Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201125 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201125.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána Q. U. W., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka V. H. C. (V.), aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: T. M. C., právne zastúpeného pani JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 18.6.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-76-22/PO-Ž-2012 zo dňa 9.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-76-22/PO-Ž-2012 zo dňa 9.5.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-76-22/PO-Ž-2012 zo dňa 9.5.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Odporca v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol bežným členom strany UDPS bez akejkoľvek funkcie v strane s členstvom v strane nemal žiadne problémy, v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný a nečelil ani žiadnym problémom zo strany polície, armády či iných zložiek štátu a nečelil ani žiadnemu konaniu zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. e) bodu 3 zákona o azyle. Odporca ďalej podotkol, že navrhovateľ počas celého konania nepredložil žiaden dôkaz o svojom členstve v strane UDPS na základe čoho nadobudol pochybnosti jednak o jeho členstve v tejto strane, ako aj o dôveryhodnosti osoby navrhovateľa. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 18.6.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého toto rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ sa domnieva, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Ďalej sa domnieva, že na to, aby bol považovaný za plnohodnotného člena strany UDPS stačí, že vedel popísať členský poukaz tejto strany. Uviedol, že pociťuje strach z prenasledovania z dôvodu jeho politickej príslušnosti k uvedenej strane, pričom jeho obavy sú podložené aj reálnou situáciou v krajine pôvodu. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých úvah odporca dospel k záveru, že objektívny prvok prenasledovania nebol v jeho prípade naplnený, a to predovšetkým s ohľadom na obsah informácií o krajine pôvodu, ktoré so obsahom administratívneho spisu. Pokiaľ ide o pochybnosti o navrhovateľovom členstve v strane UDPS a nepresný popis členského preukazu, odporca tieto mohol odstrániť uskutočnením doplňujúceho pohovoru. Až po vykonaní konfrontácie mal odporca hodnotiť dôveryhodnosť navrhovateľovej osoby. Navrhovateľ taktiež poukázal na zhoršenú politickú a bezpečnostnú situáciu v KDR po voľbách v novembri 2011. V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany poukázal na postavenie členov opozičnej strany UDPS, ktorí v KDR čelia perzekúcii zo strany súčasného prezidenta Josepha Kabilu a na mučenie ľudí, ktorí boli po zamietnutí ich žiadosti o azyl vrátení do KDR. Podaním zo dňa 18.10.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila dokazovanie listinnými dôkazmi: 1/ členský preukaz strany UDPS s úradným prekladom (poznámka súdu: preukaz vykazuje známky falšovania - prepísaný dátum platnosti preukazu z pôvodného: 31.12.2005(?) na dátum: 31.12.2008), 2/ vyhlásenie pátrania po osobe navrhovateľa s úradným prekladom a 3/ vyhlásenie pátrania po osobe otca navrhovateľa s úradným prekladom. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca ďalej uviedol, že skutočnosť, že si navrhovateľ v krajine pôvodu bez problémov vybavil cestovný doklad svedčí o tom, že tam požíval dôveru štátnych orgánov. Okrem toho uviedol, že situácia v meste Kinshasa, z ktorého navrhovateľ pochádza, je ku dnešnému dňu považovaná za stabilnú. Pokiaľ ide o novinárske články týkajúce sa bezpečnostnej situácie v KDR, na ktoré navrhovateľ poukazuje vo svojom opravnom prostriedku, odporca tieto nepovažuje za dôveryhodné, nakoľko samotné organizácie pripúšťajú, že sa v ich prípadoch nedajú vylúčiť opakujúce sa, neúplné alebo nepresné údaje. Navyše zo spôsobu, akým boli tieto články zoradené, nie je možné vytvoriť úplný a vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k otázke a nedá sa z nich odvodiť ani relevancia poskytnutia medzinárodnej ochrany v danom prípade. V závere odporca skonštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť a zároveň súhlasila, aby bola vec prejednaná v jej neprítomnosti a v prítomnosti povereného pracovníka odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-76/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v roku 2010 zo študijných dôvodov a na základe platných študijných víz pricestoval na Ukrajinu, kde sa 7 mesiacov učil ruský jazyk a potom začal študovať stavebníctvo. Ukrajinu opustil v roku 2012 a pricestoval na územie Slovenskej republiky, kde dňa 13.2.2012 požiadal o udelenie azylu. Ako jediný dôvod svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život, nakoľko mu hrozí smrť pre jeho politické názory. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 22.2.2012 navrhovateľ uviedol, že v krajine pôvodu bol od júla roku 2008 členom strany UDPS. Podľa jeho slov bol len radovým členom a pre stranu nevykonával žiadnu osobitnú činnosť. Navrhovateľ je držiteľom členského preukazu, vzhľad ktorého podrobne opísal: Uviedol, že na prednej strane preukazu je znázornená mapa KDR, horiace pochodne a pílka a v rohu sú farby: žltá, žltá a červená (pozn. súdu: Na prednej strane preukazu predloženého navrhovateľom v konaní pred súdom je znázornená mapa KDR v strede, ktorej je umiestnená skratka názvu strany, pod mapou sa nachádzajú tri lanom zviazané predmety: pílka, pero vtáka a predmet podobajúci sa kyjaku na vrchnej časti ktorého je umiestnená čepeľ. V ľavom rohu je znázornená žltá hviezda a tri farebné pásy - modrý, žltý a červený. Na spodnej časti je číslo preukazu. V pravom rohu je umiestnený celý názov strany). Navrhovateľ ďalej uviedol, že tretia strana preukazu je prázdna (pozn. súdu: Na tretej strane preukazu predloženého navrhovateľom v konaní pred súdom sa nachádzajú osobné údaje navrhovateľa, dátum a podpis predsedu strany) a že preukaz je žltej farba (pozn. súdu: Preukaz je bielej farby ako to je zrejmé z preukazu predloženého navrhovateľom v konaní pred súdom). Navrhovateľ na pohovore ďalej uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný a nič konkrétne sa mu tam nestalo. Napriek tomu má obavy z návratu do KDR, nakoľko jeho meno figuruje v zoznamoch členov UDPS a KDR nie je právny štát. Domnieva sa, že v prípade jeho návratu, by bol preverovaný a zrejme aj zbitý. K tomuto názoru dospel tak, že si na internete prečítal správu o tom, že v januári roku 2012 bol zbitý generálny sekretár strany UDPS príslušníkmi tajnej služby a navrhovateľ si uvedenú situáciu vztiahol na seba. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že v konaní odporu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (vo vzťahu k tomu, že pokiaľ mal odporca pochybnosť o navrhovateľovom členstve v strane UDPS, mal ho konfrontovať so svojimi zisteniami: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru spontánne opísal ako vyzerá jeho členský preukaz strany UDPS. Skutočnosť, že členský preukaz vyzerá inak, ako ho navrhovateľ opísal (skutočnosť známa odporcovi z konania ČAS: MU-427/PO-Ž-2011) je zjavná aj z preukazu, ktorý navrhovateľ predložil konajúcemu súdu (viď vyššie opísané rozdiely) a to bez ohľadu na skutočnosť, že tento navrhovateľom predložený dôkaz súd nemohol akceptovať (či v prospech či v neprospech navrhovateľa), nakoľko rozhodnutie odporcu prekúmaval v intenciách § 250i ods. 1 O.s.p. Podľa názoru súdu nebolo potrebné postupovať v danej veci uskutočnením doplňujúceho pohovoru, nakoľko nešlo o rozpor medzi výpoveďou či výpoveďami navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ tvrdil, že jeho členský preukaz vyzerá tak, ako ho opísal, pričom členský preukaz vyzerá odlišne, odporca správne tento fakt - tvrdenie navrhovateľa iba vyhodnotil spôsobom, uvedeným v rozhodnutí. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Ani táto námietka nie je dôvodná. Tak výrok ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia je napísané logickým a zrozumiteľným spôsobom, je teda z neho zjavné aký skutkový stav bol v konaní zistený, ako tento skutkový stav odporca vyhodnotil, predovšetkým však z akých dôvodov navrhovateľovi azyl neudelil, resp. prečo mu neposkytol doplnkovú ochranu. Ak by tomu tak nebolo, navrhovateľ by zjavne nemohol argumentovať spôsobom, aký uplatnil v podanom návrhu. K námietke, že zistený stav veci je v rozpore s obsahom spisu: Ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ napr. dôvodil, že opisom svojho členského preukazu strany UDPS (ktorý opis je však zjavne v rozpore s jeho skutočným vzhľadom) preukázal svoje členstvo k tejto strane. Takáto úvaha navrhovateľa však nemá racionálny základ, naviac ak takýto navrhovateľov opis je nesprávny. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na všeobecnú politickú a bezpečnostnú situáciu v krajine jeho pôvodu, skutočnosť, že odporca vydal vo veci negatívne rozhodnutie nemôže znamenať rozpor so spisom. Bolo by tomu iba v prípade, ak by odporca napr. nepriaznivú bezpečnostnú situáciu opísal ako priaznivú, resp. ak by iný dôkaz vykonaný v rámci konania vôbec nevyhodnotil, resp. by ho vyhodnotil v zrejmom rozpore s jeho obsahom. Táto situácia však v prejednávanej veci nenastala. Odporca zistený stav veci opísal, vyhodnotil ho a svoje závery, týkajúce sa jednotlivých výrokov napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky, aj táto nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca nedôveryhodnosť navrhovateľa odôvodnil tým, že svoje tvrdenia ničím nepreukázal, pričom na podporu tvrdení iba opísal, ako členský preukaz strany UDPS vyzerá. Ako to však vyplýva zo správy založenej v spise (č.p: MU-ODZS-2012/000139-002) členský preukaz tejto strany vyzerá odlišne, dokonca aj súdu navrhovateľom predložený členský preukaz vyzerá odlišne od jeho popisu, prezentovaného navrhovateľom. I napriek tejto skutočnosti odporca posúdil navrhovateľovu žiadosť z pohľadu naplnenia či nenaplnenia predpokladov § 8 zákona o azyle s ktorým odôvodnením sa súd stotožňuje. Navrhovateľ síce prezentoval svoje obavy avšak tieto sú iba jedným z niekoľkých predpokladov udelenia azylu, pričom jeho členstvo v akejkoľvek politickej strane potvrdené nebolo. Ak by aj navrhovateľ bol členom strany UDPS, ktorá skutočnosť sa však v konaní nepreukázala, musel by v konaní pred odporcom preukázať odôvodnenosť svojich obáv z prenasledovania, resp. samotné prenasledovania (§ 2 písm. d/ zákona o azyle) a to (v danom prípade) z politických dôvodov. To sa však navrhovateľovi nepodarilo. Navrhovateľ sám výslovne uviedol, že mal byť iba radovým členom strany a že sa mu nikdy nič v spojitosti s jeho údajným členstvom nestalo. Absentuje teda min. prvok opodstatnenosti ním prezentovaných obáv, ako aj prvok prenasledovania. Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru uviedol, že jeho otec - člen strany UDPS bol v roku 2006 kvôli svojmu členstvu zadržaný na dva týždne políciou. I keby bola táto informácia pravdivá, nijako nesúvisí s navrhovateľom naviac k nej malo dôjsť cca štyri roky pred tým, ako navrhovateľ KDR opustil. Nad rámec uvedeného, ako aj právneho názoru odporcu k otázke udelenia azylu navrhovateľovi súd poznamenáva, že navrhovateľ vycestoval z KDR v januári roku 2010 na Ukrajinu z dôvodu štúdia, kde zotrval až do nelegálneho príchodu na Slovensko (13.2.2012). Následne z Ukrajiny vycestoval z dôvodu rasistických útokov. Teda dôvodom odchodu navrhovateľa z KDR boli iné dôvody ako hrozba perzekúcie - dôvodom bolo získanie vzdelania. Ak by však aj - hypoteticky - mal v krajine svojho pôvodu problémy spojené s jeho ev. členstvom v politickej strane, tým že vycestoval do iného štátu (Ukrajiny) si ich vyriešil, resp. sa pred eventuálnou perzekúciou ochránil. Využil teda inštitút externého presídlenia sa v dôsledku čoho pri podaní žiadosti o azyl na slovenskom území mu nič nehrozilo. Okolnosti pobytu navrhovateľa na Ukrajine sú z pohľadu prejednávanej žiadosti o azyl irelevantné, nakoľko tak Ženevská konvencia, ako aj zákon o azyle sa vzťahuje na krajinu pôvodu žiadateľa o azyl. Pretože osobu navrhovateľa odporca správne a dôvodne vyhodnotil ako nedôveryhodnú a pretože ak by tomu aj tak nebolo navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť svojich prezentovaných obáv z perzekúcie z dôvodov § 8 zákona o azyle, súd pokladá výrok rozhodnutia odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi za správny a zákonný. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany zastáva sú názor, že aj tento výrok je v súlade so zákonom. Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený žiaden trest, teda ani trest smrti, pričom súčasne v KDR neprebieha žiaden vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt v dôsledku ktorého by mohla byť osobná integrita navrhovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu ohrozená. Navrhovateľ v podanom návrhu argumentuje správou z 23.1.2012 založenou v spise, podľa ktorej občania nútene vrátení do KDR boli mučení. Je faktom, že takáto správa v spise odporcu je založená, avšak je potrebné tiež poznamenať: 1/ Táto správa sa týka návratov 17 dospelých navrátených do KDR v rokoch 2007 - 2011, pričom väčšina z nich boli politicky aktívne osoby (navrhovateľ takouto osobou nie je). 2/ Iné správy obdobného charakteru nikto - teda ani navrhovateľ - do spisu nezaložil. 3/ Bezpečnostné riziká návratu konžských repatriantov nie sú obsahom ani správy MZV USA založenej v spise. 4/ Správy z 23.3.2012, špeciálne zamerané na otázky návratov občanov KDR, ktorí s platnými cestovnými dokladmi legálne vycestovali z krajiny za účelom štúdia (čo je prípad navrhovateľa) neobsahujú žiadne informácie o prípadných bezpečnostných rizikách ich návratov. 5/ Pokiaľ by existovalo reálne nebezpečenstvo návrtov konžských navrátilcov do krajiny ich pôvodu, IOM ako medzinárodná organizácia pre migráciu by takéto návraty neorganizovala, pričom ako to vyplýva z jej poznatkov, nemá vedomosť o zlom zaobchádzaní s nimi. Ak teda odporca vyhodnotil zistený stav veci v tom zmysle, že navrhovateľovi v prípade jeho návratu nehrozí bezpečnostné riziko, jeho právny záver je logický a správny. Pretože v konaní neboli zistené dôvody domnievať sa, žeby v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu tomuto hrozilo nebezpečenstvo vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, súd pokladá aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany za správny a zákonný. Pokiaľ ide o dôkazy, predložené navrhovateľom v konaní pred súdom, súd sa nimi nezaoberal, pretože vec posudzoval podľa skutkového stavu zisteného v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 2350i ods. 1 O.s.p.). I napriek tomu však súd konštatuje, že: 1/ Predložený členský preukaz vykazuje zjavne známky úpravy - prepisovania dátumu jeho platnosti. 2/ Doklad „Vyhlásenie pátrania“ týkajúci sa navrhovateľa sa tiež javí ako nehodnoverný a to vzhľadom k tomu, že napriek tomu, že je datovaný 13.10.2009 bol navrhovateľovi bez problémov 2.11.2009 (teda neskôr) vydaný cestovný pas. 3/ Doklad „Vyhlásenie pátrania“ týkajúci sa otca navrhovateľa sa navrhovateľa netýka. Pochybnosti o pravosti týchto dokladov možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že i napriek tomu, že dokumenty „Vyhlásenie pátrania“ sú datovane rokom 2009 neboli navrhovateľom predložené počas azylového konania, pričom o ich existencii sa navrhovateľ nezmieňoval. Avšak i napriek uvedenému súd tieto pochybnosti nezohľadňoval, podobne ako ani doklady samotné z dôvodu, uvedeného v úvode tohto odseku odôvodnenia rozsudku. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).