Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/53/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201414 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201414.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: O. B. G. O., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka C. V. P. (C., Z. J. K. Q. E., G. XXX P. C., C., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: O. E.K. P., zastúpeného pani JUDr. Katarínou Boháčovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, 040 01 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-114-35/PO- Ž-2012 zo dňa 11.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-114-35/PO-Ž-2012 zo dňa 11.6.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-114-35/PO-Ž-2012 zo dňa 11.6.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Odporca v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol členom strany Union democratique partie social (UDPS), avšak počas svojho pobytu v krajine pôvodu nemal v súvislosti s členstvom v tejto strane žiadne problémy. Odporca ďalej vyjadril svoj názor, že v čase odchodu z KDR navrhovateľ nemohol mať opodstatnené obavy z prenasledovania, pretože žiaden štátny orgán, či iný subjekt, za podpory alebo úmyselnej nečinnosti štátneho orgánu, voči nemu nevyvíjali žiadnu činnosť, ktorú možno nazvať prenasledovaním, ktorá by jeho strach opodstatňovala. Pokiaľ ide o navrhovateľovu osobu, odporca ju vyhodnotil ako málo dôveryhodnú. Dôvodom boli rozpory v údajoch týkajúcich sa navrhovateľových rodičov (vznikla pochybnosť, či navrhovateľ vôbec hovoril o svojich rodičoch), nedôveryhodne pôsobilo aj navrhovateľove tvrdenie, že vydanie členského preukazu strany UDPS trvá aj dva roky od podania prihlášky do strany (odporca sa domnieva, že navrhovateľ bol len sympatizantom tejto strany) a posledným dôvodom bola skutočnosť, že nedokázal uviesť čo znamená skratka názvu vládnucej strany P.P.R.D. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.7.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a na základe toho nesprávne právne posúdil vec. Ďalej opísal svoju situáciu predchádzajúcu podaniu žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a poukázal na skutočnosť, že je členom opozičnej politickej strany a z toho dôvodu mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí prenasledovanie a vážne bezprávie. Navrhovateľ ďalej vyjadril svoj nesúhlas s tým, že odporca vyhodnotil jeho osobu ako nedôveryhodnú a s tým súvisiace argumenty odporcu označil za špekulatívne a účelové. Podľa navrhovateľovho názoru odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe toho nesprávne vyhodnotil jeho osobu ako nedôveryhodnú a z uvedeného dôvodu sa riadne nezaoberal jeho dôvodmi na udelenie azylu , teda nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Podaním zo dňa 4.10.2012 právna zástupkyňa navrhovateľa doplnila dokazovanie listinnými dôkazmi: 1/ Úradný preklad potvrdenia o pôsobení aktívneho člena v politickej strane UDPS zo dňa 10.7.2012, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ bol aktivistom hnutia mladých UDPS (JUDPS) v miestnej organizácii 12, Sekcia N´Djili, Federácia Tshangu, do ktorej vstúpil 25.2.2009 a že navrhovateľ ušiel z väzenského zariadenia, kde bol spolu s ďalšími aktivistami umiestnený 12.4.2010 počas pokojnej demonštrácie proti novele ústavy, ktorá mala predĺžiť funkčné obdobia prezidenta Josepha Kabilu; 2/ Členský preukaz strany UDPS. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.8.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť a v prítomnosti povereného pracovníka odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Vzhľadom na pochybnosti o pravosti osobitne predloženého členského preukazu súd doplnil dokazovanie tak, že vyhotovil kópiu členského preukazu strany UDPS a súvisiacej správy o krajine pôvodu zo spisu 9Saz/47/2012, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľom predložený členský preukaz sa od bežne používaných preukazov tejto politickej strany líši veľkosťou (formátom), ako aj obsahom jeho jednotlivých strán. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-114/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu v auguste roku 2010 a na základe študentských víz, platného cestovného dokladu a na základe povolenia na pobyt pricestoval na územie Ukrajiny, kde zotrval do 8. marca 2012, kedy pricestoval na územie Slovenskej republiky. Rozhodnutím Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou riaditeľstva hraničnej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ, č. p.: PPZ-HCP-SO11-73/2012 zo dňa 8.3.2012 bolo rozhodnuté o zaistení navrhovateľovej osoby za účelom jeho administratívneho vyhostenia na územie Ukrajiny. Keďže navrhovateľ dňa 13.3.2012 požiadal o udelenie azylu, rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-SO11-74/2012 zo dňa 8.3.2012 bolo konanie o administratívne vyhostenie navrhovateľa a uložení zákazu vstupu prerušené. Navrhovateľ ako dôvod svojej žiadosti uviedol, že o azyl žiada z dôvodu všeobecnej politickej situácie v KDR a že má obavy o svoj život v domovskej krajine a taktiež, že sa chce cítiť bezpečne. Na vstupnom pohovore konanom dňa 27.3.2012 navrhovateľ uviedol, že jeho otec G. V. O. bol dňa 16.4.2008 zabitý prezidentom Kabilom, pretože ako riaditeľ spoločnosti SNEL, poverený konžskou vládou vykonať „tajnú úlohu“ - zaviesť elektrické vedenie v nepriateľskom štáte Rwanda, odhalil, že financie, ktoré získala KDR za vykonanie tejto úlohy nešli do štátnej pokladnice, ale si ich rozdelili členovia vlády, voči čomu navrhovateľov otec ostro vystúpil a údajne pohrozil členom vlády, že to oznámi verejnosti. Navrhovateľ následne uviedol, že v skutočnosti nikto nevie čo sa naozaj stalo a že je to len jeho názor, že vražda otca sa stala z tohto dôvodu. Na doplňujúcom pohovore konanom dňa 24.5.2012 navrhovateľ tvrdil, že jeho otec bol riaditeľom celej spoločnosti SNEL, avšak nevedel povedať, kde presne spoločnosť sídli, nevedel ani kde mal jeho otec kanceláriu a taktiež nevedel čo bolo náplňou jeho práce. Navrhovateľova matka K. M. Q. mala po smrti svojho manžela usporiadať tlačovú besedu, na ktorej mala obviniť konžskú vládu zo zavraždenia jej manžela. V tom čase (v roku 2008) mala vstúpiť aj do strany UDPS, kde bola aktívnou členkou, ktorá v čase volieb konaných v roku 2011 bola dokonca platenou zamestnankyňou strany. Podľa navrhovateľových slov stála na čele žien v strane a burcovala ženy, aby išli voliť stranu UDPS. Po voľbách, v ktorých bola strana UDPS úspešná, avšak prezident Kabila jej odmietol odovzdať moc, začal súčasný prezident Kabila odstraňovať svojich odporcov a údajne chcel odstrániť aj navrhovateľovu matku. Z tohto dôvodu sa skryla do katolíckeho kostola, v ktorom údajne žila od decembra 2011 až do 16.2.2012, kedy sa mala zúčastniť demonštrácie organizovanej týmto kostolom (navrhovateľ nevedel uviesť názov kostola, ani jeho presnú adresu, navyše na začiatku vstupného pohovoru tvrdil, že jeho matka utiekla z domu ešte pred jeho odchodom z krajiny pôvodu, teda pred augustom 2010). Na demonštrácii došlo k prestrelke medzi políciou a demonštrantmi. Navrhovateľova matka odtiaľ utiekla a telefonicky oznámila navrhovateľovi, že ju chcú zabiť. Rovnaké nebezpečenstvo má údajne hroziť aj navrhovateľovi a jeho súrodencom. V tom čase sa navrhovateľ nachádzal na Ukrajine, kde dostal dva výhražné telefonáty od neznámej osoby, ktorá mu oznámila, že ho hľadajú. Počas doplňujúceho pohovoru konanom dňa 24.5.2012 bol navrhovateľ konfrontovaný s informáciami, ktoré získal odporca o jeho matke. Konkrétne išlo o zistenie, že osoba s menom Q. O. K. M. založila v máji 2011 nadáciu s názvom Nadácia Mamy Pemba na pomoc vdovám a sirotám a že táto osoba v roku 2011 kandidovala za stranu Všetci za Kongo (Tous Pour le Congo - TPC). Navrhovateľ o týchto skutočnostiach nevedel a tvrdil, že nepozná žiadnu inú osobu, ktorá sa volá rovnako ako jeho matka. Okrem vyššie spomínaných rozporov v navrhovateľových tvrdeniach súd zistil rozpory aj v údajoch týkajúcich sa počtu navrhovateľových súrodencov (najprv tvrdil, že má jedného brata, neskôr sa ukázalo, že má dvoch bratov a dve sestry), taktiež nevedel presne uviesť s koľkými súrodencami žil v krajine pôvodu v jednej domácnosti. Rozpory boli zistené aj v dátume narodenia jeho matky (podľa navrhovateľa sa narodila v roku 1964 - presný dátum narodenia nevedel uviesť - avšak z administratívneho spisu vyplýva, že ........ sa narodila 2.8.1958). Navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný a osobne sa mu v krajine pôvodu nikdy nič konkrétne nestalo. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia zjavne vychádzal zo skutkového stavu, zisteného z obsahu troch vykonaných pohovorov s navrhovateľom a zo správ, vyhľadaných a zameraných tak na konkrétne údaje uvádzané navrhovateľom v žiadosti o azyl (resp. v priebehu vykonaných pohovorov), ako aj na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v KDR. Takto vykonané dokazovanie je v súlade so zákonom o azyle, ako aj s povinnosťami zistenia skutkového stavu v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom jeho výsledky objektívne dávajú dostatočný základ k náležitému posúdeniu podanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu, ktorý vyplýva z preskúmania napadnutého rozhodnutia, ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ namietal, že celé rozhodnutie je postavené na posúdení osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby. Toto tvrdenie navrhovateľa však nemá oporu v samotnom rozhodnutí. Je skutočnosťou, že odporca v rozhodnutí poukázal na malú dôveryhodnosť navrhovateľa a to s poukazom na konkrétne dôvody takéhoto jeho zistenia, nie je však pravdou, že negatívne rozhodnutie vydal len na týchto zistení. Ako to je celkom jednoznačné, odporca i napriek malej dôveryhodnosti navrhovateľa jeho žiadosť posúdil z pohľadu naplnenia či nenaplnenia podmienok poskytnutia medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. K zisteniu odporcu o malej dôveryhodnosti navrhovateľa: Podľa názoru súdu dôvody malej dôveryhodnosti navrhovateľa, uvedené odporcom v bode 1. a 2. tejto časti rozhodnutia (str. 4.rozhodnutia) sú logickými. Ak bol navrhovateľ, ako to tvrdí, politicky aktívnym, ťažko predpokladať, žeby nevedel uviesť úplný názov vládnucej politickej strany. Podobne je tomu vo vzťahu k existencii jeho členského preukazu (strany UDPS) - ak sa navrhovateľ stal jej členom v roku 2009, ako to tvrdí, je nepravdepodobné, aby ani v marci roku 2012 nevlastnil jej členský preukaz. Naviac ako to je zrejmé z obsahu pohovoru, nesprávne uviedol názov strany UDPS. Jej oficiálny názov je „Union pour la Democratie et le Progres Social“, pričom navrhovateľ ako názov strany uviedol:“ Union Democratique Partie Social“. Ak dlhoročný člen politickej strany nevie uviesť jej oficiálny názov, oprávnene to vzbudzuje pochybnosti o vierohodnosti tvrdenia, že je jej členom! Súd v súvislosti s vierohodnosťou upriamuje pozornosť na navrhovateľom predložené dôkazy, doručené súdu pred termínom prejednania návrhu. I keď tieto dôkazy súd nemohol zohľadniť z dôvodu ust. § 250i ods. 1 O.s.p., predsa len svedčia v prospech malej dôveryhodnosti navrhovateľa: 1/ Navrhovateľom predložený „originál“ jeho členského preukazu strany UDPS sa absolútne nezhoduje s preukazmi tejto strany, ktorých vzhľad a obsah je súdu známy tak z jeho rozhodovacej činnosti, ako aj z oficiálnych správ o strane UDPS. Predložený členský preukaz má oproti bežne používaným inú veľkosť (rozmery), inú skladbu a obsah strán - v tejto súvislosti súd konkrétne poukazuje na doplnenie dokazovania vykonaného súdom, kedy súd z aktuálneho spisu sp. zn. 9Saz/47/2012 vyhotovil kópiu vzhľadu a obsahu členských preukazov UDPS a to tak konkrétneho preukazu, ako aj jeho vzhľadu získaného so správ o KDR - strany UDPS. 2/ Navrhovateľ založil do súdneho spisu potvrdenie strany UDPS, obsahom ktorého je o. i. tiež údaj, podľa ktorého bol navrhovateľ od 12.4.2010 uväznený, pričom z väzenského zariadenia ušiel. Podobne sa súd nikdy vo svoje rozhodovacej činnosti nestretol s odtlačkom pečiatky UDPS obdĺžnikového vyhotovenia, ktorý sa nachádza na predloženom potvrdení. Navrhovateľ sa nikdy v priebehu azylového konania nezmienil o svojom uväznení - ak by tomu tak bolo, takúto významnú skutočnosť by bez pochýb prezentoval. Ak teda navrhovateľ súdu predložil dôkazy, ktoré sú podľa názoru súdu falzifikátom, resp. uvádzajú nepravdivé skutočnosti, vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako málo dôveryhodnej je dôvodné. Ak by tieto dôkazy boli predložené v priebehu konania pred odporcom, bez pochýb by viedli k absolútnemu konštatovaniu nedôveryhodnosti navrhovateľa. Odporca navrhovateľovi neudelil azyl z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok ust. § 8 zákona o azyle. Takýto právny názor pokladá súd za správny. Ako dôvod žiadosti o azyl označil politickú situáciu v KDR, obavu že ak by sa tam vrátil určite by ho zabili a tiež to, že počas jeho pobytu na Ukrajine (od augusta 2010 do podania žiadosti o azyl) sa mu niekto telefonicky vyhrážal. Z jeho výpovedí je tiež zrejmé, že nikdy nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi KDR a to ani v súvislosti s jeho údajným členstvom v politickej strane UDPS. Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia (preukázanie) opodstatnených obáv z prenasledovania v krajine pôvodu žiadateľa z dôvodov, uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Navrhovateľ však v konaní pred odporcom prezentoval iba strach. Nakoľko sa mu ani v súvislosti s jeho údajnou činnosťou v politickej strane nič nestalo - nemal ani žiadne problémy súvisiace s takouto či obdobnou činnosťou, neboli naplnené predpoklady udelenia azylu - nebola preukázaná opodstatnenosť prezentovanej obavy, ani perzekúcia či jej hrozba a ani žiadny z dôvodov § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o prezentovanie údajných telefónnych vyhrážok počas jeho pobytu na Ukrajine je potrebné poukázať na nesplnenie ďalšieho z vyššie uvedených predpokladov a to konkrétne predpokladu, že musí ísť o obavy v krajine pôvodu - v danom prípade v KDR. Pokiaľ by aj teoreticky navrhovateľ bol objektom vyhrážania sa počas jeho študijného pobytu na Ukrajine, vzhľadom k tomu že k nim malo dôjsť mimo krajiny jeho pôvodu, táto skutočnosť by nemohla byť dôvodom na udelenie azylu. Súd tiež poukazuje na ďalšiu skutočnosť: Pokiaľ by aj navrhovateľ (hypoteticky) mal opodstatnené obavy z prenasledovania v krajine jeho pôvodu z dôvodov § 8 zákona o azyle, tým že využil možnosť externého presídlenia sa na Ukrajinu sa pred ev. perzekúciou ochránil a teda ani v tomto prípade by udelenia azylu nebolo dôvodným. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia otázna neposkytnutia doplnkovej ochrany súd poukazuje na nenaplnenia žiadneho z predpokladov vážneho bezprávia v zmysle jeho definície, obsiahnutej v ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci a pretože u navrhovateľa objektívne neboli splnené predpoklady udelenia azylu - bez ohľadu na čiastočnú nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa vyslovenú odporcom - pričom v jeho prípade nie je možné hovoriť o hrozbe vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom jeho rozsahu. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).