Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/283/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899238 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899238.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľov: X/ P.. X.H. Č., X/ B. Č., X. C. N. C., A. XX, zastúpených spoločnosťou Kutan s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Andrusovova 1, proti odporcovi: P.. P. N., C.N. N. H., B. B. XA, M.-XXXXX S. P. P., zastúpeného Mgr. Jarmilou Wimmerovou, Devínska cesta 104/B, Bratislava, X. T. XX.XXX,XX G. s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného K. C. P., T. M. XX.A. XXXX, Č..E.. XXL.(XXC)/.-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania v sume XXX,XX G. k rukám právneho zástupcu navrhovateľov E. K..Q..X.., advokátska kancelária so sídlom v C., B. X, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.A. XXXX, Č..E.. XXC(XXC)/.-XXX, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v prvom a druhom rade istinu vo výške XX.XXX,XX G. spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy XX.XXX,XX G. od XX.X.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy XX,XX G. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol a odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľom trovy konania v sume X.XXX,XX G.. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia E. súdV. N. C. T. XX. A. XXXX, K.. T.. XCo XXX/XXXX, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa XX.XX.XXXX, Č..E.. XXC/XX/XXXX-XX, zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, zistil, že účastníci konania boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti súp. číslo XXXXXX, nachádzajúcej sa parcele č. XXXX, zastavaná plocha o výmere XXX Z.X, N. E. Ú. K. Z., X. C. - Z. Č.Ť. K. Z., X. C. P., N. na F. Č.. XXXX C. Okresným Ú. C. P., odbor katastra nehnuteľností v podiele 4/5 pre odporcu a 1/5 spoločne pre navrhovateľa v prvom a navrhovateľku v druhom rade. Bývalý Okresný Ú. C. P., odbor životného prostredia navrhovateľom a právnej predchodkyni odporcu rozhodnutím z XX.X.XXXX, Č.. Ž.S.- XXXX/XX-P., nariadil vykonať na nehnuteľnosti udržiavacie práce, a to: 1/ vymeniť poškodenú strešnú krytinu a prehnité časti dreveného krovu, 2/ vymeniť nefunkčné strešné žľaby a zvody, 3/ opraviť komínové telesá, 4/ otĺcť uvoľňujúce sa časti vonkajšej omietky uličnej a dvornej fasády a prekrytia pavlačí a znova omietnuť, a to všetko v lehote do 90 dní, keď v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu zistil, že objekt mal poškodenú omietku fasády a jej uvoľňujúce sa časti ohrozovali chodcov, rovnako ako uvoľňujúce sa tehly komínových telies nad strechou; strešná krytina bola poškodená; správnosť predmetného rozhodnutia správneho orgánu na odvolanie p. N. N.B. potvrdil bývalý E. Ú. N. C., odbor životného prostredia, rozhodnutím T. X.XX.XXXX, Č..A.. Ž.-XXX/ XX/Ob, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX, pričom námietky právnej predchodkyne odporcu ohľadne potreby vykonania rozsiahlej rekonštrukcie považoval odvolací správny orgán za nedôvodné, nakoľko od nadobudnutia vlastníctva k stavbe uplynula dostatočne dlhá doba a ona nepodala žiadosť o povolenie realizácie zamýšľanej rekonštrukcie. S výkonom udržiavacích prác na nehnuteľnosti v rozsahu výmeny poškodenej krytiny a omietnutia vonkajších obvodových stien hladkou omietkou bielej fary vyslovil súhlas bývalý Okresný Ú. C. P., odbor školstva a kultúry v záväznom stanovisku z XX.XX.XXXX, Č.. XXX-XXXX/X/XXXX, pričom práce podmienil tým, že poškodená krytina bude nahradená krytinou Z. L.-XXX červenej farby. Rozhodnutím z XX.X.XXXX, Č..A.. X. primátor Hlavného mesto SR Bratislavy ako cestný správny orgán po dohode s Okresným M. P. C. P. povolil navrhovateľovi zvláštne užívanie miestnej komunikácie v C. na M. V. Č.. XX za účelom osadenia podchodného lešenia na dobu od XX.X.XXXX M. XX.X.XXXX. Podľa zmluvy o dielo z 8.XX.XXXX K. L. spol. s.r.o. ako zhotoviteľ mala vykonať pre navrhovateľa v prvom rade ako objednávateľa práce spočívajúce v pokrývke strechy objektu domu na M. Č.. XX N. C. strešnou krytinou typu Z. L. XXX višňovej farby Q. XXXX, práce spočívali v demontáži jestvujúcej krytiny, oprave a výmene poškodeného latovania, oplechovaní strechy, pokrytí strechy krytinou, oprave poškodených dažďových rýn a zvodov a utesnení strechy za cenu XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX G.) bez DPH, termín započatia prác si zmluvné strany dohodli na XX.XX.XXXX, s ich ukončením dňa XX.X.XXXX, navrhovateľ v prvom rade prevzal zhotovené dielo dňa X.X.XXXX, pričom zhotoviteľovi uhradil za vykonané práce zálohovo sumu XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.) M. X.XX.XXXX B. M.B. X.X.XXXX, K. XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX G.) M. XX.X.XXXX. Z obsahu zmluvy o dielo z X.X.XXXX zistil, že spoločnosť G. K.. K..Q..X.. ako zhotoviteľ sa zaviazala dodať navrhovateľovi v prvom rade ako objednávateľovi stavebnomontážne práce, a to opravu fasády podľa cenovej ponuky zo dňa XX.X.XXXX N. R. X. X.X.XXXX M. XX.X.XXXX za M. L. XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.) C. M., cenová ponuka pritom zahŕňala montáž a demontáž lešenia, ochrannú sieť, otlčenie omietok, ich odvoz, nové omietky, úpravu ríms, rovné šambrány, oplechovanie ríms a okien, nátery fasády a zakrývanie okien, spolu vo výške XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.), navrhovateľ v prvom rade prevzal ukončené dielo dňa XX.X.XXXX a uhradil zhotoviteľovi dňa XX.X.XXXX sumu XX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.V.) B. M. XX.X.XXXX K. XX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.). Ďalej mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX previedli účastníci konania vlastnícke právo k nehnuteľnosti na M. Č.. XX N. C. na K. C. a.s. ako kupujúceho za kúpnu cenu vo výške XX.XXX.XXX,-Sk (XXX.XXX,XX G.), pričom z celkovej dohodnutej kúpnej ceny odporcovi prináležala čiastka XX.XXX.XXX,-Sk (XXX.XXX,XX G.) a navrhovateľom čiastka X.XXX.XXX,-Sk (XXX.XXX,XX G.) a výplatu kúpnej ceny si zmluvné strany dohodli formou notárskej úschovy notárom A.. E. pod podmienkou predloženia 1/originálu kúpnej zmluvy s vyznačenou doložkou právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho, 2/späťvzatia žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. XXC X/XX proti odporcom p. N. N. B. Z. Č. C. K. Z., o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci, 3/ späťvzatia návrhov, žalôb a iných podaní týkajúcich sa nehnuteľnosti, pokiaľ také existujú a 4/potvrdenia o fyzickom odovzdaní a prevzatí vypratanej nehnuteľnosti. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo udelenie splnomocnenia navrhovateľovi v prvom rade na zastupovanie odporcu pri rokovaniach o kúpu nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu odporcu na nehnuteľnosti minimálne za kúpnu cenu XX Z. Sk (XXX.XXX,XX G.), ak odporca nebude participovať na zabezpečení uvoľnenia bytu užívaného manželmi Y.Z. alebo za kúpnu cenu XX,X Z. Sk (XXX.XXX,XX G.), ak sa na tomto úkone bude podieľať. Ďalej vychádzal z posudku P.. Z. Z. Č.. XX/XXXX, ktorého predmetom bolo zistiť a zhodnotiť stav stavebných konštrukcií a kvalitu prevedených opráv ako aj z jeho svedeckej výpovede. Po právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 139 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka. S poukazom na okolnosti ohľadne uzatvorenia kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX zaoberal sa tým, či došlo právne účinným spôsobom k zániku žalovaného záväzku odporcu jeho vysporiadaním s navrhovateľmi. Uviedol, že spornou zostala klauzula kúpnej zmluvy uvedená v článku 3, bod 3 týkajúca sa dohody o späťvzatí všetkých návrhov, žalôb a iných podaní týkajúcich sa nehnuteľnosti, za predpokladu, že také existujú, keď navrhovatelia argumentovali, že predmetné ustanovenie kúpnej zmluvy sa netýkalo aj prejednávanej veci (sp. zn. XXC XX/XX), pretože jej predmetom je peňažná pohľadávka vyplývajúca z existencie spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, teda nejde o spor týkajúci sa nehnuteľnosti a odporca s názorom navrhovateľov nesúhlasil, pričom namietal, že už v rámci predzmluvných rokovaní podmieňoval predaj nehnuteľnosti ukončením všetkých súdnych sporov iniciovaných zo strany navrhovateľov, to znamená aj v tejto veci.Po vykonaní dokazovania sa nestotožnil s predmetnými tvrdeniami odporcu. Poukázal na to, že je síce pravdou, a vyplýva to najmä z listu adresovaného AK A.. U., že odporca pri riešení dlhoročného sporu ohľadom domovej nehnuteľnosti navrhol v rámci jednotlivých alternatív aj ukončenie súdnych sporov začatých navrhovateľom v prvom rade bez ich bližšej špecifikácie, avšak táto okolnosť v podobe navrhovanej odporcom nebola prevzatá do článku 3 bod 3 kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že výplatu kúpnej ceny zmluvné strany podmienili (aj) späťvzatím návrhov a žalôb, avšak len v tých veciach týkajúcich sa priamo nehnuteľnosti. Z výpovede navrhovateľa v prvom rade, a z jeho listu z XX.X.XXXX adresovaného právnemu zástupcovi odporcu je podľa neho zrejmé, že možnosť ukončenia súdneho sporu týkajúceho úhrady nákladov za opravu nehnuteľnosti, t.j. prebiehajúceho sporu, nebola predmetom predzmluvných, ale ani zmluvných rokovaní, pretože spor sa netýkal práv k nehnuteľnosti. To, že ani odporca nepokladal prebiehajúce súdne konanie (K..T..XXC XX/XX) za také, ktoré napĺňa charakter konania „týkajúceho sa nehnuteľnosti“ nasvedčuje napokon aj jeho správanie, keď sám nezobral späť vzájomný návrh uplatnený v tomto konaní voči navrhovateľom. Pokiaľ zmluvné strany mienili podmieniť výplatu kúpnej ceny aj procesným úkonom (späťvzatím návrhu) v tejto veci (K.. T.. XXC XX/XXXX), vyjadril domnienku, že notár A.. E.Á. by nebol oprávnený vydať finančné prostriedky zodpovedajúce výške kúpnej ceny z notárskej úschovy, keďže ich výplata bola striktne viazaná na kumulatívne splnenie všetkých podmienok definovaných v článku 3 bod 3 kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že tak odporca, ako ani navrhovatelia nenamietali obdržanie stanoveného podielu z kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, mal za to, že medzi účastníkmi konania nedošlo ku kvalifikovanej dohode, ktorá by mala za následok zánik žalovaného záväzku odporcu. So zreteľom na daný záver, pristúpil k vecnému preskúmaniu uplatneného nároku navrhovateľov, a to na zaplatenie žalovanej istiny ako podielu odporcu na sume nákladov vynaložených navrhovateľmi. Prihliadal pritom na právny názor krajského súdu, ktorý právny vzťah medzi účastníkmi konania podradil pod ustanovenia § 139 ods. 2 O.s.p. upravujúceho tzv. hospodárenie so spoločnou vecou; tento pojem zahŕňa pritom všetko, čo sa týka spoločnej veci a čo je pre ňu právne relevantné, t.j. zahŕňa aj užívanie a požívanie veci, jej údržbu, opravy, zmenu, zhodnotenie, eventuálne znehodnotenie, poprípade činy súvisiace s jej odstraňovaním a likvidáciou. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovatelia v prvom a druhom rade skutočne vynaložili výdavky v celkovej výške XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX G.) ako správny poplatok za vydanie povolenia na zvláštne užívanie komunikácie a práce realizované spoločnosťami L. K..Q..X.. B. G. K.. K..Q..X.., pričom preskúmaním obsahu jednotlivých zmlúv, cenových ponúk, príp. preberacích protokolov možno konštatovať, že tieto svojim charakterom korešpondujú so zadaním nariadených prác v rozhodnutí bývalého X. Ú. C. P., odbor životného prostredia z XX.X.XXXX, Č.. Ž. XXXX/XX-P. Š., potvrdeného aj rozhodnutím bývalého E. Ú. C., odbor životného prostredia z X.XX.XXXX. Ich cieľom teda bolo odstrániť závady vytýkané správnym orgánom, a tým aj nebezpečný stav nehnuteľnosti. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej (v poradí prvej) výpovedi aj svedok P.. Z., ktorý po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia správneho orgánu hodnotil vykonané práce ako v nevyhnutne potrebnom rozsahu s výnimkou nekvalitne prevedenej opravy úžľabnice. V dôsledku opráv sa podľa svedka deštrukcia nehnuteľnosti zastavila, i keď nie natrvalo, nakoľko sa nimi neriešila komplexná rekonštrukcia domu, ale len náprava parciálna, čiastočná. Ďalej konštatoval, že vykonané práce boli evidentne uskutočnené bez súhlasu väčšinovej spoluvlastníčky, ktorá skutočnosť vyplynula nielen z výpovedí účastníkov konania, ale aj z obsahu ich vzájomnej písomnej korešpondencie. So zreteľom na tieto zistenia ustálil, že navrhovatelia v prvom a druhom rade vynaložili v roku XXXX nevyhnutné náklady na správne poplatky, ako aj na opravu (údržbu) nehnuteľnosti patriacu do podielového spoluvlastníctva s odporcom, bez súhlasu právnej predchodkyne odporcu, v celkovej výške podľa jednotlivo vystavených faktúr a pokladničných príjmových dokladov XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX G.), za ktoré im voči odporcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v rozsahu nákladov na túto opravu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu odporcu (4/5). K námietkam odporcu uviedol, že vzhľadom na okolnosti, ako aj charakter prác, súhlas majoritnej spoluvlastníčky nebol žiaduci, keď rozhodnou okolnosťou bola nevyhnutnosť vykonania prác podľa rozhodnutia správneho orgánu, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť bezpochyby vyplýva z vyznačenej doložky priamo na rozhodnutí tohto orgánu. Poukázal na to, že z posudku P.. Z. Z., ako aj z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že rozsah vykonaných prác a ich kvalitu posudzoval z pohľadu prác rekonštrukčných, ktoré však majú iný charakter a objem a uplatňujú sa pri nich odlišné pracovné postupy ako pri opravách nevyhnutne potrebných na odstránenie závadného stavu nehnuteľnosti, ako tomu bolo v danom prípade, navyše tento nepoznal nielen obsah rozhodnutia bývalého Okresného Ú. C. P. T. XX.X.XXXX, ktorým boli práce na nehnuteľnosti nariadené, ale nemal vedomosť ani o tom, aké práce boli na ohliadanej nehnuteľnosti v skutočnosti realizované. Z hľadiska namietanej kvality prác odporcom zdôraznil, že svedok pôsobil ako súdny znalec pre oblasť stavebníctvo, odvetvie statika, a preto nemal oprávnenie odborne posudzovať úroveň vykonania prác (fasáda, omietka, strešné žľaby, zvody a pod), napriek tomu však potvrdil, že parciálne práce (opravy), ktoré pri obhliadke nehnuteľnosti videl, boli vykonané aspoň v nevyhnutne potrebnom rozsahu a ich realizáciou sa na určitý čas zastavila deštrukcia nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že problematiku nekvalitnej realizácie prác na nehnuteľnosti mohol odporca, resp. jeho právna predchodkyňa, uplatňovať v relevantnom čase a pokiaľ k takému úkonu nepristúpila a nenamietala nekvalitné prevedenie prác spoločnosťami G. K.. K..Q..X.. B. L. K..Q..X.. v relevantnom čase, odporca nemôže prípadnú vadnosť týchto prác používať v súčasnosti ako obranu voči žalobnému návrhu navrhovateľov, nakoľko na práce predmetnými spoločnosťami realizované sa hľadí akoby boli vykonané riadne a bez závad. Za nedôvodnú považoval aj ďalšiu námietku odporcu týkajúcu sa realizácie prác na nehnuteľnosti v nevhodnom, zimnom období, z dôvodu, že k výkonu opráv na dome nepristúpil navrhovateľ v prvom rade svojvoľne a podkladom na ich vykonanie bolo práve právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý viazal ich splnenie na lehotu 90 dní. A napokon ako nepreukázanú vyhodnotil námietku odporcu ohľadne predraženosti realizovaných prác, keďže odporca v tomto smere nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení. So zreteľom na uvedené uzavrel, že odporcovi, ktorý v konaní nerozporoval nevyhnutnosť vykonania opráv a s nimi súvisiacich prác, sa nepodarilo v konaní uniesť dôkazné bremeno v tom, že práce spoločnosťami L. K..Q..X.. B. G. K.. K..Q..X.. neboli vykonané, resp. neboli vykonané v požadovanom rozsahu a kvalite, ani že nimi nebol naplnený obsah a účel rozhodnutia bývalého Okresného Ú. C. P., odbor životného prostredia z XX.X.XXXX. Vzhľadom na to považoval návrh navrhovateľov za dôvodný a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny vo výške XX.XXX,XX G. (XXX.XXX,-Sk), ktorá suma zodpovedala veľkosti spoluvlastníckeho podielu odporcu na nehnuteľnosti na M. V. Č.. XX N. C. (4/5) a tým aj na nákladoch vynaložených navrhovateľmi v prvom a druhom rade na opravu (resp. údržbu) nehnuteľnosti a na správnom poplatku v celkovej výške XX.XXX,XX G. (XXX.XXX,XX Sk). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ v prvom rade vyzval právnu predchodkyňu odporcu na zaplatenie pomernej časti nákladov za práce vykonané spoločnosťami L. s.r.o. vo výške XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.) B. G. K.. K..Q..X.. N. N.E. XXX.XXX,-Sk (X.XXX,XX G.) listom z X.X.XXXX, ktorého súčasťou boli aj faktúry vystavené predmetnými spoločnosťami a výzva na úhradu sumy vo výške spolu XXX.XXX,-Sk (XX.XXX,XX G.V.) v lehote 14 dní. Vzhľadom na to, že vtedajší právny zástupca navrhovateľky (AK A.. N.) preukázateľne prevzal predmetný list navrhovateľa v prvom rade dňa X.X.XXXX, od uvedeného dňa začala plynúť lehota na zaplatenie žalovanej istiny, pričom jej koniec pripadol na XX.X.XXXX, a preto stanovil dátum omeškania odporcu s úhradou časti istiny vo výške XX.XXX,XX G.V. počnúc od nasledujúceho dňa, t.j. XX.X.XXXX. Pokiaľ ide o zvyšnú časť istiny vo výške XX,XX G., vzhľadom na to, že v spise sa nenachádza žiaden relevantný doklad preukazujúci výzvu navrhovateľov na jej zaplatenie, ustálil, že právna predchodkyňa odporcu sa až zo žaloby navrhovateľov dozvedela o požiadavke uhradiť aj túto časť žalovanej istiny. Keďže návrh na začatie konania pôvodná odporkyňa prevzala dňa XX.XX.XXXX, ustálil, že počnúc nasledovným dňom, t.j. XX.XX.XXXX sa mohol odporca dostať s úhradou sumy vo výške XX,XX G. do omeškania. S ohľadom na uvedené priznal navrhovateľom v prvom a druhom rade popri žalovanej istine aj úrok z omeškania v požadovanej výške 17,6% ročne (výška diskontnej sadzby NBS ku dňu 21.5.1998 a 23.12.1998 bola 8,8%) zo sumy vo výške XX.XXX,XX G. X. XX.X.XXXX do zaplatenia a zo sumy XX,XX G. X. XX.XX.XXXX do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania považoval návrh navrhovateľov za nedôvodný, preto ho v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., keď neúspech navrhovateľov v prvom a druhom rade spočíval v nepatrnej časti nepriznaného príslušenstva (úroku z omeškania) zo žalovanej istiny a priznal navrhovateľom náhradu trov konania v celkovej sume X.XXX,XX G., ktorá spočívala v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania v sume XXX,XX G. (XX.XXX,-Sk) a za odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu v sume požadovanej navrhovateľmi XXX,XX G. a v náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľov v sume X.XXX,XX G. za nimi žiadané úkony, pričom pri stanovení základu tarifnej odmeny pre úkony uskutočnené právnym zástupcom navrhovateľov vychádzal z § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške á XXX,XX G., a neprihliadal tak na výšku tarifnej hodnoty určenú právnym zástupcom navrhovateľov v jeho podaní, nakoľko ním uplatnený spôsob výpočtu, pri ktorom do tarifnej hodnoty veci poňal nielen žalovanú istinu, ale aj jej príslušenstvo vyčíslené k dátumu začatia poskytovania právnych služieb, nemá oporu vo vyhláške č. 655/2004 Z.z.. Proti tomuto rozsudku, do jeho vyhovujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh aj v tejto časti zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nesprávne tak po skutkovej, ako aj právnej stránke , predovšetkým súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci, keď odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, čím mu odňal práva účastníka konania a možnosť konať pred súdom, vykonané dokazovanie hodnotil účelovo a bez toho, aby prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli za konania najavo, rozsudok je nepreskúmateľný v dôsledku absencie jasného a zrozumiteľného právneho zdôvodnenia rozhodnutia, keď z neho nevyplýva, z akého právneho titulu bol k plneniu zaviazaný a ktorý právny predpis aplikoval. Namietal, že E. súd N. C. svoj právny názor vyslovil v štádiu, kedy v konaní ešte nebolo vykonané prakticky žiadne dokazovanie a ani ho nedoložil žiadnou právnou argumentáciou, z ktorej by bolo jasné, prečo tomu tak je a jeho odkaz na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka je tak nedostatočné, pretože žiadnu zo skutkových podstát uvedených v tomto ustanovení nemožno na daný prípad aplikovať, pričom bližšie nevysvetlil ani použitý pojem nevyhnutné náklady a ani to, ako je potrebné chápať jeho právny názor vo väzbe na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní právneho základu uplatneného nároku bola pre neho rozhodnou okolnosťou práve nevyhnutnosť vykonania prác nariadených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím stavebného úradu, vytýkal mu, že tento svoj hodnotiaci záver žiadnou právnou argumentáciou presvedčivo nezdôvodnil a neuviedol ani to, aké okolnosti prípadu mal na mysli, respektíve na aké okolnosti prípadu vlastne prihliadol. Poukazoval na to, že v rámci dokazovania navrhol vykonať dôkaz listinou - obsahom vyjadrenia právnej predchodkyne odporcu z XX. X. XXXX v konaní pod spisovou značkou XC XXX/XX spolu s dobovou korešpondenciou spoluvlastníkov, ktorú súd prvého stupňa nevykonal postupom podľa § 129 ods. 1 O.s.p., pričom v prípade ich vykonania by zistil, že navrhovatelia systematicky a cielene zneužívali svoje minoritné postavenie v spoluvlastníckom zväzku na úkor väčšinových spoluvlastníkov, že si nedôvodne uplatňovali nároky zodpovedajúce ich spoluvlastníckym právam, predkladali neprijateľné a cenovo nevyvážené ponuky na odkúpenie spoluvlastníckych podielov a dávali nereálne návrhy na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, v evidentnej snahe provokovať a znervózňovať svojho majoritného spoluvlastníka a zároveň by zistil , že v roku XXXX navrhovatelia bez vedomia a súhlasu ostatných spoluvlastníkov okupovali nebytové priestory nachádzajúce sa na prízemí budovy a tieto začali napriek výslovnému nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov rekonštruovať a užívať ich na podnikateľské a bytové účely, hoci si boli evidentne vedomí toho, že konajú protiprávne, a nad rámec práv, ktoré im patrila, čo dokazuje aj spis Okresného K. C. P. K. T. X H. XX/XX, ktorý súd prvého stupňa ako dôkaz odmietol vykonať. Pri skutočne objektívnom a zodpovednom posúdení a vyhodnotení dobovej korešpondencie spoluvlastníkov by súd prvého stupňa zistil, že konanie navrhovateľa v 1.rade a jeho písomné podania adresované právnej predchodkyni boli od začiatku účelové, na jednej strane predstierajúc jeho úprimný záujem o nehnuteľnosť a na druhej strane zvýrazňujúce neochotu a nezáujem jeho právnej predchodkyne o riešenie veci súvisiacich s nehnuteľnosťou. Poukázal na to, že jeho právna predchodkyňa nikdy nepopierala, že nehnuteľnosť je v zlom technickom stave a že si vyžaduje rozsiahle opravy, dala preto stav nehnuteľnosti odborne posúdiť, ktoré potvrdilo jej kritický stav, na základe toho sa ako majoritná spoluvlastníčka rozhodla pre generálnu opravu nehnuteľnosti, v rámci ktorej mali byť odstránené aj tie nedostatky stavby, ktoré neskôr vytýkal spoluvlastníkom stavebný úrad, pričom o svojom rozhodnutí informovala aj navrhovateľov, ktorí však zaujali k oprave jednoznačne odmietavý postoj a následne začali právne spochybňovať jej spoluvlastnícke práva a podali žalobu o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci, znemožňovali jej prístup do okupovaných priestorov na prízemí domu, čím znemožňovali aj prípravné práce na odbornom vypracovaní projektu rekonštrukcie domu. Navrhovatelia namiesto toho, aby akceptovali rozhodnutie majoritného spoluvlastníka, prípadne obrátili sa na súd, podali podnet na stavebný úrad na vykonanie štátneho stavebného dohľadu s cieľom, aby im boli nariadené udržiavacie práce na nehnuteľnosti. Namietal, že v rámci dokazovania nebola hodnoverným spôsobom preukázaná právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia Okresného Ú. N. C. T. M.B. XX. X. XXXX v spojení s rozhodnutím E. Ú. N. C. T. X. XX. XXXX, ba dokonca bolo spochybnené aj to, či vydaniu tohto rozhodnutia vôbec predchádzalo predpísané správne konanie, keď jeho právna predchodkyňa tvrdila, že rozhodnutie správneho orgánu jej bolo doručené bez toho, aby bola do konania prizvaná ako účastníčka konania, čím jej bolo znemožnené sa k veci vyjadriť a dokonca nebola oboznámená ani s termínom ohliadky nehnuteľnosti. V tejto súvislosti tiež namietal, že stavebný úrad nikdy nevykonal ani následnú kontrolu vykonania nariadených prác. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v tomto smere nevykonal dožiadanie na archív E. Ú. N. Č.X., hoci vykonanie tohto dôkazu navrhoval. Rovnako súd prvého stupňa nevyžiadal z krajského úradu spisový materiál za účelom overenia správnosti postupu pri doručovaní druhostupňového rozhodnutia, keď od takéhoto dokazovania upustil, hoci rozhodnutie považoval za jeden z rozhodujúcich dôkazov. Uviedol, že z listinných dôkazov založených v spise je zrejmé, že navrhovateľ uzavrel zmluvy o dielo bez toho, aby vopred o tom informoval majoritnú spoluvlastníčku, pričom tak urobil v čase, kedy už bol informovaný o jej rozhodnutí rekonštruovať nehnuteľnosť a v prácach pokračoval napriek výslovnému zákazu a nesúhlasu majoritného vlastníka, hoci mal právo požiadať súd podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka o revíziu a zmenu rozhodnutia väčšiny, ktorú možnosť nevyužil. Práce, ktoré navrhovateľ vykonal na nehnuteľnosti bez súhlasu väčšinového spoluvlastníka, žiadnym spôsobom nezhodnotili nehnuteľnosť, a preto jeho právnej predchodkyni nemohlo vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie z titulu zhodnotenia jej spoluvlastníckeho podielu. Namietal, že zo zmlúv o dielo a ani z vystavených faktúr o vykonaní prác nevyplýva žiaden rozsah fakturovaných prác, faktúry nie sú ničím doložené, a preto nemohol uniesť dôkazné bremeno o dôvodnosti fakturovaných súm, ani o tom, že fakturované práce boli skutočne vykonané. Súd prvého stupňa tak nemohol ustáliť, či vynaložené náklady boli dôvodné a skutočne nevyhnutné, keď nemal k dispozícii ani len položkovitý rozpočet vynaložených nákladov. Za dôkazne nedoložené považoval aj všetky ostatné náklady, napríklad súvisiace s výmenou strešnej krytiny, keď navrhovatelia v konaní ničím nepreukázali, že krytina bola na streche aj skutočne osadená v súlade s rozhodnutím odboru školstva a E. X. C. T. XX. XX. XXXX, keď rovnako nepreukázali ani rozsah tejto výmeny a náklad, ktorý na túto výmeru vynaložili, pričom podľa znaleckého posudku nimi predloženého nie je o výmene strechy ani len zmienka a pri položke krytina strechy na krove sa uvádza, že krytina je pálená, obyčajná, jednodrážková. Súd prvého stupňa tomuto rozporu listinných dôkazov nevenoval žiadnu pozornosť a na preverenie neurobil ani dopyt na H.Q. S. L., ktoré bolo poverené odborným dohľadom nad výmenou strešnej krytiny a nevyžiadal si ani administratívny spis týkajúci sa záväzného nariadenia, ktorý navrhol zadovážiť ako dôkaz. Rovnako vykonanie prác na fasáde navrhovatelia ničím hodnoverným nepreukázali. S pohľadom na uvedené sa domnieva, že za danej dôkaznej situácie nemohol súd prvého stupňa priznať navrhovateľom nimi uplatňovaný nárok. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť im trovy konania v sume XXXX,XX G. dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že nimi uplatnený spôsob výpočtu základu tarifnej odmeny pre úkony uskutočňované ich právnym zástupcom, pri ktorom do tarifnej hodnoty veci poňal nielen istinu, ale aj príslušenstvo vyčíslené k dátumu začatia poskytovania právnych služieb, nemá oporu vo vyhláške číslo 655/ 2004 Z.z.. Dôvodili tým, že pri stanovení tarifnej hodnoty vychádzali z ustanovenia § 10 ods. 2 tejto vyhlášky a sú toho názoru, že ak by táto právna norma ustanovovala, že tarifnou hodnotou je iba výška istiny bez príslušenstva, nemalo by toto ustanovenie význam, nakoľko práve príslušenstvo, v tomto prípade úroky z omeškania, sú podstatným kritériom, ktoré určí aká bude tarifná hodnota práve v čase začatia poskytovania právnej služby. V prípade, ak by sa ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky vykladalo tým spôsobom, že sa pri stanovení vyhlášky tarifnej odmeny nezohľadnia úroky z omeškania ku dňu začatia poskytovania právnych služieb, naskytla by sa otázka, ako by sa postupovalo pri stanovení výšky tarifnej hodnoty v prípade, ak by boli predmetom sporu iba úroky z omeškania. Na podporu svojich tvrdení poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Q. XX/XXXX ). Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázali na to, že konajúci súd rozhodol vecne správne tak po skutkovej ako aj právnej stránke, detailne sa vysporiadal s priebehom doterajšieho konania, s vykonanými dôkazmi, odôvodnil nevykonanie niektorých navrhovaných dôkazov a skutkový stav aj náležite právne posúdil. Poukázali na právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho uznesení č.k. XCo XXX/XXXX - XXX T. M. XX. X. XXXX a v tejto súvislosti tiež dali do pozornosti nález Ú. K. Č.G. Q. K..T. P.. Ú. XXXX/XXXX a rozhodnutie H. K. Č. Q. K..T.. XX L. XXX/XXXX. Z vykonaných dôkazov bolo podľa nich evidentné, že predmetná nehnuteľnosť bola v havarijnom stave, ktorá skutočnosť spolu so zodpovednosťou spoluvlastníkov za splnenie si zákonnej povinnosti predchádzania hroziacim škodám v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a povinnosti udržiavať stavbu v dobrom stave v súlade s ustanovením § 86 stavebného zákona a povinnosti v zmysle § 9 ods. 3 zákona číslo 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, mohla viesť k vysloveniu záveru, že náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť, boli náklady nevyhnutné. V tomto prípade bola však táto skutočnosť potvrdená ešte rozhodnutím príslušného správneho orgánu, ktorý nariadil spoluvlastníkom vykonať nevyhnutné udržiavacie práce. V danom prípade tak bolo orgánom, ktorému bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach, potvrdené, že je potrebné opravy vykonať, čím sa v časti stráca dobrovoľnosť a samostatnosť spoluvlastníkov v rozhodovaní ako s vlastnou nehnuteľnosťou naložia a sú povinní splniť uloženú povinnosť. Prvostupňový súd podľa nich v konaní jednoznačne na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že šlo o náklady nevyhnutné a vychádzajúc zo základných zásad logiky, ak hrozilo nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia, inak tieto náklady na opravu a údržbu ani nazvať nemožno. Poukázali na to, že pred vyhlásením dokazovania za skončené - uznesením súdu, nebolo zo strany odporcu navrhnuté vykonať dôkaz prečítaním akejkoľvek korešpondencie a návrh na vykonanie dokazovania nebol prednesený ani na žiadnom inom pojednávaní v tejto veci a v tejto súvislosti uviedli, že z obsahu vyjadrenia právnej predchodkyne odporcu možno konštatovať, že o nariadených prácach vedela, no napriek tomu trvala na svojom a chcela vykonať generálnu rekonštrukciu a namietali pravdivosť tvrdenia odporcu o tom, že jeho právna predchodkyňa nemala možnosť sa k vykonaniu opráv vyjadriť. K námietkam ohľadne nepreukázania vykonania prác uviedli, že v preberacích protokoloch bolo opísané odovzdávané dielo. K námietke týkajúcej sa použitej škridle uviedli, že nešlo o škridlu, ale o plechovú krytinu, pričom skutočnosť, že na streche bola nová krytina potvrdil aj svedok P.. Z. na pojednávaní konanom XX. X. XXXX a tiež v jeho znaleckom posudku číslo XX/XX. Pokiaľ išlo o opravu fasády, nemalo ísť o kompletné otlčenie fasády a jej omietnutie, ale len o opravu fasády. Podľa nich nie je pravdivé ani tvrdenie odporcu, že v spise sa nachádza len rozhodnutie E. Ú. N. C. s doručenkami, okrem toho sa tu tiež nachádza aj vyjadrenie navrhovateľov k odvolaniu, odstúpenie odvolania na rozhodnutie, koncept rozhodnutia aj jeho rovnopis, čo konštatoval aj prvostupňový súd v rozhodnutí, a teda nie je pravdou ani tvrdenie odporcu, že prvostupňový súd odmietol dopyt po tomto spise vykonať. Nakoľko pre toto súdne konanie bol potrebný výsledok správneho konania, teda rozhodnutie, a nie jeho priebeh, nebolo potrebné ostatné dokumenty zo spisu predkladať. V prípade, ak mal odporca alebo jeho právna predchodkyňa za to, že rozhodnutím X.C. Ú. C. P. alebo E.Q. Ú. C. došlo k porušeniu zákona a k zásahu do ich práv a právom chránených záujmov, mali možnosť navrhnúť preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve. Súd prvého stupňa podľa nich vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné k preukázaniu skutočností dôležitých pre rozhodnutie a odmietol vykonanie tých dôkazov, ktoré s danou vecou nesúviseli a ich vykonanie by viedlo k neodôvodneným prieťahom v konaní a nehospodárnosti. Z uvedených dôvodov navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXXX,XX G.. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu vo veci samej, ani odvolanie navrhovateľov smerujúce proti výroku o náhrade trov konania, nie sú dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa venoval posudzovaniu právneho dôvodu a výške navrhovateľmi uplatňovanej náhrady nákladov vynaložených nimi na spoločnú nehnuteľnosť náležitú pozornosť, na zistenie rozhodujúcich skutočností vykonal vo veci všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 139, § 451), ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k priznaniu peňažného nároku navrhovateľom z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto v tejto súvislosti odporca nedôvodne namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia; súd prvého stupňa podrobne, logicky, vnútorne kompaktne a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam účastníka konania. Odporca vo svojom odvolaní do veci samej už len zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na neúspech navrhovateľov v konaní len v nepatrnej časti a výška ním vyčíslených trov právneho zastúpenia má oporu v ust. § 10 ods. 1,2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok účastníkov konania. V posudzovanej veci možno jednoznačne konštatovať, že výsledky vykonaného dokazovania dávajú spoľahlivý podklad pre záver, že uzavretím kúpnej zmluvy XX.XX.XXXX nedošlo medzi účastníkmi konania vzájomnou dohodou k vyrovnaniu uplatňovaného nároku navrhovateľov, keď prejavy vôle účastníkov ako zmluvných strán na strane predávajúceho v kúpnej zmluve nesmerovali k tomu, že by odporca mal splniť svoj záväzok tým, že navrhovatelia obdržia z celkovej kúpnej ceny o XXX.XXX,- Sk viac ako pripadalo na ich spoluvlastnícky podiel. Správne preto súd prvého stupňa výsledky ním doplneného dokazovania vyhodnotil tak, že prejavom vôle účastníkov konania v kúpnej zmluve nedošlo právne účinným spôsobom k zániku žalovaného záväzku odporcu jeho vysporiadaním s navrhovateľmi. Napokon ani následné správanie účastníkov konania po uzatvorení kúpnej zmluvy, a to konkrétne prijatie kúpnej ceny z notárskej úschovy, nenasvedčovalo tomu, že by došlo k zániku záväzku odporcu dohodou účastníkov konania v kúpnej zmluve po späťvzatí návrhu v tomto konaní, na ktorú relevantnú skutočnosť aj súd prvého stupňa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Je pravdou, že v liste zo dňa XX.X.XXXX navrhla právna predchodkyňa odporcu ako jednu z dvoch alternatív zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že navrhovateľ v 1.rade jej vyplatí sumou XX.XXX.XXX,-Sk z kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti za sumu XX.Z..Sk s tým, že v tomto jej návrhu sú zohľadnené aj nároky navrhovateľa v 1.rade uplatnené v súdnych konaniach, prípadne režijné náklady vzniknuté v súvislosti s realizáciou predaja s tým, že po uzavretí dohody ukončí navrhovateľ 1.rade súdne spory, ktoré inicioval. Na uvedené navrhovateľ v 1.rade reagoval listom zo dňa XX.X.XXXX, kde uviedol svoje tri alternatívy vysporiadania podielového spoluvlastníctva, a to odpredajom jeho podielu odporcovi za X,XX Z..Sk alebo kúpou podielu právnej predchodkyne odporcu za sumu XX.Z..Sk, odpredajom nehnuteľnosti tretiemu subjektu za sumu XX,XX Z..Sk s tým, že kúpna cena presahujúca sumu XX,XX Z..Sk by sa rozdelila medzi spoluvlastníkov v pomere 1:1, potom by však on na svoje náklady zabezpečil aj vypratanie bytu v nehnuteľnosti protiprávne užívanom, alebo by sa rozdelila v pomere spoluvlastníckych podielov. Teda ani na základe uvedenej korešpondencie nemožno spoľahlivo dovodiť vzájomnú dohodu účastníkov konania o ukončení tohto sporu jeho mimosúdnym urovnaním s právnymi následkami zániku žalovaného záväzku právnej predchodkyne odporcu. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že by sa medzi účastníkmi neviedli iné konania, okrem tejto veci a veci vedenej pod sp.zn. XXC X/XX o určenie neplatnosti zmluvy o vydaní veci, ktorých zastavenie by prichádzalo do úvahy v zmysle čl. III, bodu 3/3 kúpnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi bolo vedené na návrh právnej predchodkyne odporcu konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pod sp.zn. XC XXX/XXXX, ktoré bolo skončené späťvzatím návrhu odporcom dňa XX.XX.XXXX v súvislosti s odpredajom spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej bolo vedené konania pod sp.zn. XXC XX/XX na návrh odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia užívaním nebytových priestorov navrhovateľmi, ktoré bolo skončené uznesením zo dňa XX.X.XXXX jeho zastavením pre nezaplatenie súdneho poplatku odporcom (v postavení navrhovateľa) za návrh. Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v jeho uznesení zo dňa XX.X.XXXX, Č..E.. XCo XXX/XXXX-XXX, a na ktorom odvolací súd naďalej zotrváva. Pokiaľ ide o výklad zákonného pojmu „hospodárenia“ so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods.2 Obč. zák. tak toto zahŕňa aj rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o tom, aká investícia, t.j. náklady akého druhu a výšky, majú byť na spoločnú vec vynaložené, a preto bolo v tomto konaní potrebné zisťovať, či došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k platnému rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou (aké náklady , na čo budú vynaložené a ako budú uhradené). Vo vzťahu k uvedenému je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru, podľa ktorej aj v prípade, keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti postavenie umožňujúce mu presadiť v každom prípade svoju vôľu proti vôli ostatných spoluvlastníkov, nemôže byť prijímanie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka len záležitosťou dominantného spoluvlastníka. Na procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci ostatní spoluvlastníci, a to bez ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti ovplyvniť tento proces, daná výškou ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s dominantným spoluvlastníkom zanedbateľná. (rozsudok H. K. K., K.. T.. X L. XXX/XXXX), K námietke odporcu, že navrhovatelia nerešpektovali rozhodnutie právnej predchodkyne odporcu ako majoritnej spoluvlastníčky o vykonaní generálnej opravy nehnuteľnosti odvolací súd poukazuje na to, že výsledky vykonaného dokazovania nedávajú podklad pre záver, že by došlo zo strany právnej predchodkyne odporcu, ako väčšinovej spoluvlastníčky (4/5), ku kvalifikovanému rozhodnutiu o vykonaní generálnej opravy nehnuteľnosti, ktorému by boli povinní navrhovatelia, ako menšinoví spoluvlastníci (1/5), sa podrobiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že listom zo dňa X.XX.XXXX právna predchodkyňa odporcu oznámila navrhovateľovi v 1.rade, že ona sa rozhodla vykonať opravu domu, vyzvala ho na zaplatenie X.XXX,-Sk na účely rekonštrukcie ako čiastky za prvú časť opravy podľa priloženej kópie faktúry, nariadenej rozhodnutím Č..Ž.-XXXX/XX-P., ďalej ho vyzvala na zaplatenie X.XXX.XXX,-Sk titulom nákladov na rekonštrukciu vyplývajúcu z rozhodnutia č.Ž.-XXXX/ XX-P. a znaleckého posudku zo dňa XX.X.XXXX odhadujúcu sa na XX.XXX.XXX,-Sk. Navrhovateľ v 1.rade reagoval listom zo dňa X.X.XXXX, v ktorom akceptoval ďalšiu súčinnosť medzi nimi prostredníctvom zástupcu, poukázal sumu X.XXX,-Sk na účet domu a odmietol zaplatenie X.Z..Sk bez prejednania zámeru so spoluvlastníkom, vybavenia povolení, uzatvorenia zmlúv s dodávateľmi, zaistenia financovania, pripravenia potrebnej dokumentácie. Na základe uvedeného nemožno jednoznačne dovodiť, že by prebehlo kvalifikovaným spôsobom hlasovanie o vykonaní generálnej opravy v rozsahu XX.Z..Sk medzi spoluvlastníkmi, keď právna predchodkyňa odporcu jednoznačne deklarovala svoje rozhodnutie majoritného spoluvlastníka vykonať túto opravu a vyzvala navrhovateľa v 1.rade finančne na nej, v rozsahu jeho podielu, participovať, bez toho, aby mal možnosť sa k nej predtým vyjadriť; bez poskytnutia reálnej možnosti navrhovateľom (menšinovému spoluvlastníkovi) zúčastniť sa na procese rozhodovania o vykonaní generálnej opravy, nemožno považovať rozhodnutie právnej predchodkyne odporcu, ako väčšinového spoluvlastníka, za platný právny úkon; napokon uvedenému záveru nasvedčuje aj tá skutočnosť, že generálna oprava nebola začatá, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok P.. Z., keď uviedol, že rekonštrukcia nebola začatá, a aj skutočnosť, že zo strany právnej predchodkyne odporcu neboli vykonané žiadne relevantné úkony k tomu smerujúce. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania aj vo vzťahu ku charakteru a výške navrhovateľmi vynaložených nákladov, keď dospel k záveru, že išlo o náklady na nevyhnutné opravy vo výške XX.XXX,XX G., vynaložené bez predchádzajúcej dohody s právnou predchodkyňou odporcu, a preto im vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu pripadajúcom na spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyne odporcu v zmysle ust. § 451 Obč.zák.. K ďalším námietkam odporcu týkajúcich sa priebehu správneho konania, v ktorom bolo spoluvlastníkom nariadené vykonanie udržiavacích prác, odvolací súd poznamenáva, že doložka právoplatnosti osvedčuje, že nastala určitá právna skutočnosť, má charakter verejnej listiny, a teda potvrdzuje pravdivosť v nej uvedených údajov, pokiaľ nie je preukázaný opak, teda jej rozpor so skutočným stavom; súdy zásadne vychádzajú z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vydaných inými orgánmi štátu pri svojej rozhodovacej činnosti, a sú nimi viazané, pokiaľ nie je spoľahlivo preukázané v konaní, že nemohli nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko neboli v súlade s procesnými predpismi, podľa ktorých boli vydané, doručované dotknutým subjektom. V danej veci možno nepochybne konštatovať, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia Okresného Ú. N. C. T. M. XX. X. XXXX v spojení s rozhodnutím E. Ú. N. C. T. X. XX. XXXX bola hodnoverným spôsobom doložená, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ správne z nich vychádzal (§ 135 ods. 2 O.s.p.), odporca žiadnym spôsobom túto doložku nespochybnil a tvrdenie jeho právnej predchodkyne o tom, že rozhodnutie správneho orgánu jej bolo doručené bez toho, aby bola do konania prizvaná ako účastníčka konania, je nielen právne irelevantné z hľadiska predmetu tohto konania, ale súdu ani neprináleží správnosť postupu správneho orgánu v tomto konaní preskúmavať či posudzovať, a pokiaľ neboli zo strany právnej predchodkyne odporcu v tomto ohľade podané opravné prostriedky, je potrebné z tohto rozhodnutia, ako záväzného, vychádzať. Totiž pri kategórii správnych aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné, platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za právne bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. záväzné. V tejto súvislosti je tiež právne bezvýznamná námietka odporcu, že stavebný úrad nikdy nevykonal ani následnú kontrolu realizácie nariadených prác. Z týchto dôvodov potom súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ na návrh odporcu nevykonal dožiadanie na archív E. Ú. N. Č. a nevyžiadal z krajského úradu spisový materiál za účelom overenia správnosti postupu pri doručovaní druhostupňového rozhodnutia. Nedôvodná je aj námietka odporcu, že navrhovateľ v 1.rade uzavrel zmluvy o dielo bez toho, aby vopred o tom informoval majoritnú spoluvlastníčku a v prácach pokračoval napriek výslovnému zákazu a nesúhlasu majoritného vlastníka. V tomto prípade išlo o náklady nevyhnutné, na náhradu ktorých vznikol navrhovateľom nárok bez ohľadu na súhlas majoritného spoluvlastníka, a neobstojí ani argumentácia odporcu, že navrhovatelia mali právo požiadať súd podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka o revíziu a zmenu rozhodnutia väčšiny, keďže nešlo o zmenu spoločnej veci. Rozsah bezdôvodného obohatenia spočíva v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák. v nevyhnutných nákladoch vynaložených na nehnuteľnosť, a preto odporca nedôvodne namieta, že práce, ktoré navrhovateľ vykonal na nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezhodnotili nehnuteľnosť , a preto jeho právnej predchodkyni nemohlo vzniknúť ani bezdôvodné obohatenie z titulu zhodnotenia jej spoluvlastníckeho podielu. Napokon je potrebné konštatovať, že pokiaľ boli navrhovatelia a právna predchodkyňa odporcu právoplatným rozhodnutím správneho orgánu spoločne zaviazaní na vykonanie udržiavacích prác, sú povinní tieto vykonať spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Obč. zák.) , a teda pokiaľ niektorý zo spoluvlastníkov vynaloží náklady na tieto práce v celom rozsahu, teda vo väčšom rozsahu ako pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel, má od ostatných spoluvlastníkov regresný nárok na náhradu týchto ním vynaložených nákladov, podľa na nich pripadajúcich podielov (§ 511 ods. 3 Obč. zák.). Odporca preto neopodstatnene spochybňuje právny základ navrhovateľmi uplatňovaného nároku. Ani odvolací súd nepovažoval námietky odporcu týkajúce sa rozsahu a kvality vykonaných prác za opodstatnené, tieto neboli podložené ani znaleckým posudkom či svedeckou výpoveďou P.. Z., a vzhľadom na odstup času už v súčasnosti nebolo možné zisťovať, či fakturované práce boli skutočne vykonané. V tomto smere preto považoval aj odvolací súd za nadbytočné doplnenie dokazovania dopytom na H. S. L. ohľadne výmeny strešnej krytiny a vyžiadaním si administratívneho spisu týkajúceho sa záväzného nariadenia. Súd prvého stupňa mal dostatok podkladov pre zistenie, práce akého druhu a v akom rozsahu boli v rámci nariadených udržiavacích prác vykonané. V tomto smere súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj znalecký posudok a výpoveď svedka P.. Z., keď prihliadol na to, že ako znalec z odboru statiky nebol oprávnený posudzovať kvalitu vykonaných prác, tieto posudzoval z hľadiska prác rekonštrukčných, pričom v danom prípade išlo o práce nevyhnutne slúžiace na aspoň dočasné zachovanie stavu tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti. Znalec nebol oprávnený na posúdenie ani toho, či tieto práce boli vykonané riadne, teda v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo, a či tieto práce boli v rozsahu nariadených udržiavacích a nevyhnutných prác vyplývajúcich z rozhodnutia správneho orgánu. Jednak znalecký posudok za týmto účelom nebol vypracovaný a znalec nepoznal ani rozhodnutie správneho orgánu a ani súpis dojednaných prác. Z uvedeného dôvodu sa nemohol ani kvalifikovane vyjadriť k tomu, či tieto práce ako sanačné boli ukončené. Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ a ž g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdom konaní. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná ( ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy ak súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pre absenciu náležitostí podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (§ 129 ods. 1 O.s.p.). Námietku odporcu, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 O.s.p. a to pokiaľ ide o list jeho právnej predchodkyne zo dňa XX.X.XXXX, nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Postup súdu prvého stupňa v procese dokazovania možno zistiť len z obsahu pojednávania zachyteného v zápisnici o pojednávaní. V preskúmavanej veci zo zápisnice z pojednávania zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že súd prvého stupňa oboznámil doterajší priebeh dokazovania spolu s obsahom podaní, ktoré založili do spisu účastníci konania (medzi ktorými sa nachádzal aj list zo dňa XX.X.XXXX založený do spisu odporcom ako príloha jeho písomného podania zo dňa X.XX.XXXX), taktiež oboznámil aj obsah pripojeného spisu sp.zn. XC XXX/XXXX, v ktorom bolo podanie zo dňa XX.X.XXXX založené. Súd prvého stupňa dal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k oboznámeným dokladom, odporca využil toto svoje právo, keď jeho právny zástupca dal do pozornosti súdu osobitne list zo dňa XX.X.XXXX, ktorý mal dokumentovať proces rokovania ohľadne opráv na nehnuteľnosti, keď navrhovateľ sa snažil vyvolať dojem, že právna predchodkyňa odporcu nemala záujem o nehnuteľnosť sa starať, čo nie je pravdou. Len zo skutočnosti, že v zápisnici nie je zachytené, či oboznámenie vykonal prečítaním alebo oznámením obsahu listu, nemožno vyvodiť jeho procesnú neúčinnosť, resp. jeho nevykonanie zákonným spôsobom. Navyše ide o listinný dôkaz predložený samotným odporcom, a preto mu bol jeho obsah známy, dokonca sa na tento dôkaz odvolával v súvislosti s preukazovaním svojich tvrdení, a preto súd prvého stupňa nevychádzal pri svojom rozhodovaní zo žiadnej takej rozhodujúcej skutočnosti, resp. listinného dôkazu preukazujúceho takú skutočnosť, ktorá by odporcovi nebola známa a na ktorú skutočnosť či dôkazy by nebol mohol v konaní, svojimi procesnými návrhmi a vyjadreniami, riadne reagovať. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že dokazovanie listinnými dokladmi bolo vykonané zákonným spôsobom, tieto tak boli spôsobilým podkladom pre zisťovanie skutkového stavu tak, ako bol správne ustálený súdom prvého stupňa a účastníci mali možnosť v konaní uplatniť svoje právo sa k týmto dôkazom vyjadriť (§ 123 O.s.p.). Súd prvého stupňa k skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, tak dospel v súlade s § 122 ods. 1 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p., a preto v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon je potrebné poznamenať, že obsah listu zo dňa X.XX.XXXX, ktorým mal odporca preukazovať zneužívanie minoritného postavenia navrhovateľom, nedôvodné uplatňovanie si jeho nárokov, predkladanie neprijateľných a cenovo nevyvážených ponúk na odkúpenie spoluvlastníckych podielov a na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, v evidentnej snahe provokovať a znervózňovať svojho majoritného spoluvlastníka a okupovanie nebytových priestorov na prízemí budovy, je bez akejkoľvek dôkaznej hodnoty vo vzťahu k predmetu konania v danej veci. Rovnako aj odvolací súd považoval za nadbytočné doplnenia dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu Okresného K.M. C. P. K. T. X H. XX/XX vo veci nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu k užívaniu nebytových priestorov navrhovateľmi, keďže nezhody spoluvlastníkov v tomto smere neboli relevantné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci. Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že mu v súvislosti s odmietnutím vykonania ním navrhovaných dôkazov odňal možnosť konať pred súdom treba uviesť, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd zaručujúci právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené, a preto je potrebné vychádzať z úpravy občianskeho súdneho poriadku, ktorý zveruje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa vykonajú, súdu, ktorý má právomoc vo veci konať. Občiansky súdny poriadok dáva účastníkom konania právo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy; posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané , je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (ust. § 120 ods. 1 O.s.p.). Nevykonanie navrhovaného dôkazu tak môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení ( vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), ale nie odňatie možnosti konať pred súdom. Pokiaľ teda účastníkovi konania bolo umožnené navrhnúť dôkazy, a súd návrhu na vykonanie dokazovanie nevyhovel, nebol účastník konania vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva. So zreteľom na uvedené odporca nedôvodne argumentuje tým, že súd prvého stupňa mu mal odňať práva účastníka konania a možnosť konať pred súdom tým, že nezistil úplne skutkový stav veci, keď odmietol vykonať ním navrhované dôkazy. K tejto námietke odvolací súd poznamenáva, že v rámci rozhodovania o návrhoch účastníkov konania na vykonanie dokazovania, súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť v konaní však už skôr preukázaná inými dôkazmi, ktoré neboli spochybnené; súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené (nedostatočne označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom mieste). S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal všetko potrebné dokazovanie na zistenie tých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli dôležité z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, a preto nemôže obstáť ani námietka odporcu týkajúca sa neúplnosti zistenia skutkového stavu z dôvodu nevykonania ním navrhovaných dôkazov; tieto by totiž neviedli k iným skutkovým záverom a nemali by tak žiaden vplyv na právne posúdenie danej veci. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. vzal za základ pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny výšku istiny uplatňovanú navrhovateľmi v tomto konaní v sume XX.XXX,XX G., bez zohľadnenia požadovaného príslušenstva. Z výšky úrokov z omeškania by sa vychádzalo pri stanovení výšky tarifnej hodnoty v prípade, ak by boli predmetom sporu iba úroky z omeškania. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd žiadosť odporcu pripustiť dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu na vyriešenie právneho vzťahu spoluvlastníkov nehnuteľnosti podľa § 139 Obč. zák. vo väzbe na administratívne rozhodnutie ukladajúce spoluvlastníkom vykonať na nehnuteľnosti udržiavacie práce, ako aj na výklad pojmu nevyhnutné náklady vo väzbe na nároky súvisiace s bezdôvodným obohatením, keďže konečné vyriešenie nastolených otázok v tomto konaní nevybočovalo z rámca doterajšej rozhodovacej činnosti súdov vo veciach týkajúcich sa náhrady investícií vynaložených niektorým zo spoluvlastníkov na spoločnú nehnuteľnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. s tým, že úspešným navrhovateľom na základe ich návrhu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 10 ods. 1,2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vznikol právnemu zástupcovi navrhovateľov nárok na odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.10.2011 vo výške XXX,XX G. a 1 x paušálna náhrada X,XX G. a 20% DPH v sume XX,XX G., na základe čoho im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX G.. Odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy odvolacieho konania, ktoré navrhovatelia žiadali priznať titulom trov právneho zastúpenia za podanie odvolanie čo do výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, nakoľko v tejto časti boli v rámci odvolacieho konania navrhovatelia v celom rozsahu neúspešný. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátskej kancelárii navrhovateľov (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.