Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Scud/31/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201734 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201734.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: U. I., bytom Č. E., XXX XX P. X, Č. U., V. XXX/X, K.. G. I., V. Č. E., XXX XX P. X, Č. U., V. XXX/X proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa X. L. XXXX p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa X. L. XXXX podľa § 70 ods. 1, § 293ax a § 82 zákona číslo 461/203 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľke od 1. januára 2010 priznala invalidný dôchodok v sume XX,XX € mesačne, ktorý podľa § 82 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením U. práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo XXX/XXXX Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2011 zvýšila na sumu XX,XX € mesačne. Invalidný dôchodok navrhovateľke priznala podľa článku 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) číslo 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Rozhodla tak s odôvodnením, že za invalidnú bola uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa XX. U. XXXX. Sumu invalidného dôchodku navrhovateľky určila ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému pripočítala obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Navrhovateľka získala ku dňu vzniku invalidity 27 rokov a 273 dní dôchodkového poistenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pretože nesúhlasí s výškou stanoveného dôchodku, ktorý nezodpovedá jej odpracovaným rokom, pracovala 29 rokov a jej súčasný zdravotný stav jej neumožňuje sa zamestnať. Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľky, vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia U.. U. H. lekársku správu - posudok dňa XX. U. XXXX, v ktorej uviedol, že XX-E. žena so základným vzdelaním, v dlhodobej starostlivosti psychiatra pre mentálnu retardáciu a ORL pre poruchu sluchu. Psychologickým vyšetrením je potvrdená ľahká mentálna retardácia s C. XX (horné pásmo). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pre dané zdravotné postihnutie 45 %. Pre obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť zvyšujeme percentuálnu mieru o 5 %. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 %. Vzhľadom k veku a charakteru ochorení je kontrolovaná lekárska prehliadka nepotrebná. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľke určila ľahkú mentálnu retardáciu - horné pásmo (kap. V, položka 6/a, prílohy číslo 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila na 45 %, a pre iné zdravotné postihnutie: obojstranná ťažká nedoslýchavosť (kap. VII, oddiel B, položka 4, prílohy číslo 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) percentuálnu mieru navýšila o 5 %., teda miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 50 %. Posudková lekárka určila, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a dátum vzniku invalidity určila od 1. januára 2010. Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľky na základe konania o jej opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia U.. Y. M. lekársku správu - posudok dňa 25. októbra 2011, v ktorej uviedla, že menovaná XX-E. má základné vzdelanie, v minulosti pracovala ako pomocná sila v kuchyni, upratovačka, t. č. nepracuje. Bola uznaná invalidnou od 1. januára 2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % podľa § 293ax (invalidita s mierou poklesu schopnosti 50 % od 24. apríla 2009, invalidný dôchodok bol zamietnutý z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok od 24. apríla 2009). V Českej republike bola uznaná čiastočne invalidnou od 14. apríla 2009 - 60 %, pri kontrolnej lekárskej prehliadke zdravotného stavu dňa 6. augusta 2010 uznaná invalidnou naďalej s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Po dôkladnom preštudovaní kompletnej posudkovej spisovej dokumentácie a veľmi ojedinelých odborných vyšetrení niektoré sú aj zastaralé, z posudkového a klinického hľadiska konštatujem, že zdravotný stav menovanej spĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity od 1. januára 2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ľahká duševná zaostalosť, ktorá bola potvrdená psychologickým vyšetrením v apríli 2009 intelektové schopnosti celkové boli v pásme strednom pri ľahkej mentálnej retardácii, C. =. XX, v dôsledku toho bola zvolená stredná hranica miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentách 45 %. Bolo vykonané zvýšenie percentuálnej miery pre iné zdravotné postihnutie - obojstrannú percepčnú nedoslýchavosť, ťažkú ktorá bola potvrdená, ORL vyšetrenie v minulosti strata sluchu podľa Fowlera dx 99,6 %, sin 86,3 %, celkovo 89,6 %. Aktuálne vyšetrenie z roku 2011 nie je zdokladované. Pridružené sekundárne ochorenia ktoré sú uvedené v dg. sú posudkovo bezvýznamné, jedná sa len o jednorázový údaj v dokumentácii bez ďalšej klasifikácie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľke určila duševné choroby a poruchy správania, - ľahká mentálna retardácia- C. XX, F70 (kap. V, položka 6.a), prílohy číslo 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila na 45 % a pre iné zdravotné postihnutie - choroby zmyslových orgánov, - sluch, obojstranná ťažká nedoslýchavosť H90 (kap. VII, oddiel B, položka 4, prílohy číslo 4 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) navrhovateľke percentuálnu mieru navýšila o 5 %. Posudková lekárka rovnako určila, že navrhovateľke je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou so vznikom invalidity od 1. januára 2010 a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 50 %. Z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľka predložila súdu ďalšie lekárske správy a nálezy z neurologického vyšetrenia, ktoré posudková lekárka U.. Y. M. v lekárskej správe zo dňa 14. júna 2012 z posudkového hľadiska vyhodnotila tak, že nezdokladovali zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku čoho zotrvala na výsledku posudku a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, tak ako je to uvedené v lekárskej správe Sociálnej poisťovne - ústredie v Bratislave zo dňa 25. októbra 2011. Zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľkin zdravotný stav sa neustále zhoršuje, nemá peniaze na lieky a ak ju bude ďalej podporovať, skončí ako bezdomovec. Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Účastníci konania sa na pojednávaní dňa 25. apríla 2012 súhlasili, aby súd vec ďalej prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl.O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona. č. 439/2004 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003 Z.z.%252363'&ucin- k-dni='30.12.9999'> tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Navrhovateľka v priebehu konania súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bola zamestnaná 29 rokov, tak ako uviedla vo svojom opravnom prostriedku. Odporkyňa pri určovaní výšky invalidného dôchodku vychádzala zo získaného obdobia dôchodkového poistenia a aj z dosiahnutých vymeriavacích základov, ktoré boli navrhovateľke zhodnotené v súlade s evidenčným materiálom odporkyne nachádzajúcim sa v dávkovom spise odporkyne, navrhovateľka získala ku dňu vzniku invalidity 27 rokov a 273 dní dôchodkového poistenia, čo žiadnym spôsobom navrhovateľka nespochybnila. Navrhovateľka rovnako nepredložila súdu novší, resp. iný odborný lekársky nález, ktorý by diagnosticky hodnotil jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu prvostupňovým a druhostupňovým posudkovým lekárom, nespochybnila ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava, ako aj Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava vo svojich posudkoch zo dňa 26. mája 2011, zo dňa 25. októbra 2011 a zo dňa 14. júna 2012 zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti, vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a dospeli k zhodnému názoru, že zdravotný stav navrhovateľky spĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože navrhovateľka má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o 50 %. Zistenia posudkových lekárov neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 252j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 6. júla 2011 ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. V prípade, že sa zdravotný stav navrhovateľky zmení, navrhovateľka môže novou žiadosťou požiadať o zvýšenie invalidné dôchodku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).