Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Cbi/28/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201243 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201243.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Kriškovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: F.. G. L., J.. X.XX.XXXX, J. X, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, Štefánikova 15, 949 01 Nitra a navrhovateľov v 2. rade: F.. Y. X., J.. XX.X.XXXX, O. XX, XXX XX J., v 3. rade: Z. S., J.. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX J., obaja zastúpení JUDr. Libušou Péteriovou, advokátkou, Farská 1, 949 01 Nitra, proti odporcovi: Mgr. Peter Zvara, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra, IČO: 31411487‚ Sídlo správcu Timravina 9, 811 02 Bratislava, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová. s.r.o., Banskobystrická 6, 811 06 Bratislava, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, takto r o z h o d o l : Odporca je povinný vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6 K105/01 nehnuteľnosti s príslušenstvom a súčasťami evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. J., okres J., ako pozemková nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 922 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 168 m2, a stavba so súpisným číslom 36 administratívna budova postavená na parcele č. XXXX/X, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 1 035,51 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľom v 2. a 3. rade náhradu trov konania v sume 851,45 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľov v 2.a 3. rade, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom podaným na súd dňa 28.6.2010 domáhal vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, nehnuteľnosť nadobudol spolu s ostatnými spoluvlastníkmi od úpadcu Kúpnou zmluvou zo dňa 11.07.2000; vklad vlastníckeho práva k nej bol povolený 7.11.2000. Nehnuteľnosť, vylúčenia ktorej sa navrhovateľ domáha, nebola vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ju úpadca nenadobudol počas konkurzu a nejedná sa ani o majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. Zákon o konkurze a vyrovnaní síce umožňuje zapísať do súpisu i majetok úpadcu ku ktorému si uplatnili práva tretie osoby resp. u ktorého sú pochybnosti, či do konkurznej podstaty patrí. V danom prípade však do súpisu bol v rozpore so zákonom zaradený i cudzí majetok - majetok navrhovateľa. Návrhom podaným na súd dňa 29.6.2010 sa navrhovatelia v 2. a 3. rade domáhali vylúčenia tej istej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli od úpadcu do spoluvlastníctva spoločne s navrhovateľom v 1. rade na základe kúpnej zmluvy a povolenia vkladu dňa 7.11.2000. Predmetné nehnuteľnosti zaradil odporca do súpisu konkurznej podstaty úpadcu neoprávnene, keďže nebol ich vlastníkom. Uznesením zo dňa 7.9.2010 spojil tunajší súd obe veci na spoločné konanie, s tým že vec bude prejednávaná pod sp.zn. 9 Cbi 28/2010. Výzvou Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.5.2010 (doručenou navrhovateľovi v 1. rade dňa 31.5.2010, navrhovateľovi v 2. rade dňa 31.5.2010 a navrhovateľovi v 3. rade dňa 1.6.2010) bola navrhovateľom uložená 30 dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu žiadosti správkyne konkurznej podstaty JUDr. Martiny Mrázovej. Žiadosť zdôvodnila tým, že úpadca si po súhlase Fondu národného majetku SR k prevodu predmetných nehnuteľností nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko žiadna kúpna cena na účet fondu uhradená nebola. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že úpadca bol a je nepretržite vlastníkom tohto nehnuteľného majetku, nakoľko tento bol prevedený na navrhovateľa na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. právneho úkonu, ktorý sa síce považuje za existujúci, ale jeho následky nenastanú. Keďže uvedené nehnuteľnosti nadobudol úpadca od FNM SR na základe Privatizačnej zmluvy, na tento prevod sa vzt'ahujú nielen všeobecné právne predpisy - ale aj špeciálne právne predpisy, a to zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o veľkej privatizácii"). Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. V Kúpnej zmluve medzi navrhovateľmi a úpadcom boli dojednané také podmienky uhradenia kúpnej ceny, ktoré sú v priamom rozpore s §19a zákona o veľkej privatizácii, právny úkon - kúpna zmluva je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedkov F.. K. Č., F.. K. E., listinnými dôkazmi: kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a navrhovateľmi zo dňa 11.7.2000 vrátane Dodatku č.1, výpis z LV č. XXXX, kat.úz. J., Súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku zo dňa 31.8.2000 a súvisiace doklady, Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretá medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a. s. Nitra zo dňa 21.2.2001, kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a Kovospol Nitra spol. s r.o., výzva Krajského súdu v Bratislave podľa § 19 ods. 2 ZKV, zmluva č. 48/92 uzatvorená medzi FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, konkurzná prihláška, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, písomnými a ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe zmluvy č. 48/92 zo dňa 27.7.1992 došlo k prevodu vlastníckeho práva k veciam iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby a. s. a to v súlade so zákonom č. 91/1992 Zb.. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.7.2000 žiadali Vodohospodárske stavby a.s. Nitra FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj tých, ktoré sú predmetom sporu. Žiadosť spracovala sekcia sledovania pohľadávok FNM SR a bola predložená výkonnému výboru spolu s návrhom uznesenia a kartou žiadateľa. V karte žiadateľa sa uvádza, že "vzhľadom k tomu, že situácia dospela až do štádia, že v súčasnosti hrozí zahájenie exekúcií takmer na celý majetok kupujúceho, treba privítať snahu PKB a.s. pobočka Nitra ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne s FNM SR. Ak budeme vychádzať z hodnoty tohto majetku podľa znaleckých posudkov je v súčasnosti založený v prospech PKB majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR majetok vo výške 4,8 mil. Sk. Za predpokladu, že pri predaji majetku budú výnosy z predaja nehnuteľností rozdelené medzi oboch veriteľov minimálne v pomere hodnoty záložných práv, doporučujem výkonnému výboru schváliť žiadosť kupujúceho podľa priloženého návrhu uznesenia." Listom zo dňa 31.8.2000 FNM SR na základe žiadosti Vodohospodárske stavby a.s. so sídlom v Nitre zo dňa 31.7.2000 a v súlade s uznesením Výkonného výboru FNM č. 16/35/00 zo dňa 22.8.2000 udelil súhlas na uvoľnenie záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.7.2000 Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej len úpadca) ako predávajúci predal navrhovateľom v 1. až 3. rade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu. V Dodatku č. 1 zo dňa 11.9.2000 sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene 3 267 252,- Sk s tým, že kúpna cena bude vyplatená na účet predávajúceho vedený v K. M..N.. Ž. pobočka J. ako splátka nesplateného úveru č. 05/035/98 poskytnutého K. M..N.. predávajúcemu. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, vyplýva, že Okresný úrad v J. - odbor katastrálny právoplatným rozhodnutím V 2742/2000 povolil vykonanie vkladu dňa 7.11.2000. Úpadca na základe udeleného súhlasu predal nehnuteľnosti nielen navrhovateľom, ale aj ďalším subjektom, jedným z nich bola spoločnosť Kovospol Nitra spol. s r.o.. Spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. úpadca predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2001, za kúpnu cenu vo výške 11.801.460,-Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o. pohľadávku vo výške dojednanej ceny, t.j. v sume 11.801.460,-Sk. Dňa 21.2.2001 bola uzavretá Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra s.r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej len dohoda o započítaní). V čl. I. predmetnej dohody o započítaní sa FNM SR a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra dohodli, že Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra postupuje svoju pohľadávku voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. vyplývajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21.2.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11 801 460,- Sk na FNM SR. FNM SR má pohľadávku voči Vodohospodárskym stavbám, a.s. Nitra, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24 954 000,-Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku zo dňa 27.7.1992, tzv. privatizačnej zmluvy. Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z privatizačnej zmluvy uzavretej medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a.s. Nitra voči pohľadávke Vodohospodárskych stavieb, a.s. Nitra vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.. V čl. II. dohody o započítaní sa FNM SR a Kovospol Nitra spol. s r.o. dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v tomto článku. KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. má pohľadávku voči FNM SR vo výške 11 801 450,-Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL Nitra spoI. s r.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi FNM SR a Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou i kúpna zmluva č. 1718/97 uzavretá medzi FNM SR a Kovospol Nitra, s.r.o.. FNM SR má pohľadávku z nezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľnosti medzi Vodohospodárskymi stavbami, a.s. a KOVOSPOL Nitra spol. s r.o.. Podľa čl. III. Dohody o započítaní sa pohľadávky špecifikované v čl. I. a II. započítavajú do výšky v akej sa kryjú t.j. v sume 11 801460,- Sk. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.7.2001 sp.zn. 6K 105/01 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Vodohospodárske stavby a.s., Cabajská 28, Nitra a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Martina Mrázová. Uznesením zo dňa 23.6.2010 bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený Mgr. Peter Zvara t.j. odporca. Konkurznou prihláškou zo dňa 19.9.2001 si FNM SR prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 75 798 092,40 Sk. Správca poprel pohľadávku vo výške 11 801 460,- Sk z dôvodu uzavretej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi veriteľom a úpadcom dňa 21.2.2001. FNM SR incidenčnú žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky nepodal. Z výsluchu F.. K. Č. súd zistil, že v rozhodnom čase bol zamestnancom FNM SR na oddelení vymáhania pohľadávok a keďže sa táto agenda dostala až k nemu, úpadca musel mať problémy s plnením svojich záväzkov. Spoločnosť žiadala o súhlas s odpredajom majetku a aj sa to prejednávalo. Nešlo o rozhodnutie individuálnych osôb, ale o schválenie kolektívnym orgánom formou uznesenia výkonného výboru. Súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku obsahoval rozpis majetku, ktorý bol predmetom schvaľovania, väčšinou aj s popisom situácie. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako konkrétne prebiehal proces predaja, či tam vstupovali aj iní veritelia, prípadne exekútor, ak áno, mal by o tom byť písomný záznam. Pamätal si, že bola uzatvorená trojdohoda, ktorá mala riešiť tri vzťahy a to medzi FNM SR, Vodohospodárskymi stavbami a.s. a Kovospolom Nitra s.r.o.. Zápočet mal vyriešiť záväzky medzi jednotlivými subjektmi, teda aj časť záväzkov Vodohospodárskych stavieb a.s. voči FNM SR. Dohoda bola výsledkom rokovaní, bola to forma ako mohol privatizér splatiť časť záväzkov, je vysoko pravdepodobné, že reagovala na predaj nehnuteľností, lebo bola vôľa, aby sa pohľadávky vzájomne kompenzovali. Z výsluchu svedka F.. K. E. súd zistil, že bol zamestnancom FNM SR v období rokov 1998 až 2006 ako riaditeľ sekcie sledovania pohľadávok a podpredseda výkonného výboru. Pamätal si, že v prípade úpadcu išlo o staršiu privatizačnú zmluvu a úpadca nebol schopný splácať svoje záväzky. Zo strany úpadcu bolo viacero žiadostí na odpredaj nehnuteľností, nepamätal si presne, čo bolo obsahom týchto žiadostí. Po nahliadnutí na súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku zo dňa 31.8.2000 svedok uviedol, že je to jeden zo súhlasov, je tam jeho podpis, podľa súhlasu mal predávajúci zaplatiť v prospech FNM SR min. 4,8 mil. Sk a ak získal vyššiu kúpnu cenu, tak musel uhradiť túto. Žiadosti na odpredaj sa dávali v čase keď privatizér chcel niečo predať a ešte neboli uzatvorené zmluvy. Následne sa FNM SR oznamovalo, za akých podmienok bol majetok predaný a zmluvy sa zasielali FNM SR. Nepamätal si na trojdohodu o vzájomnom započítaní uzavretú medzi FNM SR, VS a.s. a Kovospolom s.r.o., ani na jej účel. Navrhovatelia predovšetkým tvrdili, že vzhľadom na privatizačnú zmluvu číslo 48/1992 zo dňa 27.07.1992 uzatvorenú medzi úpadcom ako kupujúcim a FNM SR ako predávajúcim, na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb. doplnené zákonom č. 190/1995 Z.z. o veľkej privatizácii a to z dôvodu neprípustnej retroaktivity a účastníci tak boli obmedzení len zmluvnými dojednaniami o obmedzení prevodu sprivatizovaného majetku. Uplatnením zásady nepravej retroaktivity ustanovenia §19 a zákona č. 92/1991 Zb., ktoré platí od 14.09.1995, na tento právny vzťah sa neprimeraným spôsobom zasahuje do dispozičného oprávnenia vlastníka nehnuteľností. Týmto spôsobom by došlo k zhoršeniu postavenia vlastníka a to neprimeraným obmedzením jeho dispozičného práva k nehnuteľností. Absenciu prechodných ustanovení k tejto norme nemožno vykladať svojvoľne v neprospech subjektov právnych vzťahov, nakoľko by to bolo v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, čo je neprípustné. Napriek tomu však boli splnené všetky podmienky, ktoré stanovoval § 19a a preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevode privatizovaného majetku ako o absolútne neplatnom právnom úkone pre rozpor s §19a. Pokiaľ ide o ust. § 19a ods. 2 - jedná sa o jedinú podmienku k platnému prevodu sprivatizovaného majetku na tretiu osobu, ktorú zákon upravuje a tou je súhlas fondu. Pokiaľ ide o povinnosť podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia - jedná sa o výlučne o povinnosť na strane predávajúceho, ktorú kupujúci nemôže ovplyvniť a ani jej splnenie skontrolovať. FNM SR udelil súhlas s prevodom majetku privatizovaného úpadcom dňa 31.08.2000, zn. 967/2000/K. Tento súhlas bol FNM SR udelený na prevod viacerých nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu, medzi inými aj na prevod nehnuteľností nadobudnutých navrhovateľmi ale aj nehnuteľností nadobudnutých spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o.. Súhlas bol podmienený tým, že suma vo výške 4,8mil. Sk získaná z predaja všetkých tam uvedených nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu, na prevod ktorých bol udelený súhlas, bude použitá na úhradu záväzkov Vodohospodárskych stavieb a. s. Nitra. Nie je pravdivé tvrdenie, že FNM SR nemohol platne obmedziť súhlas s predajom použitím výťažku vo výške 4,8 mil. SK v prospech FNM SR, pretože kogentné ustanovenie § 19 a stanovuje, že nadobúdateľ musí použiť všetky prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu (§ 19a ods. 3). Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že podmienka, aby všetky prostriedky nadobúdateľ použil prednostne na úhradu svojich záväzkov sa v ustanovení nenachádza. Zákon č. 92/1991 Zb. ani žiadny iný predpis nijako nešpecifikuje náležitosti súhlasu FNM SR na prevod privatizovaného majetku, ktorých nedodržanie by sankcionoval neplatnosťou. Pokiaľ ide o "predchádzajúci písomný súhlas" a časovú následnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy a prevodu nehnuteľností, poukázali na skutočnosť, že zákon vyžaduje súhlas FNM SR k prevodu a nie k uzavretiu zmluvy o prevode. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 07.11.2000. FNM SR súhlas s prevodom predmetných nehnuteľností udelil dňa 31.08.2000. Z tejto skutočností plynie, že prevod predmetných nehnuteľností z úpadcu na žalobcu nastal až na základe predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR. Dôvod, prečo FNM SR súhlasil len s plnením vo výške 4,8 mil. Sk bol ten, že väčšina majetku úpadcu bola v tom čase založená v prospech banky K. M..N.. (v hodnote 40,5 mil. Sk) a v prospech fondu len v hodnote 4,8 mil. Sk. Skutočnosť, že FNM SR z predaja všetkých nehnuteľností požadoval len sumu 4,8 mil. Sk potvrdzuje samotný súhlas, karta žiadateľa k žiadosti úpadcu o udelenie súhlasu ako aj samotný FNM SR vo svojom stanovisku zo dňa 17.03.2011. Pokiaľ ide o povinnosť nadobúdateľa v zmysle ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., aby pokiaľ fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, použil takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, túto povinnosť si úpadca splnil. Dňa 21.02.2001 bola uzatvorená Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, KOVOSPOL NITRA s.r.o. a úpadcom. V čase uzavretia dohody o započítaní FNM SR mal na základe "Zmluvy č. 48/92 o predaji majetku štátu" zo dňa 27.07.1992 a "Doplnku č. 1 k zmluve číslo 48/92" voči úpadcovi splatnú pohľadávku. V čase uzavretia dohody o započítaní mala spoločnosť KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. voči FNM SR z titulu náhrady škody pohľadávku vo výške 11.801.460,-Sk. Účelom a zmyslom uzavretia dohody o započítaní boli vysporiadať pohľadávky, ktoré v čase jej uzavretia mali vzájomne voči sebe účastníci dohody o započítaní. Uzavretím dohody o započítaní zanikli pohľadávky, ktorú v čase mal úpadca voči spoločnosti KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. a ktorú mala spoločnosť KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. voči FNM SR a pohľadávka FNM SR sa voči úpadcovi znížila o sumu 11 801 460,- Sk. Spôsob použitia výnosu z predaja nehnuteľností, ktoré boli uvedené v liste FNM SR zo dňa 31.08.2000 zn. 967/2000/K, na úhradu záväzkov úpadcu voči FNM SR neurčil ani zákon, ani FNM SR vo svojom súhlase. Zo súhlasu FNM SR zo dňa 31.08.2000 nevyplývalo, že by mala byť z predaja každej jednotlivej nehnuteľnosti použitá istá suma alebo celok na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu. Naopak fond požadoval na úhradu záväzkov nadobúdateľa len pevne stanovenú sumu a to z predaja všetkých tam (na súhlase) uvedených nehnuteľností. Je potom irelevantné z predaja ktorej nehnuteľností a akým spôsobom k splneniu tohto záväzku úpadcu - nadobúdateľ voči fondu prišlo, keď je nesporne preukázané, že k splneniu záväzku v požadovanom rozsahu prišlo. Ďalej uviedli, že ustanovenia § 19a ods. 3 a 4 zákona č. 92/1991 Zb. nie je možné vo vzťahu k ustanoveniu § 19a ods. 2 vykladať ako rozväzovaciu podmienku, teda nesplnenie povinnosti použiť finančné prostriedky získané z prevodu privatizovaného majetku ustanoveným spôsobom, nie je možné chápať ako naplnenie rozväzovacej podmienky účinnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený po predchádzajúcom súhlase fondu. Rozväzovacia podmienka na seba viaže účinnosť právneho úkonu tak, že s jej splnením je spojený zánik účinnosti tohto právneho úkonu. Tento vzťah medzi účinnosťou podmieneného právneho úkonu a splnením podmienky musí vyplývať z tohto samotného právneho predpisu. V samotnom právnom predpise musí byť vyjadrené, že účinnosť podmieneného právneho úkonu zanikne, ak bude splnená podmienka ustanovená v tomto právnom predpise. Zákon o veľkej privatizácii však pre prípad porušenia povinností podľa jeho § 19a ods. 3 neustanovuje, že účinnosť súhlasu, ktorý dal fond nadobúdateľovi privatizovaného majetku, zanikne, ak nadobúdateľ prostriedky získané z prevodu privatizovaného majetku nepoužije na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Napokon navrhovatelia poukázali na skutočnosť, že v čase prevodu nehnuteľností do vlastníctva žalobcu, boli voči úpadcovi vedené viaceré exekučné konania. Možnosť úpadcu nakladať s výťažkom z predaja nehnuteľností bola teda obmedzená zákonným ustanovením v zmysle ust. § 47 Exekučného poriadku. Odporca poukázal predovšetkým na to, že Zákon č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii nadobudol účinnosť dňa 01.04.1991 a vzhľadom na objektívny nedostatok akýchkoľvek skúseností s privatizačným procesom, neboli do zákona zapracované žiadne ustanovenia, ktoré by chránili záujem predávajúceho na riadnom plnení podmienok stanovených v privatizačných zmluvách. Zákonom č. 190/1995 Z.z. došlo k novele Zákona o veľkej privatizácii, ktorou bolo do zákona o veľkej privatizácii doplnené ustanovenie § 19a, ktoré upravuje spôsob nakladania s privatizovaným majetkom. Uvedený zákon vo vzťahu k § 19a neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, a preto je § 19a potrebné použiť na všetky vzťahy, ktoré nastanú po účinností tohto zákona. Zákon č. 190/1995 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 14.09.1995 a bol preto preukázateľne platný a účinný v čase prevodu predmetných nehnuteľností z úpadcu na navrhovateľov v 1. až 3. rade. V danom prípade ide o nepravú retroaktivitu, ktorá spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva nového. Po účinnosti nového práva sa tieto vzťahy riadia právom novým, t.j. nový zákon má byť použitý i na právne pomery vzniknuté v minulosti, a to od doby, kedy nastane pôsobnosť nového zákona. Podľa odporcu nebola splnená ani jedna z podmienok, t.j. nebol udelený predchádzajúci písomný súhlas zo strany FNM SR a finančné prostriedky získané z predaja predmetného nehnuteľného majetku neboli použité na úhradu záväzkov voči FNM SR vyplývajúcich z Privatizačnej zmluvy. FNM SR udelil úpadcovi súhlas na prevod privatizovaného majetku dňa 31.08.2000, avšak predmetná kúpna zmluva medzi úpadcom a navrhovateľmi v 1. až 3. rade bola uzatvorená dňa 11.07.2000, t.j. bola uzatvorená skôr ako došlo k udeleniu súhlasu zo strany FNM SR, z čoho jednoznačne vyplýva, že predchádzajúci písomný súhlas nebol daný. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že bolo dostačujúce, aby úpadca použil na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR len časť prostriedkov získaných z predaja privatizovaného majetku - a to konkrétne sumu vo výške 4.800.000,- Sk. FNM SR v súhlase neuviedol, že na úhradu záväzkov je potrebné použiť len sumu 4,8 mil. Sk, ale suma 4,8 mil. Sk len udáva hodnotu, na ktorú bol znaleckým posudkom ocenený majetok, ktorý bol predmetom súhlasu zo dňa 31.08.2000. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že úpadca si splnil svoju zákonnú povinnosť použiť finančné prostriedky z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR tým, že boli započítané vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a úpadcom vo výške 11.801.460 Sk. Je nesporné, že kúpna zmluva medzi úpadcom a navrhovateľmi v 1. a 3. rade bola uzatvorená dňa 11.07.2000, čiže bola uzatvorená takmer o viac ako sedem mesiacov skôr ako kúpna zmluva KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o., preto je nesporné, že v čase podpisu tejto kúpnej zmluvy nemohli mať navrhovatelia v 1. až 3. rade vedomosť o podpise Kúpnej zmluvy KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o.. Pre potreby tohto súdneho konania je potrebné skúmať len jednu otázku, či došlo na základe Dohody o zápočte k zníženiu pohľadávky úpadcu voči FNM SR, ktorá vyplývala z privatizačnej zmluvy o výšku kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi KOVOSPOL Nitra, spol. s r.o. a úpadcom dňa 21.2.2001 (čo bola suma 11 801 460,- Sk). Na základe Dohody o zápočte došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok iba medzi KOVOSPOL Nitra, spol. s r.o. a FNM SR, lebo len KOVOSPOL Nitra spol. s r.o. a FNM SR mali voči sebe vzájomné pohľadávky, ktoré boli spôsobilé na započítanie. Zápočet medzi KOVOSPOL Nitra, spol. s r.o. a FNM SR je však pre potreby tohto súdneho sporu irelevantný. Z Dohody o započítaní je však zrejmé, že pohľadávka FNM SR voči úpadcovi vyplývajúca z Privatizačnej zmluvy zostala aj naďalej vo výške 24.954.000.- Sk, lebo neexistovala žiadna pohľadávka úpadcu voči FNM SR, ktorú by bolo možné započítať, t.j. k zníženiu pohľadávky FNM SR voči úpadcovi o sumu kúpnej ceny 11.801.460,- Sk nedošlo. Odporca trval na tom, že na platnosť právneho úkonu, na základe ktorého dôjde k prevodu privatizovaného majetku, musia byť splnené súčasne obe podmienky stanovené v § 19a zákona o veľkej privatizácii a to: 1. udelenie predchádzajúceho súhlasu zo strany FNM SR na prevod majetku a súčasne, 2. použitie získaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči FNM SR. Podmienku č. 2 platnosti právneho úkonu je logicky potrebné chápať ako rozväzovaciu podmienku platnosti právneho úkonu. Odporca pokladá za absurdné, aby FNM SR v prípade, ak udelí súhlas na predaj privatizovaného majetku skúmal, ako dlžník naložil s kúpnou cenou a následne sa v súdnych konaniach domáhal zaplatenia kúpnej ceny, resp. neplatnosti právnych úkonov, týkajúcich sa nakladania s kúpnou cenou. K otázke objektívnej nemožnosti plnenia úpadcu FNM SR z dôvodu exekučných konaní odporca uviedol, že nehnuteľnosti neboli speňažené v exekučnom konaní exekučnou dražbou, a preto sa na ich predaj nevzťahuje zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Odporca uviedol prehľad kúpnych zmlúv, na základe ktorých úpadca previedol privatizovaný majetok na tretie osoby. Išlo spolu o 11 kúpnych zmlúv pri ktorých dohodnuté kúpne ceny za predaj privatizovaného majetku predstavovali spolu sumu 46 199 100,- Sk, avšak úpadca nepoužil výťažok na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Podľa § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v aktuálnom znení (ďalej len ZKV) ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Podľa § 4 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Podľa § 41 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Podľa § 41 ods. 1, zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa §19a ods. 1, zák. č. 92/91Zb. o veľkej privatizácii do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. Podľa §19a ods. 2, zák. č. 92/91Zb. do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné. Podľa §19a ods. 3, zák. č. 92/91Zb. ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa§14. Podľa §19a ods. 4, zák. č. 92/91Zb. úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa platnej teórie konkurzného práva žaloba, ktorá smeruje proti správcovi na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, do ktorej ich správca nesprávne zapísal, predpokladá, že - nehnuteľnosti boli správcom (odporcom) zaradené do súpisu konkurznej podstaty; - v čase rozhodovania súdu stále trvajú účinky konkurzu, pričom veci sú aj naďalej súčasťou podstaty; - navrhovateľ svoj nárok uplatnil v súlade so zákonom a v lehote určenej súdom - musí preukázať, že ním označené veci nemali byť do súpisu zaradené a práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu. Je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli odporcom zaradené do súpisu konkurznej podstaty, sú jeho súčasťou doteraz a účinky konkurzu naďalej trvajú. Navrhovatelia uplatnili svoj nárok v súlade s § 19 ods. 2 ZKV, pričom návrh na začatie konania podal navrhovateľ včas. Vec v konkurznej podstate je zapísaná správcom konkurznej podstaty podľa príslušných procesných predpisov a nie predpisov hmotného práva. Účelom návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty je zrušenie obmedzenia vysloveného týmito procesnými predpismi a potrebná procesná ochrana je vylučovateľovi poskytovaná tým, že v prípade vyhovenia návrhu bude vec výrokom rozsudku súdu vylúčená z podstaty. V danom prípade ide o žalobu na plnenie, nie žalobu určovaciu. Je nesporné, že navrhovatelia svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným do konkurznej podstaty osvedčujú listom vlastníctva č. XXXX, sú preto osobami konkurzom dotknutými a k podaniu návrhu na vylúčenie veci zo súpisu oprávnenými. Vzhľadom na citované ustanovenie katastrálneho zákona, podľa ktorého sú údaje v katastri hodnoverné, kým sa nepreukáže opak, musel súd prejudiciálne vyriešiť otázku, či navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe platných právnych úkonov. Je nesporné, že úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy, preto sa na tento prevod vzťahujú okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis a to zákon o veľkej privatizácii. Z citovaných ustanovení zákona o veľkej privatizácii vyplýva, že zákon o veľkej privatizácii ako osobitný právny predpis vzťahujúci sa na privatizáciu majetku štátu, špecificky upravuje otázku neplatnosti právnych úkonov, vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen právnych úkonov medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov. Zákonodarca súčinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené ustanovením § 19a, t.j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku) ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo zákona neplatné. Paragraf 19a zák. č. 92/1991 Zb. zavedený zák. č. 190/1995Zb. je účinný od 14.9.1995 bez prechodných a záverečných ustanovení. Podľa názoru súdu ide o normu, ktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity. O nepravú retroaktivitu môže ísť v prípade, že zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Keďže k prevodu predmetných nehnuteľností na navrhovateľov došlo vkladom do katastra zo dňa 7.11.2000, t.j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej privatizácii (účinná od 14.9.1995), na platnosť prevodu sa vyžadovalo splnenie oboch podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, v opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností neplatné. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obe podmienky boli splnené a preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevode privatizovaného majetku, ako o absolútne neplatnom právnom úkone pre rozpor s §19a. Podľa ust. § 19 a ods. 2 podmienkou k platnému prevodu sprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas FNM SR. Je nesporné, že FNM SR udelil dňa 31.8.2000 súhlas na predaj viacerých nehnuteľností, okrem iných aj na prevod nehnuteľností nadobudnutých navrhovateľmi, ako aj spoločnosťou Kovospol Nitra spol. s r.o.. Súhlas bol daný za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. Pokiaľ ide o náležitosti "súhlasu" je zrejmé, že zákon o veľkej privatizácii v citovanom ustanovení ani na inom mieste náležitosti súhlasu neupravuje. Súd je preto toho názoru, že bolo v právomoci FNM SR ako súhlas vydá, resp. či ho niečim obmedzí. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k citovanému ust. §19 a, podľa ktorého ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúcemu sa u nadobúdateľa, ktorý nesplatil celú kúpnu cenu. Účelom je okrem iného zabezpečiť aj sledovanie majetku. V týchto intenciách je aj písomný materiál FNM SR (karta žiadateľa), ktorý bol predložený na rokovanie výkonnému výboru spolu so žiadosťou úpadcu. Je zrejmé, že FNM SR sa zaoberal celkovou situáciou u nadobúdateľa a vzhľadom na hroziace exekúcie privítal snahu K. M..N.. ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne. Výkonnému výboru bolo doporučené zobrať do úvahy pomer založených nehnuteľností (v prospech K. založený majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR vo výške 4,8 mil. Sk) a žiadosť schváliť. Podľa názoru súdu v nadväznosti na súhlas a kartu žiadateľa (materiál predložený výkonnému výboru) mal úpadca použiť výnos vo výške 4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči FNM SR. Zo súhlasu nevyplýva, že má byť použitý celý výnos, resp. minimálne suma 4,8 mil. Sk, aj keď sa takto vyjadril vypočutý svedok F.. E.. Ten zároveň pripustil, že bolo možné rozdelenie výnosu v pomere záložných práv, nevedel však uviesť, či išlo o tento konkrétny prípad. Z karty žiadateľa je zrejmé, že FNM SR si bol vedomý, že celý výnos nemôže úpadca použiť na úhradu záväzkov voči fondu a to vzhľadom na majoritného záložného veriteľa. Súd je toho názoru, že bol naplnený aj účel zákona, pretože týmto súhlasom chcel FNM SR zabezpečiť aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky vzhľadom na ekonomickú situáciu u úpadcu. Pokiaľ ide o časovú následnosť súhlasu, uzatvorenia písomnej kúpnej zmluvy a prevodu nehnuteľností, súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľov, že zákon vyžaduje súhlas FNM SR k prevodu a nie k uzavretiu písomnej zmluvy. Samotnou zmluvou totiž vlastnícke právo k nehnuteľnosti nevzniká, vznikne až vkladom do katastra na základe rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 OZ). Keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 07.11.2000 a FNM SR súhlas s prevodom predmetných nehnuteľností udelil dňa 31.08.2000, prevod nastal až na základe predchádzajúceho písomného súhlasu FNM SR. Druhou podmienkou k platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností bolo použitie takto získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Súd je toho názoru, že odporca si túto povinnosť splnil. Predovšetkým je potrebné uviesť, že ani zo zákona, ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy má úpadca takto získané finančné prostriedky uhradiť v prospech FNM SR. Zo zákona je iba zrejmé, že nadobúdateľ je povinný použiť finančné prostriedky získané na základe predaja po predchádzajúcom súhlase fondu prednostne na úhradu svojich záväzkov. Ako už bolo uvedené FNM SR súhlasil s plnením vo výške 4,8 mil. Sk, pretože väčšina majetku bola založená v prospech K. M..N.. a obaja veritelia súhlasili so spoločným postupom. K úhrade, resp. použitiu finančných prostriedkov v prospech FNM SR získaných na základe súhlasu došlo uzatvorením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, Kovospol Nitra spol. s r.o. a úpadcom. Uzavretím dohody o započítaní zanikli pohľadávky, ktorú v čase mal úpadca voči spoločnosti KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. a ktorú mala spoločnosť KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. voči FNM SR a pohľadávka FNM SR sa voči úpadcovi znížila o sumu 11.801.460,- Sk. Uvedené potvrdzuje aj následne správanie jej účastníkov, kedy úpadca prestal evidovať pohľadávku voči Kovospolu Nitra spol. s r.o., Kovospol Nitra voči FNM SR a naopak, úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči FNM SR a preto ju už samotný správca úpadcu v uvedenom rozsahu poprel. Skutočnosť, že FNM SR nepodal žalobu na určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky svedčí o tom, že aj fond považoval popretie pohľadávky za dôvodné práve z titulu trojdohody a zápočtu pohľadávok. Túto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok F.. Č., ktorý si pamätal na uzatvorenie dohody o započítaní a uviedol, že reagovala na predchádzajúce súhlasy na odpredaj nehnuteľnosti, keďže FNM SR chcel aspoň týmto spôsobom znížiť dlh úpadcu. Obaja vypočutí svedkovia potvrdili, že súhlasy neobsahovali lehotu dokedy je potrebné použiť finančné prostriedky ani spôsob úhrady. Ak teda došlo až dňa 21.2.2001 k uzavretiu dohody o započítaní, neznamená to, že nesúvisí so splnením záväzku na základe predmetného súhlasu. FNM SR vedel, že zo strany úpadcu ide o použitie prostriedkov získaných z predaja časti privatizovaného majetku na úhradu záväzkov úpadcu voči nemu. Zo súhlasu FNM SR zo dňa 31.08.2000 nevyplývalo, že by mala byť z predaja každej jednotlivej nehnuteľnosti použitá istá suma alebo celok na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu. Započítanie pohľadávok je nesporne jednou z foriem zániku záväzku. Súd sa teda nestotožnil s právnym názorom odporcu, že dohoda o započítaní s týmto predajom nesúvisí a môže sa týkať iba vzťahu úpadcu a Kovospol Nitra spol. s r.o.. Súd taktiež nesúhlasí s názorom, že dohoda o započítaní je neplatný právny úkon. Dohoda o započítaní je právny úkon, ktorý v sebe zahŕňa jednak postúpenie pohľadávky (§ 524 a nasl. Obč.zák.) a jednak započítanie (§ 580 a nasl. Obč.zák.). Postúpením pohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľnosti úpadcu realizovaný na základe súhlasu fondu) úpadcu voči spol. KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. na FNM SR a následným započítaním odplaty za postúpenie so záväzkom voči fondu, si úpadca riadne splnil záväzok vyplývajúci zo zákona i zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu bol tento úkon vykonaný dostatočne určito a zrozumiteľne a je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky FNM SR a úpadcu čo do výšky 11 801 460,- Sk. Tomuto zodpovedá aj následné správanie účastníkov, predovšetkým odporcu, ktorý poprel pohľadávku FNM SR v tejto výške a následne FNM SR, ktorý nepodal incidenčnú žalobu, teda uznal zníženie pohľadávky úpadcu o túto čiastku. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nadobúdateľ nekonal v rozpore s ustanovením § 19 a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii a právny úkon, ktorým boli prevedené predmetné nehnuteľnosti na navrhovateľov je platným právnym úkonom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bol vydaný predchádzajúci súhlas k prevodu majetku a takto získané finančné prostriedky (v intenciách súhlasu) boli použité v prospech FNM SR na úhradu záväzkov úpadcu formou započítania. Ako už bolo uvedené, zákon ani súhlas bližšie neupravuje spôsob ani lehotu, ako mal nadobúdateľ použiť finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov. Z obsahu ustanovenia je však zrejmé, že má ísť o splnenie, resp. čiastočné splnenie dlhu voči FNM SR. Keďže započítanie je jednou z foriem zániku záväzku, je súd toho názoru, že úpadca splnil svoj záväzok vyplývajúci zo súhlasu započítaním. Na záver súd poukazuje na skutočnosť, že podľa citovaného ustanovenia zákona o veľkej privatizácii majú byť neplatnosťou postihnuté úkony nadobúdateľa vykonané v rozpore so zákonom. Nemalo by byť na ťarchu navrhovateľov ako tretích osôb prípadné pochybenie FNM SR. Vzhľadom na obsiahle vyjadrenia účastníkov konania sa súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal iba s tými otázkami, ktoré pokladal pre rozhodnutie vo veci za rozhodujúce. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľovi v 1.rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 035,51 eur podľa nasledovného vyčíslenia: -prevzatie a príprava v roku 2010 .................................55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál -písomné podanie žaloby ..................................55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál -písomné podanie na súd 11.1.2012.............................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -písomné podanie na súd 15.5.2012..............................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012 ........................ 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012 .........................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 12.04.2012 .........................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 10.05.2012......................... 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 31.05.2012 .........................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál Spolu: 589,64 eur Náhrada za stratu času: 5 pojednávaní - 90 min: 5 x (3 polhodiny 12,71 eur) = 190,60 eur Cestovné náhrady: jazdy motorovým vozidlom J. M., ev. č. J.-XXXBJ s priemernou spotrebou 6,81/100km, na trase Nitra-Bratislava a späť - 180km. Priemerná spotreba na 100km x cena UNI 95/11 x km. Základná náhrada: 0,183 EUR/1km. Cesta NR - BA a späť dňa 12.01.2012 : /6,8 : 100 / x 1,400 x 180 =17,13. 0,183 x 180=32.94, spolu 50,07 eur Cesta NR - BA a späť dňa 29.03.2012 : /6,8 : 100/ x 1,500 x 180= 18,36. 0,183 x 180=32.94, spolu 51,30 eur Cesta NR-BA a späť dňa 12.04.2012: /6,8 : 100/ x 1,500 x 180 = 18,36. 0,183 x 180=32,94, spolu 51,30 eur. Cesta NR-BA a späť dňa 10.05.2012: /6,8 : 100/ x 1,500 x 180=18,36. 0,183 x 180=32.94, spolu 51,30 € Cesta NR-BA a späť dňa 31.05.2012 : /6,8 : 100/x 1,500 x 180=18,36. 0,183 x 180=32.94, spolu 51,30 € Celkom 255,27 eur. Navrhovateľovi v 1. rade nebola priznaná náhrada za 3 úkony právnej služby - písomné podania na súd, keďže podľa názoru súdu nešlo o účelné uplatňovanie práva. V jednom prípade išlo o doplnenie žaloby, čo spadá pod úkon podanie žaloby a v ďalších prípadoch išlo o podania, ktoré mohol urobiť PZ ústne na pojednávaniach, na podanie vyjadrenia nebol vyzvaný. Navrhovateľom v 2.a 3. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 851,45 eur podľa nasledovného vyčíslenia: -príprava a prevzatie zastúpenia r. 2010.........................55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál -písomné podanie žaloby ..............................................55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 12.01.2012 ........................ 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012 .........................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 12.04.2012 .........................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 10.05.2012......................... 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál -účasť na pojednávaní dňa 31.05.2012 .........................58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál Spolu: 398,31 eur Náhrada za stratu času: 5 pojednávaní - 90 min: 5 x (3 polhodiny 12,71 eur) = 190,60 eur . Cestovné náhrady: Použitý dopravný prostriedok: Y. M., Vzdialenosť v km : 2x90 km = 180 km, Sadzba základnej náhrady: 0,183 eur, Priemerná spotreba PHM v 1/100 km : 7,l/100 km . Nitra - Bratislava a späť 12.1.2012: 180 km x 0,183 eur=32,94 eur, 7,1 lit x 1,80 x 1,457 eur=18,62eur, spolu 51,56 eur Nitra - Bratislava a späť 29.3.2012 : 180 km x 0,183 eur =32,94 eur, 7,1 lit x 1,80 x 1,578 eur =20,16 eur, spolu 53,10 eur Nitra - Bratislava a späť 12.4.2012: 180 km x 0,183 eur=32,94 eur, 7,1 lit x 1,80 x 1,583 eur= 20,23 eur, spolu 53,17 eur Nitra - Bratislava a späť 10.5.2012: 180 km x 0.183 eur =32,94 eur, 7,1 lit x 1,80 x 1,582 eur=20,21 eur, spolu 53,15 eur Nitra - Bratislava a späť 31.5.2012: 180 km x 0,183 eur= 32,94 eur, 7,1 lit x 1.80 x 1,561 eur=19,94 eur, spolu 51,56 eur Celkom: 262,54 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.