Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/28/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201294 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána F. T. Q., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Konžskej demokratickej republiky (ďalej len „KDR"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom X.Y., O. D. X.-T., I. A. XXX, aktuálne s miestom pobytu na adrese R. X, Y., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 31.7.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.6.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-81-18/PO-Ž-2014 zo dňa 16.6.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal v ňom v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že s poukazom na výpoveď navrhovateľa tento nebol nikdy v krajine pôvodu prenasledovaný - že nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by bolo možné považovať za prenasledovanie v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona o azyle a to i napriek tomu, že navrhovateľ tvrdil že mal byť členom opozičnej politickej strany UDPS. Poukázal tiež na nedôveryhodnosť navrhovateľa, keď bolo preukázané, že ním predložené dôkazy (jeho členský preukaz strany UDPS, ako aj preukaz jeho otca) boli falošné, včítane s najväčšou pravdepodobnosťou fotografie navrhovateľa. Tiež poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nevedel opísať vizuálnu podobu preukazu, rozchádzal sa v opise svojho postavenia v strane UDPS, podobne v opise dôvodov zanechania štúdia na Ukrajine. V ďalšom odporca poukázal na ďalšie nezrovnalosti, vyplývajúce z navrhovateľových tvrdení a vyhodnotil v konaní preukazované skutočnosti. Odporca skonštatoval, že navrhovateľ nie je utečencom „na mieste“, čo aj odôvodnil. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 31.7.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom rozpor zistenia skutkového stavu veci so spisom, nedostatočné zistenie stavu veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Dôvodil, že odporca na jednej strane poukazoval na ľahké získanie úradných dokumentov a na strane druhej poukazoval nepravosť predloženého členského preukazu. Tiež namietal, že už iba samotné jeho členstvo v strane UDPS s poukazom na represívne postupy voči členom strany UDPS odôvodňujú poskytnutie medzinárodnej ochrany. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že informácie o navracaní neúspešných žiadateľov o azyl do KDR nezohľadňujú dôvody ich žiadostí a tiež namietal odporcovi interpretáciu slovného spojenia „odôvodnené obavy z prenasledovania“. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 8.9.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Opätovne poukázal na skutočnosti (a ich vyhodnotenie), uvádzané už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovateľ krajinu svojho pôvodu opustil legálne, na svoj cestovný doklad a teda ak by bol hľadaný, vycestovanie by mu umožnené nebolo. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci nedoplnil dokazovanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-81/PO-Ž-2014, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl vyhlásením z 18.3.2014 z bližšie nešpecifikovanej obavy o život. V priebehu spísania dotazníka (21.3.2014) o. i. uviedol, že sa narodil v Kinshase, že do politickej strany UDPS vstúpil po maturite v roku 2008, že v období rokov 2007 - 2010 študoval na polytechnickej univerzite v Kinshase (rozpor s jeho prechádzajúcou výpoveďou, podľa ktorej na tejto škole študoval v rokoch 2008 - 2009 vysvetlil tým že obdobie štúdia si presne nepamätal) a že tiež študoval na Ukrajine v rokoch 2010 - 2012, pričom štúdium ukončil z dôvodu zlej politickej situácie v KDR. V ďalšom tiež uviedol, že z dôvodu nedostatku financií prestal na Ukrajine študovať v novembri 2011 a že nikdy nebol odsúdený za žiaden trestný čin. Od júna 2008 bol členom strany UDPS - členský preukaz odovzdal vo svojom predchádzajúcom azylovom konaní. Jeho vzhľad následne opísal a uviedol, že v strane pôsobil ako „mobilizátor“. Z dôvodu svojho členstva v strane nemal žiadne problémy. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že on a jeho rodina boli v KDR perzekvovaní a že v prípade návratu mu môže hroziť smrť i keď v KDR on sám nemal žiadne problémy, podobne ako ich nemal pri vycestovaní. Z obsahu odborného vyjadrenia ÚHCP PPZ z 15.8.2013 vyplýva, že členské preukazy strany UDPS navrhovateľa a jeho otca, predložené navrhovateľom sú falošné, pričom naviac osoba zobrazená na fotografii členského preukazu strany UDPS navrhovateľa s najväčšou pravdepodobnosťou nie je fotografiou navrhovateľa. Pokiaľ ide o ďalšie dokumenty predložené navrhovateľom (vyhlásenie pátrania) tieto sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravými listinami. V spise odporcu sa tiež nachádzajú informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na aktuálnu politickú a bezpečnostnú situáciu v KDR, na prípadné problémy členov strany UDPS, na prípadné problémy navrátilcov do KDR, resp. na realizáciu návratov z členských štátov EÚ do KDR, na otázky súvisiace s vydávaním vyhlásení o pátraní po osobách v KDR, ako aj na otázky súvisiace s prípadným falšovaním dokladov v krajine pôvodu navrhovateľa. Obsahom spisu sú tiež kópie zápisníc z predchádzajúceho azylového konania. V predmetnom spise sa nachádza kópia dotazníka, spísaného s navrhovateľom v (predchádzajúcom) konaní ČAS: MU-76/PO-Ž-2012 v ktorom o. i. navrhovateľ uviedol, že na univerzite v Kinshase študoval od septembra 2008 do mája 2009, kedy štúdium ukončil z dôvodu štrajku. Uviedol, že v krajine pôvodu nebol nikdy odsúdený pre žiaden trestný čin, že v strane UDPS bol bežným členom, že do KDR sa nemôže vrátiť, nakoľko táto krajine nie je právnym štátom. Počas pobytu v KDR sa mu nič zlé nestalo a že z KDR vycestoval výlučne za účelom štúdia na Ukrajine. Vo fotokópiách sa v spise nachádza ukrajinský študentský preukaz navrhovateľa a jeho voličský preukaz. Navrhovateľ v tejto zápisnici opísal ako vyzeral jeho členský preukaz strany UDPS žltej farby s tým, že navrhovateľ bol bežným členom tejto strany. Kópia doplňujúceho pohovoru obsahuje odpovede navrhovateľa na konkrétne položené otázky, týkajúce sa členských preukazov (navrhovateľa a jeho otca), predložených navrhovateľom, otázok súvisiacich s dátumom vystavenia cestovného dokladu, vystavenia vyhlásenia pátrania a dátumu bezproblémového vycestovania navrhovateľa z KDR. Tiež je v spise založená kópia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-76-22/PO-Ž-2012 z 9.5.2012, ktorým odporca navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9Saz/47/2012-51, ktorým súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, ako aj kópia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/5/2013 z 19.3.2013, ktorým tento súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9Saz/47/2012-51 a rozhodnutie odporcu z 9.5.2012 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe. Podľa ust. § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa ust. § 46 zák. č. 781/196 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa k dôvodom jeho žiadosti o azyl, pričom mu poskytol dostatok priestoru na objasnenie a prezentovanie všetkých informácií, ktorými svoju žiadosť odôvodňoval. Akceptoval a do spisu založil všetky navrhovateľom predložené dôkazy, tieto náležitým spôsobom posúdil a svoje závery vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov, pričom tieto boli zamerané tak na všeobecnú politickú a bezpečnostnú situáciu v KDR, ako aj na konkrétne otázky, ktoré v priebehu konania vyplynuli buď z obsahu navrhovateľových prednesov, alebo ním predložených dôkazov. Podľa názoru súdu takto zistený stav veci poskytol dostatočnú masu poznatkov, potrebných pre posúdenia navrhovateľovej žiadosti o azyl. Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu namietal, že informácie o navracaní neúspešných žiadateľov o azyl nezohľadňujú samotné dôvody ich žiadostí o azyl súd poznamenáva, že odporca správne zameral vyhodnotenie tejto konkrétnej otázky ev. vážneho bezprávia na navracanie aj neúspešných žiadateľov o azyl, nakoľko účelom tohto zisťovania bolo overiť, či sa navrátilci, pochádzajúci z KDR stretávajú pri svojich návratoch s konaním, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Naviac z rozhodovacej praxe je súdu známe, že v prípadoch zisťovania takéhoto druhu informácií nie je ani možné zistiť dôvody žiadostí o azyl navracajúcich (neúspešných) žiadateľov o azyl, pretože poznatky tohto charakteru informácie nikdy neobsahujú. V tejto súvislosti súd tiež poznamenáva, že v prípade nútených návratov neúspešných žiadateľov o azyl žiaden štát, včítane Slovenska, nikdy neuvádza dôvod navrátenia. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Tak výrok ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je podľa názoru súdu je vypracovaný spôsobom, ktorý zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Odporca v odôvodnení rozhodnutia objektívne a zrozumiteľne opísal zistený stav veci. Dostatočným a logickým spôsobom prezentoval svoju správnu úvahu, ktorú použil tak pri vyhodnocovaní navrhovateľom predložených dôkazov, ako aj pri aplikácií príslušných ustanovení zákona o azyle. Z odôvodnenia je zrejmé, ako posúdil jednotlivé v konaní vykonané dôkazy ako aj to, aký právny záver s poukazom na toto vyhodnotenie dôkaznej situácie použil. Odporca dostatočným a podrobným spôsobom odôvodnil, prečo - z akých dôvodov posúdil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, na základe čoho dospel k názoru, že navrhovateľ nesplnil podmienky poskytnutia medzinárodnej ochrany a na základe čoho dospel k názoru, že navrhovateľa nie je možné považovať za utečenca „na mieste“, ako aj prečo navrhovateľovi nehrozí v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu vážne bezprávie. K námietke navrhovateľa, že odporca mohol zamietnuť navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o azyle súd poznamenáva, že navrhovateľ predložil odporcovi aj doklady, ktoré odporca nevyhodnotil ako falošné - napr. svoj cestovný doklad, voličský preukaz, študentský preukaz. Podľa názoru súdu odporca nepochybil, ak pri posúdení podanej žiadosti o azyl zvolil postup riadneho posúdenia žiadosti - teda nie rozhodnutia v tzv. skrátenom konaní. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu: Podobne ako predchádzajúce námietky ani túto súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to bolo už vyššie konštatované, odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci. A to zistený jednak z prednesov navrhovateľa, ním predložených dôkazov, vykonaným odborným posúdením predložených dôkazov, ako aj vyhľadaním informácií o krajine pôvodu navrhovateľa. Pokiaľ však závery odporcovho posúdenia vykonaného dokazovania nie sú totožné s právnym názorom samotného navrhovateľa, takýto stav nie je možné považovať za rozpor rozhodnutia s obsahom spisu. K námietke, týkajúcej sa samotného negatívneho rozhodnutia odporcu, vyslovenej iba v náznaku s poukazom na navrhovateľov výklad pojmu „opodstatnená obava z prenasledovania“: Podľa názoru súdu odporca správne rozhodol, ak na základe vykonaného dokazovania navrhovateľovi neposkytol medzinárodnú ochranu podľa zákona o azyle. Z obsahu spisu je nepochybným, že: 1/ Dôvodom navrhovateľovho odchodu z KDR bola jeho vôľa študovať na zahraničnej vysokej škole. 2/ Počas pobytu navrhovateľa v krajine svojho pôvodu tento nemal žiadne problémy so štátnou mocou či tretími subjektmi. 3/ Navrhovateľom predložený členský preukaz strany UDPS je falošný. 4/ Navrhovateľ odôvodňoval svoju žiadosť o azyl obavou o svoj život a to výlučne z dôvodu svojho členstva v strane UDPS 5/ I keď nepravosť dokumentu „Vyhlásenie pátrania“ v konaní preukázaná nebola, faktom ostáva, že je na ňom uvedený dátum jeho vydania „13.10.2009“, pričom cestovný pas bol navrhovateľovu vydaný 2.11.2009 a navrhovateľ KDR legálne a bez problémov opustil v januári roku 2010. Ako to vyplýva zo samotnej výpovede navrhovateľa, tento počas svojho pobytu v domovskej krajine nemal žiadne problémy so štátnou mocou, z KDR vycestoval na Ukrajinu z dôvodu štúdia. Teda nie z dôvodu strachu pred perzekúciou, ktorú však v tejto súvislosti (s vycestovaním z KDR v roku 2009) ani neprezentoval. Teda jeho vycestovanie nemá nijaký súvis s jeho údajným členstvom v UDPS. Bez ohľadu na skutočný dôvod ukončenia navrhovateľovho štúdia na Ukrajine navrhovateľ po prvý raz požiadal na Slovensku o azyl v roku 2012 z dôvodu, že ako člen UDPS sa nemôže do krajiny svojho pôvodu vrátiť, lebo je ako člen tejto strany vedený v zoznamoch UDPS - teda z dôvodu svojho politického presvedčenia. Navrhovateľ svoju politickú príslušnosť k tejto strane prezentoval predložením svojho členského preukazu. Ako to však nepochybne vyplýva z odborného posúdenia tohto preukazu, tento je falošný, naviac s najväčšou pravdepodobnosťou sa na ňom ani nenachádza fotografia navrhovateľa. Ak teda členský preukaz navrhovateľa, ktorým preukazoval navrhovateľ svoju stranícku príslušnosť je falošný, jediným logickým záverom je to, že navrhovateľ nebol členom tejto politickej strany a teda mu ani nemôže hroziť akékoľvek nebezpečenstvo z tohto dôvodu. Tento logický záver naviac potvrdzuje aj skutočnosť (na ktorú tiež odporca poukázal v súvislosti s hodnotením predloženého zatykača - „Vyhlásenie pátrania“), že ak by mal byť navrhovateľ hľadaný z dôvodu svojej straníckej príslušnosti k strane UDPS už 13.9.2009, určite by mu nebol 2.11.2009 vydaný cestovný doklad a určite by mu nebolo umožnené v januári 2010 k KDR vycestovať - bol by zatknutý. To sa však nestalo. Súd tiež poukazuje na zistenia, opísané odporcom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vzťahujúce sa k rozporom v opisovaní samotného členského preukazu navrhovateľom, ako aj na údaje týkajúce sa jeho osoby, uvedené v predloženom členskom preukaze. Ak teda bolo v konaním preukázané, že navrhovateľ neopustil krajinu svojho pôvodu z dôvodu hrozby či uskutočneného prenasledovania, resp. ak bolo zistené, že svoju príslušnosť k politickej strane nepreukázal - že dôkaz o príslušnosti k tejto strane je falšovaný, nemôže navrhovateľovi hroziť žiadne nebezpečenstvo (z dôvodu tohto údajného členstva) v prípade jeho návratu do KDR a to ani v prípade, ak by aj v čase od odchodu navrhovateľa z KDR (roku 2010) došlo k zmene pomerov v neprospech členov strany UDPS. S poukazom na uvedené, keďže dôvodom navrhovateľovho odchodu k KDR nebola žiadna forma prenasledovania a ani navrhovateľova obava z neho a keďže sa navrhovateľ po odchode z krajiny svojho pôvodu nedostal do postavenia utečenca „na mieste“, nakoľko nebol členom strany UDPS (ako to vyplýva z obsahu spisu, správnej úvahy odporcu a konečne aj z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku), súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie je správne aj z pohľadu právneho posúdenia prejednávanej veci. Pretože odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje rozhodnutie a použitú správnu úvahu náležite odôvodnil, pričom vec správne posúdil po právnej stránke a v konaní sa riadil príslušnými ustanovenia zákona o azyle a Správneho poriadku súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).