Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/136/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609010406 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1609010406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a sudcov JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného F.. J. I., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 142/2009 zo dňa 7. júna 2010, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2010 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a okresnému súdu a tomuto sa ukladá, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 142/2009 zo dňa 7. júna 2010 bol obžalovaný F.. J. I. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že - dňa 29.06.2008 v čase asi o 12.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. A4 EČ BA-XXXTF po štátnej ceste II/XXX mimo obce smerom z obce J. do A., kde v kilometri 19,5 v pravotočivej zákrute z jeho smeru jazdy neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom v rýchlosti najmenej 121 km/h nezvládol vedenie vozidla, prešiel do protismeru, kde s vozidlom narazil do cyklistov mal. T.Ž., nar. 08.08.2002 a Ing. F. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorí jazdili v protismernom jazdnom pruhu pri pravom okraji cesty v smere od obce A. a následne narazil do stromu, pričom vozidlo sa prevrátilo a zostalo na streche, čím porušil ustanovenie § 15 ods. 1 zák.č. 315/1996 Z.z.; v dôsledku zrážky mal. T.Ž., utrpel mnohopočetné so životom nezlučiteľné poranenia hlavy, dutiny hrudnej a brušnej, na následky ktorých krátko po prevoze do nemocnice podľahol a pošk. D.. F. I. utrpel otras mozgu I. stupňa, otvorenú zlomeninu stredného článku 5.prsta pravej ruky s poškodením šľachy naťahovača, podvrtnutie pravého lakťového kĺbu, drvivé poranenie zápästia pravej ruky so stratou kože a podkožného tkaniva o rozmeroch 50x80 mm, mnohopočetné odreniny a pomliaždeniny oboch predkolení, tržnú povrchovú ranu na ľavom predkolení v dĺžke 109 mm, poúrazový šok I. stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 55 kalendárnych dní. Za to mu bol podľa § 149 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a 1 (dva a pol) roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bol poškodený D.. F. I., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom J., Q. XXX/X s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný F.. J. I. prostredníctvom obhajcu ako aj prokurátorka okresnej prokuratúry, obidvaja proti výroku o vine a treste. Obhajca v mene obžalovaného v dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru došlo v konaní pred súdom k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 7, ods. 10 a ods. 12 Tr. poriadku, pretože súd jednostranne vyhodnotil dôkazy produkované proti obžalovanému a neprihliadol na dôkazy vykonané v jeho prospech. Vyslovil námietky k znaleckému posudku vypracovanému znalcom D.. U. v otázke ustálených možných príčin vzniku dopravnej nehody ako aj ustálenej rýchlosti motorového vozidla obžalovaného pred nehodou, nakoľko znalec nezobral do úvahy geodetické zameranie daného úseku (sklon vozovky, členitosť terénu …). V kontexte s uvedeným dal do pozornosti znalecký posudok znalca D.. B., ktorý bol vypracovaný na podnet obhajoby, ktorý však rozdielne od znaleckého posudku D.. U. určil rýchlosť vozidla pred nehodou. Obhajoba predniesla výhrady aj k vypracovanému odbornému vyjadreniu a stanovisku Ústavom súdneho inžinierstva, ktoré stanovisko navyše bolo vypracované na podklade zásahu Generálnej prokuratúry SR, pretože sa už v priebehu konania domáhala vypracovania kvalifikovaného znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. V naznačenom smere obhajca zhodnotením oboch posudkov, odborného vyjadrenia a stanoviska zastáva názor, že v posudkoch a vyjadrení sú podstatné rozdiely, ktoré mohol odstrániť jedine kvalifikovaný posudok príslušného ústavu. V odvolaní tiež poukázal na okolnosť, ktorú uvádzal obžalovaný už v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, teda že pred nehodou mal krátku zdravotnú indispozíciu, ktorá podľa jeho názoru mala podstatný vplyv na vznik dopravnej nehody. Do konania síce bola pribratá znalkyňa F.. X., ale táto sa predovšetkým vyjadrovala k otázke bezvedomia, avšak obžalovaný nikdy tento termín neuviedol, pretože doslova uvádzal, že prestal vnímať. Dal do pozornosti výpoveď znalkyne z hlavného pojednávania, ktorá vo svojej výpovedi použila termín zastreté vedomie, ktoré podľa jeho názoru zodpovedá a vystihuje termín, ktorý pri svojej výpovedi uvádzal obžalovaný, ktorý však z pohľadu laika tieto termíny nevedel odborne posúdiť. Obhajoba považuje za absolútne nesprávne vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu odôvodnené v rozsudku na str. 7, pričom považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný uviedol, že k zdravotnej indispozícii došlo na rovnom úseku pred zákrutou a po precitnutí pred zákrutou sa zľakol a reagoval prudkým brzdením ešte v čase keď cyklistov nevidel a nie je možné uviesť, že brzdením reagoval práve na nich. Pripomenul, že znalec D.. U. na pojednávaní konštatoval, že pokiaľ by nebola vylúčená zdravotná indispozícia pred nehodou, potom sú závery znalcov o príčine nehody nepodstatné. V kontexte s uvedením následne konštatoval, že znalecký posudok znalkyne je dosť povrchný, pretože znalkyňa nepovažovala za potrebné vykonať k svojim záverom vyšetrenie zdravotného stavu obžalovaného. V naznačenom smere vytýkal súdu, že neprihliadol aj na listinné dôkazy, ktoré do spisu založila obhajoba- odborné články zaoberajúce sa naznačenou problematikou z medicínskeho hľadiska. Je presvedčený, že obžalovaný, ak by nedošlo k jeho náhlym zdravotným problémom, by mal možnosť zásadným spôsobom znížiť rýchlosť vozidla a zákrutu prejsť bez problémov. K vyššie uvedenému poznamenal, že vyšetrovateľ a tiež aj prokuratúra odmietli vykonať náležité dokazovanie a tiež odmietli obhajobe vykonať výsluch znalkyne F.. X., z ktorého podľa obhajcu by zrejme vyplynulo minimálne doplnenie znaleckého posudku a prípadne vykonanie iných dôkazov dôležitých pre objasnenie príčiny dopravnej nehody. V dôvodoch odvolania sa obhajoba zaoberala aj otázkou spravodlivosti doterajšieho priebehu konania a v tejto súvislosti dala do pozornosti skutočnosť, že od dopravnej nehody je zo strany médií na verejnosť vytváraný neprimeraný tlak uverejňovaním článkov a televíznych šotov, ktoré popierali prezumpciu neviny. V súvislosti s uvedeným poukázal aj na neprimeraný zásah zo strany generálnej prokuratúry a fakt, že prvotne vo veci bol vydaný trestný rozkaz. S poukazom na uvedené požiadal, aby odvolací súd skutočne objektívne prejednal všetky dôkazy produkované v doterajšom konaní smerujúce k posúdeniu skutočnej príčiny dopravnej nehody, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, vec vrátil okresnému súdu na nové konanie s tým, aby súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere a znovu rozhodol. Prokurátorka okresnej prokuratúry v dôvodoch odvolania v prvom rade namietala súdom ustálenú rýchlosť vozidla obžalovaného na 121 km/h, ktorá nemá podľa jej názoru oporu vo vykonanom dokazovaní a ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri určovaní rýchlosti vozidla riadil. Poukázala na znalecký posudok znalca D.. T. U., o ktorého závery sa opiera aj obžaloba a ktorý určil rýchlosť vozidla obžalovaného v čase začiatku reakcie tj. pri vchádzaní do zákruty na 142 km/ h a na pojednávaní túto rýchlosť určil v rozpätí od 137 km/h do 147 km/h . Tiež sa zaoberala rýchlosťou, ktorú určil znalec D.. P. B., t.j. v rozmedzí od 114,95 km/h do 127,05 km/h a zároveň upozornila na viaceré nedostatky a nepresnosti v posudku znalca, ktoré na hlavnom pojednávaní pripustil aj sám znalec, kedy uviedol, že nárazová rýchlosť 73,5 km/h bola nárazovou rýchlosťou do stromu a nie do cyklistov, ako to pôvodne v posudku uviedol. Poukázala na stanovisko, ktorým boli posudzované vypracované znalecké posudky znalcov z odboru dopravy ako aj výpoveď D.. U. A. na hlavnom pojednávaní a vzhľadom k rozobratému dospela k záveru, že prvostupňový súd nesprávne ustálil rýchlosť vozidla na hodnotu 121 km/h, pričom vychádzal zo znaleckého posudku D.. P. B.. Dala do pozornosti aj výsledky vyšetrovacieho pokusu prihliadajúc na miesto straty vedomia obžalovaného do miesta začiatku reakcie vodiča ako aj stopy po pohybe vozidla. Konštatovala, že nebolo ani preukázané, že zdravotné problémy obžalovaného zohrali úlohu pri dopravnej nehode. Vo vzťahu k vyššie uvedenému a uloženému trestu je toho názoru, že s poukazom na závažnosť a nenapraviteľnosť následkov spáchaného činu obžalovaným je potrebné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere. Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky a sám vo veci rozhodol o vine a treste tak, že pri zachovaní totožnosti skutku upraví rýchlosť vozidla na 142 km/ h a uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia spolu s prísnym trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave v zmysle § 317 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné. Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok je zatiaľ predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku), boli zistené chyby rozsudku najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku), pričom vznikli aj pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku). Uvedené zistenia sú dôvodom toho, že odvolací súd o odvolaniach obžalovaného a prokurátorky rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože chyby nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 326 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku). Krajský súd v prvom rade zistil, že súd prvého stupňa vykonal dňa 7.6.2010 hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného F.. J. I., hoci zákonné podmienky na takýto postup splnené neboli. Z ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. poriadku totiž vyplýva, že v neprítomnosti obžalovaného sa môže hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a o skutku, ktorý je predmetom obžaloby bol obžalovaný už niektorým orgánom činným v trestnom konaní vyslúchnutý a bolo dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia, bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania. Podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku platí: Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. Zo znenia citovaného ustanovenia Trestného poriadku je teda zrejmé, že hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného je možné vykonať, ak sú splnené pozitívne a kumulatívne všetky stanovené podmienky uvedené v odseku 2 a neprichádza do úvahy zároveň splnenie negatívnej podmienky vyjadrenej v odseku 3 s výnimkou vyjadrenou v odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia tj. súhlasu obžalovaného s takýmto postupom. Z procesného spisu však možno zistiť, že obžalovaný Mgr. J. I. nebol na hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 7.6.2010 riadne a včas predvolaný, aj napriek tomu, že svojim písomným podaním z 1.3.2010 (čl. 603) vyslovil súhlas, aby sa hlavné pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti. Aby súd prvého stupňa mohol vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného bolo nevyhnutné, aby okrem jeho súhlasu s takýmto postupom, boli pozitívne a kumulatívne splnené všetky stanovené podmienky uvedené v ustanovení § 252 ods. 2 Tr. poriadku vrátane toho, že obžalovaný na hlavné pojednávanie bude riadne a včas predvolaný. O riadne predvolanie nejde, pokiaľ nemá okresný súd doklad o tom, že predvolanie bolo obžalovanému doručené do vlastných rúk (§ 65, § 66 Tr. poriadku). Iné než písomné predvolanie je riadne pokiaľ sa s jeho obsahom obžalovaný spoľahlivo zoznámil. O takomto predvolaní je nutné urobiť záznam do zápisnice o hlavnom pojednávaní, resp. do spisu. V predloženom spisovom materiáli sa však doklady o doručení predvolania obžalovanému ani iné záznamy súdu nenachádzajú. Rovnako sa nedá zistiť, či bol obžalovaný okresným súdom upozornený na to, že jeho súhlas, aby sa namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní čítala zápisnica o jeho výpovedi, nie je potrebný pokiaľ sám požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti (§ 263 Tr. poriadku). Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky, aby okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 7.6.2010 v neprítomnosti obžalovaného, dôkazy vykonané na tomto hlavnom pojednávaní (osobné výsluchy svedka F.. J. D., znalkýň F.. K. X. X.., F.. L. F., prečítaná výpoveď svedkyne F.. P. F. z prípravného konania, prečítané znalecké posudky, oboznámené listinné dôkazy) trpia procesnými vadami, na ktoré nemôže súd prihliadať pri svojom rozhodnutí. Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku súd pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Uvedené pochybenie preto nemohol napraviť ani krajský súd, keďže táto časť hlavného pojednávania sa musí znovu vykonať. V kontexte s vyššie uvedeným vo vzťahu k priebehu hlavného pojednávania a vykonaným dôkazom v dňoch 1.3.2010 a 12.4.2010 je potrebné uviesť, že boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a preto je nutné prihliadať na tieto dôkazy. Obžalovaný F.. J. I. zhodne na hlavnom pojednávaní (dňa 1.3.2010) ako aj v prípravnom konaní uviedol, že na priebeh jazdy si celkom dobre nespomína a je presvedčený, že v zákrute za Rohožníkom na určitú chvíľu stratil vedomie, ktorého stratu odhadol na plus/mínus 2 sekundy a ktorá bola pravdepodobne spôsobená pretrvávajúcimi ťažkosťami s chrbticou, pričom mu túto domnienku potvrdil aj lekár. Rýchlosť, ktorou išiel mimo obce odhadol okolo 90-100 km/h a pri prejazde obcou dodržiaval v tom čase stanovenú rýchlosť tj. 60 km/h. Uviedol, že počas jazdy nezaznamenal žiadne zdravotné obtiaže a tieto prišli náhle v danom úseku. Nepamätal si, či počas jazdy robil nejaké prudké pohyby i keď bol po dopravnej nehode pri vedomí, ale matne si spomenul na udalosti, ktoré potom nasledovali. Skutočnosť, že mal zrejme výpadok vedomia, si uvedomil neskôr, keď rozmýšľal nad dopravnou nehodou a nad svojim konaním. Poškodený - svedok D.. F. I. popísal priebeh nehody tak ako ho vnímal a potvrdil, že do predmetnej zákruty vchádzal so synmi na bicykloch tak, že prvý išiel starší syn, potom mladší a ako posledný išiel on sám, keď sa zo zákruty vyrútilo šialenou rýchlosťou tmavé auto, ktoré smerovalo na nich. Mal pocit, že sa vodič snaží autom manévrovať tak, že začal prerušovane brzdiť. Vypočutí svedkovia: F. X., Bc. F. O., V. O., E. O., P. O., priamymi svedkami dopravnej nehody neboli a v podstate sa vyjadrovali k okolnostiam pred nehodou, predovšetkým k tomu čo počuli (zhodne potvrdili, že podľa zvuku jazdiace tmavé vozidlo sa pohybovalo pred dopravnou nehodou veľkou rýchlosťou) a po príchode na miesto nehody sa svedkovia (F. X., Bc. F. O., P. O. ) vyjadrovali k tomu čo videl, t.j. k počtu účastníkov nehody, rozmiestneniu poškodených a motorového vozidla po nehode ako aj priebehu záchrany a ošetrenia zranených. Jediným svedkom, ktorý videl priebeh dopravnej nehody bol D.. G. Q., ktorý potvrdil, že uvedeného dňa počul na ceste piskot pneumatík a videl tmavé auto ako vo veľkej rýchlosti vrazilo do skupiny cyklistov, ktorí sa pohybovali po pravej krajnici smerom z A. na J., počul slabší náraz a videl telo letieť vzduchom a následne počul silnejší náraz. Ostatní vypočutí svedkovia (V. O., E. O.) sa k priebehu nehody vyjadriť nevedeli. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2010 boli v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku vypočutí znalci: X.. D.. U. A. C.., D.. T. U. a D.. P. B.. Znalec D.. T. U. bol do konania pribratý v prípravnom konaní za účelom vypracovania znaleckého posudku, v ktorom na základe meraní a podkladom poskytnutých orgánmi činnými v trestnom konaní ustálil, že rýchlosť vozidla v mieste začiatku reakcie vodiča - vjazdu do zákruty bola cca 142 km/ h (t.j. v rozpätí od 137 km/h do 147 km/h), vodič začal reagovať brzdením ešte v čase, keď bol vo svojom jazdnom pruhu - začal reagovať v čase 2,45 s, v mieste 87,29 m pred nárazom do K. I., z čoho znalcovi vyplynulo, že vodič reagoval na svoju rýchlosť a nie na cyklistov. Nárazovú rýchlosť do cyklistu K. I. znalec stanovil na 103,3 km/h, do D.. F. I. na 94 km/h a nárazovú rýchlosť do stromu vypočítal na 78 km/h a vozidlo sa od stromu odrazilo rýchlosťou 24,95 km/h. V posudku zohľadnil vybavenie vozidla (ABS, EPS, protipreklzujúcim systémom, elektronickým rozdeľovaním brzdnej sily a elektronickým stabilizačným systémom, hydraulickým asistentom), ktorú technickú výbavu vozidla pri vypracovaní posudku vzal do úvahy. Zároveň konštatoval, že cyklisti sa pohybovali správne a nemali čas na akúkoľvek reakciu. Zo strany obhajoby bol predložený dôkaz a to znalecký posudok vypracovaný znalcom D.. P. B., ktorý aj na podklade geodetického zamerania vyrátal rýchlosť vozidla obžalovaného pred nehodou na 121 km/h (t.j. v rozpätí od 114,95 km/h do 127,06 km/h). V čase zrážky s cyklistom podľa tohto posudku bola rýchlosť vozidla 73,5 km/h, pred zrážkou začal brzdiť vo vzdialenosti 64 m a podľa výpočtov znalca vozidlo plne brzdilo vo vzdialenosti 55 m pred zrážkou a vodič na cyklistov reagoval keď bol od miesta zrážky vzdialený 96 metrov. K znaleckému posudku D.. P. B. sa vyjadril aj znalec D.. T. U. a to doplnením posudku, v ktorom uviedol, že závery posudku predloženého obhajobou sú neprijateľné, nakoľko by pri rýchlosti, ktorú ustálil D.. P. B. nedošlo k poškodeniu vozidla v rozsahu ako bolo zadokumentované a preto s takýmto záverom vyslovil jednoznačne nesúhlas. Na hlavnom pojednávaní znalec D.. P. B. uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku pracoval s programom, ktorý nevzal do úvahy EPS, čo môže byť dôvodom, prečo znalci odlišne ustálili rýchlosť vozidla pri vchádzaní do zákruty a na pojednávaní skorigoval svoj výpočet v tom, že rýchlosť 73,5 km/ h nie je nárazová rýchlosť do cyklistov, ale do stromu. V ostatnom zotrval na zistenia prezentovaných vo vypracovanom znaleckom posudku. Vzhľadom na odlišné závery znalcov bol Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline orgánmi činnými v trestnom konaní formou žiadosti požiadaný o vypracovanie odborného vyjadrenia a zodpovedanie otázok zameraných predovšetkým k posúdeniu satelitných záberov tj. či predložená satelitná snímka je dostatočne presná pre potreby znaleckého skúmania, ku ktorým sa vyjadril aj na pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní zástupca - riaditeľ ústavu prof. D.. U. A. sa tiež vyjadril k stanovisku, ktoré vypracoval ústav na základe podnetu a požiadavky Generálne prokuratúry SR (čl. 518) a k tomuto dodal, že znalecký posudok D.. T. Guštaru je po formálnej stránke vypracovaný správne a súlade s predpismi, je preskúmateľný a závery znalca označil za technicky správne a úplné. K znaleckému posudku D.. P. B. povedal, že aj tento posudok je vypracovaný po formálnej stránke v súlade s predpismi, ale upozornil, že sa znalec nezaoberal komplexne nehodovým dejom, pretože odpovedal na otázky obhajoby a naviac bol zistený nesprávny výpočet nárazovej rýchlosti do stromu. Mimo zadania na hlavnom pojednávaní uviedol, že „im vyšla rýchlosť vozidla okolo 137 km/h“ a dodal, že pri určení tejto rýchlosti vzali do úvahy technickú výbavu predmetného vozidla, pretože s takýmto programom na univerzite pracujú. Je potrebné k uvedenému zo strany odvolacieho súdu dodať, že ústav v odbornom vyjadrení (čl. 314) odpovedal na otázky zadané orgánmi činnými v trestnom konaní na podklade žiadosti a tieto boli úzko zamerané na posúdenie presnosti satelitných snímok z pohľadu ich dostatočnosti pri znaleckom skúmaní a čo sa týka stanoviska ústavu z čl. 518, nie je zrejmé na podklade akého rozhodnutia bol ústav požiadaný o podanie písomného potvrdenia/stanoviska. Ustanovenie § 141 ods. 2 Trestného poriadku predpokladá, že vyžiadanie odborného vyjadrenia i potvrdenia/stanoviska sa robí opatrením, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a preto podľa názoru krajského súdu mal byť Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na vypracovanie odborného vyjadrenia a stanoviska/potvrdenia pribratý na podklade opatrenia. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že i napriek vypracovaniu posudkov dvoma znalcami z odboru doprava cestná a ich osobného výsluchu na hlavnom pojednávaní, zostali pochybnosti a neúplnosti, ktoré neboli odstránené ani výsluchom znalcov. Je namieste konštatovanie odvolacieho súdu, že v konkrétnom prejednávanom prípade sa jedná o obzvlášť závažný a náročný prípad, ktorý vyžaduje osobitné posúdenie znaleckým ústavom, ktorý podľa vyjadrenia jeho riaditeľa prof. D.. U. A. C.. disponuje takým programom, ktorého použitie môže napomôcť v konkrétnom prejednávanom prípade pri posúdení priebehu nehodového deja aj s prihliadnutím na technické vybavenie vozidla obžalovaného. Samotná existencia dvoch znaleckých posudkov s odlišnými závermi dôležitými pre rozhodnutie vo veci je dostatočným signálom, aby bol do konania pribratý znalecký ústav. Bude preto potrebné, aby prvostupňový súd do konania pribral Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom vypracovania znaleckého posudku zohľadňujúceho všetky okolnosti dopravnej nehody spolu s prihliadnutím na typ a technické vybavenie vozidla, ktorým obžalovaný v čase nehody jazdil. S poukazom na vyššie uvedené bude vecou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, zopakovať dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 7.6.2010, odstrániť procesné pochybenia, prípadne doplniť dokazovanie ak vyvstane potreba takéhoto doplnenia za dodržania ustanovení Trestného poriadku, tak ako to požaduje krajský súd. Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.