv - vydavateľ periodika. K periodikám, na ktoré by sa toto vymedzenie malo vzťahovať, patria napríklad denníky, týždenníky a mesačníky všeobecného alebo osobitného zamerania vrátane časopisov založených na predplatnom a spravodajské webové sídla, ale aj napríklad ročenky vychádzajúce raz ročne. Periodické publikácie vydané na vedecké alebo akademické účely, ako sú vedecké časopisy, by nemali požívať ochranu priznanú periodikám. Uvedená ochrana by sa nemala vzťahovať ani na webové sídla, ako sú blogy, ktoré poskytujú informácie v rámci činnosti, ktorá sa nevykonáva z podnetu, v redakčnej zodpovednosti a pod kontrolou poskytovateľa služieb, ako je napríklad vydavateľ spravodajstva. Periodiká obsahujú prevažne literárne diela, ale čoraz viac zahŕňajú aj iné druhy diel a iných predmetov ochrany, najmä fotografie a videá, ktoré sú určené na poskytovanie informácií verejnosti najmä formou spravodajstva a publicistiky. Ustanovenie kopíruje systematiku ostatných častí zákona týkajúcich sa práv súvisiacich s autorským právom. V zmysle …

čl. I bod 56 §
Ustanovenie obsahuje transpozíciu čl. 5 smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s odkazovacími ustanoveniami na spôsoby použitia autorskoprávne chránenej databázy podľa smernice 96/6/ES o právnej ochrane databáz, konkrétne vo vzťahu k výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel názornej ukážky pri výučbe.

čl. I bod 57 §
Legislatívno-technická zmena, ktorá vyplýva z rozšírenia zoznamu výnimiek z práv k autorskoprávne chránenej databáze.

čl. I bod 58 §
Do ustanovenia sa transponuje čl. 3 až 6 smernice (EÚ) 2019/790 v spojení s odkazovacími ustanoveniami na spôsoby použitia databáz chránených osobitným právom (právom sui generis) podľa smernice 96/6/ES o právnej ochrane databáz, konkrétne vo vzťahu k viacerým ustanoveniam o výnimkám - výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel názornej ukážky pri výučbe, výnimke týkajúcej sa použitia diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva a výnimkám súvisiacim s použitím diela pri čerpaní údajov.

čl. I bod 59 §
Legislatívno-technická zmena. Doplnenie ustanovenia o obchodne nedostupných dielach do výpočtu primeraných ustanovení, keďže sa v zmysle čl. 8 smernice (EÚ) 2019/790 úprava obchodne nedostupných diel vzťahuje aj na iné predmety ochrany. Doplnenie novej časti o on-line službách zdieľania obsahu reaguje na možnosť použitia všetkých predmetov ochrany. V zmysle smernice (EÚ) 2019/790 sa právo na informácie v rámci transparentnosti v licenčných vzťahoch a právo na dodatočné vyrovnanie týka len autorov a výkonných umelcov.

čl. I bod 60 §
Vzhľadom na nový predmet ochrany sa dopĺňa periodikum medzi predmety ochrany, ku ktorým práva sú spôsobilé zastupovania v rámci správy práv.

čl. I bod 61 §
Zavádza sa povinnosť nezávislého subjektu správy oznámiť Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) informáciu o výkone správy práv na území Slovenskej republiky najneskôr do konca tretieho mesiaca od začiatku svojej činnosti. Ministerstvo bude viesť evidenciu týchto subjektov na svojom webovom sídle. Ide o ľahšiu povinnosť oproti organizáciám kolektívnej správy, ktoré musia požiadať o udelenie oprávnenia na činnosť. Uvedená povinnosť nezávislého subjektu správy informovať ministerstvo nepriamo vyplýva aj z čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na on-line využívanie na vnútornom trhu (ďalej len „smernica 2014/26/EÚ“). Smernica 2014/26/EÚ totiž v ustanovení čl. 2 ods. 4 vymedzuje, ktoré jej ustanovenia sa majú uplatňovať aj na nezávislé subjekty správy, pričom jedným z uvedených ustanovení je čl. 36 smernice 2014/26/EÚ. Čl. 36 ods. 1 smernice 2014/26/EÚ ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby súlad organizácií kolektívnej správy, ktoré majú sídlo na ich území, s …

čl. I bod 62 a 63 §
V zmysle čl. 4 smernice (EÚ) 2019/789 sa medzi povinne kolektívne spravované práva zaraďuje použitie vymedzených predmetov ochrany (t.j. diel, umeleckých výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov – nie však vysielania) retransmisiou. Na retransmisiu pôvodného vysielania televíznych a rozhlasových programov potrebujú prevádzkovatelia retransmisie získať súhlas od nositeľov výhradného práva na verejný prenos diel alebo iných predmetov ochrany. Na zabezpečenie právnej istoty pre prevádzkovateľov retransmisie a na prekonanie rozdielov v oblasti služieb retransmisie vo vnútroštátnom práve by sa mali uplatňovať podobné pravidlá, aké sa uplatňujú na káblovú retransmisiu podľa smernice 93/83/EHS. Pravidlá podľa smernice 93/83/EHS zahŕňajú povinnosť vykonávať právo udeliť alebo odmietnuť súhlas prevádzkovateľovi retransmisie prostredníctvom organizácie kolektívnej správy (t.j. povinná kolektívna správa). Podľa týchto pravidiel zostáva právo udeliť alebo odmietnuť súhlas ako také nedotknuté a len spôsob výkonu tohto práva je do určitej miery regulovaný. Pri väčšine práv súvisiacich s autorským právom je však zachovaný osobitný režim primeranej odmeny za použitie predmetov ochrany káblovou retransmisiou. Predmetom povinnej kolektívnej správy práv uplatňovanej …

čl. I bod 64 §
V ustanovení ide o prispôsobenie doplnených povinne kolektívne spravovaných práv tak, že sa rozsah nositeľov práv rozširuje aj o nezastupovaných nositeľov práv. Takýto efekt priznáva doplneným povinne kolektívne spravovaným právam v čl. 4 ods. 2 smernica (EÚ) 2019/789. Ustanovením sa umožňuje, aby sa dohody uzatvárané medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľmi retransmisie, pokiaľ ide o povinne kolektívne spravované práva na retransmisiu (vrátane káblovej retransmisie), rozšírili aj na nositeľov práv, ktorých organizácia kolektívnej správy nezastupuje, a to bez toho, aby mali uvedení nositelia práv možnosť vylúčiť svoje diela alebo iné predmety ochrany z pôsobnosti mechanizmu povinnej kolektívnej správy práv. Identicky sa to aplikuje aj na dohody medzi organizáciami kolektívnej správy a sprostredkovateľmi obsahu alebo vysielateľmi, ktorí vysporiadavajú práva na verejný prenos diela, umeleckého výkonu, zvukového záznamu alebo audiovizuálneho záznamu pomocou priameho vstupu.

čl. I bod 65 §
Ustanovenie sa s ohľadom na rozlišovanie pojmov „retransmisia“ a „káblová retransmisia“ len terminologicky spresňuje. Ako už bolo uvedené, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa používa všeobecný pojem „retransmisia“ platí, že tento pojem zahŕňa aj káblovú retransmisiu. Osobitný režim pre káblovú retransmisiu sa uplatní iba tam, kde to zákon výslovne uvádza. Z toho vyplýva, že možnosť výberu organizácie kolektívnej správy vykonávajúcej správu práva na retransmisiu sa rozširuje z káblovej retransmisie na celú oblasť retransmisie (napr. vrátane retransmisie cez internet v spravovanom prostredí). Zároveň sa spresňuje forma, konkrétne na písomnú formu, akou si môže nezastupovaný nositeľ práv vybrať, resp. určiť, ktorá organizácia kolektívnej správy sa bude považovať za vykonávajúcu správu jeho práva na retransmisiu.

čl. I bod 66 §
Dopĺňajú sa nové odseky 4 a 5. Odsek 4 reguluje postup výberu, prerozdelenia a úhrady príjmu z výkonu kolektívnej správy práv nezastupovaným nositeľom práv za použitie predmetov ochrany retransmisiou v prípade, keď správu práv v tomto odbore vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy. Uvedené ustanovenia je potrebné zohľadniť v súlade § 175 ods. 1 písm. c), ktorým sa zavádza povinnosť organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe na použitie predmetov ochrany retransmisiou (vrátane káblovej retransmisie). Z toho vyplýva, že primárne vyberie celý objem prostriedkov za použitie predmetov ochrany retransmisiou organizácia kolektívnej správy poverená v zmysle dohody o spoločnej správe. Keďže v odboroch povinne kolektívne spravovaných práv na retransmisiu existuje k určitému druhu predmetu ochrany viacero organizácií kolektívnej správy, určuje sa, že organizácia kolektívnej správy poverená podľa dohody o spoločnej správe vyplatí príjem z výkonu kolektívnej správy aj za nezastupovaných nositeľov práv tzv. reprezentatívnej organizácii kolektívnej správy, ktorú na tento účel uvedie ministerstvo v evidencii organizácií kolektívnej správy. Nezastupovaný nositeľ práv …

čl. I bod 67 §
Do ustanovenia o evidencii organizácií kolektívnej správy sa dopĺňa nový bod, ktorý zabezpečí, že nezastupovaní nositelia práv budú vedieť, ktorá organizácia kolektívnej správy prerozdelí príjem z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu. Príjem z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu nezastupovaným nositeľom práv však vždy vyplatí tá organizácia kolektívnej správy, ktorú o to písomne požiadali; ak tak neurobia, tak im to vyplatí reprezentatívna organizácia kolektívnej správy práv.

čl. I bod 68 §
Dopĺňajú sa nové právomoci Valného zhromaždenia organizácie kolektívnej správy vo vzťahu k výške podielu na náhradách odmien a vo vzťahu k vytvoreniu rezervného fondu.

čl. I bod 69 §
Ustanovenie odstraňuje praktický problém premlčania lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia počas vedenia sporu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy medzi používateľom a organizáciou kolektívnej správy. Počas trvania sporu používateľ môže použiť predmety ochrany, ktoré mali byť predmetom spornej zmluvy, ak zaplatí peňažné prostriedky vo výške a v lehotách podľa poslednej dohodnutej zmluvy alebo najmenej raz za tri kalendárne mesiace vo výške najmenej 80% odmeny podľa platného a účinného sadzobníka odmien organizácie kolektívnej správy na účet vedený organizáciou kolektívnej správy. Organizácia kolektívnej správy môže s týmito finančnými prostriedkami nakladať, prerozdeliť a vyplatiť ich nositeľom práv. Ak by však súd právoplatne určil odmenu menšiu ako vo výške 80%, používateľ si môže (uhradený) rozdiel uplatniť ako bezdôvodné obohatenie. V prípade dlhšieho sporu však hrozí premlčanie tohto práva. Z toho dôvodu ustanovenie určuje, že počas trvania sporu premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia neplynie.

čl. I bod 70 §
Ustanovenie rozširuje možnosti využitia odsekov 8 až 11 aj na vzťahy medzi vydavateľom periodika a poskytovateľom služby zdieľania obsahu on-line.

čl. I bod 71 a 72 §
Ide o transpozíciu čl. 3 ods. 2 smernice (EÚ) 2019/789. Zavádzajú sa ďalšie kritériá, ktoré by mali organizácie kolektívnej správy zohľadniť pri určení výšky odmien v sadzobníku odmien a v uzatváraných zmluvách, pričom sa viažu na licencovanie doplnkových on-line služieb s vysielateľmi. Doplnková on-line služba sa totiž môže poskytovať cezhranične aj do iných zmluvných štátov, a preto je potrebné, aby organizácia kolektívnej správy pri určení výšky odmien zohľadnila všetky aspekty doplnkovej on-line služby ako sú vlastnosti služby vrátane trvania on-line dostupnosti programov zahrnutých v službe, publikum vrátane divákov v štáte, v ktorom má vysielateľ hlavné sídlo, a v iných zmluvných štátoch, v ktorých sa poskytuje prístup k doplnkovej on-line službe a v ktorých sa táto služba používa, a poskytované jazykové verzie. Zároveň sa však v prípade udeľovania licencií na príslušné spôsoby použitia diel a iných predmetov ochrany obsiahnutých v doplnkových on-line službách nevylučuje výpočet výšky odmien na základe príjmov vysielateľa, čo sa môže uplatniť predovšetkým v prípadoch, ak vyššie uvedené …

čl. I bod 73 §
Obnovuje sa povinnosť organizácie kolektívnej správy vytvárať rezervný fond na uspokojenie nárokov tzv. nezastupovaných nositeľov práv.

čl. I bod 74 §
Spresňuje sa proces výplaty náhrady odmeny v prípade režimu zamestnaneckého diela vo vzťahu k právu vyhotovenia rozmnoženiny.

čl. I bod 75 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 76 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 77 §
Povinnosť organizácií kolektívnej správy uzavrieť dohodu o spoločnej správe sa rozširuje aj o použitie predmetov ochrany retransmisiou, čo zahŕňa aj káblovú retransmisiu, teda aj použitie diel káblovou retransmisiou a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu. Postup výberu, prerozdelenia a výplaty príjmu z výkonu kolektívnej správy práva na retransmisiu sa riadi § 147 nový ods. 4 a 5.

čl. I bod 78 §
Ustanovenie upravuje, že pokiaľ je to možné, má sa pri využití dohody o spoločnej správe uprednostňovať voliteľný režim rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy v prípade udeľovania súhlasu na použitie predmetov ochrany technickým predvedením predmetu ochrany alebo verejným prenosom v prevádzkarňach prostredníctvom technického zariadenia.

čl. I bod 79 §
Legislatívno-technická zmena.

čl. I bod 80 §
Ustanovenie apeluje na využívanie procesu mediácie v rôznych sporoch. Týmto ustanovením je súčasne zabezpečená transpozícia čl. 6 smernice (EÚ) 2019/789, pretože mediáciu možno využiť aj na spory medzi organizáciou kolektívnej správy a prevádzkovateľom retransmisie, ak nedôjde k uzavretiu dohody o udelení súhlasu na retransmisiu. Ministerstvo aj v rámci plnenia požiadaviek čl. 11 smernice (EÚ) 2019/790 koordinuje kultúrny dialóg zainteresovaných strán, a to prostredníctvom Platformy pre kreatívny priemysel.

čl. I bod 81 §
Zavádzajú sa prechodné ustanovenia. Odsek 2 zabezpečí, aby na účely splnenia 6-mesačnej lehoty, po ktorú musí byť obchodne nedostupné dielo zverejnené na portáli EUIPO, započítala aj doba jeho zverejnenia pred účinnosťou tohto zákona (t.j. potencionálne od spustenia portálu 7.6.2021). V odseku 3 je potrebné stanoviť prechodné obdobie s cieľom umožniť vysielateľom a sprostredkovateľom obsahu realizujúcim jediný verejný prenos predmetov ochrany pomocou priameho vstupu, ako aj nositeľom práv prispôsobiť sa novým pravidlám o použití diel a iných predmetov ochrany pomocou priameho vstupu stanoveným v Autorskom zákone. Organizácie kolektívnej správy by mali v zmysle predmetného odseku na verejný prenos diel pomocou priameho vstupu, ktorý sa realizoval pred 7. júnom 2021, udeľovať súhlas až od 7. júna 2025. Súčasne platí, že aj v prípade primeranej odmeny za verejný prenos pomocou priameho vstupu k určeným súvisiacim právam sa bude výber realizovať tiež až od 7. júna 2025. Odsek 4 stanovuje, vo vzťahu k náhradám odmien za ktorý rok, sa mechanizmus rozdeľovania podielu uplatní prvýkrát. …

čl. I bod 82 §
Právne záväzné akty EÚ preberané do Autorského zákona vymenúva príloha č. 3. Do prílohy č. 3 sa preto dopĺňajú smernica (EÚ) 2019/790 a smernica (EÚ) 2019/789.

čl. I

čl. I bod 1. §
Kvôli potrebe vyjasnenia, ktorá organizácia kolektívnej správy v prípade tzv. prekrytia oprávnení na výkon kolektívnej správy práv zastupuje tzv. nezastupovaných nositeľov práv, sa zavádza možnosť dohody medzi organizáciami kolektívnej správy. V záujme transparentnosti sa informácia o tom zverejní v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Ak k takejto dohode nedôjde, považuje sa za určenú organizáciu kolektívnej správy tá, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii vedenej Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (tzv. reprezentatívna organizácia kolektívnej správy). Toto určenie na základe dohody alebo zákona platí dovtedy, pokým si nezastupovaný nositeľ práv písomne neurčí inú organizáciu kolektívnej správy. Možnosť voľby nositeľa práv je tak zachovaná.

čl. I bod 2. §
V nadväznosti na predchádzajúci bod sú ustanovenia § 147 ods. 4 a 5 nadbytočné.

čl. I bod 3. §
Informácie v evidencii sa menia v nadväznosti na zmenu § 147 ods. 2.

čl. I bod 4. §
Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu väčšej právnej istoty, pokiaľ ide o režim premlčania nároku na zaplatenie odmeny alebo primeranej odmeny.

čl. I bod 5. §
Nový paragraf má za cieľ stanoviť v už začatých konaniach podľa § 165 ods. 8, že premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo zaplatenie odmeny alebo primeranej odmeny neplynie pre obe strany vedeného sporu.