Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200646 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200646.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ pani U. U. S., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčky I. I. D. (Ď. C. I.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q. J. - W., E. V. W. Q., M. K. Q., Q. J. Q. X, X. U., Q. Č.. X, , I., aktuálne s miestom pobytu B. XX/X, Q. a jej maloletých detí: 2/ B. M., narodeného X.X.XXXX, 3/ B. M., narodenej XX.X.XXXX, obaja štátnou príslušnosťou a pobytom ako navrhovateľka 1/, obaja zastúpené navrhovateľkou 1/ ako matkou, všetci zastúpení pánom JUDr. Lubomírom Műllerom, usadeným euroadvokátom so sídlom V záhradách 33, Bratislava, doručovacia adresa: Symfonická 9, Praha 5 - Stodůlky, Česká republika proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 26.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-555-26/PO-Ž-2011 zo dňa 20.2.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-555-26/PO-Ž-2011 zo dňa 20.2.2012 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-555-26/PO-Ž-2011 zo dňa 20.2.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľom neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol im doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Opísal v ňom zistený stav veci, uviedol že odpadlíctvo je podľa islamského práva (šaria) zakázané pričom ale od roku 2002 - po vyhlásení moratória, nie sú známe žiadne prípady trestu smrti zaň, pričom však podľa iránskeho trestného práva nie je konvertovanie z islamu zakázané. V ďalšom dôvodil, že vzhľadom na koncept „Taqieth“ (legitimovanie klamstva v Iráne za účelom dosiahnutia určitého cieľa - napr. získania azylu) navrhovateľke 1/, ktorá ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedla konvertovanie z islamu na vieru Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia (NSJS) nehrozí reálne nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jej návratu do Iránu. Odporca zdôraznil, že doposiaľ u navrhovateľky 1/ nedošlo k žiadnemu konvertovaniu z islamu, pričom jej pocit strachu nie je odôvodnený. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľom tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľov, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa26 3..2012, ktorým sa domáhali jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedli v ňom, že navrhovateľka 1/ síce na vieru NSJS ešte neprestúpila, avšak sa na to pripravuje a už sa necíti byť moslimkou. Namietala konštatovanie odporcu, že Jehovovi svedkovia nie sú v Iráne prenasledovaní, že právo šaria je oficiálnym a platným právom, že v prípade návratu by vierovyznanie NSJS nemohla slobodne praktizovať, pričom odporca nezohľadnil vysokú štátnu funkciu, ktorú manžel navrhovateľky 1/ zastáva v Iráne. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany v návrhu dôvodili, že navrhovateľke 1/ v prípade návratu hrozí smrť z dôvodov uvedených vyššie (konvertovanie z islamu na vieru NSJS), ako aj z dôvodu, že by sa vrátili ako neúspešní žiadatelia o azyl. V závere návrhu poukázali navrhovatelia na ich úplnú integráciu na Slovensku. K návrhu pripojili navrhovatelia správy o krajine ich pôvodu, pochádzajúce z rôznych zdrojov, zamerané na tresty za konvertovanie z islamu, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine ich pôvodu, kópiu rozhodnutia odporcu vo veci ČAS: MU-453-20/PO-Ž-2010 z 8.11.2010, podľa ktorého bol žiadateľke o azyl p. P. B., vierovyznaním „Svedkovia Jehovovi“ udelený azyl podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.4.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd(§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pojednávanie sa po predchádzajúcom súhlase navrhovateľky 1/, ako aj zástupcu navrhovateľov konalo za neúčasti ustanoveného tlmočníka jazyka perzského, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Navrhovateľka v 1/ rade na pojednávaní do spisu súdu založila potvrdenie NSJS z 11.6.2012 (bez príloh), podľa ktorého navrhovateľka v 1/ rade je 9.6.2012 pokrstenou členkou tejto náboženskej spoločnosti a je zapojená do verejného vzdelávacieho programu organizovaného Jehovovými svedkami. Súd v prejednávanej veci nedoplnil dokazovanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-555/PO-Ž-2011. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľka 1/ dňa 13.3.2008 aj s manželom (poznámka súdu: žiadateľom o azyl v konaní ČAS: MU-554/PO-Ž-2011, ktoré bolo preskúmané súdom v konaní sp. zn.. 9Saz/22/2012) prvý raz vycestovala z I. na Slovensko. Po ich následnom návrate sa jej manžel po čase vrátil na Slovensko a pricestoval späť do I.. V októbri 2008 všetci (t.j. navrhovateľka 1/, jej manžel a ich deti - navrhovatelia v 2/ a 3/ rade) vycestovali na Slovensko, vzápätí sa však vrátili do I., kde zotrvali do 22.6.2010, pričom nemali ani počas tohto pobytu žiadne problémy. 22.6.2010 všetci opätovne vycestovali z I. a prišli na Slovensko. 15.8.2011 sa navrhovateľka v 1/ rade vrátila do I., kde sa zdržala cca dva týždne za účelom predaja bytu a opätovne sa vrátila na Slovensko. Všetky cesty sa uskutočnili letecky a legálne. Navrhovateľka v 1/ rade pri jej poslednom návrate do I. bola na letisku v A. vypočúvaná dvomi mužmi v civile na otázky čo robí jej manžel na Slovensku, prečo pricestovala do I., z čoho žije na Slovensku, s akými ľuďmi sa kontaktuje. Následne jej zobrali spiatočnú letenku. Potom bola prepustená. V priebehu pobytu si zakúpila novú letenku a bez problémov sa vrátila na Slovensko. Ako svoje pôvodné vierovyznanie označila islam. V lete roku 2010 ju kontaktovala krajanka - vyznávačka viery NSJS - pričom po nejakom čase začala navrhovateľka 1/ aj s manželom chodiť na stretnutia tejto spoločnosti, nakoľko jej manžel začal vierovyznanie NSJS uznávať a ona je poslušnou iránskou ženou. V priebehu vstupného pohovoru odpovedala na otázky, týkajúce sa vierovyznania NSJS. V ďalšom uviedla, že v roku 2008 bol v Iráne prijatý zákon, podľa ktorého ten kto konvertuje bude považovaný za neveriaceho a bude odsúdený na smrť. Svoju žiadosť o azyl odôvodnila strachom z tohto potrestania. V spise odporcu sa nachádza informácia NSJS z 30.11.2011, podľa ktorej navrhovateľka 1/ nie je členkou tejto spoločnosti, ale zúčastňuje sa zhromaždení, ktoré táto spoločnosť organizuje, Bibliu s členmi spoločnosti študuje s cieľom v budúcnosti sa nechať pokrstiť. V spise odporcu sa ďalej nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľov, obsahovo zamerané na okolnosti konvertovania z islamu, bezpečnostné riziká iránskych navrátil, na bezpečnostnú situáciu v tejto krajine, špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietkam, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca postupoval v predmetnom azylovom konaní v zmysle zákona o azyle, ako aj v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Po prijatí vyhlásenia v súlade so zákonom poučil navrhovateľku 1/ o jej právach a povinnostiach žiadateľky o azyl, za účasti tlmočníka jazyka perzského s ňou uskutočnil vstupný pohovor, do spisu založil doklady predložené navrhovateľkou 1/, vyhľadal a do spisu založil správny o krajine jej pôvodu, obsahovo zamerané tak na všeobecnú bezpečnostnú situáciu v krajine jej pôvodu, ako aj na otázky spojené s konvertovaním z islamskej viery a jeho dôsledky. Výsledky takto zisteného stavu veci v odôvodnení rozhodnutia opísal, vyhodnotil ich a svoju správnu úvahu jasným a zrozumiteľným spôsobom predostrel. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Ani táto námietka nie je podľa výsledku preskúmania napadnutého rozhodnutia dôvodná. Skutočnosť, že i napriek zistenému stavu veci (odôvodnenie žiadosti o azyl navrhovateľky 1/, obsah vstupného pohovoru, obsah správ o krajine jej pôvodu) odporca navrhovateľom azyl neudelil nemôže automaticky (bez ďalšieho) znamenať rozpor zistenia skutkového stavu veci s obsahom spisu. Súd opakuje, že odporca zistený stav veci komplexne opísal, pričom však uviedol, prečo navrhovateľom azyl neudelil. K námietke, že odporca sa nezaoberal integráciou navrhovateľov do slovenskej spoločnosti: Táto námietka nie je dôvodná, nakoľko integrovanie sa navrhovateľov na Slovensku je z pohľadu posúdenia žiadosti o azyl nepodstatnou skutočnosťou. Je tomu tak preto, lebo výlučne ust. § 8 zákona o azyle stanovuje predpoklady za splnenia ktorých dochádza k udeleniu azylu. Integrácia žiadateľa o azyl nie je žiadnym zo zákonných predpokladov poskytnutia medzinárodnej ochrany. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľka v 1/ rade pri podaní vyhlásenia, ktorým požiadala o azyl o.i. uviedla, že aj s manželom konvertovala na vieru NSJS z ktorého dôvodu bola ich rodina prenasledovaná. Táto skutočnosť sa v konaní nepreukázala v žiadnom smere, ako to vyplýva z obsahu vstupného pohovoru. V čase pobytu navrhovateľky 1/ v krajine jej pôvodu nemala žiadnu vedomosť o NSJS a nemala tam žiadne problémy. Jej vypočúvanie na letisku v Teheráne zjavne nesúvisí s jej vierovyznaním, ako to je zrejmé z opisu tohto vypočúvania. V priebehu konania pred odporcom prezentovala, že až na popud svojej krajanky a následne svojho manžela (keďže je poslušnou iránskou ženou) sa začala až v roku 2010 zúčastňovať stretnutí, organizovaných NSJS. V priebehu vstupného pohovoru navrhovateľka 1/ uviedla, že z islamskej viery konvertovala (na vieru NSJS) z ktorého dôvodu s poukazom na zákon prijatý v Iráne v roku 2008, ktorý konvertovanie trestá smrťou, sa obáva o život. V súvislosti s týmto dôvodom navrhovateľkinej žiadosti o azyl súd, podobne ako aj odporca, poukazuje na skutočnosť, že do času vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo ku konvertovaniu navrhovateľky1/ z islamu na vieru NSJS, či na inú vieru (náboženstvo). Skutočnosť, že navrhovateľka 1/ sa začala o označenú vieru zaujímať neznamená zmenu jej vierovyznania (náboženstva). Podľa názoru súdu zmena náboženstva netkvie iba v oboznamovaní sa a v následnom osvojení si princípov a zásad tej či onej viery, ale súčasne aj s vykonaním aktu s ktorým sa podľa zásad či predpisov (regulí) konkrétneho náboženstva človek zrieka doterajšieho vierovyznania a prijíma vierovyznanie iné. O tejto skutočnosti sa vystavuje príslušný dokument (napr. v kresťanských vierovyznaniach krstný list). V opačnom prípade by nebolo možné preukázať príslušnosť ku konkrétnemu vierovyznaniu a do tohto času nie je možné dôvodne hovoriť o zmene náboženstva, či prijatí iného ako doterajšieho náboženstva, vyznávaného dotknutou osobou. Nedodržanie tohto postupu by v praxi mohlo znamenať, že ktokoľvek by mohol o sebe (z akéhokoľvek dôvodu) tvrdiť, že je takého či onakého náboženstva a to bez skutočnej príslušnosti k nemu. Súd uznáva, že ide do istej miery o formalitu, ktorá je však všeobecne vyžadovanou a to aj v náboženských spoločenstvách. Tento výklad danej problematiky nie je podľa názoru súdu ani v rozpore s ust. § 19a ods. 4 písm. c/ zákona o azyle. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľka v čase vydania napadnutého rozhodnutia neprestúpila na inú vieru, čo nepoprela ani v podanom opravnom prostriedku a preto je potrebné ju aj v čase vydania rozhodnutia považovať za moslimku. Navrhovateľka 1/ v návrhu tiež namietala, že odporca sa v rozhodnutí nezaoberal jej druhým dôvodom žiadosti o azyl, súvisiacim s postavením (funkciou) jej manžela v iránskej štátnej službe. Toto tvrdenie sa však nezodpovedá skutočnosti - odporca sa aj touto skutočnosťou zaoberal a vyhodnotil ju na strane 5. svojho rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že neudelenie azylu navrhovateľom 1/ - 3/ je správne a v súlade so zákonom. Súd poznamenáva, že na súdnom pojednávaní navrhovateľkou 1/ predloženým potvrdením NSJS z 11.6.2012 sa nezaoberal z dôvodu ust. § 250i ods. 1/ O.s.p., nakoľko toto nebolo predložené ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, pričom naviac skutočnosť v ňom uvedená (zasvätenie navrhovateľky 1/ Bohu Jehovovi ku ktorému došlo podľa tohto potvrdenia 9.6.2012) nastala až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Pretože ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo u navrhovateľky v 1/ rade k prijatiu iného vierovyznania, pričom súd poznamenáva že ani k zrieknutiu sa moslimského náboženstva, súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné, nakoľko nenastali okolnosti udelenia azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Navrhovateľka 1/ nebola nikdy trestne stíhaná, nebol jej uložený trest smrti a nehrozí jej teda ani jeho výkon. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo ku jej konvertovaniu z islamského náboženstva (viď vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku) a nakoľko nebola objektom zlého zaobchádzania ani v priebehu jej opakovaných vycestovaní z Iránu a návratom doňho, niet dôvodu predpokladať, že by sa objektom takéhoto zlého zaobchádzania stala. Ku krátkodobému zadržaniu a vypočúvaniu navrhovateľky 1/ na teheránskom letisku v roku 2011 je potrebné uviesť, že zisťovanie údajov, na ktoré mala byť dopytovaná nie je možné považovať za mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Pokiaľ ide o všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Iráne, táto v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebola uspokojivou, najmä vo vzťahu k odporcom iránskej vlády, nejde však o vnútorný či medzinárodný ozbrojený konflikt, ako to má na mysli charakteristika vážneho bezprávia, obsiahnutá v ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. S poukazom na uvedené sa súd stotožnil s právnym názorom odporcu, námietky vznesené navrhovateľmi v podanom opravnom prostriedku považoval za nedôvodné a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľov súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovatelia i keď boli v konaní neúspešní, sú zo zákona oslobodení od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ich súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).