Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/98/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200507 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011200507.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. U., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, H., zastúpený: Pavel Mičunek, advokát, Holubyho 37, Pezinok, proti odporcovi: Správa katastra Pezinok, Radničné nám. 7, Pezinok, o určenie povinnosti vykonať záznam do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2011 navrhovateľ podal návrh proti nečinnosti odporcu vo veci vykonania záznamu do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny. V návrhu uviedol, že zápisnicou Nz 96/95 zo dňa 09.03.1995, spísanou notárom JUDr. Miroslavom Kováčom, bolo vydané osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/93 Zb. o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. H., pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha, vo výmere XXX m2, na tomto pozemku stojaci dom so súpisným číslom XXXX a pozemok parc. č. XXXX záhrada o výmere XXX m2, vedených na LV č. XXXX a k parc. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXX m2, utvorenej geometrickým plánom č. 105-94/94 v prospech navrhovateľa. Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra Pezinok bola dňa 10.03.1995 v zmysle § 7 zákona č. 265/1992 Zb. doručená notárska zápisnica na vykonanie záznamu spolu s potrebnými dokladmi. Zaevidovaná bola pod č. Z 564/95. Navrhovateľ namietal, že odporca sa neriadil ustanoveniami príslušných právnych predpisov, najmä § 20 písm. b/ zákona č. 266/1992 Zb. a § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 265/92 Zb. Navrhovateľ poukázal na to, že v minulosti sa už raz obrátil na súd (dňa 22.06.1995) žalobou podanou na Okresný súd Bratislava vidiek, ale návrh zobral späť z dôvodu nevyužitia možnosti mimosúdneho vybavenia a konanie bolo uznesením sp. zn. 16C 116/95 zo dňa 05.10.1995 zastavené. Zároveň poukázal na to, že sa pokúšal vec vybaviť v roku 1999 až 2011 podaniami na všetkých stupňoch katastra, pričom však 16 rokov po nadobudnutí nehnuteľností nie je vykonaný zápis vlastníckeho práva v operáte katastra v jeho prospech. Dom, ktorý na predmetných pozemkoch stojí, mu odmietol stavebný úrad skolaudovať a nemôže ho dať ani poistiť. Preto žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vykonať záznam do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny - notárskej zápisnice NZ 96/95 zo dňa 09.03.1995 spísanej notárom JUDr. Miroslavom Kováčom, v ktorej bolo pojaté osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/93 Zb. o nadobudnutí vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Odporca sa vyjadril k návrhu písomne dňa 09.09.2011 a ako nedôvodný ho žiadal zamietnuť. Uviedol, že k zápisu notárskej zápisnice NZ 96/95 do operátu katastra nedošlo, nakoľko správa katastra konštatovala, že neboli splnené zákonné podmienky vydržania a zápisnica obsahuje aj chybu v písaní. Predpokladom vydržania je dobromyseľnosť. V notárskej zápisnici je konštatované, že spoluvlastníci parc. č. XXXX a XXXX sa čestnými prehláseniami vzdali svojich vlastníckych práv, prehlásili, že si neuplatňujú nároky na tieto podiely a nemajú námietky voči vydržaniu navrhovateľa, ktorý užíva tieto nehnuteľnosti výlučne sám. Odporca mal však za to, že nedošlo k udalosti, ktorá by mohla vyvolať u užívateľa presvedčenie, že je výlučným vlastníkom užívaných nehnuteľností. Samotné čestné prehlásenie takouto udalosťou nie je. Taktiež pri užívaní neknihovaného majetku si navrhovateľ musel byť vedomý toho, že on, ani jeho predchodcovia, túto nehnuteľnosť nekúpili. Nakoľko predmetom vydržania je aj neknihovaný majetok, odporca konštatoval, že v predloženej listine chýbalo aj vyhlásenie Mesta Pezinok, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá ku vzniku uvedeného práva výhrady. Zároveň uviedol, že na strane 1 notárskej zápisnice je nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva (namiesto čísla XX má byť uvedené číslo XXXX). Záverom poukázal na to, že osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. bolo predmetom sťažnosti, ktorú riešil Krajský úrad v Bratislave, odbor kontroly. Sťažnosť bola kvalifikovaná ako neopodstatnená a sťažovateľovi (navrhovateľovi) bolo odporučené, aby sa svojho práva domáhal súdnou cestou. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal postup žalovaného a dospel k záveru, že návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť podľa § 250t ods. 4 O.s.p., pretože postup odporcu bol v súlade so zákonom. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že listom zo dňa 10.02.1995 notár JUDr. Miroslav Kováč adresoval Katastrálnemu úradu v Bratislave, Správe katastra nehnuteľností Pezinok notársku zápisnicu NZ 96/95 na vykonanie záznamu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 265/1992 Zb. a § 17 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb. V administratívnom spise sa ďalej nachádza žiadosť navrhovateľa o prešetrenie postupu Okresného úradu Pezinok, odbor katastra vo veci nevykonania záznamu na základe uvedenej notárskej zápisnice. Okresný úrad Pezinok vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú z dôvodu nepreukázania porušenia právnych predpisov. Dňa 17.01.2000 navrhovateľ adresoval Krajskému úradu Bratislava sťažnosť na postup Katastrálneho odboru Okresného úradu Pezinok. Výsledok prešetrenia sťažnosti Krajského úradu v Bratislave oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 22.03.2000. Sťažnosť opäť vyhodnotil ako neopodstatnenú, pričom poukázal na to, že na vykonanie záznamu podľa § 34 zákona č. 162/1995 Z.z., sú spôsobilé listiny podľa osobitných predpisov. Záznam sa nevykoná, ak je verejnou alebo inou listinou dotknuté právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo po 01.01.1993. Pokiaľ sa nevykoná záznam, vyzvú sa dotknuté osoby, aby podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti a záznam sa vykoná v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu. Krajský úrad v Bratislave uviedol, že Okresný úrad Pezinok postupoval správne, keď navrhovateľovi odporučil, aby sa svojho práva domáhal súdnou cestou. Listom zo dňa 13.01.2011 sa na Správu katastra Pezinok obrátil právny zástupca navrhovateľa, ktorý požiadal o preverenie veci a vykonanie zápisu. Správa katastra Pezinok právnemu zástupcovi navrhovateľa odpovedala listom zo dňa 22.02.2011, v ktorom uviedla, že po prešetrení žiadosti dospela k záveru, že nerealizovaný zápis záznamovej listiny Z 564/95- notárska zápisnica NZ 96/95, bol predmetom sťažnosti na odbore kontroly krajského úradu. Sťažnosť bola kvalifikovaná ako neopodstatnená. Správa katastra Pezinok sa stotožnila so stanoviskom nadriadeného orgánu a odporučila navrhovateľovi, aby sa svojho práva domáhal súdnou cestou. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení platnom v čase rozhodnom pre konanie odporcu, v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, správa katastra vykoná záznam do katastra. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. ak je na vykonanie záznamu predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina potvrdzujúca vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti v prospech ďalšej osoby, katastrálny úrad nevykoná nový záznam; katastrálny úrad vykoná záznam, ak je verejnou listinou právoplatné rozhodnutie súdu o určení, že je v konkrétnom prípade právo k nehnuteľnosti. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ak katastrálny úrad nevykoná záznam podľa odseku 1, vyzve dotknutú osobu, aby podala na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; zapísaného vlastníka o tom upovedomí. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie postupuje riadne, spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, bez prieťahov. Pokiaľ správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu tým, že je v konaní nečinný, súd mu uloží povinnosť vo veci konať a rozhodnúť, pričom mu určí na rozhodnutie primeranú lehotu podľa § 250t ods. 4 O.s.p. Súd konštatoval, že navrhovateľ pred podaním návrhu vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vzniklo napríklad vydržaním, alebo bolo osvedčené notárom, sa do katastra zapisuje záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Pokiaľ však existuje ďalšia verejná listina alebo iná listina potvrdzujúca vlastníctvo tej istej nehnuteľnosti v prospech ďalšej osoby, katastrálny úrad nevykoná nový záznam, pričom vyzve dotknutú osobu, aby podala na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Súd je názoru, že na vec sa vzťahujúci právny predpis (Katastrálny zákon) umožňuje správnemu orgánu pre uvedený postup voľnú úvahu. Táto jeho právomoc spočíva predovšetkým v tom, že katastrálny úrad posúdi právnu relevanciu predložených listín a pokiaľ k tej istej nehnuteľnosti potvrdzujú vlastníctvo rôznym osobám (zapísaného vlastníka, dotknutú osobu), záznam práva k nehnuteľnosti (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.) nevykoná a zároveň vyzve dotknutú osobu, aby podala na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Z administratívneho spisu vyplýva, že odporca postupoval v intenciách príslušných právnych predpisov, keď záznam v súlade s § 37 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. nevykonal a zároveň navrhovateľa vyzval, aby podal na súde návrh na určenie práva k predmetným nehnuteľnostiam. Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva upravuje § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie konvaliduje najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V danom prípade odporca spochybnil, že navrhovateľ mohol nadobudnúť nehnuteľnosti opísané notárskou zápisnicou Nz 96/95 zo dňa 09.03.1995, spísanou notárom JUDr. Miroslavom Kováčom podľa § 63 zákona č. 323/93 Zb., ich vydržaním. Odporca tvrdil, že nedošlo k udalosti, ktorá by mohla vyvolať u užívateľa (navrhovateľa) presvedčenie, že je výlučným vlastníkom užívaných nehnuteľností. Spochybnenie nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom je dané na jednej strane neexistenciou listiny (či dôkazu o jej existencii), ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a na strane druhej existencia listín potvrdzujúcich vlastnícke právo v prospech vyššie v texte spomínaných spoluvlastníkov pozemkov, parc. č. XXXX a XXXX. O určení vlastníckeho práva preto v danom prípade môže rozhodnúť jedine súd. Zároveň odporca správne poukázal na to, že pokiaľ ide o nezaknihovaný majetok, ktorý je súčasťou osvedčovaného vydržania, musel si byť navrhovateľ vedomý toho, že on, ani jeho predchodcovia, túto nehnuteľnosť nekúpili. Súd sa stotožnil s konštatovaním odporcu, že v predloženej listine (notárskej zápisnici Nz 96/95 zo dňa 09.03.1995) chýbalo vyhlásenie Mesta Pezinok požadované podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb., v obvode ktorého sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, že nemá ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatoval, že návrh navrhovateľa, aby súd uložil odporcovi povinnosť vykonať záznam do katastra nehnuteľností na základe verejnej listiny - notárskej zápisnice NZ 96/95 zo dňa 09.03.1995 spísanej notárom JUDr. Miroslavom Kováčom, v ktorej bolo pojaté osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/93 Zb. o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, bol nedôvodný. Odporca postupoval v medziach stanovených zákonom a preto súd návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. a vzhľadom na neúspech navrhovateľa v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani odporcovi, ktorý v takomto prípade zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.