Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/152/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408200318 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1408200318.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: P. Š., L. XXXX/X, O., Č. J., zastúpeného F.. V. K., T., Q. K. XXX/X, H. - F. H., Č. J., proti povinnej: F.J.. T. E., A.Z. XXXX/X, B., zastúpenej P.. X. T., T., Č. X, B., vedenej súdnym exekútorom P.. P. Q., Q. Q. M. Ú. J. XX, B., pod č. EX 2/2008, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 165,97 eur istiny s príslušenstvom, zmenečnú odmenu, trovy konania a trovy exekúcie, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.8.2009 č.k. 57Er/31/2008 - 23, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.8.2009 č.k. 57Er/31/2008 - 23 m e n í tak, že exekúciu z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie, keď jej podanie, označené ako námietky proti exekúcii, posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.). Povinná uviedla, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že jej dosiaľ nebol doručený. Krajský súd v Ostrave mal za to, že býva v B. na Z. R.. Č.. XX, ona však v čase súdneho konania bývala na A.Z. R.. XXXX/X, čo doložila fotokópiou občianskeho preukazu, vydaného 24.2.2006. Keďže uvedenie správnej adresy žalovaného je vecou žalobcu, povinná nemala žiadnu vedomosť o súdnom konaní v Ostrave, nemala možnosť zúčastniť sa ho a rozsudok jej nebol doručený. Súd v odôvodnení tiež uviedol, že zo spisu KS v Ostrave sp. zn. 27Cm 96/2007 má preukázané, že po neúspešnom doručovaní na adresu označenú žalobcom sa pokúsil zisťovať adresu žalovanej prostredníctvom Centrálneho registra obyvateľov SR a tiež prostredníctvom žalobcu. Keďže zisťovanie nebolo úspešné, ustanovil žalovanej opatrovníka, P.. J. B., T., ktorému bol exekučný titul riadne doručený. Poukázal na článok 22 písm. a/ Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z.z. (ďalej Zmluva), podľa ktorého zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v Zmluve rozhodnutia v majetkových veciach vydané na území druhej zmluvnej strany. S poukazom na ustanovenie § 29 ods. 2 českého O.s.ř. má za to, že povinnej bol ustanovený opatrovník v súlade so zákonom, a preto exekučný titul nadobudol právoplatnosť i vykonateľnosť, a preto návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie povinná, ktorá uviedla, že na č.l 6 spisu Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 27 Sm 4/2007 sa nachádza fotokópia listu Ministerstva vnútra SR, Registra obyvateľov SR, z obsahu ktorého je zrejmé, že bol vyhotovený 10.11.2004, teda viac než dva roky pred podaním žaloby, z prezentačnej pečiatky súdu vyplýva, že súdu bol doručený mesiac a 11 dní pred podaním žaloby, nevyplýva však z neho, komu bol adresovaný a čie údaje boli požadované a tiež kto ho založil do spisu. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Ostrave nezisťoval cez Register obyvateľov SR miesto pobytu žalovanej. Žalobca vo svojom liste z 27.2.2007 oznámil súdu telefónne číslo mobilného telefónu žalovanej. Súd ani na základe tohto oznamu nevykonal ďalšie šetrenie adresy žalovanej a napriek tomu jej ustanovil opatrovníka. Nesprávnym postupom súdu bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom, rozsudok jej nebol riadne doručený, a preto nie je ani právoplatný. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie odvolateľky podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu a spisu Krajského súdu v Ostrave a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) musí súd skúmať tak z formálnej stránky ako aj z materiálnej stránky. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti má za následok neprípustnosť vykonania exekúcie. Formálne predpoklady vykonateľnosti súdneho rozhodnutia ustanovuje Občiansky súdny poriadok (napr. §§ 161 a 162, 171); ide teda o dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie, o podaní alebo nepodaní riadneho opravného prostriedku. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti sú jednoznačné označenie oprávneného a povinného, presné určenie obsahu práv a povinností vrátane rozsahu a lehôt plnenia. V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, v prípade námietky povinného proti exekúcii, resp. na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Zároveň však môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V exekučnom konaní spravidla stačí, ak sa súd obmedzí na preskúmanie, či je exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti a či je táto potvrdená orgánom na to oprávneným. To však neplatí, ak o správnosti doložky vykonateľnosti vzniknú pochybnosti; vtedy je exekučný súd povinný šetrením, príp. i pripojením spisu z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vykonateľnosť exekučného titulu náležite zistiť. V danej veci sa exekučné konanie začalo v zmysle § 37 ods. 2 Ex. por. doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 7.1.2008 s tým, že ako exekučný titul bol označený rozsudok Krajského súdu v Ostrave č.k. 27Cm 96/2007 - 21 s vyznačenou právoplatnosťou 3.11.2007 a vykonateľnosťou 7.11.2007, zaväzujúci povinnú na zaplatenie 5.000,- Sk so 6 % úrokom od 5.11.2005 do zaplatenia, zmenečnú odmenu 16,67 Sk a trovy konania vo výške 600,- Kč. Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 038169* vydal exekučný súd 14.2.2008. Povinná na základe upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej bolo doručené 1.4.2008, doručila súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii. Keďže namietala právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a exekučný titul jej nebol doručený, súd prvého stupňa jej podanie posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z.z. v čl. 22 predpokladá vzájomné uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach. Čl. 23 však určuje podmienky uznania a výkonu rozhodnutí, pričom pod písm. c/ výslovne požaduje, aby účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa. Keďže odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie spismi Krajského súdu v Ostrave v potrebnom rozsahu zopakoval a zistil nasledovné skutočnosti: Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol žalobcom podaný 2.1.2007 s tým, že žalovaná bola okrem mena a priezviska označená dátumom narodenia a adresou: Z.É. XX, B. Slovenská J.. Obálka so zmenkovým platobným rozkazom s označením „do vlastných rúk výhradne len adresáta“, sa súdu vrátila s poznámkou pošty „adresát neznámy“. List Ministerstva vnútra SR, Register obyvateľov SR (na č.l. 6 spisu) nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, a preto nie je možné považovať ho za náležité zisťovanie adresy žalovanej konajúcim súdom. Preto súd dal za pravdu povinnej, že uvedená písomnosť bola vydaná pred začatím konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu a nie je zrejmé akej veci a ktorej osoby sa týka. Odvolací súd konštatuje, že s ohľadom na povinnou predloženú kópiu občianskeho preukazu, ktorý jej bol vydaný 24.2.2006 (pred začatím základného konania) bol na základe právne relevantného postupu súdu v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu reálny predpoklad bez ťažkostí zistiť trvalý pobyt žalovanej v SR. Túto možnosť súd mal aj na základe listu žalobcu z 1.3.2007 (č.l. 9), v ktorom oznámil súdu číslo mobilného telefónu žalovanej. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 29 českého O.s.ř. a tiež na čl. 16 ods. 1 Zmluvy, podľa ktorého justičné orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú pomoc pri zisťovaní adries osôb zdržujúcich sa na ich území, ak je to nutné na uplatnenie práv ich štátnych občanov, je potrebné konštatovať, že v uvedenom základnom konaní neboli splnené podmienky na ustanovenie opatrovníka žalovanej, s ktorým súd pokračoval aj v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cm 96/2007, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Povinnej teda bola odňatá možnosť konať pred súdom a následne nemohol oprávneným označený exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Súd prvého stupňa posúdil námietky povinnej proti exekúcii ako návrh na zastavenie exekúcie. Podľa § 50 ods. 1 Ex. por. povinný môže v námietkach proti exekúcii uviesť iba skutočnosti uvedené v zákone, teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná; dôvodom neprípustnosti exekúcie je okrem iného tiež skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, ako je to v prejednávanej veci. Všetky skutočnosti uvedené v § 50 ods. 1 Ex. por. sú súčasne podľa § 57 ods. 1 Ex. por. obligatórnym dôvodom na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu - v danom prípade podľa písm. a/ citovaného ustanovenia. Konanie o zastavenie exekúcie je teda relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným, predmetom ktorého je zistenie dôvodov, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať, v ktorom, ak je to potrebné, môže exekučný súd nariadiť aj pojednávanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že exekúciu zastavil pre nedostatok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže predmetom napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nebolo rozhodnutie o trovách exekúcie, z dôvodu zachovania dvojinštančného postupu súdu je na uvedené rozhodnutie príslušný súd prvého stupňa. Keďže v danom prípade sa exekúcia už začala, je potrebné rozhodnúť o trovách súdneho exekútora (§ 203 Ex. por.) a tiež o náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi konania navzájom (§ 137 - 151 O.s.p.). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.