Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/487/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509203175 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1509203175.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. Y., B. X, J., zast. JUDr. Dominikom Okenicom, advokátom v Bratislave, Partizánska 2, proti odporcom: 1/ V. I., bytom P.Č. XX, J. a 2/ C. C., bytom J. XX, J., o zaplatenie 3.233,75 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. apríla 2011 č.k. 7C 317/09-55 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. júna 2011 č.k. 7C 317/2009-64, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 11. apríla 2011 č.k. 7C 317/2009-55 a uznesenie súdu prvého stupňa zo 7. júna 2011 č.k. 7C 317/2009-64 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením z 11. apríla 2011 č.k. 7C 317/2009-55 súd prvého stupňa zastavil konanie, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh a rozhodol, že žiaden z účastníkov konanie nemá právo na náhradu trov konania. Konanie zastavil po tom, čo bolo podľa ustanovenia § 110 O.s.p na návrh účastníkov prerušené uznesením z 11.02.2010 č.k. 7C 317/09-51. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 111 ods. 3 O.s.p a vecne tým, že rozhodnutie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 06.04.2010, lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula 06.04.2011 a účastníci konania v priebehu tejto lehoty nepodali návrh na pokračovanie v konaní. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o trovách konania podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorým podľa jeho obsahu žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že listom z 05.05.2011, ktorý pripojil k odvolaniu, požiadal o pokračovanie v konaní a zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle ustanovenia § 58 O.s.p. Poukázal na to, odporcovia mu mali po dobu prerušenia konania splácať spôsobnú škodu, čo však neurobili, nahradenie škody mu len sľubovali, návrh na pokračovanie v konaní preto podal až po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty.
Odvolací súd preskúmal uznesenie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože účastníkovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa ustanovenia § 110 O.s.p., ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy. Súd v takomto prípade v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví (111 ods. 3 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa ust. § 110 O.s.p. je prejavom dispozície účastníkov konania, ktorého účelom je poskytnúť im čas a možnosť, aby svoje vzťahy vysporiadali mimosúdne.
Odvolací súd sa zaoberal v prvom rade tým, či konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia nemá vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Dospel k záveru, že odňatie možnosti konať pred súdom je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, teda uplatňovať procesné práva priznaní mu za účelom účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O takýto postup ide aj v prípade, ak súd zastaví konanie v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní po tom, čo bolo podľa ustanovenia § 110 prerušené, napriek tomu, že účastníka o takomto zásadnom procesnom následku nepoučil. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátom, neznamená, že nemá práva ako ostatní účastníci na to, aby bol poučený o tom, že ak chce zabrániť zastaveniu konania, je potrebné podať návrh na pokračovanie v konaní. Výnimka z poučovacej povinnosti súdu (§ 5 ods. 2 O.s.p.) sa nemôže týkať poučenia o zásadných následkoch nekonania v takomto prípade, nakoľko aj takto zastúpený účastník má právo byť informovaný o tom, že je možné podať návrh na pokračovanie v konaní a že v prípade ak nebude v zákonnej lehote podaný, konanie sa zastaví. Iný postup by totiž odporoval zásade rovnosti účastníkov konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nebol poučený o následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v jednoročnej lehote, nie je možné jeho návrh podaný dňa 10.05.2011, za podaný po uplynutí tejto lehoty. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na to, že ani na samotné prerušenie konania neboli splnené podmienky ustanovenia § 110 O.s.p., pretože z obsahu spisu nie je zrejmé, že by návrh na prerušenie konania podal aj odporca 2/, ktorý sa na pojednávanie, na ktorom požiadali navrhovateľ a odporca 1/ o prerušenie konania, napriek riadnemu predvolaniu ani nedostavil.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Napadnutým uznesením zo dňa 7. júna 2011 č.k. 7C 317/2009-64 súd prvého stupňa neodpustil navrhovateľovi zmeškanie lehoty na podanie návrhu zo dňa 05.05.2011 na pokračovanie v konaní, ktoré bolo prerušené uznesením súdu z 11.02.2010 č.k. 7C 317/09-51 podľa ustanovenia § 110 O.s.p. z dôvodu, že to účastníci zhodne navrhli a ktoré bolo uznesením súdu z 11.04.2011 č.k. 7C 317/09-55 zastavené podľa § 111 ods. 3 O.s.p. preto, že účastníci konania v zákonom určenej lehote nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Žiadosť navrhovateľa o odpustenie lehoty, ktorú podal súčasne s odvolaním proti rozhodnutiu súdu o zastavení konania, posúdil podľa ustanovenia § 58 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľovi nebránila žiadna objektívna prekážka v podaní návrhu na pokračovanie v konaní. Okolnosti uvádzané navrhovateľom ako dôvod, pre ktorý návrh na pokračovanie v konaní nepodal, a to neustále sľuby odporcu, že predmetnú pohľadávka uhradí a spor sa vyrieši mimosúdne, nepovažoval za objektívnu prekážku, ktorá by navrhovateľovi bránila podať návrh na pokračovanie v konaní.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že sa mu zmeškanie lehoty odpúšťa. Odvolanie odôvodnil tým, že jednoročnú lehotu na podanie návrhu nestihol pre obštrukcie odporcu, ktorý mu neustále sľuboval úhradu dlžnej sumy a vyriešenie sporu mimosúdnou cestou, avšak v skutočnosti nemal záujem o riešenie situácie.
Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu uvádzanom v odvolaní navrhovateľa a podľa uplatneného dôvodu bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.
Ustanovenie § 58 ods. 1 O.s.p., umožňuje súdu odpustiť zmeškanie lehoty určenej na urobenie procesného úkonu pod podmienkou, že odpustenie zákon nevylučuje (napr. § 240 ods. 2 O.s.p.), dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, dôvod zmeškania lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekážky a v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky sú stanovené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nemožno žiadosti vyhovieť. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité (napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie) vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O tom, či sú splnené uvedené podmienky rozhoduje súd na základe preukázaných skutkových okolností.
V danej veci navrhovateľ v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a ani v odvolaní proti rozhodnutiu o tejto žiadosti, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré mu bránili podať tento návrh. Avšak vzhľadom na vyššie odôvodnenú skutočnosť, že navrhovateľ nebol poučený o lehote na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, nie je možné napadnuté uznesenie súdu považovať za správne, pretože sa nám odníma možnosť konať pre súdom.
Z týchto dôvodov potom odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. aj toto druhé uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.