Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cbsi/48/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005899873 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1005899873.14 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: N.. H. U., W. X, XXX XX Košice, zast.: JUDr. Dušan Szabó, advokát, Nemocničná 7, P.O.BOX 29, 077 39 Kráľovský Chlmec proti žalovanému: JUDr. Dušan Noskovič, advokát, Jégeho 5, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Agrokombinát PD Lehnice, o uznanie pravosti pohľadávky vo výške 19.288,224 Eur (581.077,04 Sk) takto r o z h o d o l : Žaloba žalobcu sa z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Cbsi 48/05-180 zo dňa 6.4.2010 žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Rozsudok bol odôvodnený tým, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku prihláseného v konkurznom konaní prihláškou, ktorá je vedená vo veriteľskom zväzku č. 932. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca a rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obo 72/2010-227, zo dňa 3.8.2010 bol prvostupňový rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkovému stavu. Úlohou súdu, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, je doplniť dokazovanie a vyzvať žalobcu, aké dôkazy, resp. doklady na preukázanie svojho nároku má žalobca predložiť. Súd v novom konaní zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6K 30/1999-63 zo dňa 31.3.1999 bol na majetok PD Agrokombinát Lehnice vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený žalovaný. Žalobca doručil konkurznému súdu prihlášku, v ktorej si uplatnil nárok voči úpadcovi, ktorý je vedený vo veriteľskom zväzku č. 932, a v prihláške špecifikoval svoju pohľadávku nasledovne: 1. 508.658,- Sk s úrokmi z omeškania na základe žaloby zo dňa 18.10.1990. K tomu trovy vo výške 13.965,02 Sk. Spor sa pojednáva na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 5C 177/90. 2. 46.985,- Sk s úrokmi z omeškania alebo alternatívne: 910 kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87q kukurice a 19q jačmeňa. K tomu trovy 8.471,50 Sk. Nárok je upatnený na Okresnom súde v Dunajskej Strede a vedený pod sp. zn. 9C 61/94. 3. 1.424,32 Sk a úroky z omeškania na základe rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 18.9.1995 dopĺňacieho rozsudku zo dňa 24.4.1997 a opravného uznesenia zo dňa 17.6.1997 právoplatných od 7.7.1997, sp. zn. 6C 13/92. K tomu trovy vo výške 1.573,20 Sk. Svoju pohľadávku požaduje zaradiť do 1. triedy pre rozvrh. Pohľadávka žalobcu bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 1.10.1999. Konkurzný súd upovedomením o výsledku prieskumného pojednávania úpadcu zo dňa 24.2.2000 oznámil žalobcovi, že žalovaný uznal žalobcovi pohľadávku vo výške 4.184,- Sk v 4. triede a poprel pohľadávku vo výške 576.893,04 Sk v 1. triede z dôvodu, že suma je v rozpore s opravným uznesením 6C 13/1992. Na základe tohto upovedomenia žalobca podal žalobcu, ktorou sa domáha uznania svojej pohľadávky vo výške 581.077,04 Sk so zaradením v 1. triede. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pohľadávka žalobcu vo výške 576.839,04 Sk nebola ním uznaná, pretože po preštudovaní spisového materiálu - súdnych sporov vedených na Okresnom súde Dunajskej Strede pod sp. zn. 5C 177/90, sp. zn. 9C 61/94 došiel k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov v konkurznom konaní a poukazuje zároveň na ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce platného v čase rozviazania pracovného pomeru. V konaní vedenom pod sp. zn. 5C 177/90 bolo preukázané, že dňa 15.2.1991 nastúpil žalobca do zamestnania na Ústav experimentálnej veterinárnej medicíny, Škultétyho 3, Košice. Pokiaľ ide o nárok žalobcu o náhradu škody, ktorá mu vznikla nevydaním naturálnych pôžitkov v sume 46.985,- Sk s úrokom z omeškania alebo alternatívne: 910 kg kryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87q jačmeňa a k tomu trovy konania 8.471,50 Sk žalovaný uvádza, že žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno, a to za celý čas konania nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci oprávnenosť jeho pohľadávky, čo je povinnosťou v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a § 20 ZKV. Žalovaný uvádza, že v dokladoch úpadcu sa nikde nenachádzajú listinné dôkazy o tom, že by žalobcovi bolo schválené vydanie naturálnych pôžitkov, navyše v ním uvádzanom množstve a hodnote. Právny nárok na vydanie naturálnych pôžitkov pre členov družstva nebol. Krajský súd v Bratislave zistil, že žalobca bol rozhodnutím predstavenstva úpadcu zo dňa 27.9.1990 vylúčený ako člen z družstva. Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom č.k. 5C 177/90-43 zo dňa 19.2.1991 vo veci žalobcu o neplatnosť prevedenia a vyslovenie, že neprítomnosť v práci nie je neospravedlnenou absenciou rozhodol tak, že určil, že prevedenie navrhovateľa zo dňa 20.8.1990 je neplatné a ďalej určil, že neprítomnosť navrhovateľa v práci nie je neospravedlnenou absenciou, a to dňa 13.8.1990 a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 13Co 199/91-65 zo dňa 19.6.1991 v časti výroku o určení neplatnosti prevedenia potvrdený a vo zvyšku bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 5C 177/90-110 zo dňa 6.8.1992 bolo rozhodnuté tak, že súd určil, že vylúčenie z družstva zo dňa 28.9.1990 je neplatné a členský pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Ďalej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady mzdy 17.447,92 Kčs, ako aj trovy konania a tiež súd určil, že neprítomnosť žalobcu v práci 13.8.1990 nie je neospravedlnenou absenciou. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co 368/92-127 zo dňa 25.3.1993 bolo rozhodnuté tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady mzdy, trov konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. V ostatnej napadnutej časti tento rozsudok potvrdzuje. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobca ani v žalobe, ani v priebehu konania uplatnený nárok na náhradu mzdy nešpecifikoval, hoci takáto špecifikácia je predpokladom riadne uplatneného nároku podľa § 79 O.s.p.. Súd ďalej zistil, že úpadca oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.7.1996 nasledovné: - Potvrdzujeme týmto prijatie Vášho návrhu na skočenie členského a pracovného pomeru. Zároveň si dovoľujeme Vám navrhnúť nasledovné: Uzavrieme dohodu o skončení Vášho členského a pracovného pomeru dňom 28.9.1990, ďalšie právne a súdne spory nebudú potrebné. Zároveň sme ochotní Vám uhradiť 1/2icu nákladov na súdne poplatky. Súčasne sa tým stane bezpredmetné z Vašej strany doplatenie členského podielu. Citovaný list úpadcu nepreukazuje skončenie členského a pracovného pomeru žalobcu v družstve, t.j. úpadcu. Súd podľa pokynu Najvyššieho súdu SR, ako aj v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co 368/92-127 zo dňa 25.3.1993 (konanie vedené na Okresnom súde v Dunajskej Strede sp. zn. 5C 177/90) uložil žalobcovi, aby upresnil svoj návrh - za aké obdobie sa domáha náhrady mzdy, v akej výške a na akom skutkovom a právnom základe. Žalobca do spisu založil oznámenie spoločnosti PRODOMO, a.s., Hattalova 12/A, Bratislava, o výške priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnancov Agrokombinátu PD Lehnice, ktorí boli evidovaní na rovnakom stredisku ako žalobca a je predpoklad, že vykonávali rovnakú prípadne podobnú prácu za obdobia rokov 1991-1996. Na konci roku 1996 bolo stredisko, na ktorom pracoval žalobca zrušené, a preto nemôže uvedená spoločnosť potvrdiť priemerný mesačný hrubý zárobok zamestnancov s rovnakým, prípadne obdobným pracovným zameraním za obdobie 1997-1999. Ďalej spoločnosť oznámila, že rozhodnutia predstavenstva družstva o vyplatených naturálnych pôžitkoch v prípade, že existujú, sa nachádzajú v Štátnom archíve v Bratislave, pobočka Šaľa. Výšku vyplatených naturálnych pôžitkov uviedla spoločnosť v tabuľke, avšak dovoľuje si upozorniť žalobcu, že nie všetkým pracovníkom boli vyplatené naturálne pôžitky. Žalobca v priebehu konania doložil do spisu kópie mzdových listov za obdobie od 28.9.1990 od jeho bývalých zamestnávateľov, a to od Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Od Prírodovedeckej fakulty univerzity P. J. Šafárika Košice, avšak mzdové listy za obdobie od roku 1996 -1999 žalobca neobdržal, a preto ich ani súdu nemohol predložiť. V priebehu pojednávania, t. j. dňa 17.6.2011 na otázku súdu, aby žalobca špecifikoval svoj návrh na náhradu mzdy za uvedené obdobie, t.j od neplatného vylúčenia žalobcu z družstva do vyhlásenia konkurzu uviedol právny zástupca žalobcu, že nárok si žalobca špecifikoval v konaní pred Okresným súdom v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp.zn. 5C 177/90. Súd si zabezpečil fotokópiu spisu vedeného na Okresnom súde v Dunajskej Strede, z ktorého však nevyplýva, že si žalobca špecifikoval v tomto konaní nárok na náhradu mzdy. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na uznanie jeho pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní vo veriteľskom zväzku č. 932. Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZKV) konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môže uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o pravosti pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd. Podľa § 23 ods. 4 ZKV ak správca zaradil pohľadávku do iného poradia, ako si veriteľ uplatnil v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd veriteľa vyzve, aby poradie uplatnil v ním určenej lehote na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Súd konštatuje, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku v lehote stanovenej súdom a uplatnil si aj, aby pohľadávka bola zaradená v 1. triede pre rozvrh. Súd konštatuje, že uznaná časť pohľadávky správcom v priebehu konkurzného konania vo výške 4.362,70 Sk - vec vedená na Okresnom súdu v Dunajskej Strede pod sp. zn. 6C 13/92 bola správcom zaradená podľa § 32 ods. 1 písm. d) ZKV do 4. triedy pre rozvrh. Podľa § 45 ods. 2 ZKV, na základe zoznamu prihlášok možno po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok úpadcu. V danom prípade uplatnený nárok v žalobe uvedený v prihláške pod bodom 3, nie je zo strany žalobcu v tomto prípade právne opodstatnený s poukazom na ust. § 45 ods. 2 ZKV. Súd konštatuje, že pohľadávka, ktorú neuznal žalovaný na prieskumnom pojednávaní vo výške 508.658,- Sk s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania vo výške 13.965,02 Sk, ktorá predstavuje náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, je potrebné zamietnuť. K tejto časti nároku súd uvádza, že podľa § 35 ods. 4 zák. č. 162/1990 Zb. pracovné vzťahy medzi družstvom a členom sa spravujú týmto zákonom, Zákonníkom práce a vykonávacími predpismi v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru patrí pracovníkovi podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci, alebo ak dôjde medzi nimi k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak k tomu nedôjde a pracovník sa domáha na súde určenia neplatného rozviazania pracovného pomeru a priznania nároku na náhradu mzdy, patrí pracovníkovi náhrada v zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce až do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým vyslovil neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Preto pri posudzovaní náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru (po právoplatnosti rozhodnutia súdu), pokiaľ organizácia neumožní pracovníkovi pokračovať v práci a neposkytne mu mzdu, nejde už o nárok z neplatného rozviazania pracovného pomeru, ale o nárok z trvajúceho pracovného pomeru, ktorý treba posudzovať podľa § 130 Zákonníka práce. Podľa § 130 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy. Priemerný zárobok sa zisťuje podľa ust. § 275 Zákonníka práce a nariadenia vlády č. 54/1975 Zb. a vyhlášky č. 112/1975 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zisťovaní priemerného mesačného zárobku. Podkladom pre výpočet priemerného zárobku sú mzdové listy, pričom treba pri výpočte brať do úvahy aj sviatky, dovolenku, prípadnú práceneschopnosť a ošetrovanie člena rodiny ako i čas, počas ktorého navrhovateľ ako nezamestnaný poberal od OÚP Trebišov podporu v nezamestnanosti. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol od 15.2.1991 do 31.12.1991 a od 1.1.1993 do 31.12.1993 v pracovnom pomere v Ústave experimentálnej a veterinárnej medicíny, od 1.1.1994 do 30.11.1995 vo Výskumnom ústave veterinárnej medicíny a od 1.12. 1995 do 30.11.2001 na Prírodovedeckej fakulte UPJS, z čoho jednoznačne vyplýva, že nemal záujem opätovne nastúpiť do práce u úpadcu. Listy zo dňa 9.12.1991 (č.l. 164), 3.10.1992 (č.l. 161), 18.9.1992 (č.l. 147), 28.3.1993 (č.l. 162), ktorými žiadal úpadcu, aby mu pridelil prácu na pôvodnom pracovisku, súd považoval za účelové. Úpadca ani nemohol žalobcu prijať na jeho pôvodne miesta, pretože toto bolo z dôvodu organizačných zmien v družstve zrušené, čo úpadca žalobcovi oznámil (č.l. 184). Správnosť tohto postupu úpadcu vyplýva i z § 39 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že ak nie je takéto zaradenie na pôvodné miesto možné z vážnych prevádzkových dôvodov (napr. organizačné zmeny), musí byť pracovník prevedený na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to pokiaľ možno na tom istom pracovisku, kde pracoval predtým. Túto povinnosť si úpadca splnil, keď žalobcovi ponúkol miesto farmára v živočíšnej výrobe. V konaní bolo preukázané, že po zrušení jeho pôvodného miesta mu ponúkol miesto farmára živočíšnej výroby, na ktoré žalobca nenastúpil. Žalobca listom zo dňa 26.12.1995 z dôvodu zrušenia jeho pôvodného pracovného miesta v imunologickom laboratóriu na základe organizačných zmien v družstve požiadal družstvo o zrušenie členstva dohodou k 31.12.1995. Zrušenie členstva i pracovného pomeru v družstve dohodou k 30.6.1996 žiadal žalobca aj listom zo dňa 25.6.1996. Z uvedených listov je nesporné, že žalobca už nemal záujem zotrvať v pracovnom pomere u úpadcu. Úpadca bol ochotný ukončiť so žalobcom členský a pracovný pomeru dohodou dňa 28.9.1990, ako to vyplýva z listu úpadcu zo dňa 11.7.1996 (č.l. 151). V tejto časti rozhodnutia súd použil dôkazy v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cbi 6/2009. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca sám požiadal o skončenie pracovného pomeru, čo úpadca akceptoval listom zo dňa 12.7.1996, podľa názoru súdu, neboli splnené zákonné predpoklady pre ukončenie pracovného pomeru dohodu, resp. iným zákonným spôsobom a súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o rozviazaní pracovného pomeru organizácia a pracovník uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody rozviazania pracovného pomeru, ak to pracovník požaduje. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou dohody o rozviazaní pracovného pomeru (okrem vyjadrenia vôle obidvoch účastníkov rozviazať pracovný pomer touto formou) je určenie okamihu, kedy má pracovný pomer skončiť tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o dni, kedy pracovný pomer má skončiť. Z listov žalobcu zo dňa 26.12.1995, 25.6.1996 a 11.7.1996 (č.l. 151) však len vyplýva, že žalobca bol ochotný ukončiť pracovný pomeru s úpadcom dohodou k určitému dňu. Takisto úpadca listom zo dňa 12.7.1996 (č.l.151) určil len termín (28.9.1990), ku ktorému je úpadca ochotný uzatvoriť so žalobcom dohodu o ukončení členského a pracovného pomeru. V konaní nebolo preukázané, že k dohode o skončení pracovného pomeru došlo. Súd ďalej konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. XC 177/90 bolo rozhodované o povinnosti zaplatiť žalobcovi úpadcom náhradu mzdy z neplatného vylúčenia z družstva. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobca sa zamestnal ku dňu 15.2.1991. Podľa § 31 ods. 3 písm. a) bod 1. ZKV, pracovnými nárokmi podľa ods. 1 sú nároky úpadcových zamestnancov z pracovného vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu: mzdové (platové nároky) odmeny za pracovnú pohotovosť a odmeny z dohôd o pracovnej činnosti za obdobie 3 mesiacov pred začatím konkurzu a v priebehu konkurzu. Podľa § 31 ods. 4 ZKV, nároky podľa odseku 3, ktorých splatnosť nastala pred vyhláseným konkurzu sa prihlásia podľa § 20. Podľa § 20 ods. 1 ZKV, veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia, alebo exekúcia; to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie ( § 28 ) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu nie sú splnené podmienky na priznanie nároku uplatnenej v žalobe pod sp. zn. 5C 177/90, pretože sa žalobca zamestnal ku dňu 15.2.1991 a nie sú splnené ani podmienky Zákonníka práce uvedené v ust.§ 61 ods. 2. Je potrebné ďalej uviesť aj tú skutočnosť, že žalobca sám požiadal o skončenie členského a pracovného pomeru, čo úpadca akceptoval listom zo dňa 12.7.1996 (č. l. 141 spisu). Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 9C 61/94 a popretia zo strany žalovaného, je potrebné konštatovať, že aj v tejto časti je nárok žalobcu právne neopodstatnený. Žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu, čo je jeho povinnosťou v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a podľa § 20 ZKV. Žalovaný v priebehu pojednávania konaného dňa 12.3.2010 uviedol, že je z jeho strany vypracovaná konečná správa, ktorá bola prejednaná, voči konečnej správe v zmysle § 29 ods. 3 ZKV, žalobca nepodal námietky. Súd konštatuje, že táto skutočnosť nemá vplyv na žalobcov nárok na uznanie pravosti pohľadávky a zaradenia pohľadávky do triedy. Ako vyplýva z § 29 ZKV konečná správa je vlastne správa týkajúca sa speňažovania majetku z podstaty ku ktorej je pripojené vyúčtovanie odmeny správcu a výdavky spojené s konkurzným konaním a správca ju podáva po speňažení majetku z podstaty. V priebehu konania na otázku súdu, či žalobca vie preukázať opodstatnenosť svojich nárokov uplatnených v konkurznej prihláške a v žalobe uviedol, že žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie oprávnenosti svojho nároku nemá. Súd konštatuje, že konanie o zistení pravosti pohľadávky a zaradenia pohľadávky do iného poradia je samostatným konaním v zmysle § 23 ZKV. V tomto konaní je povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojej pohľadávky a dôkazy o oprávnenosti pohľadávky musia byť pripojené k prihláške pohľadávky v zmysle § 20 ZKV. Ako vyplýva z celého konania žalobca žiadny dôkaz preukazujúci oprávnenosť svojej pohľadávky neprodukoval a odvolával sa iba na prebiehajúce konania na Okresnom súdu v Dunajskej Strede. Súd po tom ako si zaobstaral rozhodnutia súdu a spis sp. zn. 5C 177/90, dospel k záveru, že žalobca svoj návrh neosvedčil. Pri ostatných pohľadávkach súd konštatuje, že v tejto časti návrh žalobcu zamietol z už vyššie uvedených dôvodov. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko si ich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu písomne, dvojmo. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. a je ho možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p..